Rozsudok – Vyživovacie povinnosti – Rozvod ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2014

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 6C/75/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311205240
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Fekete

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1311205240.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v právnej veci navrhovateľky: I.. I.

S., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, H., zastúpenej JUDr. Dušanom Repákom, advokátom, Krížna
47, Bratislava, proti odporcovi: I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, H., zastúpeného JUDr. Jozefom
Drvárom, advokátom, Belinského 16, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov
na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom Q. S., T.. XX.XX.XXXX a U. S.V., T.. XX. XX.XXXX,
zastúpených kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov I. S., M.. I., T.. XX.XX.XXXX a I. S., T.. XX.XX.XXXX uzatvorené dňa
04.09.2004 pred Matričným úradom v Nitre a zapísané v knihe manželstiev vo zv. 49, ročník 2004, na

strane 162, pod poradovým číslom 311 r o z v á d z a .

Súd z v e r u j e na čas po rozvode maloletého Q., T.. XX. XX. XXXX a maloletého U., T.. XX.XX.XXXX
do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zároveň zastupovať a spravovať ich majetok.

Odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého Q., T.. XX. XX. XXXX výživným vo výške 200
euro mesačne a maloletého U., T.. XX.XX.XXXX výživným vo výške 150 euro mesačne, vždy do 15. dňa

toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Súd upravuje stykotcasmaloletýmideťmiS.:Q.,T..XX.XX.XXXXaU.,T..XX.XX.XXXXnasledovne:

Otec má právo stretávať sa s maloletými deťmi za osobnej prítomnosti matky:

- každú párnu nedeľu v čase od 14:00 do 17:00, pričom sa otec v stanovený čas dostaví do miesta
bydliska matky a maloletých detí, otec maloleté deti prevezme a opustí ich v stanovený čas s výnimkou,

ak sú deti alebo ich matka v stanovenom termíne choré, po dobu dovolenky matky a maloletých detí,
Vianočných sviatkov - 24.12. a 25.12. a Veľkonočných sviatkov - nedeľa, kedy sa rodičia dohodnú na
náhradnom termíne a v takomto prípade to môže byť aj nepárna nedeľa v mesiaci, tzn. dve po sebe
nasledujúce nedele v mesiaci.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, podaným na tunajší súd dňa 12.05.2011, sa navrhovateľka domáhala

rozvodu manželstva s odporcom na tom skutkovom základe, že manželstvo s odporcom uzavreli z
lásky po asi dva a pol ročnej známosti (04.09.2004), pričom asi rok po svadbe začalo dochádzať k
prvým vážnejším manželským nezhodám a hádkam najmä z dôvodu odporcovej častej neprítomnosti
doma a nezáujmu o rodinu, keď odporca doma väčšinu času spal a potom až do noci trávieval čas vosvojej dielni, čo ospravedlňoval množstvom práce a finančným zabezpečovaním rodiny, avšak len ako
zámienku, aby mohol byť s kamarátmi.

Následne sa začali prejavovať aj ďalšie nezhody, v dôsledku rozdielnych pováh a záujmov účastníkov
a k vážnemu narušeniu vzťahov došlo počas prvého tehotenstva navrhovateľky, kedy sa s odporcom
prestali intímne stýkať pre jeho nezáujem, čo pretrvalo aj po narodení prvého syna a posledné roky sa
navrhovateľka s odporcom intímne stýkali prevažne len počas dovolenky. Postupom času sa odporcove
správanieknavrhovateľkezhoršovaloadokoncaajzaprítomnostimaloletýchdetínaňukričal,ponižoval

ju a vulgárne navrhovateľke nadával, obviňoval ju zo svojich neúspechov a v decembri roku 2009
odporca navrhovateľku dokonca fyzicky napadol, keď držala na rukách mladšieho syna. U odporcu
sa striedali stavy depresie, kedy celé dni trávil v posteli a stavy, kedy vo veľkom nakupoval náradie,
náhradné diely a autá. V októbri 2010 sa navrhovateľka dozvedela, že odporca sa už dlhú dobu
zoznamuje so ženami cez rozličné sex-zoznamky. V januári roku 2011 sa u navrhovateľky objavili
zdravotné problémy s podozrením na onkologické ochorenie, pričom odporca navrhovateľku nielenže

nepodporil, ale naopak to považoval za trest za jej správanie a dával navrhovateľke opakované
ultimáta na vysťahovanie aj s deťmi z bytu. Z uvedených dôvodov vzťah navrhovateľky k odporcovi
úplne ochladol, najmä za posledný rok (pred podaním návrhu) a manželstvo považuje za úplne
nefunkčný zväzok, pričom definitívny rozkol manželstva nastal dňa 11.02.2011, kedy navrhovateľka
opustila spoločnú domácnosť v snahe zlepšiť svoj život ako aj život svojich detí. Navrhovateľka ďalej

v návrhu uviedla, že odporca s rozvodom manželstva nesúhlasí a aj po odsťahovaní navrhovateľku
prostredníctvom telefónu zastrašuje a v tejto súvislosti aj opakovane kontaktoval a navštívil rodičov
navrhovateľky.

