Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 18C/202/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212225137
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Staněk

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1212225137.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so

sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o.,
Grösslingová 4, Bratislava, proti odporcovi: SR - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zo dňa 24.6.2016 z a m i e t a.

Odporcovi súd n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 27.09.2012 sa domáhal navrhovateľ vydania medzitýmneho
rozsudku, ktorým by súd rozhodol, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava II, pretože tento nerozhodol o jeho návrhu
nazmenusúdnehoexekútoravexekučnomkonanívedenomprepohľadávkunavrhovateľa,ktorávznikla
neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.: XXXXXXX dlžníkom G. O., nar. XX.XX.XXXX
(kde po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo
Y. XXXX/XXXX) v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote. Navrhovateľ sa zároveň domáhal vydania

rozsudku, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie 175,- eur z titulu majetkovej škody a 276,60
eur z titulu nemajetkovej ujmy.

Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že navrhovateľ, ako veriteľ zo zmluvy o úvere č.: XXXXXXX,
navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a
zákonnýchustanovenízostranydlžníkaG.O.T..Poprijatínávrhunavykonanieexekúciesúdnyexekútor
pridelil registráciou exekučnej veci číslo Y. XXXX/XXXX. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa

na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu
(Okresný súd Bratislava II) - pritom ho požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný
súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod č.: XXXX
XXXXXX*. Navrhovateľ pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky nútene vymáhanej súdnym
exekútorom, po strate dôvery k exekútorovi a to najmä pre jeho neefektívne a neúčinné postupy, ktoré
nesmerovali k riadnej a včasnej ochrane oprávnených záujmov navrhovateľa, spísal dňa 10.05.2010
návrhnazmenuexekútora.Keďžeexekučnýsúdostalajpopodanínávrhunazmenusúdnehoexekútora

nečinný, musel obdobie nečinnosti prekrývať navrhovateľ svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity
pohľadávky a jej zabezpečenia usmerňovaním exekútora a ďalších účastných orgánov. Navrhovateľ
mal za to, že v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu
postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdnehoexekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe, keď ním prejednaná vec nevykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Navrhovateľ uviedol,

že mu vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s
jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Navrhovateľ
vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov
pomocou informačného systému sumu 70,- eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu

40,- eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,- eur a na
administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,- eur. Táto
suma by nezaťažila navrhovateľa, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o zmene
súdneho exekútora by dodržal zákonom stanovenú dobu. Zároveň si navrhovateľ uplatnil náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o
návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. l Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľ mal za to, že nesprávny úradný postup
exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy navrhovateľa riziku zániku povinného, riziku zmarenia
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziku insolvencie povinného, keď neexistoval akýkoľvek
účinný vnútroštátny prostriedok nápravy spôsobilý reštituovať vniknutú situáciu. Nezákonným zásahom
vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa, spôsobila neistotu v plánovaní

ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať a spôsobila u členov riadiacich orgánov navrhovateľa, ako aj u jej
majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti.
Potrebu náhrady nemajetkovej ujmy odôvodnil navrhovateľ požiadavkou na spravodlivé usporiadanie
vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a
princípov právneho štátu. Navrhovateľ vyčíslil výšku nemajetkovej ujmy s poukazom na doktrínu prijatú

ústavným súdom, pričom poukázal na nálezy ústavného súdu sp. zn.: B.. Ú. XXX/XX-XX, B.. Ú. XXX/
XX-X, B.. Ú. XXX/XX, B.. Ú. XXX/XX-XX, B.. Ú. XXX/XX-XX, B.. Ú. XXX/XX-XX, B.. Ú. XXX/XX-XX,
B.. Ú. XX/XX-XX, B.. Ú. XXX/XX-XX K. B.. Ú.E. XXX/XX-XX. Navrhovateľ mal za to, že na každý rok
poznačený prieťahmi sa na základe predmetnej doktríny vzťahuje satisfakcia vo výške 663,88 eur , t.j.
55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

Odporca s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť, nakoľko mal za to, že navrhovateľ nepreukázal
podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu navrhovateľa s dobrými mravmi, danosť
príčinnej súvislosti ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Odporca uviedol, že v praxi
je zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora

predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho doterajších
trov a na zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej
exekučnému súdu z ustanovenia § 44 ods. 9 Exekučného poriadku. Odporca pripustil, že v niektorom
prípade mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po
uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu, najmä v prípade, ak

pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť. Odporca mal za to, že v takomto
prípade exekučný súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu
navrhovateľaakooprávnenéhonazmenusúdnehoexekútoratak,abyvtejtolehoterozhodolajotrovách
exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčasne postúpil novému súdnemu exekútorovi exekučný
spis pôvodného súdneho exekútora. Odhliadnuc od uvedeného, v prípadoch podozrenia, že exekučný

súd nekonal o návrhu navrhovateľa ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora, navrhovateľ mal
možnosť využiť účinný prostriedok nápravy, ktorým bolo podanie sťažnosti predsedovi príslušného
súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ak navrhovateľ tento
prostriedok nápravy nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť. S poukazom na
judikatúru Ústavného súdu sp. zn. B..Ú. XX/XX dospel odporca k záveru, že vzhľadom na povahu

