Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Monika Tobiašová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Sp/43/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200947
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200947.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci navrhovateľky
POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému
úradu Prešov, katastrálny odbor so sídlom Prešov, Konštantínova 6, za účasti E. M.Q., trvale bytom T.,
S. XX, t. č. na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou K.. R. H., Okresný súd Prešov, Grešova
3, o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 25. mája 2015, č. V2956/2015-MŠ, takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 25. mája 2015, č. V2956/15-MŠ.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 25.05.2015 rozhodol odporca ako správny orgán príslušný podľa
zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
v znení neskorších predpisov (ďalej len Katastrálny zákon) o návrhu na vklad záložného práva podanom
u odporcu dňa 30.04.2015, ktorého prílohou bola Zmluva o zriadení záložného práva č. 112/2015-
RAČ zo dňa 25.03.2015, uzavretá medzi účastníkmi POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako záložným veriteľom a
záložcom E. M., zastúpeným splnomocnencom DSS Nestor o.z., Stred č. 449, Zázrivá (predtým ProHelp
- združenie občianskoprávnej pomoci) tak, že návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam,
zapísaným na LV č. XXXX a č. XXXX, k.ú. T. podľa § 31 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona zamietol.
Správnyorgánprirozhodovaní,zaúčelomriadnehozisteniaskutkovýchokolnostíaprávnehoposúdenia
stavu veci preskúmal navrhovateľkou predložené listiny, pričom tieto v súlade s § 32 ods. 2, § 3 ods.
3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) uznal za postačujúce pre právne a
skutkové posúdenie podmienok pre rozhodnutie vo veci samej. Rovnako vychádzal zo svojej doterajšej
rozhodovacej činnosti, ako aj z rozhodovacej činnosti súdov v obdobných veciach. Preskúmaním
podaného návrhu na vklad záložného práva, predloženej zmluvy o zriadení záložného práva, Dohody
o splnomocnení, ktoré tvorili prílohu podaného návrhu na vklad, s odkazom na § 22 ods. 1, 2, § 31
ods. 1, § 34, § 39, § 40 ods. 3, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ), § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 31 ods. 1,
3 Katastrálneho zákona, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr/150/2012,
dospel záveru, že Dohoda o splnomocnení spísaná ako štandardná formulárová zmluva bola vzhľadom
na okolnosti jej uzavretia posúdená ako neplatný právny úkon, uzavretá v rozpore s § 22 ods. 2 OZ. Z
obsahu predložených dokladov bolo zrejmé, že záložca, E. M., nemal danú možnosť výberu zástupcu,
keďže podpísal vopred pripravenú formulárovú typovú zmluvu, ktorej samotný obsah nemal možnosť
ovplyvniť. Slobodný výber splnomocnenej osoby, ktorá ma za zastúpeného obstarávať jeho právne
záležitosti, je základným prejavom slobodnej vôle, čo v tomto prípade absentovalo. To, že záložnýveriteľ vybral konkrétne občianske združenie, je prejavom jasného konania veriteľa a splnomocnenca
v zhode, čo bezpochyby potvrdzuje porušenie § 22 ods. 2 OZ. Vo veci tak o.i. došlo k značnej
nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Aj keď je Dohoda
o splnomocnení zaradená na samostatnej listine, ide o štandardnú zmluvnú podmienku, ktorej znenie
nemohol spotrebiteľ ovplyvniť.
Je nepochybné, že existencia zmluvy o zriadení záložného práva a s ňou súvisiaca Dohoda o
splnomocnení je primárne vyvolaná finančnými aktivitami záložcu, veriteľa. Dohoda je tak vzhľadom
na svoju akcesorickú povahu vo vzťahu k zmluve o úvere uzavretej zároveň s touto dohodou medzi
navrhovateľkou, poskytovateľom úveru a záložcom, dlžníkom, posúdená ako neprijateľná zmluvná
podmienka. Uzavretím Dohody o splnomocnení došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach
zmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,záložcu.Tátodohodajepretoabsolútneneplatnýmprávnym
úkonom.
Vyslovenie neplatnosti udeleného plnomocenstva má za následok, že záložná zmluva uzavretá medzi
navrhovateľkou a záložným dlžníkom, ktorú za dlžníka uzavrel takto určený zástupca na základe
neplatnej Dohody o splnomocnení zo dňa 18.07.2013, je absolútne neplatným právnym úkonom.
Odporca poukázal tiež na znenie § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona č.372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len Zákon o ochrane spotrebiteľa), podľa ktorého záložná
zmluva sa považuje za zmluvu o zabezpečení záväzku. Takáto zmluva uzatváraná po 30.04.2014
nemôže byť podpísaná treťou osobou na základe plnomocenstva, ako tomu bolo v danom prípade, ale
iba samotným vlastníkom nehnuteľnosti, inak je neplatná.
