Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. máj 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12Er/167/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412202311
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vojtech Ševčík
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412202311.2

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekučného konania oprávneného: CETELEM SLOVENSKO a.s.,
so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, právne zast.: JUDr. Helena Strachotová,
usadená euroadvokátka, Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin, proti povinnému: C. P., M.. XX. XX. XXXX,
A. Q. C.. V. XXXX/X, XXX XX Q. Š., štátny občan SR, zast.: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, na vymoženie pohľadávky vo

výške 850,21 Eur s príslušenstvom, ktoré začalo pred súdnym exekútorom JUDr. Romanom Fogtom,
Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Kynceľová 77, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX
495/2012, o návrhu na zastavenie a odklad exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu vedenú proti povinnému vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje ju.

Súdpovoľujeodkladexekúcievedenejnatunajšomsúdupodsp.zn.12Er/167/2012,aždonadobudnutia

právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie a jej vyhlásení za neprípustnú č. k. 12Er/167/2012-24
zo dňa 17. 05. 2016.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením č. 5613 * 046236 zo dňa 15. 03. 2012 Okresný súd Žiar nad Hronom poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Romana Fogtu, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom
Kynceľová 77, 974 01 Banská Bystrica, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 495/2012.

Podaním doručeným súdu dňa 05. 02. 2016 povinný prostredníctvom svojho zástupcu zaslal na tunajší
súd návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. Vo svojom podaní uvádza, že si osobitne
nevyjednal rozhodcu. Rozhodcovská doložka bola už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve.
Aj miesto rozhodcovského konania si jednostranne stanovil dodávateľ a pre mňa, ako spotrebiteľa je
toto konanie pre jeho vzdialenosť neprijateľné a odradzujúce. Rozhodcovská doložka je neprijateľná

aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musí spotrebiteľ vo svojich
dôsledkoch nezvratne podrobiť. Rozhodcovská doložka je hrubo nemorálna a spôsobí, že o právach
a povinnostiach rozhoduje súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou
inštitúciou. Povinný žiada naplniť ciele smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993. Povinný
poukazuje na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove 3CoE/29/2010, 6CoE/64/2010 a 20CoE/24/2011).
Plnenie, ktoré sa vymáha bolo priznané v súkromnoprávnom procese na základe absolútne neplatnej

rozhodcovskej doložky. Neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom. Ak rozhodcovské konanie
prebehlo na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, tak aj nový kvalifikovaný záväzok, ktorý mal vzísť
z takéhoto vadného súkromnoprávneho procesu, nie je súladný s imperatívom dobrých mravov. Na
účely zastavenie exekúcie postačuje, že je neprijateľná rozhodcovská doložka. Povinný preto navrhuje
exekúciu v celom rozsahu zastaviť a žiada povoliť odklad exekúcie až do právoplatnosti rozhodnutia o

zastavení exekúcie, keďže možno očakávať, že exekúcie bude zastavená.K predmetnému podaniu sa podaním doručeným súdu dňa 13. 05. 2016 vyjadril prostredníctvom
svojho právneho zástupcu aj oprávnený. Vo svojom podaní oprávnený poukazuje na predloženú
Predžalobnú výzvu zo dňa 27. 06. 2011, vrátane doručenky, ktorou bol povinný upozornený na

rozhodnutie oprávneného riešiť spor prostredníctvom rozhodcovského súdu a v prípade nesúhlasu s
týmto riešením mal povinný zaslať oprávnenému nesúhlas do 14 dní od doručenia výzvy. Výzva bola
povinnému doručená dňa 30. 06. 2011, povinný v stanovenej lehote nesúhlas oprávnenému nezaslal.
Skutočnosť, že úverová zmluva má formu typizovanej zmluvy a druhá strana nemá možnosť obsah
obchodných podmienok ovplyvniť, nie je možné posudzovať ako navrhovateľom vopred vykalkulované

konanie, nakoľko navrhovateľ tak dáva klientom možnosť využiť poskytnutie druhého úveru. Ten potom
nemusí o úver už znova žiadať. Je to bežný postup bánk, nebankových subjektov, predajcov tovaru atď.
Klient si môže zvoliť pristúpenie resp. nepristúpenie na zmluvné podmienky. Oprávnený ďalej uvádza, že
úverová zmluva je v súlade s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch, kedy časť je uvedená
priamo v zmluve a časť priamo vo Všeobecných podmienkach. Súčasne má oprávnený zato, že zmluva
neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky. Povinný bol povinný vrátiť oprávnenému istinu úveru +

