Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. september 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/95/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216203066
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4216203066.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu : Orange Slovensko, a.s., IČO: 35697270, so sídlom

Bratislava, Metodova 8, v konaní zastúpený : Bobák, Bollová a spol. s.r.o., advokátska kancelária so
sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35855673, proti žalovanému : T. T., D.. X.X.XXXX,
H.N.L.Č..XX,ozaplatenie706,11Euristinyspríslušenstvom,sudkyňouJUDr.JúliouHentekovou,takto

r o z h o d o l :

1/ Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 481,98 Eur s úrokom z omeškania vo výške
5,15% ročne od 1.8.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2/ Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
3/ Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 36,52% zo všetkých účelne vynaložených trov.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobou došlou súdu 1.3.2016 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie 706,11 Eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne od 1.8.2014 do zaplatenia a trov konania, ktoré
pozostávajú zo súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia. Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so
žalovaným tri zmluvy: Zmluvu č. XXXXXXX, ku ktorej uzavreli Dodatok dňa 17.9.2012, Zmluvu č. V. a
Dodatok k nej dňa 20.9.2012, Zmluvu č. V. a Dodatok k nej dňa 20.11.2013. Ich neoddeliteľnou súčasťou
sú Všeobecné podmienky. V zmysle týchto zmlúv vypožičal žalovanému tri ks SIM kariet, ktoré mu
umožňujú využívať telekomunikačné služby ním poskytované. SIM kartám boli pridelené účastnícke
telefónne čísla : XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX V. XXXXXXXXXX. V tomto konaní si uplatňuje nárok

vo výške škody, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón / komunikačné zariadenie Samsung
S5610 vo výške 16,46 Eur, Samsung Ace vo výške 46, - Eur a, Prestigio MultiPad 2 Ultra Duo 8.03G
vo výške 161,67 Eur. Táto škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho
akciovou cenou t.z. predstavuje škodu, ktorú žalovaný mu spôsobil tým, že získal mobilný telefón za
cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto
platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas
dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Bol si v zmysle

Dodatku vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za cenu uvedené v článku 1, bode 1.3. Dodatku,
ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho
dôvodu, že sa zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku
by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného
telefónu). Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od
uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného:
-akciová cena mobilného telefónu 1,-Eur, predajná cena 80,-Eur, poskytnutá zľava 79,-Eur, uplatnená

škoda 16,46 Eur,
- akciová cena mobilného telefónu 1,-Eur, predajná cena 185,-Eur, poskytnutá zľava 184,-Eur, uplatnená
škoda 46,- Eur,-akciová cena mobilného telefónu 1,-Eur, predajná cena 195,-Eur, poskytnutá zľava 194,-Eur, uplatnená
škoda 161,67 Eur.
Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 481,98 Eur fakturovaných v

období od marca do mája 2014. Pokusom o pokonávku zo dňa 17.7.2014 oznámil žalovanému
sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón a vyzval ho na ich
úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou, ani čiastočnou
úhradou. Uplatňuje si voči nemu aj úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými
podmienkami článku 11 bod 11.14 počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie

uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 1.8.2014.

2/ Súd podľa § 180 CSP konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu
a žalovaného. Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil písomne, žalovaný sa neospravedlnil, písomné
vyjadrenie k žalobe i napriek výzve súdu nepodal.

3/ Súd vykonal vo veci dokazovanie Zmluvou o poskytovaní služieb GSM č. XXXXXXX Zmluvou
o poskytovaní o poskytovaní verejných služieb č. V., Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č.
V. , Dodatkami k nim, pokusom o pokonávku zo dňa 17.7.2014, faktúrami žalobcu, Všeobecnými
podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej
mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko a.s. (ďalej len VP). Vykonaným dokazovaním ustálil

nasledovný skutkový a právny stav veci :

4/ Účastníci konania uzatvorili podľa Zákona o elektronických komunikáciách tri zmluvy, a to: Zmluvu
o poskytovaní služieb GSM č. XXXXXXX dňa 30.7.1998, Zmluvu o poskytovaní verejných
služieb č. V., Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. V. dňa 21.11.2013. K zmluvám uzatvorili