Tieto skutočnosti majú za následok nesplnenie zákonných podmienok na povolenie vkladu záložného
právazostranysprávnehoorgánu.Uvedenénedostatkynávrhunebolomožnéodstrániťanipredvolaním
účastníkov za účelom doplnenia návrhu, či predložením dodatočných dokladov.
Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka včas opravný prostriedok, pričom žiadala, aby odporca
na základe odvolania v rámci autoremedúry napadnuté rozhodnutie zrušil a vklad zmluvy o zriadení
záložného práva zo dňa 25.03.2015 č. 112/2015-RAČ povolil, resp. ak odporca odvolaniu nevyhovie,
aby príslušný súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec odporcovi na nové konanie o povolení vkladu
záložného práva.
Na podporu vznesených námietok navrhovateľka citovala § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods.
2 OZ, § 32 ods. 1, 2, § 46 Správneho poriadku. Uviedla, že Dohoda o splnomocnení bola uzavretá
riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ a spĺňa tak požadované náležitosti platného právneho
úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Podľa jej názoru plnomocenstvo
zahrnuté v Dohode o plnomocenstve je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a
jeho zástupcom a je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.
Plnomocenstvo bolo udelené na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v
čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky
právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Tak vzniklo splnomocnencovi právo
nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia
vznikajú priamo záložcovi. Dlžník- záložca, sa pre udelenie plnomocenstva pre ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci rozhodol sám, zástupca ho primerane poučil o následkoch tohto kroku,
zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a v danom rozsahu obhajovať jeho záujmy.
Splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj
zo samotnej Dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov
splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch
v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z Dohody o splnomocnení
tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo
zmluvy o úvere, vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Na
tomto právnom úkone sa veriteľ nepodieľal a z jeho obsahu nevyplýva, aby bol súčasťou veriteľovej
zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom
od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Z obsahu splnomocnenia je
zrejmé, že bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa, na jeho žiadosť aže zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu
potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi
zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a z tohto
dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem rokovania s veriteľom aj
posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy.
Navrhovateľka uviedla, že správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval
alebo ovplyvňoval jeho obsah, nezdôvodnil, akým konkrétnym spôsobom došlo k porušeniu § 22 ods.
2 OZ. Uvedenie záložného veriteľa a zástupcu v predtlači Dohody o splnomocnení argumentačne
použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska identifikácie
strán dohody a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného
plnomocenstva. Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že záložný veriteľ takto určil
zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho
spisu a odporca nevykonal žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojich tvrdení. Navyše,
pochybnosti o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nie sú z hľadiska aplikácie § 22 ods.
2 OZ dostatočné. Rozpor záujmov namietaný správnym orgánom musí reálne existovať, nestačí len
konštatovať potenciálnu možnosť rozporu s odkazom na zákonné ustanovenia bez primeraného výkladu
a aplikácie právnej normy. Správny orgán tento rozpor záujmov hodnoverne nepreukázal a rovnako
nepreukázal, že v prípade ustanoveného zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom.
Namietala tiež vyslovenie neplatnosti Dohody o splnomocnení s odkazom na § 53 ods. 1 OZ, t.j. pre
vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Navrhovateľka nepovažuje Dohodu o splnomocnení za
spotrebiteľskú zmluvu a ustanovenia § 53 OZ sa preto nemôžu aplikovať na posúdenie prijateľnosti
zmluvných podmienok vo vzťahu k tejto dohode.
Poukázala na to, že dlžník si dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a nesplatil svoj dlh tak,
ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a veriteľ tak len využil zmluvne dohodnutú možnosť
zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Navrhovateľka pritom pristupuje k využitiu inštitútu
zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v
omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od
navrhovateľky poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemienil riadne vrátiť. Argumentovala,
že počas výkonu podnikateľskej činnosti navrhovateľky ani v jednom prípade, kedy bolo zriadené
záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva, t.j. k
realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.
Namietala, že správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci (§ 31 ods. 1, § 46 Správneho poriadku
a § 31 Katastrálneho zákona), neoboznámil sa dostatočne s predkladaným návrhom a jednotlivými
pripojenými prílohami, pričom následne nesprávne zistil skutkový stav, čím udelené plnomocenstvo
nesprávne právne posúdil a následne vydal nezákonné rozhodnutie, ktoré nedostatočným odôvodnením
porušuje § 47 ods. 3 Správneho poriadku a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Odporca podanému opravnému prostriedku nevyhovel, predložil vec krajskému súdu a navrhol
napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo s tým, že
podľa § 250g ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania,
oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, pričom dospel k záveru, že opravný prostriedok
navrhovateľky nie je dôvodný.
