Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Jozef Mačej
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoP/9/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315219655
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2315219655.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v opatrovníckej veci osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony: X. S.,
nar. XX. E. XXXX, bytom B., L. K. XXX/X, t. č. Z. W.. E. z U., n.o., V., W. XX, o zmenu opatrovníka,
o odvolaní Mesta B., B., K. W.. I. X, proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 5. januára 2016 č. k.
12Ps/20/2015-28 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa I/ odvolal Q. A., rod. Z., nar. XX. X. XXXX z funkcie
opatrovníčkynesvojprávnejX.S.,nar.XX.E.XXXXauložiljejpovinnosťvlehote10dníodprávoplatnosti
rozhodnutia vrátiť súdu listinu o ustanovení opatrovníka, II/ ustanovil nesvojprávnej X. S. za opatrovníka
Mesto B., B., K. W.. I. X, III/ ustanovenému opatrovníkovi (Mesto B.) uložil povinnosť zastupovať
nesvojprávnu X. S. v konaní pred súdmi, štátnymi orgánmi a orgánmi samosprávy, spravovať jej
majetok, predkladať súdu dvakrát ročne k 30. júnu a 31. decembru kalendárneho roka správu o výkone
opatrovníckej funkcie a po skončení opatrovania predložiť súdu záverečný účet o správe jej majetku, IV/
konštatoval,žetýmtorozhodnutímdošlokzmeneuzneseniaOkresnéhosúduGalantač.k.:7P/114/2004
- 33 zo dňa 23. júna 2004 v časti osoby ustanoveného opatrovníka nesvojprávnej X. S. a V/ a vyslovil, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 27
ods.2a3Občianskehozákonníka(zákonač.40/1964Zb.vzneníneskoršíchzmienadoplnení,ďalejlen
„O. z.“) a § 180 ods. 3, § 192 ods. 1 a 2 a § 193 Občianskeho súdneho poriadku (zákona č. 99/1963 Zb. v
znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „O.s.p.“), vecne potom potrebou ustanovenia opatrovníka
X. S. z dôvodu, že jej doterajšia opatrovníčka sa vzdala svojej funkcie, keď nie je v jej schopnostiach
vykonávať túto funkciu, pričom nie je známa žiadna ďalšia osoba z rodinného, či blízkeho okolia X. S.,
ktorá by túto funkciu vykonávala, preto zmenil súd prvého stupňa zmenil rozhodnutie Okresného súdu
Galanta č. k.: 7P/114/2004 - 33 zo dňa 23. júna 2004 v časti osoby ustanoveného opatrovníka X.
S. tak, že jej ustanovil za opatrovníka mesto B., pričom vychádzal z trvalého pobytu X. S.. O trovách
konania rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania podľa jeho výsledku, nakoľko sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Proti tomu uzneseniu podal včas odvolanie iba ustanovený opatrovník s návrhom na jeho zrušenie,
dôvodiac, že v uznesení súdu však nie je uvedené, konkrétne aké možnosti súd vykonal, na zistenie
stanoviska syna opatrovanca, ktorý by v prvom rade mal prichádzať do úvahy ako opatrovník. Podľa §
29 ods. 6 O.s.p. v platnom znení - osobu opatrovníka súd vyberá z prostredia, ktoré je blízke účastníkovi
konania, ktorému sa má opatrovník ustanoviť.
Pôjde najmä o osobu pochádzajúcu z rodinného, pracovného, kultúrneho, prípadne z iného prostredia,
ktoré je účastníkovi blízke. Za opatrovníka možno ustanoviť aj obec, pričom táto možnosť sa spravidla
uplatní vtedy, ak sa nenašla vhodná osoba z prostredia blízkeho účastníkovi konania.
Odvolateľ má za to, že ustanovenie obce za opatrovníka má slúžiť iba podporne preprípady, kedy takéto ustanovenie opatrovníka podľa prvej vety § 29 ods. 6 O.s.p. nie je dosť
dobre možné. Tento názor podporuje aj dôvodová správa k novele O.s.p. zák. č.
384/2008 Z.z., účinnej od 15. októbra 2008, ktorá v osobitnej časti k novele ustanovenia § 29 ods. 6
uvádza: "Súdu sa umožňuje vybrať podľa povahy veci najvhodnejšiu osobu bez toho, aby sa uzavrel
okruh prostredia, z ktorého takúto osobu možno vybrať. Pri závažnejších sporoch je funkcia opatrovníka
mimoriadne dôležitá a podcenenie tejto otázky častokrát hraničilo až s porušením práva na súdnu
ochranu a zbytočným vyvolaním opravných konaní. Je aj v záujme druhej strany, aby sudcovi navrhla
takúto vhodnú osobu." Podľa ustanovenia čl. 2 ods. 3 Ústavy SR "Každý môže konať, čo nie je zákonom
zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. V súčasnosti nie je v platnosti
žiaden právny predpis, ktorý by stanovil povinnosť obce pôsobiť ako opatrovník v civilnom konaní,
resp. prijať ustanovenie za opatrovníka podľa § 29 ods. 6 O.s.p.. Aj pred účinnosťou novely zák. č.