zmluvne dohodnuté úroky + hradiť poplatky spojené s úverom (poistenie úveru). Z podania povinného
má oprávnený dojem, že povinný už pri podpise úverovej zmluvy zamýšľal poskytnutý úver nesplácať.
Oprávnený poukazuje, že povinný mal možnosť oboznámiť sa ešte pred podpisom úverovej zmluvy so
všeobecnými podmienkami pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, ako aj s pravidlami rozhodcovského
konania. Nakoľko povinný nijakým spôsobom nereagoval na prevzatú Predžalobnú výzvu zo dňa 27. 06.

2011, je možné túto považovať za osobitne uzavretú rozhodcovskú doložku, nakoľko povinný tak mal
na výber ako sa bude rozhodovať o jeho dlhu. S ohľadom na vyššie uvedené oprávnený navrhuje súdu
návrh povinného zo dňa 22. 01. 2016 na odklad a zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný.

Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „OSP“) sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu zastaví súd
na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Súd v danom prípade preskúmal Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 31. 12. 2008
a nechal si od oprávneného preukázať, či rozhodcovská doložka bola v danom prípade uzatvorená
platne. Oprávnený dňa 13. 05. 2016 zaslal tunajšiemu súdu predmetnú zmluvu a Všeobecné podmienky
CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, kde článok V-13. obsahuje

rozhodcovskú doložku.

Podľa článku V-13. Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 31. 12. 2008 sa zmluvné strany
dohodli, že všetky spory, vzniknuté z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, sa
budú rozhodovať v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu pri

Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti, a.s., so sídlom v Čadci, Nábrežná 1293 alebo Rozhodcovského
súdu v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Ventúrska 14.Postup v rozhodcovskom konaní sa riadi
zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení a ďalej vnútornými predpismi
vybraného rozhodcovského súdu. Zmluvné strany sa zaväzujú podrobiť rozhodnutiu vybraného
rozhodcovského súdu a jeho rozhodnutie bude pre strany konečné, záväzné a vykonateľné. Týmto nie

je dotknuté právo navrhovateľa obrátiť sa s návrhom na začatie konania na príslušný súd Slovenskej
republiky. Účastník proti ktorému návrh smeruje, berie túto skutočnosť na vedomie a súhlasí s ňou bez
výhrad.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, v znení účinnom v čase uzatvorenia

zmluvy o úvere (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojedané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd považoval zmluvu o úvere uzatvorenú medzi veriteľom a povinnými za spotrebiteľskú zmluvu v

zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, nakoľko v tejto zmluve vystupuje veriteľ ako dodávateľ,
ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie úverov, naopak, povinný pri uzatváraní
zmluvy nekonal v rámci podnikateľskej alebo obchodnej činnosti, ale vystupoval ako fyzická osoba
(nepodnikateľ) označená menom, priezviskom a rodným číslom.

Pokiaľ ide o uzavretú rozhodcovskú doložku, jej praktickým dôsledkom je napriek jej formálnemu zneniu
to, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred súdom. Alternatíva, že z rozhodcovskej
doložky vyplýva aj možnosť riešiť spor pred príslušným súdom v súdnom konaní, neodstraňuje značnú
nerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa(povinného),pretože
možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor, teda ak

sa rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať. Vychádzajúc však
z povahy samotnej zmluvy je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo
voľby medzi rozhodcovským súdom alebo súdom bude takmer vždy dodávateľ (oprávnený), nakoľko
miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom
vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany spotrebiteľa, keďže dominantnou je v

tomto prípade povinnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Možnosť iniciovania sporu z uzatvorenej
zmluvy zo strany spotrebiteľa je teda skôr teoretická. Vzhľadom na to, že ako žalobca bude vo
väčšine prípadov vystupovať dodávateľ, takto formulovanou rozhodcovskou doložkou prakticky nanúti
povinnému podrobenie sa právomoci rozhodcovského súdu.

Súd ďalej skúmal, či bola uzavretá rozhodcovská doložka individuálne dojednaná. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenie sa v zmysle § 52 ods. 4 OZ nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská
doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu, je súčasťou Všeobecných podmienok
CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, na ktoré zmluva len odkazuje.