Predmetom súdneho preskúmania je rozhodnutie odporcu ako príslušného správneho orgánu, ktorým
bol zamietnutý návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho
zákona na základe vyslovenia neplatnosti Dohody o splnomocnení pre rozpor s § 22 ods. 2 OZ, v zmysle
ktorej bola predmetná zmluva v mene záložcu podpísaná splnomocneným zástupcom.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že návrhom zo dňa 25.03.2015, podaným na príslušnom
správnom orgáne dňa 30.04.2015, navrhovateľka žiadala o vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č.
112/2015-RAČ zo dňa 25.03.2015 do príslušného katastra nehnuteľností.Zo zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a záložcom E. M., zastúpeným
DSS Nestor o.z. na základe Dohody o splnomocnení vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na
zriadení záložného práva k predmetu zálohu, nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve záložcu
špecifikovanýchvčl.Itejtozmluvyvprospechzáložnéhoveriteľa,nazabezpečenievšetkýchpohľadávok
záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 806301284 zo
dňa 18.07.2013 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka,
najmä na zabezpečenie istiny úveru vo výške 450,- EUR spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania,
poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere ako aj ostatných
celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.
Z kópie Dohody o splnomocnení uzavretej medzi splnomocniteľom E. M. a splnomocnencom ProHelp
- združenie občianskoprávnej pomoci, zastúpeným Petrom Mamojkom - predsedom združenia (neskôr
DSS Nestor o.z.) vyplýva, že „1. Za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na
jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode,
vykonávaných v súvislosti so Zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
č. zmluvy 806301284 (ďalej len zmluva o úvere), splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp po
osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach,
ktoré sa nimi zakladajú toto plnomocenstvo s nasledovným obsahom: 2. Splnomocniteľ udeľuje
Združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov
vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností
a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako poskytovateľom
úveru. Všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Združenie
ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. 3. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj
záväzok zo Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení
svojho záväzku Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp
plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa
k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo
spoluvlastníctve. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva,
pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane
skutočností, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň
posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky.
Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné
vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo
doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocnencovho záväzku zo Zmluvy o úvere uvedeného
v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane
zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich
zo Zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku,
čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých
splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií. 4. Bližšia špecifikácia nehnuteľností vo
vlastníctve splnomocniteľa (rukou dopísané). 5. Združenie ProHelp v najlepšom záujme hájenia práv
splnomocniteľa berie na vedomie, že podpisom tejto dohody vzniká združeniu ProHelp povinnosť
postupovať v súlade s prijatým plnomocenstvom, ktoré je na základe vyhlásenia splnomocniteľa ako
dlžníka zo Zmluvy o úvere v celom rozsahu v súlade so záujmami splnomocniteľa, a to až do jeho
odvolania splnomocniteľom...“.
Podľa § 151d ods. 1 OZ záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor,
ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv, alebo iných
majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.
Podľa § 22 ods. 1 OZ zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia
vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné
zastúpenie), alebo na základe dohody o plnomocenstve.Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa§31ods.4OZakjepotrebné,abysaprávnyúkonurobilvpísomnejforme,musísaplnomocenstvo
udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho
úkonu.
Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 5a ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie spotrebiteľovi vybrať ani inak
určiť osobu, ktorá má v súvislosti s uzavretím spotrebiteľskej zmluvy, plnením spotrebiteľskej zmluvy
alebo zabezpečením záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy konať v mene alebo v záujme spotrebiteľa.
Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktorými spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na vykonanie
právnych úkonov súvisiacich plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo s uzavretím inej spotrebiteľskej
zmluvy, sú neplatné.
Podľa § 5a ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu
osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v
mene spotrebiteľa, je neplatný Podľa § 29 Katastrálneho zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba
na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra.
Podľa § 30 ods. 5 písm. d/ Katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe
má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami je Dohoda
o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť
osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3.
Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.
Podľa § 42 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona na zápis práv k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v
štátnom jazyku, českom jazyku, alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva,
verejná listina, alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávnosti. Zmluva,
verejná listina, alebo iná listina obsahujú označenie:
a/ účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné
číslo, ako ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,
b/ právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,
c/ nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore
popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu
pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba
postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom
pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je
nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s odkazom na obsah administratívneho spisu dospel
krajský súd k záveru, že správny orgán postupoval správne, keď zamietol návrh na vklad predmetnej
záložnej zmluvy z dôvodu, že Dohoda o splnomocnení je vopred pripraveným formulárom s vopred
určeným zástupcom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, pričom splnomocniteľ tak nemohol
ovplyvniť výber tohto zástupcu. Tento postup navrhovateľky je tak v zrejmom rozpore s § 39 a § 37
OZ. Je zrejmé a nesporné, že dlžník uzavrel Dohodu o splnomocnení v priamom súvise s uzavretím
zmluvy o úvere a poskytnutím finančných prostriedkov zo strany veriteľa, spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o. Splnomocniteľ bol pri uzatváraní zmluvy o úvere v kontakte výlučne s navrhovateľkou ako
poskytovateľom úveru, z jej strany mu bola predložená Dohoda o splnomocnení, bez kontaktu
so splnomocnenou osobou v zmysle dohody, bez ozrejmenia právnych dôsledkov tejto dohody.
