Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Eva Kráľová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 42Csp/50/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116220607
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Kráľová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5116220607.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Kráľovou, v právnej veci žalobcu: Friendly
Finance Slovakia, s.r.o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, právne zastúpený:
Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: G.D.
Ď., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX/XX, 010 14 Vranie - Žilina, štátna občianka SR, o zaplatenie
204,25 EUR s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 200,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 200,- EUR od 14.06.2015 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95,84 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 11.08.2016 domáhal rozhodnutia, ktorým by
súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 204,25 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 204,25 EUR od 14.06.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým,
že dňa 14.05.2015 došlo k uzatvoreniu rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a zároveň
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej krátkodobý bezúčelový,
bezúročný úver vo výške 200,- EUR. Zmluva bola uzavretá na diaľku prostredníctvom internetovej
komunikácie tým spôsobom, že veriteľ zaslal žalovanej predzmluvný formulár a návrh zmluvy a žalovaná
vyjadrila svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý jej bol zaslaný veriteľom elektronickou poštou. Žalovaná
sa zaviazala vrátiť úver s celkovými nákladmi (príslušenstvom) vo výške 204,25 EUR do 13.06.2015.
Nakoľko žalovaná žalobcovi nevrátila dlžnú sumu v lehote splatnosti, žalobca si uplatňuje aj nárok na
úroky z omeškania v zákonnej výške.
2. Žalovaná sa k žalobnému návrhu, ktorý jej bol riadne doručený dňa 31.08.2016, čo preukazuje
doručenka na č.l. 15 súdneho spisu, v stanovenej lehote nevyjadrila.
3. Podľa ustanovenia § 297 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd na prejednanie
sporu nariadi pojednávanie.4. Podľa ustanovenia § 297 písm. b) CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Vzhľadom na to, že skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu neprevyšuje 1.000 EUR,
súd dospel k záveru, že sú splnené zákonom stanovené podmienky pre meritórne rozhodnutie súdu bez
nariadenia pojednávania, tak ako to predpokladá citované ustanovenie § 297 písm. b) CSP.
6. Podľa§219ods.3CSPvoveciach,vktorýchsúdrozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
7. V súdenej veci bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku vo veci samej oznámené na úradnej
tabuli súdu dňa 22.09.2016, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.09.2016.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa
v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
9. Strany sporu uzavreli dňa 14.05.2015 na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie rámcovú
zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a
klientsazaviazalzaplatiťveriteľovipoplatokspojenýsospracovanímaposkytnutímúveru,ktoréhovýška
je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej
stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom
účte klienta a pred uzatvorením zmluvy (čl. IV. bodu 1) a úver poskytnutý veriteľom je bezúročný (čl.
IV bodu 3).
10. Zároveň dňa 14.05.2015 strany sporu uzavreli aj zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa
zákona č.129/2010 Z.z., zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na
diaľku a Občianskeho zákonníka. Žalobca poskytol žalovanej bezúročný úver 200,- EUR prevodom z
účtu v jeho banke na bankový účet žalovanej. Žalovaná sa zaviazala vrátiť úver s príslušenstvom vo
výške 204,25 EUR do 13.06.2015. V ďalšej časti sa uvádza, že celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené
poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 4,25 EUR.
11. Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 písm. l/ zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
12. V danom prípade splatnosť pôžičky bola stanovená na dobu do jedného mesiaca, keď Zmluvu
o poskytnutí spotrebiteľského úveru strany sporu uzavreli dňa 14.05.2015 a žalovaná sa zaviazala
žalobcovi požičanú sumu vrátiť jednorázovo v lehote do 13.06.2015. Nejde tak o spotrebiteľský úver, ale
o inú pôžičku, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka.
13. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.
14. Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu
a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke je
neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom) a vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj
odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Aj pre zmluvu o pôžičke je nevyhnutný konsenzus zmluvných
strán a ako náhle je zmluva na základe návrhu a jeho prijatia uzavretá, vzniká medzi stranami záväzný
právny vzťah, ktorého obsahom sú práva a povinnosti, avšak odovzdaním veci dlžníkovi sa tento vzťah
medzi nimi stáva právnym vzťahom z pôžičky. Základnou povinnosťou dlžníka je vrátiť vec rovnakého
druhu, v rovnakom množstve a rovnakej kvality.
15. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.16. Ako vyplýva z ustanovenia § 657 a 658 ods. 1 OZ pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná,
avšak odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 OZ). V predmetnej zmluve sa však výslovne
uvádza,žeúver(správnepôžička)jebezúročný.Stranysporusitedanedohodliúrokyainúformuodplaty
zákon neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky je preto absolútne neplatná pre rozpor so
zákonom v zmysle § 39 OZ. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi
právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (ex
tunc). V zmysle § 41 OZ sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu a to
spomínaný poplatok vo výške 4,25 EUR, a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho
obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Žalobca podľa názoru súdu
preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej
zmluvy t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej ako dlžníkovi (ktorá ani nerozporovala
výšku a poskytnutie prostriedkov), dočasnosť zmluvného vzťahu, ako aj povinnosť žalovanej vrátiť
peniaze. Poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej v sume 200,- EUR vyplýva z predloženého
výpisuzúčtu(č.l.7spisu). Žalovanápodľatvrdenížalobcunezrealizovalažiadnuúhradu.Keďžežalobca
preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol žalovanej peňažné
prostriedky vo výške 200,- EUR, dôkazné bremeno ohľadom existencie právnej skutočnosti, ktoré má
za následok zánik dlhu, bolo na žalovanej ako dlžníkovi. Nakoľko žalovanej vznikla povinnosť žalobcovi
vrátiť požičanú sumu 200,- EUR do 13.06.2015 a žalovaná túto svoju povinnosť nesplnila ani čiastočne,
súd považoval nárok žalobcu za dôvodný vo výške 200,-EUR.
17. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. (s účinnosťou od 1.2.2013) výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Keďže žalovaná nesplnila svoj záväzok vrátiť pôžičku v lehote splatnosti, vznikol žalobcovi nárok
na zákonný úrok z omeškania pri omeškaní s platením peňažného dlhu. Nárok na úroky z omeškania s
plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania možno
priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na
úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom
takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Výšku
úrokov z omeškania v občianskom práve nemožno dojednať nad rámec ustanovený zákonom a z
povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z. vyplýva, že kogentne je stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie
je prípustné. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 204,25 EUR
od 14.06.2015 do zaplatenia. Súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 517 Občianskeho
zákonníka priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho
práva,aleibazpriznanejsumy200,-EUR.Výškaúrokovejsadzbybolaurčenákudňu14.06.2015akoku
dňu nasledujúcemu po dni 13.06.2015, ktorý je dňom dohodnutej konečnej splatnosti. Dňom 13.06.2015
sacelápôžičkastalasplatnou,apretoododňa14.06.2015ježalovanávomeškanísúhradoupeňažného
dlhu. Ku dňu 14.06.2015 úroková sadzba predstavovala 5,05 % ročne, ako základná úroková sadzba
ECB 0,05% plus 5 %, a preto súd priznal úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
22. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 204,25 EUR a úroku z omeškania 5,05 % ročne zo sumy
204,25 EUR od 14.06.2015 do zaplatenia (úroky z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku vyčíslené na
13,42 EUR). 100%-ným úspechom žalobcu by bolo priznanie sumy 217,67 EUR.23. Žalobca však bol len čiastočne úspešný, keď mu súd priznal sumu 200,- EUR a úrok z omeškania
5,05 % ročne zo sumy 200,- EUR od 14.06.2015 do zaplatenia (úroky z omeškania ku dňu vyhlásenia
rozsudku vyčíslené na 13,14 EUR). Žalobca tak bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 213,14 EUR. V
časti, v ktorej súd žalobu zamietol, bola úspešná žalovaná.
24. Žalobca bol v konaní teda úspešnejší, pričom jeho úspech predstavuje 97,92 %, vo zvyšku - v 2,08
% bola úspešná žalovaná. Čistý úspech žalobcu (úspech - neúspech) predstavuje 95,84 %. Žalobca má
tak proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95,84 %.
25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95,84 %
uplatnených trov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.