Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/28/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615203845
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4615203845.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04
Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom
Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnej: U. H., bytom Q., T. XXXX/X, o vymoženie sumy
1.164,70 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany
č. k. 4Er/566/2015-14 zo dňa 10.11.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, zamietol žiadosť
JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., súdneho exekútora so sídlom Exekútorského úradu K. Mikszátha 268,
Rimavská Sobota, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 14.04.2015. Svoje rozhodnutie
odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie § 44 ods. 2, § 243d ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o

súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 45 ods. 1, 2 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 3, § 39, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3,
4 písm. a), i), k), o), r), v), ods. 11, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že exekučným titulom
v danej veci bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. PV-B/0112/0190 zo dňa 27.12.2013, vydaný Stálym

rozhodcovským súdom zriadený pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., Bratislava, ktorým bola
povinná zaviazaná uhradiť sumu 1.164,70 eura s príslušenstvom. Za preukázané považoval, že právny
vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa 25.09.2007, na základe ktorej právny
predchodca oprávneného (Poštová banka, a.s.) poskytol povinnej úver v sume 1.659,70 eura, ktorý mala
splatiť v 30 mesačných splátkach po 76,91 eura od 25.10.2007. Súd predmetnú zmluvu posúdil ako
spotrebiteľskú,ktorúuzatvorilprávnypredchodcaoprávnenéhoakododávateľapovinnáakospotrebiteľ.

Z celkového formátu zmluvy vyplýva, že rovnaký typ zmluvy veriteľ používal pri poskytovaní úverov
fyzických osobám, pričom zmluvy boli vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri
ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednanie). Rozhodcovský súd odvodil svoju
právomoc rozhodnúť spor účastníkov z rozhodcovskej doložky, ktorá bola upravená v článku 11.2.
Obchodných podmienok. Keďže medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah, súd rozhodcovskú
doložku podrobil súdnej kontrole podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej podmienky

spotrebiteľskej zmluvy, t. j. bolo posúdené, či rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná
a nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany v právnom vzťahu. Rozhodcovská doložka vyplývajúca zo zmluvy (a tiež z obchodných
podmienok) vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovskou doložkou sa spotrebiteľovi odňalo právo brániť sa a podať žalobu, alebo akýkoľvek
iný opravný prostriedok, na všeobecný súd, teda základné právo spotrebiteľa zákonom ustanoveným

postupom sa domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde vyplývajúce z čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky. Rozhodcovskú doložku si povinná osobitne nevyjednala, bola veriteľomvopred pripravená v rámci zmluvných dojednaní (obchodných podmienok), ktoré spotrebiteľ nemal
možnosť ovplyvniť - zmeniť ich obsah, prípadne niektoré vylúčiť (mohol zmluvu len ako celok odmietnuť
alebo sa podrobiť všetkým vopred veriteľom pripraveným dojednaniam, resp. obchodným podmienkam,

vrátane rozhodcovskej doložky). Zo zmluvy o úvere nevyplýva, že by boli povinnej poskytnuté jasné a
zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská
doložka je v neprospech povinnej ako spotrebiteľa aj z dôvodu miesta rozhodcovského konania, nakoľko
v prípade riešenia sporu by bol miestne príslušný súd, v ktorého obvode je bydlisko spotrebiteľa, čo
neplatí v prípade rozhodcovského konania. Rozhodcovská doložka je teda neprijateľnou zmluvnou

podmienkou, lebo nebola so spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa
prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým mravom.
Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť
ochranu takýmto plneniam. Vzhľadom na to, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na
absolútne neplatnej rozhodcovskej doložke, rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať a

rozhodnúť. Rozhodcovský rozsudok tak nemôže byť spôsobilým exekučným titulom.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie
zmeniť a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť, alternatívne
uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil s odkazom

na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e) a § 221 ods. 1 písm. d), f), h) OSP. Poukázal najmä
na ustanovenia § 44 ods. 2 prvej a druhej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov ako aj príslušné ustanovenia
zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z., ustanovenia Smernice Rady 93//13/EHS a aj na
znenia rôznych rozhodnutí niektorých okresných a krajských súdov, Najvyššieho súdu Českej republiky,