Z manželstva sa účastníkom dňa XX.XX.XXXX narodil syn Q. S.Ú. a dňa XX.XX.XXXX, druhý syn U. S..

Navrhovateľka dospela k záveru, že nemá záujem na ďalšom zotrvaní v manželskom zväzku a žiadala,
aby súd jej manželstvo s odporcom z uvedených dôvodov rozviedol a zároveň navrhla upraviť práva
a povinnosti k maloletým deťom Q. a U. na čas po rozvode tak, že žiadala obe maloleté deti zveriť
do výchovy a osobnej starostlivosti matky s tým, že navrhovateľka bude zastupovať a spravovať ich

majetok a odporcu žiadala zaviazať na platenie mesačného výživného vo výške 300 euro mesačne na
maloletého Q. a vo výške 300 euro mesačne na maloletého U.. Ohľadom úpravy styku maloletých detí s
otcom navrhovateľka žiadala, aby súd rozhodol, že odporca je oprávnený stýkať sa s maloletým Q., T..
XX.XX.XXXX a maloletým U., T.. XX.XX.XXXX každú párnu nedeľu v čase od 14:00 do 17:00 za osobnej
prítomnosti matky, pričom sa otec v stanovený čas dostaví do miesta bydliska matky a maloletých detí,

maloleté deti prevezme a opustí ich v stanovený čas za prítomnosti matky a to okrem štátnych sviatkov
06.01., 01.05., 08.05., 15.09., 01.11., 24., 25. a 26.12. a ďalej počas choroby maloletých detí a dovolenky
s matkou.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 13.06.2011 uviedol, že i keď si je vedomý, že nie je ideálnym

človekom a súhlasí s viacerými skutkovými tvrdeniami navrhovateľky, ktoré v návrhu uviedla, niektoré
jej subjektívne tvrdenia nekorešpondujú s realitou, pričom má odporca záujem na udržaní manželského
zväzku a preto žiadal, aby súd využil všetky možnosti a viedol účastníkov k odstráneniu príčin rozvratu
manželstva, na ktorom má svoj podiel aj navrhovateľka a usiloval sa o zmierenie manželov. Poukázal
na to, že účastníci doposiaľ dostatočne nevyužili možnosti kvalifikovanej poradenskej, konzultačnej

a inej činnosti za účelom udržania manželstva, eliminovania negatívnych dopadov individuálnych
osobnostných čŕt účastníkov, ktoré majú negatívny vplyv na kvalitu ich manželského spolužitia. Odmietal
tvrdenie, že si vynucuje stretnutia s navrhovateľkou, aby jej ubližoval, ale z dôvodu, že chce realizovať
všetko potrebné aby ich deti mohli vyrastať s ich matkou a otcom v úplnom a pokiaľ možno harmonickom
prostredí a nakoľko je odporca silne citovo viazaný na deti účastníkov a navrhovateľku, nemieni sa ich

vzdať.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich právnych zástupcov a kolízneho
opatrovníka maloletých Q. a U. S., listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, najmä
sobášnym listom účastníkov konania, rodným listom maloletých detí Q. a U., potvrdeniami o poberaní

rodičovského príspevku za rok 2010, 2011, potvrdením o poberaní prídavkov na deti za rok 2011,
2013 a 2014, potvrdením o príjme odporcu za rok 2010-2011 a za rok 2012 až 02/2013, správou
MUDr.Petríkovej,správouCentrašpeciálnopedagogickéhoporadenstvazodňa16.09.2011,vyjadrením
riaditeľkyMaterskejškolyTabaková10,Bratislava,správouologopedickejintervenciizodňa04.10.2011,prehľadom mesačných výdavkov na maloleté deti Q. a U.Š., potvrdením o príjme navrhovateľky
za 9/2011 a rok 2013 a 2014, vyjadrením PhDr. Hany Ščibranyovej, klinickej psychologičky a
psychoterapeutky, správou kolízneho opatrovníka maloletých detí S. ÚPSVaR Bratislava z 26.01.2012,