Dodatky dňa 17.9.2012, 20.9.2012 a 21.11.2013, ktorými v článku 2, bod 2.3 sa žalovaný zavial zotrvať
v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov. Z článku 2 bodu 2.5 Dodatkov vyplýva, že účastník je si
vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú v článku 1 bodu 1.2 ktorej výška
sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou cenou MT a v zmysle Dodatku poskytnutou zľavou zo
spotrebiteľskej ceny), len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom

SIM karty v zmysle ustanovení Dodatku na dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto
záväzku, (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy
zo spotrebiteľskej ceny MT , ako aj na prípadný obsah Prílohy č. 1 Dodatku (pokiaľ je súčasťou dodatku
takáto príloha) by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej
ceny MT). V nadväznosti na ustanovenia predchádzajúcej vety sa Strany dohodli, že účastník je povinný

podniku uhradiť zmluvnú pokutu v prípade porušenia nasledovných povinností : a) ak počas doby
viazanosti poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za služby, alebo povinnosť uhradiť včas
a riadne svoj iný peňažný záväzok voči podniku, alebo povinnosť uhradiť včas a riadne inú platbu ktorý
je povinný platiť, alebo b) ak počas doby viazanosti poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu
s podnikom a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo

poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom
ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy pred uplynutým doby viazanosti. V Dodatku zo dňa
17.9.2012 dohodli zmluvnú pokutu vo výške 79,- Eur, v Dodatku z 20.9.2012 v sume 184,- Eur a
v Dodatku z 21.11.2013 v sume 194,- Eur. Z bodu 2.5 prvých dvoch Dodatkov vyplýva, že pokiaľ
k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných 6 mesiacov pred uplynutím doby viazanosti /ďalej

tiež Druhá časť doby viazanosti/, výška zmluvnej pokuty sa bude postupne znižovať v závislosti od
toho, koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby
viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre Druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet
celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia povinnosti /pokiaľ tento
nastal počas Druhej časti doby viazanosti/ sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré

má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateľovi
číslo šesť. Podľa bodu 2.5. Dodatku zo dňa 20.11.2013 zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi
bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH
(uvedenou v článku 1 bode 1.2 v kolónke označenej č.9) a kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik
predal MT účastníkovi. Právo na zmluvnú pokutu vznikne podniku samotným porušením povinnosti

účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené
vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku. SIM kartám boli priradené účastnícke telefónne čísla:
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX V. XXXXXXXXXX. Dodatkom k Zmluve č. 8106549 žalobca odpredal
žalovanému mobilný telefón zn. Samsung S5610 v maloobchodnej cene 80,-Eur za kúpnu cenu 1,-Eur,Dodatkom k Zmluve č. V. mobilný telefón zn. Samsung Galaxy Ace v maloobchodne cene 185,- Eur za
1,- Eur a Dodatkom k Zmluve č. V. telefón zn. Prestigio MultiPad 2 Ultra Duo 8.0 3G v maloobchodnej
cene 195,-Eur za kúpnu cenu 1,-Eur. Žalobca za poskytnuté služby fakturoval žalovanému nasledovne:

k tel.č. XXXXXXXXXX sumu 40,- Eur, splatnú 17.4.2014, fa č.XXXXXXXXXX zo dňa 3.4.2014,
sumu 40,39 Eur, splatnú 17.5.2014, fa č. XXXXXXXXXX zo dňa 3.5.2014,
k tel.č. XXXXXXXXXX sumu 13,- Eur, splatnú 17.4.2014, fa č.XXXXXXXXXX zo dňa 3.4.2014,
sumu 13,- Eur, splatnú17.5.2014, fa č. XXXXXXXXXX zo dňa 3.5.2014,
k tel.č. XXXXXXXXXX sumu 347,36 Eur,splatnú 17.4.2014, fa č. XXXXXXXXXX R.o dňa 3.4.2014,

sumu 29,78 Eur, splatnú 17.5.2014, fa č. XXXXXXXXXX zo dňa 3.5.2014,
sumu 1,60 Eur, splatnú 17.6.2014, fa č. XXXXXXXXXX zo dňa 3.6.2014,
spolu 485,13 Eur, z ktorej sumy žalobca v tomto konaní si uplatňuje 481,98 Eur.

