Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/295/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216210839
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1216210839.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov
senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: W..
I. V., bytom J., I. X, zast. MALICH advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Dunajská 25, Bratislava,
proti žalovanej: Y. J., bytom J., T. XX, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o nariadenie neodkladného
opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 30. júna 2016 č.k.

52C 129/2016-23 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia zákazu nakladať s peňažnými prostriedkami na bankovom účte
vedenom v A., W.: SK XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 78 000 Eur, s tým, že o trovách

predbežného opatrenia rozhodne vo veci samej.

2. Vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu vo veci samej, v ktorej sa domáha od žalovanej vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 78 000 Eur, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.6.2016 predal
svoj byt a na základe dohody s kupujúcim došlo k úhrade časti kúpnej ceny za predaj tohto bytu vo výške
158 000 Eur na účet žalovanej, s ktorou boli partnermi a za predmetné finančné prostriedky plánovali

kúpiť rodinný dom. Na základe toho poskytol žalovanej aj sumu 3000 Eur ako zálohu na kúpu rodinného
domu. Žalovaná s ním ukončila partnerský vzťah a uvedené finančné prostriedky mu odmietla vrátiť.
Až neskôr na základe jeho výzvy o vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov ho žalovaná donútila
podpísať čestné prehlásenie na notárskom úrade dňa 3.6.2016, že od nej prevzal sumu 83 000 Eur a
že sa vzdáva nároku na zvyšnú časť finančných prostriedkov, sumu 83 000 Eur mu žalovaná vyplatila
až po jeho naliehaní. Predmetné čestné prehlásenie mal podpísať pod nátlakom.

3. Vychádzal tiež z odôvodnenia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žalobcom, ktorým sa
domáhal zakázania žalovanej nakladať s peňažnými prostriedkami na bankovom účte vo výške 78 000
Eur a to, že vzhľadom na okolnosti prípadu môže žalovaná počas priebehu súdneho konania podnikať
kroky smerujúce k prevedeniu finančných prostriedkov v zostávajúcej výške 78 000 Eur na tretie osoby
a zbavenia sa všetkého majetku.

4. Po právnej stránke súd prvej inštancie posúdil vec podľa § 102 ods. 1, § 75 ods. 1, 2 a á, § 76 ods. 1
písm. e/ a f/ O.s.p. Vysvetlil inštitút nariadenia predbežného opatrenia a podmienky potrebné pre jeho
nariadenie a dospel k záveru, že žalobca nepreukázal dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia.

5. Z predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie vyvodil, že žalobca ničím relevantne
nepreukázal, že majiteľkou účtu, ktorý uviedol, na prijatie finančných prostriedkov z kúpnej zmluvyuzatvorenej medzi ním a treťou osobou vedenom v A. Q. J. IBAN: SK XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX je žalovaná. Za takéto preukázanie nepovažoval označenie žalovanej ako majiteľky účtu v
záhlaví predmetnej kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a iným subjektom, pričom žalovaná

nebola zmluvnou stranou predmetnej kúpnej zmluvy. Mal za to, že žalobca nepreukázal, že žalovaná
je majiteľkou účtu, ktorým sa jej predbežným opatrením má zakázať disponovať s finančnými
prostriedkami do výšky 78 000 Eur. Konštatoval, že všetky tvrdenia žalobcu ohľadom opodstatnenosti
jeho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia budú predmetom dokazovania v konaní vo veci
samej. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol aj z dôvodu, že prípadná existencia

nároku žalobcu voči žalovanej ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného
opatrenia. Uviedol, že dôvodom pre jeho nariadenie môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú
obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. Žalobca podľa neho žiadnym právne
relevantným spôsobom nepreukázal, že konanie žalovanej smeruje k zníženiu jej majetku, len uviedol,
že sa opodstatnene možno domnievať, že žalovaná počas priebehu súdneho konania podnikne kroky
smerujúce k prevedeniu finančných prostriedkov v zostávajúcej výške 78 000 Eur na tretie osoby

a zbaveniu sa všetkého majetku. Mal za to, že žalobca ničím nepreukázal reálne a bezprostredne
hroziace nebezpečenstvo zmarenia budúceho výkonu rozhodnutia konkrétnym konaním žalovanej,
pričom existencia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy je základným predpokladom pre
nariadenie predbežného opatrenia a musí v čase, kedy súd o nariadení predbežného opatrenia
rozhoduje, reálne existovať.