Znaleckým posudkom č. 01/14 PhDr. Štefana Matulu, vyhlásením I. W. zo dňa 07.04.2014, ročným
zúčtovaním preddavkov na daň odporcu za rok 2012, správou KR PZ v Bratislave, OBCP a DE z
17.04.2014,DaňovýmpriznanímAutosertvisHamilton,spol.sr.o.zaroky21011a2012,mzdovýmlistom
odporcu za rok 2011, 2012 a 2013, pripojenými spismi tunajšieho súdu sp. zn. 38P 145/2011 a 38P
282/2012 a vo veci zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka a odporca sú občanmi Slovenskej republiky. Manželstvo účastníci uzavreli dňa
04.09.2004 pred Matričným úradom v Nitre a zapísané v knihe manželstiev vo zv. 49, ročník 2004,
na strane 162, pod poradovým číslom 311, pričom u navrhovateľky ide o prvé, u odporcu o druhé
manželstvo. Z ich manželstva sa narodili dve deti - maloletý Q., T.. XX. XX. XXXX a maloletý U.Š., T..
XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo v H., S. O. Č.. XX, kde odporca doposiaľ

býva.

Manželstvo účastníkov bolo uzatvorené po 2 a pol ročnej známosti, z lásky, avšak už krátko po
svadbe začali vznikať prvé nezhody a hádky, vyplývajúce z rozdielnych názorov tak na vedenie
spoločnej domácnosti, rozdelenie úloh v starostlivosti o ňu, keď odporca nebol spokojný s tým, ako sa

navrhovateľka stará o domácnosť, poriadok, veci, ako aj nezhody v predstavách o vzájomnom spolužití
a vzťahoch manželov, spoločné deti, keď odporca netúžil bezprostredne po spoločnom dieťati a pod. a
naopak navrhovateľka poukazovala na celkový nezáujem odporcu o fungovanie domácnosti, spoločné
trávenie času, jeho psychicky nevyvážené prejavy ( na jednej strane depresie a následne stavy aktivity),
častú neprítomnosť v domácnosti, keď väčšinu času trávil v práci v autodielni a s kamarátmi a neskôr

po narodení maloletých detí, neprejavoval záujem o deti a starostlivosť o ne, k navrhovateľke sa správal
často agresívne, ponižoval ju a v decembri 2009 ju aj v prítomnosti detí fyzicky napadol.

Uvedené pretrvávajúce nezhody, neustále partnerské konflikty, rozdielne vnímanie situácií, vzájomná
nedôvera, obojstranné výčitky a obvinenia, názory a postoje k manželskému spolunažívaniu vyústili do

odchodu navrhovateľky vo februári 2011 zo spoločnej domácnosti, ktorú opustila aj deťmi - maloletým Q.
a maloletým U. a odsťahovala sa s nimi do podnájmu (dvojizbový H. Na F. T. XX, H.), kde býva aj deťmi
doposiaľ. V tomto období nadviazala mimomanželskú známosť so ženatým mužom ( z manželského
páru blízkeho obom účastníkom). Odporca od uvedenej doby býva v trojizbovom byte, v ktorom mali
účastníci svoje posledné spoločné bydlisko (S. O. XX, H.), spolu so svojou matkou.

Napriek nesporne preukázanej a pretrvávajúcej manželskej kríze účastníkov konania, dlhodobom
odlúčení, keď takmer 4 roky manželia nežijú v spoločnej domácnosti a faktu, že osobnú starostlivosť
a výchovu ich maloletých detí zabezpečuje výlučne navrhovateľka, odporca počas celého konania

zotrvával na snahe o obnovení manželského spolužitia a pokračovaní manželstva, a to aj napriek
hlbokým rozporom. Zároveň poukazoval na nemorálne správanie navrhovateľky, ktorá udržiava
milenecký vzťah s mužom svojej priateľky, na manipulatívny prístup k deťom, ktorým bráni v riadnom
stretávaní sa s otcom, pričom sám hodnotil ich citový vzťah k nemu ako harmonický. Naopak
navrhovateľka v súdnom konaní uvádzala, že nevidí žiadnu šancu pre zlepšenie manželského vzťahu

účastníkov a obnovení citových väzieb účastníkov a rozvod považuje za jediné riešenie a možnosť pre
zlepšenie svojho, ako aj života maloletých detí.

V priebehu rozvodového konania sa manželia pokúsili riešiť manželskú krízu aj prostredníctvom
odborného poradenstva v psychologickej ambulancii pre jednotlivcov, pár a rodinu avšak bez zjavného

pozitívneho výsledku.