Zmluva a Všeobecné podmienky CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského
úveru sú pripravené na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje a
povinný nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvných dojednaní, pričom jeho jedinou
alternatívoujeprijatie,respektíveodmietnutienávrhuakocelku.PrípadnázmenaVšeobecnépodmienky
CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru veriteľa je zo strany povinného

taktiež vylúčená. Z takto formulovanej rozhodcovskej doložky je zrejmé, že povinný ako spotrebiteľ
nemal možnosť voľby pri založení právomoci rozhodcovského súdu, prípadne túto právomoc vylúčiť.
Všeobecné podmienky CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru obsahujú
niekoľko strán textu husto popísaného drobným písmom z čoho možno vyvodiť, že povinný ani nemalvedomosť o tom, že uzatvára aj rozhodcovskú doložku. Súd v súlade s judikatúrou Najvyššieho
súdu uvádza, že oprávnený mal predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým
spôsobom, aby bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby, ako aj poskytnúť

mu informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená a aké dôsledky má riešenie sporov pred
rozhodcovským súdom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/9/2012).
Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci teda nie je možné považovať za individuálne dojednanú.

Medzi neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje OZ aj ustanovenia, ktoré vyžadujú

v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Znenie rozhodcovskej doložky síce neodporuje doslovnému zneniu zákonného
ustanovenia, avšak s poukazom na vyššie uvedené svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné
ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Preto takto uzatvorenú
rozhodcovskú doložku súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Vzhľadom na znenie ustanovenia § 53 ods. 5 OZ, sú neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách absolútne neplatné, teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ (povinný)
dovolával. V zmysle citovaného ustanovenia § 39 OZ je neplatný aj právny úkon, ktorý svojim obsahom
alebo účelom obchádza zákon. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada súd z úradnej
povinnosti (ex offo). Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že rozhodcovská doložka je

absolútne neplatná, nakoľko obchádza ustanovenia zákona o neprijateľných zmluvných podmienkach.

Súd ďalej uvádza, že ani nereagovanie povinného na Predžalobnú výzvu oprávneného zo dňa 27. 06.
2011 nie je možné považovať za povinnému danú možnosť voľby pri výbere, či sa bude spor rozhodovať
v rámci rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Súd to odvodzuje od vety: „V prípade,

že nesúhlasíte s riešením sporu na tomto rozhodcovskom súde, ...“. Podľa názoru okresného súdu
oprávnený dal povinnému v čase pred podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovskom súde len
možnosť výberu, v zmluve o úvere uvedeného, rozhodcovského súdu (Stáleho rozhodcovského súdu pri
Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti, a.s., so sídlom v Čadci, Nábrežná 1293 alebo Rozhodcovského
súdu v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Ventúrska 14). Ani tento úkon oprávneného však neprivodí

platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky.

Predpokladom na zákonné vedenie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej
aj formálnej stránke. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný
titul bol vydaný orgánom, ktorý mal na jeho vydanie právomoc a v prípade ak nie, ide o právny akt

nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, takýto akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa
na neho akoby neexistoval (uznesenie NS SR 3MCdo/20/2008 zo dňa 22. 04. 2009). Nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku
(Uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21. 03. 2012). Keďže právomoc rozhodcovského súdu

na rozhodnutie je v predmetnej veci založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd
po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto je nutné
vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zastaviť ju.

Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) aj bez návrhu môže
súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

Súd môže povoliť odklad exekúcie len za predpokladu, že sú splnené podmienky vyplývajúce z
citovaných zákonných ustanovení. Odklad exekúcie môže byť spojený aj s tým, že možno dôvodne

očakávať, že na základe zákonom vymedzených skutočností dôjde k zastaveniu exekúcie. Vo
všeobecnosti možno povedať, že pred povolením odkladu podľa tohto ustanovenia by malo byť aspoň
osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorých výsledkom môže byť právna
skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie. Na základe toho, že súd týmto uznesením zároveň
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, rozhodol aj o odklade exekúcie do času, kým

predmetné uznesenie nenadobudne právoplatnosť.

O trovách exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd,
a to písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, vlastnoručný podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolaniejepotrebnépodaťvpočtetrochrovnopisov,akpotrebnýpočetrovnopisovúčastníknepredloží,
súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O. s. p.).