Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. september 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/163/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7911214500
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7911214500.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou vo veci výchovy mal. W. T.

Z., D.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Košice, dieťa rodičov matka: W. T., D.. XX.X.XXXX, N. G., A. X, zastúpená Mgr. Marcela
Grancová, advokátka so sídlom Kováčska 28, Košice a otec: A. Z., D.. XX.X.XXXX, N. Z., P. XXXX/X, v
konaní o udelenie súhlasu matke o zmenu priezviska maloletého dieťaťa takto

r o z h o d o l :

U d e ľ u j e za otca A. Z., D.. XX.X.XXXX otca mal. W.S. T. Z., D.. XX.XX.XXXX súhlas matke dieťaťa
L.. W. T., D.. XX.X.XXXX na podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. W. T. Z. R. „. D. „..“

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Štátu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka návrhom doručeným Okresnému súdu v Trebišove dňa 11.10.2011 žiadala, aby udelil za otca
A. Z., D.. XX.X.XXXX súhlas matke L.. W. T., D.. XX.X.XXXX na podanie žiadosti o zmenu priezviska
mal. W. T. Z., D.. XX.XX.XXXX z priezviska Z. na priezvisko T..

2. Otec s návrhom nesúhlasil.

3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa navrhol, aby po prevedenom
dokazovaní rozhodol v záujme maloletého dieťaťa.

4. Manželstvo rodičov maloletého dieťaťa bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn.
15C/181/2010 zo dňa 10.6.2011. Mal. W. T. bol zverený do osobnej starostlivosti matky.

5. Z výpovede matka súd zistil, že dňa 9.8.2011 podala na matričnom úrade mesta Trebišov žiadosť

o prijatie priezviska a používa priezvisko T.. S otcom maloletého dieťaťa majú veľmi narušené vzťahy,
vôbec spolu nekomunikujú a keďže maloletý má zo svojho otca obrovský strach a stres, psychické
problémy, bola nútená podať návrh na zákaz styku.

6. Mal. W. T. žije s ňou v spoločnej domácnosti, má s ňou vytvorený silný citový vzťah a s otcom nemá
vytvorené žiadne puto. Z uvedeného dôvodu podala návrh na zmenu priezviska maloletého dieťaťa.

7. Z výpovede otca súd zistil, že s návrhom na zmenu priezviska nesúhlasil, nakoľko neboli splnené
dôvody na závažný zásah do práv maloletého dieťaťa. Skutočnosti, ktoré uvádzala matka sa nezakladali
na pravde. Ohľadne úpravy styku v pôvodnom rozsudku Okresného súdu Trebišov bola uvedená
adresa jej bydliska v Trebišove, pričom povinnosťou matky bolo oznámiť druhému rodičovi informáciu ozávažných okolnostiach, pre ktoré sa styk nemohol realizovať. Matka otcovi adresu bydliska neuviedla.
Návrh,ktorýpodalotecohľadnevýkonurozhodnutianastyknepovažujezašikanóznyalelensadomáhal
svojich práv, ktoré mu patria v zmysle zákona, aby sa mohol s maloletým dieťaťom stretávať. Nesúhlasil

s tým, že si neplnil vyživovaciu povinnosť. Otec bol vo výkone trestu odňatia slobody a matkou bol
podaný návrh na exekúciu. Otec exekučne platí aj bežné výživné s dlžným výživným a je toho názoru,
že vyživovaciu povinnosť si plní. V priebehu konania ohľadne úpravy rodičovských práv a povinností
bolo zrealizované znalecké dokazovanie, pričom v tom čase malo dieťa pozitívny vzťah k obom rodičom.
Matkou mu bolo znemožnené, aby sa s dieťaťom stretával.

8. Súd v konaní nariadil znalecké dokazovanie. Ustanovený znalec vypracoval znalecký posudok pod
č. XX/XXXX dňa 31.5.2016.