V súvislosti so starostlivosťou o maloleté deti, navrhovateľka nesúhlasila so stretávaním sa odporcu s
deťmi bez jej prítomnosti a to s ohľadom na to, že maloletí synovia spočiatku odporcu odmietali, mali z
neho strach, boli fixovaní na matku, nemali s odporcom vytvorený žiaden vzťah a odporcu navrhovateľka

pokladala aj za nezodpovedného a neschopného zabezpečiť deťom potrebnú starostlivosť. Odporca
na kontakte s deťmi trval avšak, po dobu súdneho konania sa so synmi kontaktoval minimálne
s odôvodnením, že mu v tom navrhovateľka bráni a kriminalizuje ho. Od doby odsťahovania sa
navrhovateľky so spoločnej domácnosti aj s maloletými deťmi (02/2011) jej odporca zaplatil na výživumaloletých detí jednorazovo v apríli 2011 sumu 400, resp. 500 euro a od júla 2011 odporca na maloletých
synov prispieval sumou 50 euro mesačne na každého a po úprave výšky výživného súdom od novembra
2012 do marca 2014 (38P 282/2012), v rozpore s rozhodnutím súdu, platil k rukám navrhovateľky na

obe maloleté deti po 75 euro, resp. 60 euro mesačne na každé dieťa, iným spôsobom deťom neprispel
na žiadne ich výdavky a ani darčeky.

Tunajší súd o návrhu matky I.. I. S., T.. XX.XX.XXXX zo dňa 12.05.2011 o úpravu práv a povinností
rodičov k maloletým deťom Q. S., nar. XX.XX.XXXX a U. S., T.. XX.XX.XXXX na čas do rozvodu

manželstva rozhodol rozsudkom č.k. 38P 145/2011-60 zo dňa 09.02.2012, v spojení s potvrdzujúcim
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 204/2012-101 zo dňa 23.10.2012 tak, že na čas do
rozvodu manželstva sa maloletí Q. a U. zverujú do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté
deti súčasne zastupovať a spravovať ich majetok a odporca je povinný prispievať na výživu maloletého
Q. sumou 150 euro mesačne a na maloletého U. sumou 100 euro mesačne, počnúc dňom 01.06.2011
k rukám matky, pričom dlžné výživné za čas od 01.06.2011 do 09.02.2012 (na mal. Q. 800 euro a mal.

U. 400 euro ) povolil súd odporcovi splácať v splátkach po 20 euro mesačne na každé dieťa, spolu s
bežným výživným. Zároveň súd na čas do rozvodu upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že bude
realizovaný za prítomnosti matky a to každý párny piatok v čase od 17.30 hod. do 19.30 hod. a každú
nepárnu nedeľu v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod., kedy si otec maloleté deti prevezme a odovzdá
pred bytom matky. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.10.2012.

Následne návrhom zo dňa 27.11.2012 sa odporca I. S., nar. XX.XX.XXXX domáhal zníženia súdom
určeného výživného, ktorý návrh tunajší súd rozsudkom č.k. 38P 282/2012-58 zo dňa 14. 03. 2013 v
spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 327/2013-81 zo dňa 15. 11.
2005 zamietol a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.11.2013..

V uvedených konaniach (38P 145/2011, 38P 282/2012) a aj v predmetnom konaní bolo vykonané
dokazovanie ohľadom osobných a majetkových pomerov účastníkov, ich schopností a možností, ako
aj odôvodnených potrieb maloletých detí, v rámci ktorého bolo zistené, že v tom čase maloleté deti
navštevovali materskú škôlku na Tabakovej ulici v Bratislave, kde matka hradila poplatok 130 euro

mesačne, za tanečný krúžok čiastku 40 euro polročne na jedno dieťa. I. Q. navštevoval korčuliarsky
kurz - poplatok 38 euro. Zdravotný stav detí je dobrý, u maloletého Q. s podozrením na hyperaktivitu a
problémy s výslovnosťou, z ktorého dôvodu s ním matka navštevovala potrebné cvičenia, obe deti musia
navštevovať logopedickú ambulanciu, maloletý Q. dlhodobo, 2-3 krát mesačne á 30 euro za sedenie a
na základe odporúčaní v škôlke bude musieť logopéda navštevovať aj maloletý U.. Matka maloletých

detí od septembra roku 2011, kedy ukončila materskú dovolenku, je zamestnaná v spoločnosti Dell, s.r.o.
ako manažérka s tým, že jej priemerný mesačný brutto príjem je 2 100 euro (netto cca 1 708 euro), na
deti poberá rodinné prídavky spolu vo výške 45,08 euro mesačne, mesačne uhrádza sumu 650 euro
za podnájom, v ktorom od opustenia spoločnej domácnosti býva sama s deťmi. Odporca maloletých
detí má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére T. S., narodenej XX.XX.XXXX, na ktorej výživu prispieva

