Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 21P/170/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115229867
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gizela Pavelová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7115229867.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci starostlivosti o maloletého D. B.,

M.. X.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice,
na návrh matky L. R., nar. XX.X.XXXX, bytom B., L. Č.. XX, zastúpenej advokátkou JUDr. Tatianou
Vorobeľovou, advokátkou AK, so sídlom Košice, Bajzova č. 2, za účasti otca C. B., nar. X.X.XXXX, bytom
B., B.. T. Č.. X, zastúpeného JUDr. Petrom Braxatorisom, advokátom AK, so sídlom Košice, Slavkovská
č. 14, v konaní o zákaz styku otca so synom takto

r o z h o d o l :

U p r a v u j e styk otca s maloletým D. B., nar. X.XX.XXXX tak, že otec je o p r á v n e n ý stretávať
sa so synom každý nepárny víkend v mesiaci v sobotu a v nedeľu od 14,00 hod. do 16,00 hod., pričom

počas prvých troch mesiacov v prítomnosti matky.

Matka je p o v i n n á dieťa na stretnutie s otcom pripraviť a stretnutia sa osobne zúčastniť.
Stretnutia môžu prebiehať na detských ihriskách, v zoologickej záhrade, v reštauračných zariadeniach
a obchodných reťazcoch v Košiciach.

U k l a d á maloletému a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu na Referáte

poradenskopsychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach v priebehu
šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice je p o v i n n ý po ukončení výchovného opatrenia zaslať
súdu písomnú správu o jeho priebehu a výsledku.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého D. požiadala dňa 9.11.2015 súd, aby zakázal jeho otcovi stretávať sa s ich

synom, pretože ona, ani jej syn si to neželajú. Tvrdila, že otec dieťaťa je voči nej agresívny a tiež že
ublížil ich synovi.

2. Otec maloletého s jej návrhom nesúhlasil. Uviedol, že dlhodobo spolu žili, tvorili kompletnú rodinu a
on sa o syna staral od jeho narodenia. Tvrdil, že má syna veľmi rád, nikdy by mu ani jeho matke neublížil.

3. Kolízny opatrovník odporučil vo veci nariadiť znalecké dokazovanie a pri rozhodnutí zobrať do úvahy

závery súdneho znalca.4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom maloletého dieťaťa, pripojeným
spisom Okresného súdu Košice I č. 21P/32/2015, znaleckým posudkom PhDr. Ľubomíry Gallovej a
ďalšími listinnými dôkazmi, a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :

5. Rozsudkom Okresného súdu Košice I č. 21P/32/2015 zo dňa 9.9.2015 bol maloletý D. zverený do
osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 50,- EUR mesačne.
Otec mal styk so synom upravený tak, že bol oprávnený stretávať sa s ním v každom párnom týždni
v mesiaci v utorok a vo štvrtok od 17,00 hod. do 19,00 hod.; v každom nepárnom týždni v pondelok a

v stredu od 17,00 hod. do 19,00 hod. a v nedeľu od 13,00 hod. do 19,00 hod. počas jedného mesiaca
od právoplatnosti rozsudku v prítomnosti matky maloletého.

6. Matka maloletého trvala na svojom návrhu zakázať otcovi styk so synom, pretože nie je v záujme
maloletého dieťaťa. Otec sa voči nej správal vulgárne, fyzicky ju atakoval až natoľko, že musela túto
skutočnosť oznámiť na polícii. Napádal ju aj keď bola tehotná, udrel ju, viackrát odišla zo spoločnej

domácnosti ku svojej matke. Vždy sa ho snažila ospravedlniť a vrátila sa ku nemu, lebo ho mala rada.
V súčasnosti ju vždy slovne napáda aj jeho manželka, ktorá je pri stykoch otca so synom vždy prítomná.
Nadávajejžejelennejaká„prespanka“,že nebolavnormálnomvzťahusjejterajšímmanželom.Tvrdila,
že maloletý sa otca bojí a nechce ísť na stretnutie s ním.

7. Otec maloletého potvrdil, že na stretnutie so synom prišiel so svojou manželkou. Majú malé dieťa,
vozia ho v kočíku a bola vhodná príležitosť na to, aby aj ich dieťa bolo na čerstvom vzduchu. Nevidí
na tom nič zlé. Nie je pravdou, že by sa jeho syn s ním nechcel stretávať. Bol za ním aj v materskej
škôlke, odfotili sa, maloletý sa potešil, otec mu doniesol darček. Tvrdil, že matka robí všetko pre to,
aby sa so synom nemohol stretnúť. Myslí si, že ich syn je odmalička vychovávaný ako dievčatko. Je

dosť ustráchaný, on by ho chcel viesť k rôznym športom, lebo nevie poriadne chytiť do ruky hokejku,
nevie poriadne kopnúť do lopty. Chcel by ho vychovávať ako chlapca, ale nie je mu to umožnené.