6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
žalobca, ktorý žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a jeho návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil
tým, že reálnosť a bezprostrednosť znamená, že žalobca musí osvedčovať správanie žalovanej, ktorým

muspôsobuješkodu,pričommieraosvedčeniasariadisituáciou,najmänaliehavosťouriešenia.Uviedol,
že vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia opísal skutkové okolnosti, v dôsledku ktorých
prišiel o podstatnú časť svojich životných úspor a týmito okolnosťami bolo nečestné, vypočítavé a ľstivé
správanie a konanie žalovanej, ktorá zneužila jeho dôveru, ktorú voči nej mal, keď na jej bankový účet
nechal previesť kúpnu cenu za byt v jeho výlučnom vlastníctve vo výške 158 000 Eur. Túto kúpnu

cenu mali použiť na zabezpečenie spoločného bývania, k realizácii čoho však nedošlo z dôvodu, že ho
žalovaná vyhodila zo spoločnej domácnosti Žalovaná svojim správaním získala finančné prostriedky vo
výške jeho životných úspor, ktoré mu odmietla vrátiť a ocitol sa tak v dôsledku jej konania na ulici. Mal
za to, že skutočnosť, že kúpna cena za byt bola prevedená na bankový účet žalovanej, bola preukázaná
už samotnou kúpnou zmluvou, pričom bližšie informácie o vlastníkovi bankového účtu banka žalobcovi

neposkytne.Boltohonázoru,žemieraosvedčeniasariadisituácioujednotlivéhoprípaduPoukázalnato,
že v dôsledku konania žalovanej, ktorá bez akéhokoľvek dôvodu ukončila ich partnerský vzťah, v jednom
okamihuprišielopartnerku,strechunadhlavouaživotnéúsporyažalovanáažponiekoľkýchurgenciách
pristúpila k vráteniu mu časti finančných prostriedkov vo výške 83 000 Eur, o ktoré sa bezdôvodne
obohatila. Zvyšná časť finančných prostriedkov vo výške 78 000 Eur by sa mala stále nachádzať na

bankovom účte žalovanej, avšak po uvedenom správaní sa žalovanej, ktoré je nepredvídateľné, je
otázne,čisatameštenachádzajú.Uviedol,žežalovanápodľajemuznámychinformáciínevlastnížiadne
nehnuteľnosti, je podnikateľkou, nemá pravidelný fixný príjem a nie je možné preukázať že sa zbavuje
majetku, keď reálne žiaden nevlastní. Nakoľko nie je možné sledovanie pohybov na bankových účtoch
vo vlastníctve žalovanej, nedokáže reálne preukázať, či sa týchto finančných prostriedkov žalovaná

už zbavila alebo nie. Poukázal na to, že žalovaná môže voľne disponovať finančnými prostriedkami
jemu patriacimi. Vzhľadom k tomu, že súdny spor vo veci samej bude trvať určitý čas, hrozí podľa
neho nebezpečenstvo, že žalovaná sa týchto finančných prostriedkov zbaví alebo presunie na tretie
osoby a v takom prípade, keď nemá vo vlastníctve žiaden majetok, nebude možné vykonať budúce
rozhodnutie v jeho prospech. Za jediný spôsob, ako predísť ďalšiemu vzniku ťažko nahraditeľnej ujmy,

a za jediné logické riešenie uvedenej právnej situácie, považoval nariadenie predbežného opatrenia,
v zmysle ktorého žalovaná nebude môcť naďalej nakladať s finančnými prostriedkami vo výške 78
000 Eur jemu patriacimi. Spolu s odvolaním doložil žalobca aj výpis z jeho bankového účtu. Mal za
to, že preukázal, že účet, na ktorý bola vyplatená kúpne cena, je bankovým účtom vo vlastníctve
žalovanej, dostatočným spôsobom osvedčil, že prípadný budúci výkon rozhodnutia je ohrozený, že

dostatočne osvedčil aj skutočnosť, že nenariadením predbežného opatrenia môže byť spôsobená
ťažko napraviteľná ujma, žalovaná nedisponuje majetkom, z ktorého by v prípade úspechu mohol byť
uspokojený a akonáhle žalovaná presunie finančné prostriedky na tretie osoby, podstatným spôsobomsa zmarí výkon prípadného budúceho rozhodnutia a on príde definitívne o časť svojich životných úspor
vo výške 78 000 Eur v dôsledku nelegálneho konania žalovanej.

7. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla napadnuté uzneseniu súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdiť, plne sa stotožňujúc s jeho odôvodnením. Bola toho názoru, že predbežné
opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len ak sú splnené zákonné podmienky a
predpokladá sa, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe
predbežnej úpravy. Pod danosťou práva je v danom prípade rozumieť osvedčenie takých skutočností, z

ktorých možno vyvodiť protiprávne konanie žalovanej, resp. Konanie v rozpore so zmluvou. Uviedla, že
tvrdenie žalobcu o nej, kde ju vykresľuje ako nečestnú a vypočítavú osobu, je nepravdivé a tendenčné.

8. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380, § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej „C.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Podľa § 471 ods. 1 C.s.p. na predbežné opatrenie nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach.

Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.
10. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci uvádza namiesto pojmu „súd prvého stupňa“ i v
následných podaniach strán pojem „súd prvej inštancie“, ktorý bol zavedený zákonom č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok.

11. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák. č. 160/2015 Z.z.
zohľadňujúc stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.).

12 Podľa § 102 ods. 1 prvá O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 ak treba po začatí konania dočasne

upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava že neskôr ho bude možné vykonať
len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 76 ods.1 písm. e/, f/ citovaného zákona predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi
najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo

znášal.

13.Citovanézákonnéustanoveniado30.6.2016upravovalipredbežnéopatrenieakoinštitútprocesného
práva, ktorého účelom je poskytnúť dočasnú ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym pomerom
účastníkov dovtedy, kým títo nepodajú návrh na začatie konania vo veci samej, resp. kým súd svojim

meritórnym rozhodnutím neposkytne účastníkom definitívnu ochranu. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa
však vždy vyžaduje naliehavosť predbežnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Inštitút predbežného
opatrenia, teda plnil zabezpečovaciu a preventívnu funkciu a predstavoval prostriedok na dočasné
riešenie situácie, ktorá nastala buď v pomere medzi účastníkmi konania alebo vtedy, ak bola obava, že
by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Jeho základným atribútom bola dočasnosť a provizórnosť.

Zmyslom právnej úpravy predbežných opatrení obsiahnutej v ustanoveniach §
74 a nasl. O.s.p., § 102 ods. 1 O.s.p. bolo rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, ktorá si vyžadovala
okamžitý zásah súdu pred začatím súdneho konania (resp. po jeho začatí), odôvodnený spomínanou
nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania alebo obavou z ohrozenia výkonu
súdneho rozhodnutia (nebola vylúčená ani vzájomná kumulácia týchto dôvodov). Pri rozhodovaní o

návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd musel skúmať naplnenie formálnych a vecných
predpokladov uvedených v ustanovení § 74 a nasl. O.s.p. Úspech účastníka konania, ktorý sa domáhal
nariadenia predbežného opatrenia, si vyžadoval preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva)
medzi účastníkmi konania, ohľadne ktorého mali byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku),a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda
nemuselbyťpreukázanýnepochybne.Podmienkouprenariadeniepredbežnéhoopatreniabolosúčasne
osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorého z účastníkov

ohrozené. V každom prípade bolo potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné
pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie
existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Predbežným opatrením nebol prejudikovaný
konečný výsledok sporu, len sa ním zabezpečovalo, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny
význam, a to aj preventívnymi účinkami predbežného opatrenia, ktoré v naliehavých prípadoch mohlo

zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy, a ak k nej došlo, aj jej zväčšovaniu. Aj v prípade, ak boli splnené
formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie predbežného opatrenia, súd musel
ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do
vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje
nariadenie predbežného opatrenia.

14. Podľa § 324 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené

podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

15. Z vyššie citovaných ustanovení možno vyvodiť, že aj podľa novej právnej úpravy zavedenej
zákonom č. 160/2015 Z.z. sú podmienky nariadenia neodkladného opatrenia stanovené obdobne ako
v Občianskom súdnom poriadku účinnom do 30.6.2016. Ak v Občianskom súdnom poriadku bola
možnosť nariadenia predbežného opatrenia stanovená v prípade, ak je potrebné, aby dočasne boli
upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, v

Civilnom sporovom poriadku je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená v prípade, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Obdobne potom
oba právne predpisy upravujú náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného (predbežného) opatrenia
(podľa O.s.p. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia,
uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a

odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a podľa C.s.p. opísanie rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha).
Z uvedeného potom odvolací súd vyvodil, že vyššie uvedené právne závery súdnej praxe ohľadom

podmienok nariadenia predbežného opatrenia sa vzťahujú aj na v súčasnosti platnú úpravu ohľadom
nariadenia neodkladného opatrenia.16. Žalobca žalobou doručenou súdu prvého stupňa dňa 29.6.2016 sa domáha od odporkyne vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 78 000 Eur na tom skutkovom základe, že uzavretím kúpnej zmluvy
zo dňa 12.6.2016 predal svoj byt a na základe dohody s kupujúcim došlo k úhrade časti kúpnej ceny