9. Znalec uviedol, že u matky ide o osobnosť diferencovanú bez psychopatických čŕt, temperamentová
báza je melancholická, okruh tzv. vyšších citov a empatických schopností je adekvátne zastúpený v

emočnom prežívaní je zistený mierny pokles frustračnej tolerancie a zníženie ašpirácií, čo ale nie sú
markery psychopatologickej poruchy ani choroby, ale je reaktívne emočné fenomény ako reakcia na
zvýšený stres korešpondujúci s posudzovanou situáciou. U maloletého ide o temperamentovú bázu jeho
vyvíjajúcej sa osobnosti v melancholickom kvadrante so zvýšenou emočnou labilitou, sociálna orientácia
je introvertovaná až schizoidná a v popredí je dispozícia k neurotickým a strachovým reakciám, ašpirácie

sú znížené aj frustračná tolerancia je výrazne znížená, taktiež jeho schopnosť odolávať prekážkam
a stresujúcim situáciám je nedostatočná. Celkový vývoj jeho osobnosti vykazuje rizikové symptómy v
rámci emočného profilu jeho vyvíjajúcej sa osobnosti a jeho sebahodnotenie je negatívne skreslené. U
otca znalec s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladal, že ide o problémovú štrukturáciu osobnosti s
rovnakouproblémovouúrovňouzastúpeniamorálnovôľovýchmechanizmovaproblematickoujenajskôr

ajjehosociálnaadaptabilita.Umaloletéhoznalecvykazovalrizikovémarkeryjehoemočnéhoprežívania,
v ktorom sú obsesívne znovu prežívané spomienky na extrémne silné stresujúce situácie, ktoré u neho
vyvolávali pocit strachu, bezmocnosti a bezradnosti, pričom sila týchto pocitov dokáže pri ich aktivácii
hoci aj formou imaginácie, či komunikácie na témy týkajúce sa otca a stretnutia sa s ním vyvolať silné
lakrimózne príznaky a symptomatiku nastupujúcej panickej reakcie. Maloletý totiž na rozumovej rovine

chápe svoju reálnu rodinnú situáciu ako bezpečnú ale sila jeho negatívnych reakcií viazaných na zážitky
strachu vo väzbe na otca je naďalej natoľko živá, že dokáže aj na úrovni predstavivosti spustiť jeho
silné emócie, tak že z pedopsychologického hľadiska je potrebné eliminovať podobné riziká stresu tak,
aby sa umožnil proces spontánnej remisie a vyhasínania emočnej sily týchto stresorov. U maloletého
treba oddelene posudzovať citovú väzbu maloletého k matke a k otcovi kým k matke vykazuje až

nadštandardne silné emočné väzby. Jeho emočné reakcie na otca sú tak silne negatívne, že aj samotné
rozprávanie o otcovi spúšťa u dieťaťa markery panickej poruchy. Na podklade objektívnych informácií
a subjektívneho popisu maloletého možno označiť, že strach viazaný na spomienky s agresívnym a
ohrozujúcim správaním sa jeho otca, je tou hlavnou príčinou negatívneho vzťahu maloletého k otcovi,
ktorý svojou intenzitou vedie až k vedomému popretiu otca. Boli to reálne a autentické zážitky s otcovou

agresivitou, ktoré u dieťaťa vyvolali uvedené úzkostné a panické štruktúry a tie pretrvávajú neštandardne
dlho napriek tomu, že s ním nemá žiaden kontakt. Možno predpokladať, že bude potrebný ešte dlhý čas
kým intenzita týchto stresujúcich zážitkov viazaných na hostilné správanie otca spontánne vyhasne a
stratí sa z jeho profilu emočného prežívania tak, aby už viac neohrozovalo jeho ďalšie zrenie a vývoj,
včítane jeho identifikácie sa s dospelou mužskou sociálnou rolou. U maloletého neboli zistené žiadne

priame ani nepriame dôkazy o ovplyvňovanie maloletého matkou proti otcovi. Vzhľadom k extrémne
silnému odmietaniu otca a strachu z neho môže pri opakovanej expozícii tomuto stresu nadobudnúť
rozmery psychologického mechanizmu, ktorý môže mať priamy negatívny vplyv na jeho ďalší psychický
vývin včítane rizikových psychosomatických parametrov, preto z pedopsychologického hľadiska možno
konštatovať, že styk maloletého s otcom predstavuje v súčasnosti ohrozenie jeho psychického rastu,