podľa rozhodnutia súdu sumou 60 euro mesačne. Odporca je zamestnancom obchodnej spoločnosti
AUTOSERVIS HAMILTON spol. s.r.o., IČO: 45 262 594, sídlom S. XX, XXX XX H., kde je súčasne i
konateľom a kde bol pôvodne jediným spoločníkom, ktorým je v súčasnosti jeho matka, pričom jeho
priemerný mesačný netto príjem sa podľa daňového priznania pohybuje vo výške cca 330 euro, iný
príjem nemá. Odporca uhrádza náklady spojené s užívaním bytu na S. O. XX, H., kde predtým žili s

navrhovateľkou a maloletými deťmi a kde v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou
vo výške 180,26 euro mesačne a poskytuje sumu 362 euro mesačne na účet navrhovateľky, ktorá túto
poukazuje na splátku hypotekárneho úveru.

Právny zástupca navrhovateľky žiadal, aby súd manželstvo z uvedených dôvodov rozviedol a ohľadom

úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom Q. a U. na čas po rozvode manželstva poukazoval
na rozhodnutie súdu v konaní o úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu
sp. zn. 38P 145/2011 zo dňa 09.02.2012 v spojení s rozsudkom KS BA zo dňa 12.11.2011 a rozsudok
v konaní sp. zn. 38P 282/2012 zo dňa 14.03.2013 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu zo dňa
12.11.2013, ktorým bol zamietnutý návrh otca na zníženie výživného na obe maloleté deti a žiadal aby

súd obe maloleté detí zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal platiť výživné na každé z detí
po 300 euro mesačne a styk bol upravený za prítomnosti matky, každý párny piatok od 17,30 hod. do
19,30 hod. a každú nepárnu nedeľu od 14,00 hod do 18,00 hod., stotožňujúc sa so závermi znaleckéhoposudku, v ktorom znalec odporučil upraviť styk maloletých s otcom v zmysle návrhu a neodporučil
striedavú starostlivosť.

Právny zástupca odporcu uvádzal, že odporca so samotným návrhom na rozvod manželstva odpočiatku
nesúhlasí, nakoľko je názoru, že účastníci nevyužili všetky možnosti pre obnovenie manželských
vzťahov a žiadal, aby súd využil svoje možnosti a procesné postupy na eliminovanie negatívnych
dopadov individuálnych osobnostných čŕt účastníkov a ďalších faktorov, ktoré negatívne ovplyvňujú
kvalitu ich manželského spolužitia. Poukazoval na to, že odporca je silne citovo naviazaný na deti

účastníkov a navrhovateľku, ktorých sa nemieni vzdať.

Odporca uvádzal, že má stále záujem na obnovení manželského spolužitia a je aj ochotný navrhovateľke
odpustiť jej neveru, nakoľko mu záleží na rodine a navrhovateľku stále miluje a dôvod ich „rozchodu“
vidí v jej nevyzretom správaní. Zároveň uvádzal množstvo negatívnych čŕt navrhovateľky a situácií, pre
ktoré sú ich vzájomné vzťahy a jeho vzťah s maloletými synmi tak vážne narušené.

Ohľadom úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom Q. a U. na čas po rozvode manželstva
súhlasil, aby boli deti zverené do osobnej starostlivosti matky, na ktorú sú prirodzene viac citovo
naviazané, nakoľko s nimi trávila viac času a s tým, že si bude plniť vyživovaciu povinnosť, avšak
namietal, že by synovia mali k nemu negatívny vzťah a báli sa ho, pričom ich vzájomný vzťah hodnotil

ako viac než harmonický. Pri výške výživného žiadal, aby súd prihliadol aj na ďalšiu vyživovaciu
povinnosť odporcu k dcére T. S., narodenej dňa XX.XX.XXXX z predchádzajúceho manželstva, na
ktorej výživu prispieva mesačne podľa rozhodnutia súdu sumou 60 euro a preto navrhovateľkou žiadané
výživné v sume 300 euro na každé dieťa je neprimerané a to aj bez ohľadu na majetkové a osobné
pomery účastníkov a ich možnosti. V súvislosti s úpravou styku poukazoval na skutočnosť, že ho

navrhovateľka systematicky v očiach synov „degradovala“ a rôznymi spôsobmi zabraňovala, aby sa s
nimi mohol normálne a kultivovane stretávať, vzhľadom k čomu nemôže akceptovať úpravu styku s
maloletými deťmi v zmysle návrhu navrhovateľky v jej prítomnosti a to aj v záujme zabránenia vzniku
tzv. syndrómu zavrhovaného rodiča, ktorého sa v budúcnosti v ich prípade obáva a preto ako otec má
záujem sa stretávať so synmi každý druhý víkend, počas Vianoc striedavo každý druhý rok a a j počas

