Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. marec 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/1016/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713220298
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6713220298.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti odporkyni: I. W., nar. XX. XX.
XXXX, bytom F. XXX/X, D., zast. I. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX/X, B., za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcu: OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, Košice, IČO:

42 247 268, zast. JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, so sídlom Budapeštianska 8, Košice, o
zaplatenie 758,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen
zo dňa 10. 06. 2014 č. k. 12C/243/2014 - 46, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok okresného súdu a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol a odporkyni náhradu trov konania

nepriznal. Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy
konania 118,98 Eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. Rozhodol tak s odôvodnením, že
súd mal za to, že dojednané úroky v spotrebiteľskej zmluve sú neprimerane vysoké, dojednané v rozpore
s dobrými mravmi, a teda nie v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka. Ak navrhovateľ poskytol peňažné
prostriedky odporkyni na základe neplatnej spotrebiteľskej zmluvy, má preto nárok na vrátenie požičanej
istiny bez úrokov a bez poplatkov. Keďže odporkyňa zaplatila navrhovateľovi viac, ako si požičala, návrh

v celom rozsahu zamietol.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť
a podanému návrhu v celom rozsahu vyhovieť, prípadne tento zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukazoval na to, že rozhodnutie okresného
súdu je nesprávne, pretože okresný súd použil nesprávne ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho

zákona, pretože toto v čase uzatvorenia sumy o revolvingovom úvere nebolo ani len platné a účinné.
V čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere bolo iné znenie ustanovenia § 53 ods. 6 zákona
č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník, z ktorého vyplýva, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku,

objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. V danom prípade ide o špeciálne
ustanovenie, preto nie je namieste § 3 použitie Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedeného potom
odplatu dohodnutú v zmluve nie je možné porovnávať s úrokovými sadzbami bánk. Rozhodnutie
okresného súdu je tak predčasne vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia a nesprávne a
neúplne zisteného skutkového stavu. Maximálna výška odplaty za spotrebiteľské úvery v období od 10.
06. 2010 stanovila pre rovnaký typ úveru, ako bol poskytnutý odporkyni, maximálnu odplatu vo výške 76

%.Podľanázorunavrhovateľaodplataneprevyšujevpodstatnomrozsahuodplatuobvyklúnafinančnom
trhu tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvoreniazmluvy o revolvingovom úvere. Podľa názoru navrhovateľa, ak by aj konajúci súd dospel na základe
zákonného postupu k záveru o rozpore výšky úrokovej sadzby, mal by potom určiť, aká časť úrokov je
v súlade so zákonom a aká je s ním v rozpore. V tomto ohľade poukazoval na ustanovenie § 502 ods. 1

Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že dlžník je povinný platiť úroky v dojednaných výškach, inak
v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Rozhodnutie okresného
súdu preto nepovažoval za vecne správne a žiadal rozhodnúť v zmysle podaného odvolania.

Na odvolanie navrhovateľa sa vyjadril vedľajší účastník vystupujúci na strane odporkyne, ktorý žiadal

rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. V dôvodoch vyjadrenia poukazoval na to,
že pravidlá pre výpočet maximálnej miery odplaty zo zmlúv o spotrebiteľských úveroch stanovenej
nariadením vlády č. 238/2008 Z. z. umožňovali, aby sa maximálna výška odplaty odvíjala aj z odplát
vysoko prevyšujúcich primeranú mieru odplaty, napríklad aj vo výške niekoľko 100 % ročne, pretože
do zberných dát sa započítavali aj údaje subjektov pôsobiacich na finančnom trhu, ktoré poskytovali
spotrebiteľské úvery za takých podmienok, že výška odplaty prevyšovala niekoľko stonásobne

priemerné úroky poskytované bankami. Navrhoval preto, aby si súd vyžiadal údaje o novo poskytnutých
spotrebiteľských úveroch od jednotlivých subjektov pôsobiacich na finančnom trhu, ktoré poskytli údaje
pre výpočet maximálnej miery odplaty pre daný typ spotrebiteľského úveru. Ak nariadenie vlády
neobmedzovalo a zákonodarca nereguloval, aby sa do výpočtu maximálnej výšky odplaty zahrňovali
aj odplaty z úžerníckych úverov, čo podľa názoru vedľajšieho účastníka sa dialo, tak potom celková

výslednica údajov predstavujúca maximálnu výšku odplaty je neprimerane vysoká a v rozpore s dobrými
mravmi. Žiadal preto, aby sa na túto okolnosť dôsledne prihliadlo. Podľa názoru vedľajšieho účastníka
preto okresný súd správne prihliadol aj na rozpor s dobrými mravmi. Žiadal preto rozhodnúť v zmysle
podaného vyjadrenia a priznať aj náhradu trov konania.

Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a tento v zmysle ustanovenia §
221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu vyplýva, že medzi navrhovateľom a odporkyňou bola uzatvorená Zmluva o

revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX s dátumom 13. 08. 2010. Ku dňu uzavretia tejto zmluvy bolo
potrebné posudzovať všetky dohodnuté údaje o revolvingovom úvere ako aj údaje o schválenom
revolvingovom úvere, teda celý obsah zmluvy.

Pri posudzovaní odplaty tejto zmluvy o revolvingovom úvere vychádzal okresný súd z ustanovenia §

53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktoré bolo účinné až od 01. 06. 2014. Z ustanovenia § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka, ktoré bolo platné od 01. 06. 2014, vyplýva, že ak predmetom spotrebiteľskej
zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu,
ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o
stanovení odplaty, kritériá a jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací

predpis.

V čase uzatvorenia revolvingovej zmluvy dňa 13. 08. 2010 bolo však platné znenie § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na

finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu ich splatnosti.

Pokiaľ teda v podanom odvolaní navrhovateľ namietal postup podľa nesprávneho ustanovenia znenia §

53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, tak táto námietka zo strany navrhovateľa je správna, pretože citácia
ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka uvedená v rozsudku okresného súdu bola platná až
od 01. 06. 2014.

Ak okresný súd vo vzťahu k tomuto zákonnému ustanoveniu posudzoval výšku odplaty poskytnutého

revolvingového úveru medzi navrhovateľom a odporkyňou, tak takýto postup nebol správny, pretože
ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka platného od 01. 06. 2014 stanovuje pre výšku odplaty
určitý zákon stanovený postup, na základe ktorého sa definuje limit odplaty. Toto však ustanovenie § 53
ods. 6 Občianskeho zákonníka platné v čase uzatvorenia revolvingovej zmluvy neobsahovalo.Administratívny strop odplaty pri spotrebiteľských úveroch bol zrušený spolu so zrušením zákona
č. 258/2001 Z. z., ktorý bol nahradený Zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zo
dňa 09. 03. 2010, ktorý nadobudol účinnosť od 11. 07. 2010 a v časti novelizácie Občianskeho
zákonníka účinnosť od 01. 07. 2010. Súčasťou navrhovanej právnej úpravy bola aj novelizácia
Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Navrhované znenie § 53
ods. 6 sledovalo štandardizovanie a zjednotenie režimu posudzovania odplaty pri všetkých druhoch

a formách požičiavania peňažných prostriedkov spotrebiteľom. Zákon č. 129/2010 Z. z. upustil režim
administratívneho stropu odplaty. Dôvodom pre nové znenie ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka účinného od 01. 07. 2010 bolo to, že má ísť o spresnenie ukazovateľa, z ktorého sa vychádza
pri posudzovaní primeranosti odplaty za spotrebiteľský úver. Údajovú bázu, pokiaľ ide o výšku odplaty,
lehoty splatnosti, spôsoby zabezpečenia a objemy poskytnutých úverov na finančnom trhu, poskytujú
hlásenia uverejňované štvrťročne ministerstvom financií na základe hlásení subjektov poskytujúcich

spotrebiteľské úvery.

Z novelizovaného ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka vyplýva, že referenčné kritérium,
podľa ktorého sa má posudzovať primeranosť, sa preniesla zo sektoru bánk na sektor finančného trhu
ako taký, a teda na všetky spoločnosti poskytujúce peňažné prostriedky spotrebiteľom, a to pri absencii

akýchkoľvek pravidiel odplaty a jej stropu. Tým došlo k znemožneniu judikatórne ustáliť pomenovanie
pravidiel primeranosti oprávnenej odplaty vzhľadom na licencovanú a dohliadanú časť finančného trhu.
Do údajovej databázy sa teda dostavovali nesporné aj údaje veľkého počtu nebankových subjektov,
ktoré poskytovali pôžičky či úvery, čo napomohlo presadzovaniu úžery v slovenskom právnom poriadku.

Krajský súd preto zastáva názor, že v takomto prípade na tie prípady zmlúv, ktoré boli uzatvorené po 01.
07. 2010, má možnosť súd posúdiť platnosť a primeranosť uvedeného úkonu, a teda odplaty dohodnutej
medzi navrhovateľom a odporkyňou s odkazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka v súlade
aj s § 3 Občianskeho zákonníka. V tomto smere nemožno okresnému súdu tento procesný postup z
jeho strany vytknúť.

Okresný súd však vzhľadom na to, ako bolo uvedené vyššie, bude musieť uvedený právny vzťah
posúdiť aj s ohľadom na ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka podľa stavu účinného v
čase uzatvárania zmluvy o revolvingovom úvere a posúdiť ho dôsledne k zneniu uvedeného zákonného
ustanovenia a aj z hľadiska námietok, ktoré uviedol navrhovateľ v podanom odvolaní proti rozsudku

okresného súdu.

Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

Ak bolo rozhodnutie zrušené, ak bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je tento viazaný v ďalšom konaní právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O. s. p.).

V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd aj o náhrade trov konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné