Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. september 2016

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 6C/38/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415200636
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Veselá
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2016:5415200636.4

Rozhodnutie

Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Janou Veselou v spore žalobcu: mBANK SPOLKA
AKCYJNA, akciová spoločnosť so sídlom Ul. Senatorska 18, Varšava, Poľská republika, zapísaná v
Národnom súdnom registri vedenom Okresným súdom v meste Varšava, 12. obchodné oddelenie, pod
číslom KRS 0000025237, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BRE Bank SA,
pobočka zahraničnej banky mBank v Slovenskej republike, so sídlom Pribinova 10, Bratislava, IČO:

36 819 638, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Odd: Po, vložka č. 1503/B,
zastúpená spoločnosťou MCGA legal s.r.o., so sídlom v Bratislave, Partizánska 2, IČO: 36 715 662,
proti žalovanej: M. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., B. XX, t.č. na neznámom mieste, o zaplatenie
2.010,33 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.314,54 EUR s 5,5% úrokom z omeškania ročne
od 16.09.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.02.2015, sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia

sumy 2.010,33 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 408,27 EUR, ďalej poplatkov vo výške
78,11 EUR a úrokov z omeškania vo výške 8,50 % p.a zo sumy 2.010,33 EUR odo dňa 21.07.2013 do
zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
2.Žalobu odôvodnil tým, že 17.10.2011 bola medzi žalovanou a žalobcom uzatvorená Zmluva o
používaní kreditnej karty mBANK č. 520700-5001800491/8360 (ďalej len „zmluva“). V zmysle bodu
8.1 zmluvy sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy Všeobecné obchodné podmienky mBANK, Obchodné

podmienky vydávania a používania kreditných kariet v mBANK, Žiadosť o vydanie kreditnej karty
mBANK, Sadzobník poplatkov mBANK. V zmysle zmluvy poskytol žalobca žalovanej kreditnú kartu s
úverovým limitom špecifikovaným v zmluve, pričom žalovaná sa zaviazala splácať úver v pravidelných
mesačných splátkach. Poplatky, úrokové sadzby, ako aj ročná percentuálna miera nákladov vzťahujúce
sa k úveru sú uvedené priamo v zmluve, prípadne v Sadzobníku poplatkov. V zmysle ust. č.l. 4 bod 4.3.4.
písm. h) Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, má veriteľ

právo odstúpiť od zmluvy v prípade, ak klient porušil zmluvu, alebo konal v rozpore so všeobecnými
obchodnými podmienkami pre príslušný produkt. Vzhľadom k tomu, že žalovaná porušila zmluvu, tým
spôsobom, že nezaplatila viac ako dve splátky, žalobca písomne dňa 20.07.2013 odstúpil od Zmluvy.
Žalovaná napriek možnosti splatiť svoj dlh voči žalobcovi v mesačných splátkach, žalobcovi dlžnú sumu
nesplatila. Žalobca súdu predložil výpis z kreditnej karty, v ktorom sú uvedené všetky transakcie k
predmetnej pohľadávke. Na základe vyššie uvedeného vznikol žalobcovi nárok požadovať od žalovanej:

sumu2.010,33EURakonesplatenýzostatoklistiny,sumu408,27EURakonesplatenýzostatokúrokovz
omeškania vyčíslený do dňa odstúpenia od zmluvy, sumu 78,11 EUR ako nesplatený zostatok poplatkovvyčíslený do dňa odstúpenia od zmluvy, úrok z omeškania vo výške 8,50 % p.a. zo zostatku istiny vo
výške 2.010,33 EUR odo dňa 21.07.2013 do zaplatenia (výška úrokovej sadzby z omeškania je v súlade
s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a vykonávacieho predpisu, pričom omeškanie nastalo dňom

nasledujúcim po dni odstúpenia od zmluvy).

Tunajší súd o žalobe rozhodol rozsudkom sp. zn. 6C/38/2015-71 zo dňa 28.10.2015 tak, že konanie
zastavil v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 224,73 Eur, úrokov z omeškania v výške 8,5%
ročne zo sumy 2.10,33 Eur od 21.07.2013 do 18.08.2013, ako aj v časti úrokov z omeškania vo výške

3% ročne zo sumy 2.10,33 Eur od 20.08.2013 do zaplatenia (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol
(výrok II.) a žalovanej nepriznal náhradu trov konania (výrok III.). Voči uvedenému rozsudku podal
odvolanie žalobca, na základe ktorého Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 11Co/51/2016-127 zo
dňa 30.06.2016 napadnutý rozsudok vo výroku II., ktorým vo zvyšnej časti okresný súd návrh zamietol
a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým,
že vo zvyšku ponechal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia o.i. uviedol, že pri postupe podľa ustanovenia § 118
ods. 2 O. s. p. bolo povinnosťou prvostupňového súdu v zápisnici z pojednávania zachytiť konkrétne,
ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne
významné skutkové zistenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré

súd nevykoná. Prvostupňový súd takto nepostupoval. Takýto postup nezbavuje súd povinnosti vykonať
dokazovanie ohľadne relevantných skutočností podstatných pre rozhodnutie vo veci samej. V danom
prípade prvostupňový súd na jednej strane konštatuje, že nemal preukázané účinné odstúpenie od
zmluvy z dôvodu nepreukázania doručenia a na druhej strane jedným z dôvodov zamietnutia návrhu
bola skutočnosť, že pri odstúpení od zmluvy bolo potrebné posudzovať odstúpenie v zmysle § 48

ods. 2 Občianskeho zákonníka pred ustanovením § 506 Obchodného zákonníka z dôvodu aplikačnej
prednosti. Rovnako v odôvodnení rozsudku neuviedol prvostupňový súd, ktoré skutočnosti považoval
za sporné a ktoré za nesporné. Okresný súd tak neposkytol účastníkom konania priestor na to, aby
sa k takýmto skutočnostiam vyjadrili, či dokonca tvrdili a predložili dôkazy na ich spochybnenie alebo
vyvrátenie. Okresný súd tak zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, nakoľko pri interpretácii a aplikácii ustanovení § 118 ods. 2, § 120 ods. 1 posledná veta
O. s. p. nepostupoval v súlade so zásadami, ktoré v občianskom súdnom konaní platia tak, ako je
vyššie uvedené. Je zrejmé, že v danom prípade bude nutné jednoznačne posúdiť otázku odstúpenia
od zmluvy tak, aby bolo nepochybne ustálené, či došlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy zo strany
navrhovateľa. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že prvostupňový súd sa bude musieť vyporiadať

aj s námietkou navrhovateľa, že jeho úver bol zosplatnený ku dňu 19.08.2013. Okrem toho sa bude
musieť okresný súd vyporiadať aj s námietkou odvolateľa spočívajúcou v prepočítaní všetkých transakcií
uskutočnených odporkyňou, a to nielen z výpisu z účtu vyplýva, že táto vyčerpala sumu 4.743,70 eur a
uhradila sumu 3.419,66 eur, ale aj z interného výstupu systému navrhovateľa, ktorý do konania doložil.
Avšak prvostupňový súd sa s týmto dôkazom nijakým spôsobom nevyporiadal a ani ho nevyhodnotil. V

tejto časti je rozhodnutie prvostupňového súdu nedostatočne odôvodnené, a preto nepreskúmateľné. Z
uvedenéhojepotommožnéuzavrieť,žekonaniepredsúdomprvéhostupňabolopostihnutévadou,ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Účastníkovi konania sa odoprelo, resp. znemožnilo
uplatnenie procesných práv, preto odvolací súd jeho rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O. s. p.
zrušil, keďže toto porušenie malo dosah aj na právne posúdenie dotknutého žalobného nároku

V nadväznosti na rozhodnutie odvolacieho súdu prvostupňový súd nariadil na prejednanie veci
pojednávanie na deň 20.09.2016. Po rozhodnutí odvolacieho súdu došlo k zmene procesného predpisu,
keď dňom 01.07.2016 vstúpil do účinnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako
“CSP”). Ten, okrem iného, už nepozná inštitút opatrovníctva uvedený v Občianskom súdnom poriadku
v ust. § 29, resp. jeho obdobu. Po 01.07.2016 už súd teda nemohol vo vzťahu k žalovanej, ktorej pobyt

bol v konaní neznámy, konať s jej opatrovníčkou (matkou), ale už len so žalovanou, ktorej predvolanie
na pojednávanie súd doručoval na adresu jej trvalého pobytu, keďže jej iná adresa súdu známa
nebola, resp. súdom nebola zistená a žaloba jej opatrovníčke bola doručená ešte dňa 08.09.2015. Súd
postupoval podľa § 116 ods. 3 CSP v spojení s § 106 ods. 1 písm. a) CSP, pričom podľa § 111 ods. 3
CSP predvolanie na pojednávanie považoval u žalovanej za doručené dňom 05.09.2016 (deň vrátenia

zásielky na súd).
Vychádzajúc z rozhodnutia odvolacieho súdu v ďalšom konaní bolo povinnosťou súdu: a/jednoznačne
posúdiť otázku odstúpenia od zmluvy tak, aby bolo nepochybne ustálené, či došlo k účinnému
odstúpeniu od zmluvy zo strany žalobcu, b/ vyporiadať sa aj s námietkou žalobcu, že jeho úver bolzosplatnený ku dňu 19.08.2013, c/ vyporiadať sa aj s námietkou odvolateľa spočívajúcou v prepočítaní
všetkých transakcií uskutočnených žalovanou, a to nielen z výpisu z účtu vyplýva, že táto vyčerpala
sumu 4.743,70 Eur a uhradila sumu 3.419,66 Eur, ale aj z interného výstupu systému žalobcu, ktorý

do konania doložil.
Pokiaľ ide o posúdenie otázky odstúpenia od zmluvy, súd spolu s predvolaním na pojednávanie žalobcu
(prostredníctvom jeho zástupcu) vyzval (č.l. 12 spisu), aby sa vyjadril k tomu, či dôvodom zosplatnenia
úveru bolo odstúpenie od zmluvy alebo niečo iné (treba uviesť čo).
Na pojednávaní prítomný zástupca žalobcu k tomu uviedol, že žalobca z dôvodu, že žalovaná si

neplnila svoju zmluvnú povinnosť uhrádzať dohodnuté splátky písomne odstúpil od zmluvy a celý úver
tak v súlade so zmluvou a VOP zosplatnil. Z dokazovania, ktoré bolo vo veci vykonané pred prvým
prvostupňovým rozhodnutím vyplýva, že žalobca dňa 20.07.2013 vyhotovil list označený ako posledná
výzva k uhradeniu dlžnej čiastky/odstúpenie od zmluvy, v ktorom žalovanú vyzval na zaplatenie sumy
345,71 Eur pozostávajúcej zo sumy 183,97 Eur ako istiny po lehote splatnosti, sumy 110,20 Eur ako
nezaplatených úrokov a sumy 51,54 Eur ako poplatkov v lehote do 7 dní od doručenia tejto výzvy s

tým, že ak nedôjde vo vyššie uvedenom termíne k uhradeniu dlžnej pohľadávky, je táto výzva zároveň
aj odstúpením od zmluvy o používaní kreditnej karty mBank č. HCS055131603. Ako už bolo uvedené
v prvom rozsudku tunajšieho súdu, žalobca nepreukázal, že by uvedený list žalovanej vôbec zasielal,
pričom v tomto smere ostal skutkový stav nezmenený, pretože ani po prvom meritórnom rozhodnutí
tunajšieho súdu žalobca ani netvrdil, že by bol list bol žalovanej odoslaný. Žalobca v tomto smere ostal

nečinný, keď nepredložil žiadne dôkazy o tom, že daný list žalovanej odosielal a ani žiadne dôkazy
na preukázanie tejto skutočnosti nenavrhoval. Podľa ust. § 295 CSP „súd môže vykonať aj tie dôkazy,
ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci“. Z uvedeného je zrejmé, že
súd v spotrebiteľských sporoch môže vykonať aj dôkazy, ktoré neboli navrhnuté, ale tieto sa musia
vzťahovať k dôkaznému bremenu spotrebiteľa a musí ísť o dôkazy nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

V danom prípade by sa dôkaz o odosielaní odstúpenia vzťahoval k dôkaznému bremenu žalobcu a na
viac vykonanie tohto dôkazu súd pre rozhodnutie o veci nepovažoval za nevyhnutné. Ustáliť záver, či
došlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy a kedy možné bolo. Je totiž nepochybné, že listina obsahujúca
odstúpenie od zmluvy bola v konečnom dôsledku žalovanej doručená, a to spolu so žalobou ako jej
príloha. Do jej dispozície sa tak dostala dňom 08.09.2015.

9. Pokiaľ ide o odvolacím súdom uloženú povinnosť vyporiadať sa aj s námietkou žalobcu, že jeho
úver bol zosplatnený ku dňu 19.08.2013, súd v rámci výzvy doručovanej zástupcovi žalobcu spolu
s predvolaním žalobcu vyzval, aby sa vyjadril, prečo úver vo svojom internom systéme zosplatnil
práve dňa 19.08.2013 (dátum uvedený v žalobe), resp. 18.08.2013 (dátum uvedený v odvolaní zo dňa
17.12.2015).

Na pojednávaní prítomný zástupca žalobca k tomu uviedol, že pre určenie dátumu zosplatnenia úveru
je rozhodujúci bod 2.3 zmluvy, v ktorom je uvedené, že splatnosť úveru uplynie v deň, ktorého dátum
zodpovedá dátumu poskytnutia úveru, pokiaľ lehota splatnosti pripadá na deň pracovného pokoja, táto
lehota uplynie najbližší pracovný deň. Zmluva bola uzatvorená dňa 17.10.2011, t.j. splatnosť úveru by
v prípade riadneho splácania úveru pripadala na termín 17.10.2012. V danom prípade bola žalovanej

platnosťzmluvyautomatickypredĺženáojedenrokatedavychádzajúczuvedenéhoustanoveniazmluvy
a vzhľadom na dátum odstúpenia od zmluvy zo dňa 20.07.2013 by tak splatnosť pripadala na deň
17.08.2013 a vzhľadom k tomu, že tento deň pripadol na sobotu, najbližší pracovný deň je tak pondelok
19.08.2013, ku ktorému bol zosplatnený v systéme žalobcu.
Z uvedeného je teda zrejmé, že, ako už bolo uvedené, žalobca zosplatnil úver na základe odstúpenia

od zmluvy, pričom súčasne je zrejmé, že termín zosplatnenia žalobca neodvodzoval od zasielania, resp.
doručenia listiny obsahujúcej odstúpenie od zmluvy. Účinky odstúpenia od zmluvy však môžu nastať
len vtedy, ak sa prejav vôle o odstúpení sa dostane do dispozičnej sféry druhého účastníka zmluvy
(§ 45 Občianskeho zákonníka). Zmluva bola uzavretá v písomnej forme, preto aj odstúpenie musí byť
písomné (§ 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Aby bolo odstúpenie účinné, listina o odstúpení sa mala

dostať do dispozičnej sféry žalovanej (postačovalo by odoslanie tejto listiny, a to s poukazom na ust. čl.
4.5.5 VOP tvoriacich súčasť zmluvy).
Napokonodvolacísúduviedol,žetunajšísúdsamusívyporiadaťajsnámietkouodvolateľaspočívajúcou
v prepočítaní všetkých transakcií uskutočnených žalovanou, a to nielen z výpisu z účtu vyplýva, že táto
vyčerpala sumu 4.743,70 Eur a uhradila sumu 3.419,66 Eur, ale aj z interného výstupu systému žalobcu,

ktorý do konania doložil.
Tunajšísúdkonštatuje,žeprivýpočterozdielumedzisumouvšetkýchčerpaných avšetkýchuhradených
finančných prostriedkov a z ktorého rozdielu vychádzal pri svojom prvom rozhodnutí, pochybil. Uvedený
rozdiel totiž predstavuje sumu 1.314,54 Eur. K tomuto výsledku súd dospel tak, že sčítal všetky debetnétransakcie vykonané žalovanou a uvedené vo výpise z účtu na č.l. 16 až 20 spisu. Išlo o výbery z
bankomatu v celkovej sume 2.390,- Eur (žalobca v odvolaní voči prvostupňovému rozsudku uvádzal
sumu 2.400,- Eur, avšak na pojednávaní zástupca žalobcu túto sumu zmenil na 2.390,- Eur), ďalej o

