Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. apríl 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14P/55/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115214846
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2115214846.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, vo veci

starostlivosti súdu o maloletú A. Q., nar. X.XX.XXXX, bytom E. XXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matka G. W., nar. XX.X.XXXX, bytom E.
XXX, zastúpená AK PRINC & PARTNERS s.r.o., so sídlom Štefánikova 23, Trnava, IČO: 47 237 554,
otec P. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX, o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je povinný platiť na výživu maloletej A., nar. X.XX.XXXX, sumu 190 eur mesačne vždy do 15.
dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 12.6.2015.

II. Otec je povinný zaplatiť zročné výživné na maloletú A. za obdobie od 12.6.2015 do 30.4.2016 v
sume 319 eur v pravidelných splátkach po 15 eur mesačne spolu s bežným výživným, vždy do 15.
dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok, počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku.

III. Súd týmto mení Rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 19P/34/2011-19 zo dňa 1.2.2012 v časti
výživného.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.6.2015, žiadala zvýšiť výživné na maloletú
A. zo sumy 160 eur na sumu 240 eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo o
rodičovských právach a povinnostiach voči dieťaťu rozhodnuté Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k.
19P/34/2011-19 zo dňa 1.2.2012, keď bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa
zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 160 eur mesačne. V čase posledného rozhodovania mala
maloletá 3 roky a matka bola na invalidnom dôchodku s príjmom 259 eur, okrem toho poberala rodinné

prídavky. Od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov na strane maloletej, ktorá vznikla jej nástupom
do 1. ročníka základnej školy. Matka má zvýšené najmä jednorazové výdavky na začiatku školského
roka v sume približne 150 eur, ďalej platí ZRPŠ 10 eur ročne, stravné v škole približne 30 eur mesačne a
dieťa chodí na tanečný krúžok, čo je 10 eur na mesiac. S maloletou A. chodí k imunológovi, a v súvislosti
so zakúpením liekov a návštevou lekára má výdavky asi 20 eur mesačne. Aj na strane matky došlo
k zmene pomerov, a to v súvislosti s jej zdravotným stavom, keď má zvýšené výdavky vzhľadom na
svoje ochorenie, spočívajúce v nákupe liekov za 50-60 eur na tri mesiace a cestovných náhradách na

dochádzanie k špecialistom do W. a do S.. V súčasnosti poberá invalidný dôchodok vo výške 259,80 eur
a z dôvodu snahy zabezpečiť dieťa, pracuje v chránenej dielni, kde dosahuje príjem vo výške 550,63 eur
mesačne. Z dôvodu svojho nepriaznivého zdravotného stavu, keď potrebovala bezbariérové bývanie a
podľa odporúčania lekárky aj väčší kľud, matka predala byt zdedený po svojich rodičoch, a v septembri2015 zakúpila rodinný dom. Dom bolo potrebné zrekonštruovať, pretože sa kúrilo gamatkami, takže ho
prerobili na ústredné kúrenie, tiež prerobili nevyhovujúce elektrické vedenie, WC a kúpeľňu. Na tieto
práce jej bola poskytnutá hypotéka, ktorú spláca sumou 270 eur mesačne. V byte býva spolu s maloletou

a so svojim partnerom, s ktorým vedú spoločnú domácnosť. Partner matky je zamestnaný a dosahuje
čistý príjem približne 320 eur mesačne, na chod domácnosti matke prispieva, pretože peniaze majú na
spoločnom účte, z ktorého hradia výdavky na domácnosť aj stravu. Náklady s užívaním domu sú vo
výške 70 eur na elektriku, 70 eur na plyn, na internet 20 eur mesačne. Matka pracuje v S., rovnako
tak aj maloletá dochádza do školy do S., preto má cestovné náklady v sume 150 eur mesačne. Matka

má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému T., narodenému v roku 1999, voči ktorému si otec
vyživovaciu povinnosť neplní. Otec sa s A. nestýka, za jej otca sa akoby nepovažoval ako to vyplýva
aj z komunikácie s matkou, a ak aj ide dieťa k otcovi, starajú sa o neho starí rodičia, pretože otec v tej
dobe doma ani nie je. Výživné v určenej výške však platí riadne a včas, zročné výživné mu nevzniklo.