8. Kolízna opatrovníčka uviedla, že sa rozprávala s maloletým, ale dieťa bolo vo veku, kedy ešte
nedokázalo samé vyjadriť svoje skutočné túžby a postoje. Preto navrhla, by aby súd nariadil v tejto

veci znalecké dokazovanie. Znalec sám zistí, či matka skutočne dieťa ovplyvňuje voči otcovi a či otec
sa správal, alebo má tendencie správať sa voči matke a maloletému agresívne. Pracovníci úradu práce
by radi pracovali s rodičmi, pretože vidia, že vzťahy medzi nimi sú vážne narušené, potrebujú mať
ku tomu závery znaleckého posudku. Na úrade práce je referát poradenskopsychologických služieb,
ktorý rodičom poskytne pomoc a takisto by bolo možné, aby sa dieťa stretávalo s otcom pod dohľadom

nejakého akreditovaného subjektu.

9. Rodičia aj maloletý sa podrobili vyšetreniam u súdnej znalkyne PhDr. Gallovej, ktorá ich vyšetrila a
znalecký posudok bol súdu doručený dňa 28.4.2016. Znalkyňa v závere posudku uviedla, že u matky
zistila primerané rodičovské a osobnostné kompetencie pre výchovu maloletého dieťaťa. Matka sa o

dieťa dobre stará, dieťa je pre ňu prioritou v jej živote, ktorému podriaďuje aj svoje vlastné potreby.
10. U otca zistila nestabilitu správania a niektoré osobnostné vlastnosti, ktoré maloletý môže
citlivo vnímať /výbušnosť v správaní, slabšia sebakontrola, afektívna podráždenosť, dominantné
presadzovanie svojich záujmov a pod./. Tieto črty správania maloletý registroval zvlášť pri styku s ním
a matkou. Zohrali rolu v tom, že o kontakt s otcom prestal javiť záujem.

11. U maloletého D. vystupuje do popredia predovšetkým sťažená adaptácia na nové prostredie /ľudí
a samotného prostredia/, ako aj separačná úzkosť a celkovo úzkostná emocionalita, ktorá je zvýšene
reaktívna, provokujúca nezrelú citovú závislosť na matke. Dieťa je emočne inhibované, plaché, so
zvýšenými zábranami v kontakte, ktoré mu komplikujú jeho socializáciu v novom kolektívne. V stave
separácie je prítomná zvýšená neistota, ustráchanosť, zablokovanie, resp. stavy emočného chaosu

a paniky. Na behaviorálnej úrovni správania sa u neho môžu prejavovať stavy emočného regresu. U
maloletého je tiež prítomný zvýšene opozičný negativistický postoj.
12. Vyslovene negatívny postoj maloletého k otcovi nezistila. Ide skôr o ambivalentný vzťah k nemu,
keď sa vzťah maloletého narušil konkrétnymi negatívnymi zážitkami. Dieťa samozrejme jasne vníma aj
negatívny postoj matky vo vzťahu k otcovi maloletého. Keďže maloletý D. sa identifikuje s jej postojmi,

nemôže byť pozitívne naklonené kontaktu s ním - aj vzhľadom na nízky vek maloletého.
13. Matka dieťa priamo neovplyvňuje voči otcovi. S dieťaťom o ňom nerozpráva, má skôr tendenciu sa
vyhýbať tejto téme otca. Jej negatívny postoj voči otcovi dieťaťa, keďže sú v súdnom spore a identifikácia
dieťaťa s matkou, sa však premieta do neochoty maloletého stretávať sa s otcom.14.Stretávaniesaapobytmaloletéhouotcaneohrozujejehozdravie,zdravývývojavýchovu-vprípade,
že sa otec dieťaťa bude k nemu pozitívne správať, a bude zachovávať rešpektujúci postoj k jeho matke.
Predpokladá to vzájomnú ústretovosť a zachovanie normálnej komunikácie medzi bývalými partnermi.