384/2008 Z.z. platilo, že nikto nemôže byt' ustanovený za opatrovníka v konaní proti svojej vôli. K
tomu viď napríklad publikované rozhodnutie R 14/1967. Podobne pre komparáciu sa k dobrovoľnosti
výkonu funkcie opatrovníka stavajú aj české súdy, napr. rozhodnutie NS ČR publikované v časopise
Soudní rozhledy 10/2001 na str. 346: Jelikož výkon funkce opatrovníka je záležitostí dobrovolnou,
nelze ustanovit opatrovníkem účastníka, jehož pobyt není znám, nékoho, kdo s tímto ustanovením
nesouhlasí." Ani zákonodarca nemal v úmysle novelou zák. č. 384/2008 Z.z. prelomiť túto "zásadu
dobrovoľnosti", nakoľko v dôvodovej správe k ustanoveniu § 29 ods. 6 uvádza: "Bez súhlasu tejto osoby
nie je možné ju ustanoviť za opatrovníka". Ak žiadna osoba nesúhlasí s ustanovením za opatrovníka,
riešenieponúkaust.§48ods.4O.s.p.(novelaO.s.p.č.384/2008Z.z.súčinnosťouod15.októbra2008),
podľa ktorého, ak nie je možné doručiť písomnosť fyzickej osobe, ktorá nie je podnikateľom, na adresu
jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, nie je možné zistiť miesto, na ktorom preberá písomnosti
a nie je možné, aby ju zastupoval ustanovený opatrovník, súd uznesením rozhodne, že písomnosti
určené tejto osobe sa budú doručovať uložením v súdnom spise. Pokiaľ by chcel zákonodarca zakotviť
povinnosť obce byt' opatrovníkom situácia, kedy žiadna osoba nesúhlasí s ustanovením za opatrovníka,
by logicky nemohla nastať. Preto je odvolateľ toho názoru, že aj po spomínanej novele je aj pre
ustanovenie obce za opatrovníka potrebný jej súhlas. Takýto súhlas odvolateľ nedal a nemôže dať,
nakoľko na výkon tejto funkcie nemá personálne, finančné, časové ani odborné podmienky. Na základe
dôvodov uvedených v tomto odvolaní bol naplnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ a § 205
ods. 2 písm. b/ O.s.p.. Odvolateľ výslovne prehlásil, že nesúhlasí s jeho ustanovením za opatrovníka X.
S., nar. XX. E. XXXX, toho času umiestnenej v Z. W.. E. z U., n.o., so sídlom V., W. XX.
Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ O.s.p. vec v celom rozsahu, pretože povaha
konania (zahájiteľného i bez návrhu) umožňovala prieskum napadnutého rozhodnutia bez viazanosti
odvolacím návrhom. Urobil tak pritom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez pojednávania, pretože tu nešlo
o žiaden zákonom ustanovený prípad potreby prejednávania veci na pojednávaní odvolacieho súdu a
dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nemožno považovať za správne a je potrebné ho zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podľa § 189a ods. 1 O.s.p. v rozhodnutí o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony
súd určí opatrovníka podľa § 192 tomu, kto bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorého
spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená.
Podľa § 192 O.s.p. súd je povinný postarať sa o to, aby bol ustanovený opatrovník osobám, ktoré
ho podľa zákona musia mať (ods. 1). V uznesení, ktorým súd ustanovuje opatrovníka uvedie i rozsah
opatrovníckych práv a povinností (ods. 2).
Podľa§27ods.2O.z.zákonnýmzástupcomfyzickejosoby,ktorúsúdrozhodnutímpozbavilspôsobilosti
na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil je súdom
ustanovený opatrovník. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia, ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť
príbuzný fyzickej osoby, ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví
súd za opatrovníka orgán miestnej správy prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať vo
svojom mene (§ 18 ods. 1).
Podľa § 29 ods. 6 vety prvej, druhej a časti vety tretej pred bodkočiarkou O.s.p. za opatrovníka súd
ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je
účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec, nemôže však ustanoviť za opatrovníka
zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec.Z týchto ustanovení vyplýva, že zákony pre zabezpečenie ochrany práv osoby pozbavenej alebo
obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony ukladajú súdu ustanoviť takejto osobe opatrovníka.