5/ Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku
dňu uzavretia Dodatkov k Zmluvám zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje

účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí

pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

6/ Podľa § 44 ods. 8 písm. b), e) citovaného zákona podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, ak účastník (b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
(e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

7/ Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka (1)spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. (3)Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

8/ Podľa § 23a ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.7.2007
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

9/ Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

10/ Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo,

ušlý zisk.

11/Podľa§443citovanéhozákonapriurčenívýškyškodynavecisavychádzazcenyvčasepoškodenia.

12/ Súd s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia na právny vzťah založený Zmluvami

o poskytovaní verejných služieb aplikoval Občiansky zákonník nakoľko Zmluvy posudzoval ako
spotrebiteľské zmluvy podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa v spojení s ustanovením § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Mal preukázané, že strany sporu uzatvorili platné Zmluvy a Dodatky k nim, z
ktorých žalovanému vyplýva povinnosť platiť mesačný poplatok a za poskytované služby podľa
tarify. Tvrdenie žalobcu, že na fakturovaných sumách žalovaný ostal dlžný sumou 481,98

Eur, žalovaným vyvrátené, ani spochybnené nebolo. Súd v tejto časti žalobu považoval za dôvodnú a
s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 481,98
Eur.13/ V zmysle Dodatkov k Zmluvám o poskytovaní verejných služieb žalobca v tomto konaní sa domáha
aj náhrady škody, ktorá mu vznikla poskytnutím zľavy na kúpnej cene mobilných telefónov.

14/ Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle citovaného ustanovenia zákona
sú :
a) porušenie právnej povinnosti
b) existencia škody
c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou

d) zavinenie.

15/ Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom t.j. ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej skutočnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne
záväzných právnych predpisov a iných noriem, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov. Pod pojmom
škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne

vyjadriteľnávpeniazoch,akovšeobecným ekvivalentom.Privecnejškodesarozoznávaškodaskutočná
a ušlý zisk. Skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá
vznikla v dôsledku škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s ňou. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom,
že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa
to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. Medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou

musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť vždy bezpečne preukázaná,
nemožno ju len predpokladať. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že je potrebné z celého reťazca
všeobecnej príčinnosti sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za
škodu. Najprv je potrebné zistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho práva a potom je
potrebné zisťovať existenciu príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny úkon, úmyselné

konanie proti pravidlám občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná udalosť a iné.
Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností ktoré prichádzajú do
úvahy ako príčina vzniku škody existuje tá skutočnosť, s ktorou Občiansky zákonník zodpovednosť
v danom prípade spája. Všetky tieto tri zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu majú
charakterobjektívnynarozdielodzavinenia,ktorýmácharaktersubjektívny,pretožeznamenápsychický

vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Tento vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo
nepriamy úmysel, alebo ako vedomá alebo nevedomá nedbanlivosť. Zavinenie ako psychický vzťah
musí zahrňovať všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú
súvislosť medzi nimi. Občiansky zákonník je vo všeobecnosti založený na princípe zodpovednosti za
predpokladané nedbanlivostné zavinenie. Poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej

povinnosti a že škoda a jej výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno,
ktoré smeruje k vyvráteniu domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť, musí preukázať,
že škodu nezavinil. Podľa žalobcu protiprávne konanie žalovaného spočíva v tom, že porušil svoje
povinnosti vyplývajúce zo Zmlúv, keď riadne neplatil za poskytované služby a tak nedodržal lehotu
viazanosti24mesiacovpodľaDodatkovkZmluvám.Následkomtohto,atedavpríčinnejsúvislosti s

takýmto konaním vznikla mu škoda, ktorá pozostáva z rozdielu v cene mobilných telefónov, a to akciovej
cene za ktorú boli predané žalovanému a predajnej skutočnej cene.

16/ Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov navrhnutých stranami
sporu, ako aj na základe iných dôkazov, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre právne posúdenie veci. Na

základe vykonaného dokazovania v danom prípade súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky
zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka a nie je tak daná ani
zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorú si uplatňuje žalobca v tomto konaní. V prejednávanej veci
zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno bolo preukázané, že žalovaný porušil svoju povinnosť
uhrádzať cenu poskytnutých služieb riadne a včas. Škoda je uplatnená vo výške rozdielu medzi trhovou

cenou mobilných telefónov a ich akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad
protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať
to, že v rámci obchodnej politiky žalobcu tento predáva mobilné telefóny za nižšiu cenu, ako je trhová
cena deklarovaná žalobcom. Rozdiel medzi trhovou a akciovou cenou mobilných telefónov tak nie je
následkom protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi zmluvnými

stranami. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho
rozhodnutia predať žalovanému telekomunikačné zariadenia za zníženú akciovú kúpnu cenu, ak
sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným jednostranne vkladal. K
protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilné telefóny obdržaldojednanú kúpnu cenu. Škoda ako majetková ujma, a to zmenšenie majetku žalobcu mala vzniknúť
vtedy, keď predal žalovanému mobilné telefóny za zľavnenú kúpnu cenu. Teda najskôr došlo k zníženiu
majetku vo sfére žalobcu, keď poskytol zľavu na mobilné telefóny (17.9.2012,20.9.2012 a 21.11.2013)

a až neskôr došlo k porušeniu povinnosti žalovaného riadne platiť za služby (v období od 17.4.2014
do 17.6.2014), ako to vyplýva z pokusu o pokonávku a z predložených faktúr. Z uvedeného vyplýva,
že najprv malo dôjsť k vzniku škody a až potom k protiprávnemu konaniu zo strany žalovaného. Pre
nepreukázanie zákonných atribútov pre vznik zodpovednosti za škodu súd žalobu v časti o uhradenie
škody v sume 224,13 Eur spolu s príslušným úrokom zamietol.

17/ Podľa § 517 ods.1,2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne
nariadenie č. 87/95 Z. z.) .

18/ Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19/ Úroková sadzba ECB od 11.6.2014 do 9.9.2014 bola 0,15%. Pokusom o pokonávku zo dňa
17.7.2014 žalobca predĺžil žalovanému lehotu splatnosti fakturovaných súm do 31.7.2014. Nakoľko do
tohto dňa žalovaný dlžnú sumu (481,98 Eur) neuhradil, od nasledujúceho dňa, t.j. od 1.8.2014 sa dostal
do omeškania s plnením peňažného dlhu a od tohto dňa má žalobca nárok podľa § 517 Občianskeho
zákonníkanaúrokyzomeškaniavovýške5,15%vspojenísustanovením§3ods.1Vládnehonariadenia

č. 87/1995 Z.z.

20/ Podľa § 255 ods.1,2 CSP (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu
vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

21/ Ustanovenie§255CSPvyjadrujesamozrejmúpožiadavkuvtom,žeúčastníkkonania,ktorývkonaní
uspel, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale o
zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie
ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo

veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej,
ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pod pojem vec treba rozumieť
celý predmet konania vymedzený žalobcom v návrhu na začatie konania (v danom prípade 304,89Eur).
Ak čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o prevažujúci
úspech, t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch strán sporu zostala ešte suma opodstatňujúca

záver o peňažnom úspechu jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne nepatrnú
časť predmetu konania ( súdna prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom úspechu jednej z
procesných strán možno hovoriť, ak jej pomerný úspech presiahne 10%). Žalobca mal vo veci 68,26%-
ný úspech, žalovaný 31,74%-ný. To znamená, že vzhľadom na podiel úspešnosti v konaní žalobcovi
prináleží náhrada trov konania vo výške 36,52% ( 68,26% - 31,74% = 36,52%).

Poučenie:

Podľa § 355 CSP proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15
dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu
( Okresný súd Komárno, Pohraničná ul. č. 6; 945 01 Komárno ) na
Krajský súd v Nitre , písomne vo 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný
titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia
podľa § 376 ods.1 CSP.