15. Zakázať styk maloletého s otcom nie je potrebné ani žiaduce. Je dôležité, aby dieťa rozvíjalo svoju
samostatnosť, sebapresadzujúce správanie a primerane veku - emočnú zrelosť práve prostredníctvom
styku s otcom. Zachovanie normálneho vzťahu s otcom - bez vnútornej predpojatosti voči nemu a
zbytočných obáv je pre dieťa prospešné. Otec sa však musí o maloletého zaujímať vhodnou formou
- maloletý musí pociťovať úprimný záujem z jeho strany a musí vnímať bežnú vzájomnú komunikáciu

medzi rodičmi.
16. Najvhodnejšia forma úpravy styku je zachovať prítomnosť matky počas úvodnej interakcie s otcom
- napríklad počas jednej hodiny. Matka by sa mala postupne z kontaktu vzdialiť.

17. Matkou maloletého a jej právnou zástupkyňou bol dňa 8.9.2016 súdu doručený návrh na zmenu
žalobného návrhu. Navrhla upraviť styk otca s maloletým tak, aby sa D. stretával s otcom každý nepárny

(párny) týždeň v sobotu od 13,00 hod. do 17,00 hod. a v nedeľu od 13,00 hod. do 17,00 hod..
18. Otec požadoval zmeniť styk so svojím synom tak, aby sa s ním mohol stretávať každý nepárny
(párny)týždeňvsobotuod 9,00hod.do17,00hod.avnedeľuod9,00hod.do17,00hod.bezprítomnosti
matky; počas Veľkonočných sviatkov v pondelok od 8,00 hod. do 12,00 hod. bez matky; počas prvého
sviatku vianočného od 9,00 hod. do 19,00 hod. bez matky a počas letných prázdnin by chcel mať otec

vo svojej starostlivosti D. od 1.7. do 15.7. a od 15.8. do 31.8. bez prítomnosti matky.

19. Súd sa v spolupráci s kolíznou opatrovníčkou pokúsil vypočuť maloletého D., ktorý už chodí do
1. ročníka ZŠ, ale dieťa neodpovedalo na otázky, ani na tie, ktorými sa pokúšali navodiť uvoľnenú
atmosféru.

20. Matka potvrdila, že ich syn je veľmi hanblivý, ťažko nadväzuje kontakty. So svojim otcom sa v
poslednom čase videl len veľmi málo a preto trvala na tom, aby pri ich prvých stretnutiach bola prítomná
aj ona.
21. Otec naopak tvrdil, že keď bol so synom, dieťa bolo veselé a nepotrebovalo prítomnosť matky.

22. Kolízna opatrovníčka uviedla, že ich úrad zastáva názor, že je v záujme maloletého, aby sa s
otcom stretával. Dieťa otca neodmieta. Je pravdou, že je ostýchavejšie a má možno zo začiatku
problém nadviazať kontakt. Vzhľadom k tomu navrhli súdu výchovné opatrenie v spolupráci s referátom
poradenskopsychologických služieb za účelom postupných krokov, hlavne pre dieťa a matku.

23. Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

24. Podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

25. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov

vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu
budúceho výchovného prostredia.

26. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov
dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom

rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na
pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na
súde.

27. Podľa ust. § 37 ods. 1, ods. 2 písm. d/, ods. 5, 6 Zákona o rodine, nevhodné správanie sa
detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo
zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu.Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť
povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností.

28. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných
opatrení:
d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo
odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.

29. Súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej
ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, ak je v ňom maloleté dieťa umiestnené.

30. Súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia po uplynutí obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o
jeho uložení. Výchovné opatrenie súd zruší, ak splnilo svoj účel. Súd môže rozhodnúť o uložení iného
vhodného výchovného opatrenia, ak je to v záujme maloletého dieťaťa.

31. Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím k uvedeným
ustanoveniam zákona súd upravil styk otca so synom počas prvých troch mesiacov v prítomnosti matky.

32. Rešpektoval pritom jeho rodičovské práva a možnosť podieľať prostredníctvom stretávania sa s

dieťaťom na jeho výchove. Súčasne zobral do úvahy aj skutočnosť, že dieťa sa s otcom dávnejšie
nestretlo.

33.Keďže medzirodičminiejezhodavspôsobestretávaniasaotcasosynom, uložilrodičompovinnosť
podrobiť sa sociálnemu poradenstvu, ktoré by malo dopomôcť k zlepšeniu vzťahov medzi synom a

otcom, ako aj rešpektovanie sa rodičov navzájom.

34. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd

Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).