Otec s návrhom nesúhlasil a žiadal, aby bolo výživné ponechané v doteraz určenej výške. Bol toho

názoru, že pokiaľ má matka peniaze na kúpu rodinného domu a jeho rekonštrukciu, mala by mať peniaze
aj na výživu dieťaťa. Otec je zamestnaný a v roku 2015 dosiahol čistý mesačný príjem vo výške 935,82
eur, ďalší príjem nemá. Býva spolu s rodičmi v rodinnom dome v ich vlastníctve, ktorým prispieva na
výdavky na bývanie sumou 200 eur mesačne. Zo svojho príjmu otec spláca pôžičku na auto 180 eur
mesačne, výdavky na telefón má vo výške 30 eur, a má výdavky na cestu do práce asi 150 eur mesačne.

Maloletej mesačne sporí na sporiacom účte sumu 30 eur.

Kolízny opatrovník odporučil súdu návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovieť v závislosti od
majetkových a zárobkových pomerov otca s prihliadnutím na vek a potreby dieťaťa, pretože maloletá je
od posledného rozhodnutia o výživnom staršia a vyspelejšia.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s potvrdením o pracovnom
príjme otca a matky, s Rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava o výške invalidného
dôchodku poberaného matkou, s potvrdením o poberaní rodinných prídavkov na dieťa matkou, a zistil
nasledovný skutkový stav veci.

Naposledy bolo výživné na dieťa určené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 19P/34/2011-19 zo dňa
1.2.2012, ktorým bolo dieťa zverené do starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť výživné na maloletú
A. sumou 160 eur. V čase rozhodovania mala A. 3 roky. Od posledného rozhodovania uplynuli viac ako 4
roky a maloletá je v súčasnej dobe žiačkou 1. ročníka základnej školy, takže má matka zvýšené výdavky

na jej výživu.

Podľa § 62 ods.1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na
výživu svojichdetí podľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Dieťamáprávopodieľať

sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

V predmetnej veci mal súd preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a
naposledy boli práva a povinnosti rodičov voči dieťaťu upravované Rozsudkom Okresného súdu Trnava
č.k. 19P/34/2011-19 zo dňa 1.2.2012, právoplatným dňa 14.2.2012, na základe ktorého bola maloletá
A. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou 160 eur
mesačne. Týmto rozhodnutím boli naposledy upravované práva a povinnosti rodičov voči dieťaťu. V

čase posledného rozhodovania mala A. 3 roky, matka poberala invalidný dôchodok a rodinné prídavky.
Otec bol zamestnaný a dosahoval príjem v priemere 821,70 eur v čistom. V súčasnej dobe je maloletá A.
žiačkou1.ročníkazákladnejškoly,anajejstranedošlotedakpodstatnejzmenepomerovodôvodňujúcej
zmenu výšky výživného. Matka dieťaťa poberá invalidný dôchodok vo výške 259,80 eur, okrem toho
je zamestnaná s pracovným príjmom 550,63 eur mesačne v čistom, poberá prídavky na dieťa 23,52
eur. Ďalší príjem nemá, býva spolu s priateľom a s maloletou A. v rodinnom dome v jej vlastníctve.

Mesačne vynakladá na výživu a starostlivosť o A. okrem oblečenia a stravy sumu približne vo výške
106 eur (matka uviedla konkrétne výdavky na obedy v škole 30 eur mesačne, ZRPŠ 10 eur na rok - 1
euro mesačne, školský klub 12 eur mesačne, tanečný krúžok 10 eur mesačne, lieky 20 eur mesačne,
poistka dieťaťa 18 eur mesačne, školské pomôcky 150 eur ročne - 15 eur mesačne). Okrem toho má
matka výdavky na bývanie a energie 580 eur (elektrika 70 eur, plyn 70 eur, internet 20 eur, hypotéka 270

eur, doprava do práce spoločne s maloletou 150 eur mesačne). Matka má však výdavky aj v súvislosti
so svojim zdravotným stavom, a to na lieky priemerne v sume 55 eur a na cestovanie na odborné
vyšetrenia. S matkou žije v spoločnej domácnosti aj jej priateľ, s ktorým vedie spoločnú domácnosť.
Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému T.. Otec dieťaťa je zamestnaný a v roku 2015
dosiahol čistý príjem v priemernej výške 935,82 eur, býva spolu s rodičmi v ich rodinnom dome. Jeho

mesačné výdavky sú na cestu do práce 150 eur mesačne, splátka na auto 180 eur, 30 eur na telefón a
rodičom prispieva na domácnosť 200 eur mesačne. Okrem toho maloletej sporí na sporiacom účte 30
eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť má len voči maloletej A..