platby kartou v sume 1.353,51 Eur, platby cez internet v sume 140,79 Eur, externé prevody z kreditnej
karty v sume 685,- Eur a interné prevody z kreditnej karty v sume 164,40 Eur. Všetky tieto debetné
transakcie žalovanej spolu predstavujú sumu 4.733,70 Eur, ako to konštatoval aj zástupca žalobcu
na pojednávaní dňa 20.09.2016. Od sumy debetných transakcií súd odčítal sumu kreditných operácií
žalovanej, ktorá predstavovala podľa údajov zo zmieňovaného výpisu z účtu sumu 3.419,16 Eur.

14. Vypočítaný rozdiel medzi čerpanými a zaplatenými prostriedkami v sume 1.314,54 Eur predstavuje
nárok žalobcu, ktorý súd vyhodnotil ako plne dôvodný. Z dokazovania vykonaného vo veci vyplýva, že
strany sporu (žalovaná v zmluve označená ako “majite“) dňa 17.10.2011 uzavreli zmluvu o používaní
kreditnej karty MBANK č. HCS055131603, ktorou sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej úver v
podobe revolvingového limitu dostupného na kreditnej karte, ktorý je spotrebiteľským úverom podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách o pre spotrebiteľov (ďalej len zákona

č. 129/2010 Z.z.). Výška úverového limitu bola dohodnutá v č.l. 1.2 zmluvy na sumu maximálne 2.000,-
EUR. V č.l. 2.1 bolo uvedené, že majiteľ svojím podpisom na tejto zmluve berie na vedomie, že
vzhľadom na charakter produktu kreditná karta nie je možné dopredu vypočítať výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov, a iných poplatkov, pretože uvedený výpočet závisí od vyčerpanej čiastky úveru.
V čl. 5 bod 5.1 a bod 5.2 zmluvy je uvedené, že úver je úročený na základe úrokovej sadzby, ktorá v

deň uzavretia zmluvy predstavuje 21,99% za rok, pričom úrok sa vypočítava podľa aktuálnej platnej
úrokovej sadzby stanovenej v úrokovom lístku mBank. V čl. 5 bod 5.6 je uvedené, že ročná percentuálna
miera nákladov na úver v deň uzavretia zmluvy predstavuje 22,06% a je vypočítaná za splnenia
predpokladov vymenovaných v čl. 5 bod 5.5 písm. a/ až e/. V čl. 5 bod 5.8 zmluvy je uvedené, že
celkové náklady majiteľa spojené s úverom vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia

zmluvy a za predpokladu splnenia predpokladov uvedených v bode 5.6 predstavujú čiastku 207,20 EUR.
V čl. 5 bod 5.11 je uvedené, že priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver zverejnená ministerstvom financií na príslušný kalendárny štvrťrok je: údaj nie
je vyplnený. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do uplynutia lehoty splatnosti úveru (čl. 2 bod 2.2
zmluvy) s tým, že lehota splatnosti úveru bola uvedená ako 12 mesiacov počnúc dňom poskytnutia

úveru a uplynie dňom, ktorého dátum zodpovedá dátumu poskytnutia úveru majiteľovi, pričom ak lehota
splatnosti úveru pripadne na deň pracovného pokoja, táto lehota uplynie v najbližší pracovný deň (čl.
2 bod 2.3 zmluvy). V čl. 3 bolo ďalej dojednané, že platnosť zmluvy a lehota splatnosti úveru sa
automaticky predlžuje na ďalších 12 mesiacov s dodržaním úverového limitu platného v posledný deň
aktuálnej doby platnosti pod podmienkou, že majiteľ riadne plnil záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy

a Obchodných podmienok. Majiteľ môže zrušiť automatické predlžovanie platnosti zmluvy písomným
oznámením doručeným mBank najneskôr 30 dní pred uplynutím aktuálnej doby platnosti zmluvy. V
záverečných ustanoveniach zmluvy bolo zakotvené, že jej neoddeliteľnú súčasť tvoria VOP, Obchodné
podmienky pre vydávanie a používanie kreditných kariet mBank, Žiadosť o vydanie kreditnej karty
mBank, Sadzobník poplatkov mBank, úroková sadzba mBank, formulár o zmluvných podmienkach,