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Namietal, že exekučný
súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, ani rozhodcovské
konanie a ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý
už nemožno preskúmať, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný
rozsudok súdu. Súd v odôvodnení podľa jeho názoru nevysvetlil viaceré právne otázky. Uviedol, že jeho

právny predchodca, Poštová banka, a.s., v zmysle § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách
bol povinný ako banka ponúknuť svojím klientom neodvolateľný návrh na uzatvorenie rozhodcovskej
zmluvy, a ak by tak nepostupoval, došlo by k porušeniu zákona. Právoplatný rozhodcovský rozsudok je
prekážkoupreopätovnéprejednanieveci,pričomtentorozsudokdisponujeatribútomprávnejzáväznosti
rovnako ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a je vykonateľný, t.j. spôsobilý byť podkladom

pre exekúciu. V ďalšom texte obsiahleho odvolania oprávnený nesúhlasil s právnou argumentáciou
odôvodnenia uznesenia, resp. namietal aj to, že súd sa nevysporiadal s niektorými podľa neho právne
významnými okolnosťami.

Sudca súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len

„OSP“) vyjadril, že nemieni odvolaniu vyhovieť, a predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a po prejednaní veci
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Pritom aplikoval ustanovenie § 219 ods.

2 OSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Na
dôvažok odvolací súd uvádza nasledovné:

Súd prvého stupňa vo veci rozhodol správne a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil. V súvislosti s
exekučným titulom si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu z rozhodcovskej
doložkyobsiahnutejvobchodnýchpodmienkachprávnehopredchodcuoprávnenéhotak,akojecitovaná
vyššie. Exekučný súd bol v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania oprávnený a zároveň povinný
riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Súd

prvého stupňa na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania o
riešení sporov na základe len všeobecnej rozhodcovskej doložky v obchodných podmienkach veriteľa,
ktorá nijako nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka nebola priamo
zakomponovaná do žiadnej zmluvy podpísanej povinným, pričom nebola ani individuálne dojednaná aspôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech povinného. Možným
vylúčením všeobecného súdu pre riešenie sporov účastníkov došlo aj k odňatiu práva brániť sa a podať
žalobu, prípadne opravný prostriedok na všeobecný súd v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky, podľa ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na
nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Uvedené ustanovenie obchodných podmienok aj odvolací súd vyhodnotil ako neprijateľnú
podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Odvolací súd výkon práv
oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi

a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. Oprávnený žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného
titulu, ktorý vzhľadom na neplatnú rozhodcovskú doložku nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský
súd nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto správne zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Vecnú správnosť napadnutého uznesenia nebola spôsobilá spochybniť ani námietka oprávneného

o nesprávnom právnom posúdení veci v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.
Ustanovenie § 93b zákona o bankách nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného dodržať
povinnosti uložené Občianskym zákonníkom v piatej hlave, a teda ani povinnosti predložiť povinnému
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že
sa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v

rozhodcovskom konaní, a aby bolo tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie
o výlučnom riešení sporov v rozhodcovskom konaní v prípade, ak podá žalobu dodávateľ. Ak právny
predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. ak takýto postup nebol oprávneným doložený
listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvého stupňa správne konštatoval neprijateľnosť
danej zmluvnej podmienky. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom

akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o
tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená. Obdobné stanovisko zaujal aj Najvyšší súd Slovenskej
republiky, napríklad v rozhodnutí sp. zn. 6ECdo 131/2014 zo dňa 28. januára 2015. V tomto prípade
je zrejmé, že pôvodný veriteľ predložením obchodných podmienok ako povinnej súčasti zmluvy nedal

spotrebiteľovimožnosťprejaviťvôľu,čirozhodcovskúdoložkuakosúčasťobchodnýchpodmienokprijme
alebo neprijme, a z doložených listín už vôbec nevyplýva to, že povinnému boli poskytnuté aj jasné a
zrozumiteľné informácie o výlučnom riešení sporov v rozhodcovskom konaní v prípade, ak podá žalobu
dodávateľ. Súd nemohol posúdiť rozsudok vydaný rozhodcovským súdom bez platného dojednania
účastníkov zmluvy ako exekučný titul, ktorý by bol spôsobilý na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi

na vykonanie exekúcie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.