Splnomocnenca nevyberal slobodne sám dlžník, ale poskytovateľ úveru. Je zrejmé, že Dohoda o
splnomocnení nebola prejavom slobodnej vôle dlžníka, splnomocniteľa, je teda neplatná. Záložnú
zmluvu za záložcu tak uzavrel splnomocnenec, ktorý tak, vzhľadom na vyslovenie neplatnosti
plnomocenstva, na takýto úkon nebol oprávnený.
To, že Dohoda o splnomocnení je absolútne neplatným právnym úkonom pre zrejmý rozpor záujmov
dlžníka a jeho zástupcu podľa § 22 ods. 2 OZ potvrdzuje aj skutočnosť, že na tunajší súd napadlo väčšie
množstvo obdobných vecí vo vzťahu k návrhom na zriadenie záložného práva, pričom v každom prípade
je záložca (dlžník vo vzťahu k zmluve o úvere) zastúpený tým istým subjektom, ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci so sídlom v Bratislave, resp. DSS Nestor o.z. ako jeho nástupcom.
Krajský súd zároveň poukazuje na § 5a ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa, na ktorý odkázal aj
odporca, v zmysle ktorého právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie
dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je
neplatný.
Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že záložná zmluva na nehnuteľnosti (čo je bezpochyby
zmluvou o zabezpečení splnenia záväzku v zmysle citovaného ustanovenia) nesmie byť v mene
vlastníka podpísaná treťou osobou, t.j. vlastník nehnuteľnosti nemôže platne splnomocniť inú osobu na
uzavretie takejto zmluvy v rámci spotrebiteľského vzťahu. Takýmto vzťahom aj vzťah záložného dlžníka
a záložného veriteľa v tejto veci ako vzťah poskytovateľa spotrebného úveru a dlžníka. Nepochybil preto
odporca, keď v rozhodnutí o.i. konštatoval neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva aj z dôvodu,
že tá bola podpísaná treťou osobou na základe plnomocenstva a nie vlastníkom nehnuteľnosti, fyzickou
osobou.
Zuvedenéhovyplýva,žerozhodnutieodporcubolovydanénazákladedostatočnezistenéhoskutkového
stavu a bolo dostatočne a presvedčivo odôvodnené. V tejto súvislosti je treba zdôrazniť, že podľa
§ 34 ods. 6 Správneho poriadku skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z
úradnej činnosti netreba dokazovať. Postup navrhovateľky je súdu známy z obdobných prejednávaných
vecí a je nepochybné, že Dohoda o plnomocenstve je dlžníkovi vždy predkladaná zamestnancom
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. spolu s uzavretím zmluvy o úvere. Navrhovateľka žiadnymi dôkazmi
nespochybnila závery správneho orgánu a nepreukázala, že tieto závery sú nesprávne. Rovnako
nenavrhla vykonať dôkazy v katastrálnom konaní tak, ako to ukladá § 34 ods. 3 Správneho poriadku
v spojení s § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona, podľa ktorého účastník konania je povinný navrhnúť na
podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Nič navrhovateľke nebránilo v tom, aby tieto dôkazy
predložila spolu s návrhom na vklad záložného práva, resp. aby svoje tvrdenia v podanom opravnom
prostriedku primerane a hodnoverne doložila.
Krajský súd dáva do pozornosti právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený
v rozsudku sp.zn. 1Sžr 150/2012 zo dňa 11.júna 2013 týkajúci sa obdobnej problematiky: „Ak
splnomocniteľovi - úverovému dlžníkovi je odňatá možnosť určiť a vybrať si osobu splnomocnenca a
osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch spoločnosti, ktorá poskytla úver, musí
nutne vyvolávať pochybnosti u konajúceho katastrálneho orgánu o tom, či výkon práv a povinností
splnomocnenca je skutočne v medziach riadneho zastupovania záujmov úverového dlžníka“.
Na základe uvedených skutočností krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie
odporcu ako vecne správne potvrdil.O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka
nebola v konaní úspešná, odporca ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na náhradu trov
konania. Súd preto účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.