Súhlas so spracovaním osobných údajov dotknutej osoby.
15. Ako už súd uviedol vo svojom prvom rozhodnutí, vyššie uvedenú zmluvu súd vyhodnotil ako zmluvu
spotrebiteľskú a s poukazom na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že ak
aj žalobca v odstúpení uviedol, že odstupuje od zmluvy podľa § 506 Obchodného zákonníka, toto
ustanovenie na odstúpenie v danom prípade aplikovať nemožno, ale je potrebné použiť ustanovenia

Občianskeho zákonníka, konkrétne jeho ust. § 48 obsahujúce úpravu odstúpenia od zmluvy, ktorého
použitie je na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom (žalovaná). Použitie obchodnoprávneho
inštitútu odstúpenia od zmluvy by zhoršilo postavenie žalovanej (ktorá vystupuje v danom zmluvnom
vzťahu ako spotrebiteľ) oproti jej postaveniu pri využití občianskoprávneho inštitútu odstúpenia. Tento
záver odôvodňuje aplikačnú prednosť ustanovenia § 48 Občianskeho zákonníka pred ustanovením §

506 Obchodného zákonníka (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ohľadne tohto záveru súd poukazuje
na právne názory vyslovené Krajským súdom v Prešove v rozhodnutiach sp. zn. 17Co/186/2014 zo dňa
26.02.2015 a sp. zn. 20Co/81/2014 zo dňa 31.03.2015, ktoré sa týkajú toho istého žalobcu akým je
žalobca v tomto konaní.
16. Podľa § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v

tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva
od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
17.Vprejednávanejvecibolamožnosťodstúpeniaodzmluvydohodnutávčl.2.8bod2.814Obchodných
podmienok vydávania a používania kreditných kariet mBank, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvyv zmysle bodu 8.1 čl. 8 zmluvy, a to pre prípad neuhradenia minimálnej splátky v lehote stanovenej na
výpise.
18. Keďže žalobca účinne odstúpil od zmluvy (bol daný dôvod na odstúpenie a odstúpenie bolo

žalovanej doručené), došlo k jej zrušeniu.
19. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
20. Žalovaná od žalobcu „dostala“ sumu 4.733,70 EUR a žalobca „dostal“ od žalovanej sumu 3.419,16
EUR. Žalovaná je preto povinná titulom bezdôvodného obohatenia žalobcovi vydať sumu 1.314,54 EUR,

a to spolu s úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí 7-dňovej lehoty na splnenie dlhu,
ktorá bola uvedená v odstúpení od zmluvy, ktoré možno považovať za výzvu na vrátenie peňažných
prostriedkov, ktoré boli žalovanej poskytnuté z titulu úveru. Keďže uvedená listina bola žalovanej (k
rukám jej opatrovníčky) preukázateľne doručená dňa 08.09.2015, 7-dňová lehota na splnenie dlhu
uplynula dňa 15.09.2015 a od 16.09.2015 je žalovaná v omeškaní. Súd preto žalobcovi priznal k sume
1.314,54 Eur aj úrok z omeškania počnúc dňom 16.09.2015 až do zaplatenia, a to v žiadanej výške

5,5%, ktorá nie je v rozpore s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom do 01.02.2013).
Podľa uvedeného ustanovenia vzniklo žalobcovi právo na úrok vo výške 8,05% ročne, keďže ide o nárok
zo zmluvy, ktorá bola uzavretá pred 01.02.2013 a výška základnej úrokovej sadzby bola dňa 16.09.2015
0,05% (§ 10c zmieňovaného nariadenia). Súd bol však žalobou žalobcu viazaný a keďže v nej žiadal
priznať úrok 5,5% ročne, súd ho aj takto priznal.

21. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
22. V rovnakom rozsahu by súd žalobu zamietol a teda v rovnakom rozsahu by žalobe, v časti ktorá
ostala predmetom konania po jeho čiastočnom zastavení, vyhovel aj v prípade, ak by považoval postup
žalobcu spočívajúci v odstúpení od zmluvy podľa Obchodného zákonníka za správny. Pri odstúpení
od zmluvy podľa § 506 Obchodného zákonníka má veriteľ právo na vrátenie úveru nielen s úrokmi z

omeškania, ale aj s úrokmi z úveru. V danom prípade však súd dospel k záveru, že žalovanej poskytnutý
úver je úverom bezúročným a bez poplatkov s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010
Z.z., ktorý taktiež popri Občianskom zákonníku na daný právny vzťah dopadá, ako je to aj uvedené v
čl. 1 bod 1.1 zmluvy. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru spôsobuje fakt, že podľa názoru súdu bolo
aj v prípade takéhoto typu úveru (úver na kreditnú kartu, teda revolvingového typu) možné v zmluve

minimálne uviesť výšku mesačnej splátky úveru (náležitosť uvedená v § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č.
129/2010 Z.z.) Súd nezhoduje sa s tým, čo uviedol žalobca v zmluve, a to, že nie je možné dopredu
vypočítať výšku, počet, a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pretože ich výpočet závisí od
vyčerpanej čiastky úveru. Z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že výšku splátky či už banky alebo
nebankové subjekty pri takýchto produktoch určujú konkrétnym percentom z vyčerpanej alebo dlžnej

sumy v určenom období. Žalobca napokon vo formulári o zmluvných podmienkach (č.l. 23 p.v. spisu)
uviedol, že výška mesačnej splátky v EUR je minimálne 3% z dlžnej sumy. Je správny poukaz žalobcu na
to, že formulár tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy, nič to však nemení na tom, že charakter produktu (v
tomto prípade kreditná karta) nebráni tomu, aby bolo pomerom určené koľko z tohto „percenta“ pripadá
na istinu a koľko na úroky. Takto by bolo naplnená požiadavka zákona č. 129/2010 Z.z. uvedená v

jeho § 9 ods. 2 písm. k/, ktorej zmyslom nepochybne je poskytnúť spotrebiteľovi informáciu o tom, ako
bude s jeho úhradami naložené (či pôjdu len alebo prevažne na úroky, či iné príslušenstvo úveru, resp.
či bude prioritne uspokojovaná jeho istina). Pokiaľ ide o záver súdu, že náležitosť uvedená v ust. § 9
ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. musí byť v zmluve uvedená aj pri type úveru, ktorý má povahu
revolvingového úveru, tento súd opiera o rozhodovaciu prax Krajského súdu v Žiline (napr. rozsudok

sp. zn. 7Co/830/2014 zo dňa 17.12.2014). Pri závere, že ide o úver bezúročný a bez poplatkov vzniká
dlžníkovi povinnosť zaplatiť nevrátenú časť úveru, ktorá v tomto prípade predstavuje 1.314,54 Eur a to
spolu s úrokom z omeškania od účinnosti zosplatnenia úveru, ktoré v tomto prípade nastalo uplynutím
7-dňovej lehoty po doručení odstúpenia, teda s úrokom z omeškania od 16.09.2015 do zaplatenia.
23. Vzhľadom na výsledok sporu bola v konaní úspešnejšia žalovaná, keď za jej úspech súd považoval

zastavenú a zamietnutú časť žaloby a za úspech žalobcu výšku priznaného nároku (3.14,54 Eur), ktorý
s úrokom z omeškania vyčísleným do dňa vyhlásenia rozsudku (73,48 Eur) predstavoval sumu 1.388,02
EUR.Žalobcasapritompôvodnedomáhalzaplateniasumy2.496,71Eursúrokomzomeškania,ktorýku
dňu vyhlásenia rozsudku predstavoval 542,12 Eur, čo spolu predstavuje 3.038,83 Eur. V percentuálnom
vyjadrení úspech žalobcu predstavuje 45,58% a úspech žalovanej 54,32%. Žalovanej tak s poukazom

na ust. § 255 ods. 2 CSP a § 256 ods. 1 vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 8,74%. Keďže
sa však žalovaná konania fakticky nezúčastňovala, žiadne trovy jej vzniknúť nemohli a súd jej tak nemal
akú náhradu trov priznať.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Dolný Kubín (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia
spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona - zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

Okresný súd Dolný Kubín

20. septembra 2016

JUDr. Jana Veselá
samosudkyňa