zrenia a ďalšieho vývoja. Maloletý odmieta svojho otca aktívne a tak intenzívne, že ho zapiera a
psychicky vytesňuje a kategoricky odmieta akúkoľvek formu stretnutia s ním. Maloletý jednoznačne
vyjadruje a nekompromisne nalieha prianie mať priezvisko T., pričom priezvisko Z. popiera a odmieta
ho aj vyslovovať. Iné postoje zo strany maloletého neboli v rámci celého znaleckého vyšetrenia zistené.
Vzhľadom na jeho vek aj budúci psychický vývoj nie je z pedopsychologického hľadiska vhodné nútiť

dieťa identifikovať sa s priezviskom, ktoré aktívne odmieta a nechce, takže navrhované priezvisko T.
pre neho predstavuje možnosť bližšej identifikácie sa s matkou a ľuďmi, s ktorými trávi svoje dni a na
ktorých je emočne silne viazaný už pomerne dlhú dobu. Záverom konštatuje, že ani v rámci štúdia
spisu ani v procese odborných vyšetrení účastníkov konania, ani v procese spracovania posudku nebolizistené žiadne iné významné alebo relevantné skutočnosti, ktoré by neboli posúdené v rámci odpovedí
na predchádzajúce otázky.

10. Otec dňa 20.9.2016 s návrhom matky na zmenu priezviska maloletého dieťaťa súhlasil.

11. Podľa ust. § 35 zák. č. 36/2005 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach
súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do
cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení

súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh
niektorého z rodičov súd.
12. Ak sa rodičia nedohodnú o podstatnej záležitosti týkajúcej sa osoby maloletého dieťaťa, potom
rozhoduje súd na návrh jedného z rodičov, ak ide o podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských
práv a povinností. Právo rozhodovať o záležitostiach dieťaťa patrí zásadne rodičovi, ktorý má aktívny
výkon rodičovských práv a povinností. Vecou podstatnou treba rozumieť nielen niečo čo objektívne v

právnom živote podstatné, ale čo je podstatné pre rodiča a najmä pre dieťa. Súdna prax ustálila, že za
podstatné záležitosti sa vždy považuje vysťahovanie maloletého do cudziny, správa jeho majetku, štátne
občianstvo maloletého dieťaťa, udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, príprava na
budúce povolanie alebo zmena mena, či priezviska maloletého.

13. V danom prípade predmetom konania bol návrh matky na udelenie súhlasu za otca na podanie
žiadosti o zmenu priezviska mal. W.Á. T. Z., D.. XX.XX.XXXX s priezviska Z. na priezvisko T.. Vykonaným
dokazovanímsprihliadnutímnavypracovanýznaleckýposudokznalcaPhDr.H.N.podč.XX/XXXXbolo
zistené, že maloletý si praje mať priezvisko T., pričom priezvisko Z. popiera a odmieta ho aj vyslovovať.
Vzhľadom na jeho vek a budúci psychický vývoj nie je z pedopsychologického hľadiska vhodné nútiť

dieťa identifikovať sa s priezviskom, ktoré aktívne odmieta a nechce, takže navrhované priezvisko T. pre
neho predstavuje možnosť bližšej identifikácie sa s matkou a ľuďmi, s ktorými trávi svoje dni a na ktorých
je emočne silne viazaný dlhú dobu. S prihliadnutím na závery znaleckého posudku súd udelil súhlas
matke s podaním žiadosti za otca na podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. W. T. Z. R. Z. na T..

14. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Štátu súd náhradu trov konania nepriznal s prihliadnutím na to, že ide o mimosporové konanie,
kde je typická dominancia princípu oficiality a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby

zistil skutočný stav veci a teda v rámci dokazovania sa súd nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu
účastníkov konania, ale aplikuje tzv. vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto bol
súd povinný vykonať aj dôkazy, nakoľko to bolo potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015
Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcichskutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.