Veľkonočných sviatkov a po dobu letných prázdnin polovicu času, aby mohol s nimi stráviť aj letnú
dovolenku a to bez prítomnosti navrhovateľky. Zároveň uviedol, že otázku, ktorý z rodičov má lepšie
osobnostné predpoklady k výchove maloletých detí môže kvalifikovane zodpovedať iba psychológ a
možnosť striedavej výchovy pripadá ako možnosť do úvahy až v budúcnosti, pokiaľ sa bude odporca
s maloletými synmi stretávať pravidelne.

S ohľadom na rozdielne návrhy účastníkov, súd v súvislosti s posúdením úpravy práv a povinností
rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, nariadil znalecké dokazovanie znalcom z
odvetvia poradenská psychológia a klinická psychológia detí, PhDr. Štefanom Matulom, PhD., ktorý
v Znaleckom posudku č. 01/14 zo dňa 30.01.2014 po preštudovaní spisu, psychologickom vyšetrení
účastníkov konania a ich maloletých detí v závere konštatoval :

„... citový vzťah maloletého Q. a maloletého U. k matke je jednoznačne pozitívny a jeho citový
vzťah k otcovi je ľahostajný až odmietavý.......maloletý Q. a maloletý U. má silnejšie emotívne
vzťahy k matke....že matka i otec majú relatívne priaznivé osobnostné predpoklady pre výchovu
svojich maloletých synov....... lepšie osobnostné predpoklady k výchove maloletých má matka......
nepovažujeme z psychologického hľadiska striedavú starostlivosť rodičov o maloletých synov za vhodnú

nielen v súčasnosti, ale ani v strednodobej časovej perspektíve.....styk maloletých detí s druhým z
rodičom v prípade, že nedôjde k zvereniu maloletých do striedavej osobnej starostlivosti, ale k zvereniu
do osobnej starostlivosti odporúčame upraviť zhode s pôvodným rozvodovým návrhom matky, t.j. v
každú párnu nedeľu v čase od 14:00 do 17:00 za jej prítomnosti. Styk detí s otcom počas Vianoc, Veľkej
noci a počas školských, letných, zimných a jarných prázdnin odporúčame ponechať v tejto fáze riešenia

porozvodových vzťahov rodičov na ich vzájomnej obojstrannej dohode v závislosti na tom ako bude
fungovať styk v párnu nedeľu za prítomnosti matky.......styk otca s maloletými deťmi bez prítomnosti
navrhovateľky prípadne i počas noci vzhľadom na ich vek a vzhľadom na nimi deklarované postoje v
tejto veci neodporúčame.......styk detí s otcom v prostredí pôvodného bydliska takisto neodporúčame z
dôvodov, ktoré v písomnom stanovisku udáva matka.....z psychologického hľadiska nemáme námietky

voči vhodnosti výchovného prostredia matky za prítomnosti jej aktuálneho partnera.“

Znalec za významný negativizujúci moment vo vzájomnom vzťahu otca a matky označil ich pretrvávajúci
konfliktný vzťah a odporučil, aby v záujme porozvodového vzťahu rodiča spoločne využili poradenské,príp. psychoterapeutické služby príslušných poradenský inštitúcii a až po „vyladení“ ich vzájomného
vzťahu aspoň na úroveň akceptácie, bude možné uvažovať o prípadnom stretávaní sa otca s deťmi bez
prítomnosti matky.

Kolízny opatrovník maloletých Q. a U. navrhol pre prípad rozvodu manželstva zveriť maloleté deti
do osobnej starostlivosti matky, spravovať ich majetok a zastupovať ich navrhol oboch rodičov, určenie
výšky výživného ponechal na úvahu súdu a ohľadom úpravy styku otca s maloletými deťmi sa pripojil k
návrhu matky v zmysle petitu s ohľadom na to, že deti už dlhší čas s otcom neboli v kontakte a neskôr

by bolo vhodné možnosť stretávania sa otca s deťmi rozšíriť a určiť bez prítomnosti matky.

PrizákonnomposudzovaníkonkrétnehoprípadusúdvychádzalzustanoveníZákonaorodineč.36/2005
Z.z. v platnom znení.

V zmysle Článku I. Základných zásad Zákona o rodine (z. č. 36/2005 Zb. v platnom znení) manželstvo je

zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro.
Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie
rodiny a riadna výchova detí.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním

potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 ods.1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods.2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi

manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujmy maloletých detí.