za predaj tohto bytu vo výške 158 000 Eur na účet žalovanej, s ktorou boli partnermi a za predmetné
finančné prostriedky plánovali kúpiť rodinný dom. Na základe toho poskytol žalovanej aj sumu 3000 Eur
ako zálohu na kúpu rodinného domu. Žalovaná s ním ukončila partnerský vzťah a uvedené finančné
prostriedky mu odmietla vrátiť. Až neskôr na základe jeho výzvy o vrátenie poskytnutých finančných
prostriedkov ho žalovaná donútila podpísať čestné prehlásenie na notárskom úrade dňa 3.6.2016, že

od nej prevzal sumu 83 000 Eur a že sa vzdáva nároku na zvyšnú časť finančných prostriedkov, sumu
83 000 Eur mu žalovaná vyplatila až po jeho naliehaní. Predmetné čestné prehlásenie mal podpísať
pod nátlakom.

17. Potrebu nariadenia predbežného opatrenia, teraz neodkladného opatrenia, odôvodnil žalobca tým,
že sa opodstatnene domnieva, že žalovaná počas priebehu konania podnikne kroky smerujúce k

prevedeniu finančných prostriedkov v zostávajúcej výške 78 000 Eur na tretie osoby, k zbaveniu sa
všetkého majetku s cieľom zmariť /ohroziť) budúci výkon súdneho rozhodnutia.

18. Súd prvej inštancie zamietol návrh na predbežné opatrenie- neodkladné opatrenie z dôvodu, že
žalobca nepreukázal, že bankový účet, na ktorom sa domáhal zakázať nakladať s finančnou sumou 78

000 Eur, je vo vlastníctve žalovanej a že tiež nepreukázal, že by žalovaná podnikala kroky smerujúce
k zmenšeniu jej majetku.

19. Žalobca v odvolacom konaní síce doložil výpis z jeho účtu, na ktorý mu žalovaná zo svojho účtu
preposlala sumu 83 000 Eur ako časť kúpnej ceny, z čoho by bol zrejmý bankový účet žalovanej,

avšak nepreukázal, že by žalovaná podnikala kroky smerujúce k zmenšeniu jej majetku, v dôsledku
čoho by mohol byť ohrozený prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia vo veci samej. Odvolací
súd poznamenáva, že možno v tomto smere prisvedčiť odvolacej námietke žalobcu, že nie je možné
sledovanie pohybov na bankových účtoch vo vlastníctve žalovanej, nedokáže preto reálne preukázať,
či sa týchto finančných prostriedkov žalovaná už zbavila alebo nie a že by bolo obtiažne preukázať aj iné

zbavovanie sa jej majetku, ak žiadny iný nevlastní. Navyše podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné
opatreniejerozhodujúcistavvčasevydaniauzneseniasúduprvejinštancie.Odvolacísúdtiežpoukazuje
i na čestné prehlásenie zo dňa 3.6.2016, v ktorom žalobca uviedol, že od žalovanej prevzal sumu 83
000 Eur z celkovej čiastky 158 000 Eur že prevzatím tejto sumy sa právne vzdáva nároku na zvyšnú
časť, z čoho nemožno nad všetky pochybnosti považovať za dostatočne a nepochybne preukázaný

nárok žalobcu, ktorého danosť sa pre nariadenie predbežného opatrenia, resp. neodkladného opatrenia
vyžaduje. Pokiaľ žalobca uvádza, že k podpísaniu tohto čestného prehlásenia došlo pod nátlakom,
zisťovanie rozhodujúcich skutočností na preukázanie jeho tvrdenia bude predmetom v konaní vo veci
samej. tak ako uviedol aj súd prvej inštancie.

20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd (v súlade s názorom súdu prvej inštancie) dospel
k záveru, že žalobca pri podaní návrhu nepreukázal splnenie zákonných podmienok na nariadenie
neodkladného opatrenia, t.j. odôvodnenú obavu, že exekúcia bude ohrozená, Za daného stavu
argumentácii žalobcu o existencii nebezpečenstva ohrozenia exekúcie, nebolo možné vo vzťahu k
osvedčeniu zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia priznať úspech.

21. Odvolací súd preto vzhľadom na vyššie uvedené dôvody napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. V záhlaví a výroku svojho rozhodnutia,
akceptujúc prechodné ust. § 471 ods.1 C.s.p. už použil právny termín „neodkladné opatrenie“.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým konanie končí
(§ 262 ods.1 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).