Touto funkciou opatrovníka má byť v zmysle úpravy z § 27 ods. 2 a 3 O. z. poverený predovšetkým
príbuzný nesvojprávneho, u ktorého sú záruky dobrého výkonu tejto funkcie, avšak za podmienky, že je
ochotný túto funkciu vykonávať; až ak niet takého príbuzného, môže súd poveriť touto funkciou iného
občana - fyzickú osobu, takisto so zárukami riadneho výkonu funkcie, teda ak je schopný a ochotný
funkciu vykonávať a až ak ani takejto osoby niet, môže dôjsť k povereniu výkonom funkcie opatrovníka
nesvojprávnej osoby orgánu miestnej správy, prípadne jeho zariadenia s právnou subjektivitou.
V predmetnej veci súd prvého stupňa postupoval iba čiastočne v súlade s ostatne citovanými
ustanoveniami. Zo spisu je zrejmé, že prvostupňový súd začal konanie o zmenu opatrovníka, vykonal
šetreniazaúčelomzisteniaokruhupríbuznýchX.S.azistil(zoznámeniaMestaB.zregistraobyvateľov),
že X. S. má ako trvalý pobyt hlásený B., L. K. XXX/X, dlhodobejšie však býva v Z. W.. E. z U.,
n.o., V., W. XX a má rodinných príslušníkov: syna Q. S., nar. XX. X. XXXX, ktorý sa na výzvu súdu
nevyjadril k prípadnému ustanoveniu do funkcie opatrovníka, podľa vyjadrenia sestry opatrovankyne
Q. A. (pozn.: doterajšia opatrovníčka, ktorá sa vzdala funkcie opatrovníčky) má syn opatrovankyne
zdravotné problémy, o čom predložila súdu prvého stupňa aj potvrdenie o jeho dočasnej pracovnej
neschopnosti.
V zmysle konštantnej judikatúry súdov sa zásadne vyžaduje, aby súdom ustanovovaný opatrovník s
prevzatím funkcie opatrovníka súhlasil a aby nebol do tejto funkcie ustanovený proti svojej vôli. Ak ale
vhodná fyzická osoba zistená nebola, niet inej možnosti ako ustanoviť tzv. verejného opatrovníka, keď
súd musí zabezpečiť ochranu práv osoby obmedzenej v spôsobilosti ustanovením jej opatrovníka. To
vyplýva zo znenia vyššie citovaného ust. § 27 ods. 3 O. z., ktoré je formulované imperatívne. Za situácie,
keď súd musí na základe zákonného príkazu ustanoviť osobe pozbavenej (prípadne obmedzenej v)
spôsobilosti na právne úkony opatrovníka, pričom žiadna vhodná fyzická osoba sa nenašla a
nezostáva iná možnosť ako ustanoviť jej za opatrovníka obec, nemôže už byť potom relevantným,
že obec ako verejnoprávny orgán s ustanovením za opatrovníka nesúhlasí. V tejto súvislosti sa žiada
poukázať i na judikatúru (Z IV str. 424), v zmysle ktorej možnosť ustanoviť národný výbor (teraz orgán
miestnej správy), prípadne jeho zariadenie za opatrovníka občana, pričom ustanovenie nie je viazané
na súhlas týchto orgánov a organizácií. Ak sa nepodarilo nájsť vhodného občana - fyzickú
osobu pre túto funkciu, povinnosťou súdu je, aby ustanovil orgán miestnej správy (R 45/1986).
Odvolací súd má za to, že bude potrebné vykonať dôkaz výsluchom syna opatrovankyne a ak dospeje
k záveru, že tento nie je osobou vhodnou na ustanovenie za opatrovníka, bude potrebné ustanoviť
opatrovankyni tú obec (prípadne jej zariadenie s právnou subjektivitou), v ktorej sa nachádza skutočné
bydlisko osoby pozbavenej spôsobilosti (a nie obec, v ktorej je takáto osoba iba evidenčne prihlásená
k trvalému pobytu), preto za týmto účelom treba aj v tomto smere vykonať dokazovanie na zistenie
skutočného bydliska opatrovankyne.
Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým
je podľa § 226 O.s.p. viazaný, v potrebnom rozsahu doplniť dokazovanie (vzhľadom na povahu konania
bez ohľadu na aktivitu účastníkov), výsledky celého konania podľa § 132 O.s.p. náležite zhodnotiť a až
potom opätovne rozhodnúť o ustanovení opatrovníka.
K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.