Podľa § 23 ods.3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada
na porušenie povinnosti manželov podľa §§ 18 a 19.

Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je dlhodobo a vážne
rozvrátené, vôbec si neplní svoje spoločenské poslanie a účel a nie je reálny predpoklad obnovenia
riadneho a plnohodnotného manželského spolužitia. V manželstve účastníkov konania sa nenapĺňajú
jeho základné funkcie, pretože manželia žijú dlhodobo oddelene po všetkých stránkach.

Napriek odporcom deklarovanej jednostrannej snahe a ochote prekonať vzájomné rozpory
a odcudzenie, z predložených odborných posudkov - vyjadrenia klinickej psychologičky a
psychoterapeutky z psychologickej ambulancie pre jednotlivcov, pár a rodinu a aj Znaleckého posudku
súdneho znalca z odvetvia poradenská psychológia a klinická psychológia detí, jednoznačne vyplynulo,

že reálne sa prejavovala neochota, resp. neschopnosť o zlepšenie komunikácie a vzájomných
vzťahov manželov u oboch účastníkov rovnako, keď z vyjadrenia PhDr. Ščibranyovej na základe jej
psychologickej konzultácie s obomi manželmi z 23.11.2011 vyplýva „Na stretnutí sa manifestovali
predtým avizované partnerské konflikty a rozdiely v postojoch, názoroch a vnímaní tých istých
skutočností v manželskom spolunažívaní....sa ukázal slabší spoločný potenciál pre zodpovedné a zrelé

manželské spolužitie. V súčasnosti vyústil do vzájomnej nedôvery so stupňujúcimi sa obojstrannými
výčitkami a obvineniami.“. Rovnako po psychologickom vyšetrení účastníkov a ich maloletých detí dňa
30.10.2012 a 31.07.2013 znalec PhDr. Štefan Matula PhD., v náleze posudku uviedol „Významným
negativizujúcim momentom ovplyvňujúcim psychologickú a sociálnu klímu vo vzájomnom vzťahu otca amatky je ich pretrvávajúci konfliktný vzťah. Odporúčame, aby v záujme porozvodového vzťahu rodiča
spoločne využili poradenské, príp. psychoterapeutické služby príslušných poradenský inštitúcii.“

Navrhovateľka ani neprejavila záujem o urovnanie a obnovenie manželského spolužitia, ktoré pokladá
za trvalo narušené a rozvrátené.

Vzhľadom k tomu, že vzájomné citové väzby účastníkov konania v dôsledku pretrvávajúcich rozporov sú
vážne narušené, resp. absentujú, súd dospel k záveru, že ďalšie zotrvávanie vo formálnom manželskom

zväzku nepovažuje za vhodné.

Nie je úlohou súdu v konaní o rozvod manželstva riešiť narušené vzájomné vzťahy manželov, i keď
súd v rámci svojej činnosti sa vždy pokúsi o zmierenie manželov pokiaľ je obojstranný záujem a to
aj odporučením odborného poradenstva v oblasti partnerských vzťahov, ale je úlohou súdu zistiť, či
manželstvoúčastníkovjepartnerskýmzväzkom,vrámciktoréhomanželiadokážuspolužiťariešiťvážne

životné otázky, byť si navzájom oporou, vzájomne komunikovať, pomáhať si a napĺňať partnerský život
i po citovej a sexuálnej stránke a tiež vytvárať vhodné rodinné, výchovné a citové prostredie pre ich deti
a pokiaľ uvedené predpoklady absentujú a účastníci nejavia záujem o ich obnovenie resp. toho reálne
nie sú schopní, súd takéto manželstvo rozvedie a konštatuje príčinu uvedeného stavu, resp. rozvratu
manželstva.

Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva považoval súd názorové nezhody pretrvávajúce do počiatku
manželstva, obojstrannú neschopnosť manželov riešiť vzniknuté partnerské konflikty, vyplývajúcu najmä
z povahových a osobnostných predpokladov oboch účastníkov, agresívne správanie odporcu voči
navrhovateľke, čo napokon vyústilo do citového odcudzenia, opustenia spoločnej domácnosti a

manželskej nevery zo strany navrhovateľky. Účastníci konania dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti,
nepodieľajú sa spoločne na výchove detí, nie sú schopní a ani reálne neprejavujú záujem o obnovenie
spolužitia v spoločnej domácnosti a ich vzťah je dlhodobo konfliktný, napätý a poznamenaný neustálymi
obojstrannými výčitkami a obvineniami.