Pri určení výšky výživného súd vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení, v zmysle ktorých

súd prihliadne na možnosti a schopnosti výživou povinného rodiča, prihliadne na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará, a zohľadní právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni oboch
rodičov. V danom prípade súd zistil, že o maloletú sa osobne stará matka, ktorá má pracovný príjem vo
výške 550,63 eur mesačne a invalidný dôchodok vo výške 259,80 eur. Z jej strany je podiel na výžive
dieťaťa pokrytý aj jej osobnou starostlivosťou, vzhľadom na vek dieťaťa sa však predpokladá, že sa na

jej opodstatnených výdavkoch bude podieľať určitou sumou aj matka zo svojho príjmu. Otec dosahuje
príjem vo výške 935,82 eur v priemere, takže súd videl možnosť finančného pokrytia potrieb dieťaťa aj
z výživného, ktoré bude matke platiť otec. Podľa názoru súdu s prihliadnutím na tieto zistenia, otec je
vzhľadom na svoj príjem a pomery výživné v určenej výške 190 eur schopný platiť, a to hlavne preto, že
táto výška je v rozmedzí 20 - 25% z jeho príjmu ktorý mesačne dosahuje, čo je podľa ustálenej súdnej

praxe suma, ktorou sa má výživou povinný rodič podieľať na výžive svojho dieťaťa ( 20% z príjmu otca je
suma 187,16 eur, 25 % z príjmu otca je suma 233.95 eur). Súd tu poukazuje aj na to, že výživné má mať
predovšetkým spotrebný charakter, preto nie je účelné zo strany otca sporenie pre dieťa na sporiacom
účte, pokiaľ nemá dostatok finančných prostriedkov na platenie výživného v primeranej výške. Nakoľko
výživné na dieťa má prednosť pred tvorbou úspor, prirátal súd k doterajšej výške výživného, hodnotu

sporenia ktoré otec dieťaťu platí mesačne vo výške 30 eur, takže dospel k záveru, že pokiaľ otec nebude
platiť toto sporenie na účet, ale predmetnú sumu poskytne matke na výživu dieťaťa, je otec schopný
platiť výživné v určenej výške 190 eur mesačne. Matka žiadala určiť výživné vo výške 240 eur mesačne,
čo však súd nepovažoval za odôvodnenú výšku výživného vzhľadom na vek a potreby dieťaťa, keď
matka ani neuviedla celkové mesačne vynakladané výdavky na dieťa v takejto výške, pričom na pokrytie

týchto potrieb dieťaťa majú slúžiť okrem výživného od otca aj rodinné prídavky a taktiež aj výživné zo
strany matky, ktorá je vzhľadom na svoj celkovo dosahovaný príjem, schopná dieťaťu výživné platiť.

Súd upravil práva a povinnosti rodičov voči dieťaťu odo dňa podania návrhu na súde, teda od 12.6.2015,
a to s poukazom na citované ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keď rozhodné obdobie z ktorého

súd vychádzal pri svojom rozhodovaní, bolo obdobie od podania návrhu.

Otec v tomto rozhodnom období platil výživné na dieťa v stanovenej výške riadne a včas, a to 160 eur
mesačne. Z dôvodu zvýšenia výživného za toto obdobie, mu vzniklo zročné výživné, a to za obdobieod 12.6.2015 do 30.4.2016 v sume 319 eur ( za 10 mesiacov od júla 2015 do apríla 2016 v sume po
190 eur mesačne, spolu 1.900 eur, a za 19 dní mesiaca jún 2015 alikvótna časť ktorá predstavuje sumu
120,33 eur, teda výživné za celé obdobie v sume 2.020,33 eur ), po zohľadnení výživného ktoré na

základe doterajšieho rozhodnutia za rovnaké obdobie už zaplatil (za 10 mesiacov od júla 2015 do apríla
2016 v sume po 160 eur mesačne, spolu 1.600 eur, a za 19 dní mesiaca jún 2015 alikvótna časť ktorá
predstavuje sumu 101,33 eur, teda výživné za celé obdobie v sume 1.701,33 eur). Preto súd uložil otcovi
povinnosť popri bežnom výživnom zaplatiť aj toto zročné výživné v pravidelných mesačných splátkach
po 15eur mesačne až do jeho úplného zaplatenia tak, aby celé zročné výživné pri jeho riadnom splácaní

bolo splatené do 3 rokov.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho
poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko v danej veci išlo o
konanie ktoré možno začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.