Za týchto okolností manželstvo účastníkov konania nemôže plniť ani svoj spoločenský účel, ktorým je
predovšetkým riadna výchova maloletých detí v harmonickom, zdravom rodinnom prostredí, a preto je aj
v záujme ich maloletých detí, aby bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené a aby mohli vyrastať
v usporiadanej, aj keď neúplnej rodine. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrhu na rozvod
manželstva vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.

S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z
ich manželstva na čas po rozvode (§ 113 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa navýchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi..

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa

odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk
maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu
zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.Podľa ust. § 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť
viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho
predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

Podľa ust. § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia.

O úprave práv a povinností rodičov k ich maloletým deťom - Q. U., rozhodol súd vychádzajúc zo

zistených osobných a majetkových pomerov účastníkov, ich schopností a možností s prihliadnutím na
odôvodnené potreby maloletých detí, tak ako boli preukázané v konaniach vedených na tunajšom súde
o ich úprave na čas do rozvodu (sp. zn. 38P 145/2011 a sp. zn. 38P 282/2012), v ktorých o uvedených
nárokoch rozhodol opakovane súd prvého stupňa a jeho rozhodnutie bolo preskúmané odvolacím
súdom, pričom o vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti Q. a U. rozhodol Okresný súd Bratislava III.
rozsudkom zo dňa 09.02.2012, č.k. 38P/145/2011-60 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

zodňa23.10.2012,č.k.11CoP/204/2012-101tak,žeobedetinačasdorozvodumanželstvabolizverené
do osobnej starostlivosti matky, otec bo zaviazaný prispievať na výživu maloletého Q. sumou 150,-
eur mesačne, na výživu maloletého U.Š. sumou 100,- eur mesačne a zároveň bol upravený styk otca
s maloletými deťmi. V následnom konaní pod sp. zn. 38P 282/2012, tunajší súd rozsudkom zo dňa
14.03.2013, č.k. 38P 282/2012-58 zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloleté deti ako

nedôvodný, keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že otec od posledného rozhodnutia o
výživnomvovzťahuksvojejosobenepreukázalžiadnuzmenupomerov,ktorábyodôvodňovalazníženie
vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, ktoré rozhodnutie Krajský súd v Bratislave ako odvolací
súd rozsudkom z 12.11.2013, č.k. 11CoP 327/2013-81 potvrdil, konštatujúc správnosť prvostupňového
rozhodnutia po vecnej aj právnej stránke. Od rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, ktorým potvrdil

prvostupňové rozhodnutie (zamietajúce vo veci zníženia výšky výživného na mal. deti Q. a U. na čas
do rozvodu), neuplynula dlhá doba a nezmenili sa podstatným spôsobom pomery účastníkov, pričom
súd prihliadol na zmenu v odôvodnených potrebách maloletých detí a to s ohľadom na ich zvyšujúci
sa vek a najmä, že maloletý Q. XX.XX.XXXX dovŕšil X rokov a od 01.09.2014 je prvákom na základnej
škole a maloletý U. XX.XX.XXXX dovŕšil X rokov. Súd pri rozhodovaní o určení vyživovacej povinnosti

odporcu vzal do úvahy uvedené rozhodnutia prvostupňového a aj odvolacieho súdu, ako aj zárobkové
pomery účastníkov a odôvodnené potreby maloletých detí, preukázané z predložených dokladov a
rozhodol o výške výživného s ohľadom na reálne príjmy oboch rodičov, možnosti a schopnosti otca plniť
vyživovaciu povinnosť, osobnú starostlivosť matky o maloleté deti, ich obvyklé potreby so zreteľom na
ich vek, zdravotný stav, ich citové väzby, vývinové potreby, ako aj odôvodnené potreby na ich všestranný

vývoj, zohľadňujúc aj požiadavku, aby sa maloleté deti podieľali na životnej úrovni rodičov tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Zároveň súd rozhodol, že navrhovateľka, ktorej boli maloleté
deti Q. a U. S. zverené do osobnej starostlivosti, ich bude zastupovať v bežných veciach a spravovať
ich majetok.

O úprave styku otca s maloletými synmi na čas po rozvode manželstva účastníkov, súd rozhodol
vzhľadom na ich rozdielne návrhy a postoje, v súlade s vyššie uvedenými závermi súdom ustanoveného
znalca z odvetvia poradenská psychológia a klinická psychológia detí, PhDr. Štefana Matulu, PhD.,
vyjadrenými v Znaleckom posudku č. 01/14 zo dňa 30.01.2014.

V prípade podstatnej zmeny pomerov v potrebách detí alebo príjmoch rodičov môže súd určené výživné
na návrh zvýšiť alebo znížiť.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého v konaní o rozvod
manželstva účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne a v dvoch vyhotoveniach.Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ust. § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods.1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (ust. § 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.