úkonu, zákonom ustanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť navrhovateľa i nevyhnutnosť
vykonať pred, resp. súčasne s rozhodnutím i iné úkony, nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny
úradný postup. Odporca uviedol, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnejmateriálnej škody, keď pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na
ktorú mal poverenie, s ohľadom na zachovanie kontinuity konania. Odporca taktiež uviedol, že nie je
preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúcu v existencii prieťahov, keď navrhovateľ nepreukázal,

že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo
právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP či právoplatné
rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Odporca bol toho názoru, že efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je
oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný

súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na
prieťahy. Odporca zároveň vzniesol námietku premlčania, keďže mal za to, že k uplynutiu lehoty na
rozhodnutieozmenesúdnehoexekútoradošlotrirokypreddňom,kedybolaodporcovidoručenážiadosť
opredbežnéprerokovanienároku.Odporcauviedol,ženavrhovateľnepreukázalvznikaanivýškuškody.
Odporca mal za to, že akákoľvek výška nákladov prevádzkovania na správu informačného systému a
udržiavanie systému vznikala/vznikla navrhovateľovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie

považoval odporca za účelové, keďže navrhovateľ ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými
úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad
poskytnutých úverov. Odporca mal za to, že uplatňovanie nároku navrhovateľom na majetkovú škodu
je nepodložené a uplatňovať si 175,- € paušálne za každého dlžníka je nielenže nadhodnotené, ale aj
nepreukázané. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami/skutočnosťami. Odporca taktiež uviedol,

že navrhovateľ nepreukázal tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať náhrada
v peniazoch. Poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému
skúmaniu prípadu zo strany súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a nemožno vychádzať z
paušálnej sumy 663,88 € na základe nálezov Ústavného súdu. Pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy
sa vychádza z významu sporu pre navrhovateľa, zo skutočnosti či sťažnosť predsedovi súdu viedla k

náprave, ako aj zo skutočnosti či sa jedná o právnickú alebo fyzickú osobu. S poukazom na rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo 675/2011, odporca uviedol, že pocity členov riadiacich orgánov
spoločnosti v podobe, frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné v predmetnom konaní,
keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Navrhovateľ
nekonkretizoval, v čom spočíval "zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov" navrhovateľa,

a ako situácia "ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa". Odporca s poukazom na list
Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. C. N.(XXXX) ] XXXX a článok
v denníku SME zo dňa 16.07.2012 uviedol, že navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou
negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa
a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany

právspotrebiteľovnavšetkýchúrovniachštátnejmoci.Vtakomtoprípadeajsúdnamocmusípozornejšie
skúmať akékoľvek podanie navrhovateľa. S prihliadnutím na popísanú charakteristiku podnikateľskej
činnosti navrhovateľa považoval odporca za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si navrhovateľ
uplatňoval nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala navrhovateľovi vzniknúť
práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa. Súčasne v takejto situácii

platí, že aj v prípade porušenia práva navrhovateľa, už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť
považované za dostačujúce.

Podaním zo dňa 24.06.2016, doručeným súdu dňa 24.06.2016 žiadal navrhovateľ konanie prerušiť. Svoj
návrh odôvodnil tým, že na Okresnom súde Prešov sa vedie konanie pod sp. zn. XC/X/XXXX o náhradu

škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorú podľa žalobného návrhu spôsobil svojou činnosťou
Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti navrhovateľke na základe neprijateľnej
rozhodcovskej doložky, v ktorom bolo vymožené plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky,
ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície smerníc Európskej únie zameranými
na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. V predmetnom konaní v postavení odporcov vystupuje

navrhovateľ - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako odporca v 2. rade a odporca - Slovenská republika
- Ministerstvo spravodlivosti SR ako odporca v 1. rade.

Podľa § 109 ods. 1 O.s.p. súd konanie preruší, ak

a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom
s plnomocenstvom pre celé konanie;
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie
o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 109 ods. 2 O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie
prerušiť, ak

a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto,
že jeho pobyt nie je známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie
súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Dôvodom na prerušenie konania bolo podľa navrhovateľa to, že na Okresnom súde prešov prebieha
konanie sp. z. XC/X/XXXX o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie. V predmetnom konaní
v postavení odporcov vystupuje navrhovateľ - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako odporca v 2. rade
a odporca - Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR ako odporca v 1. rade. Navrhovateľ
poukázalnaskutočnosť,žeodporcaSlovenskárepublika-MinisterstvospravodlivostiSRnavrholpoložiť

Súdnemu dvoru Európskej únie nasledujúce prejudiciálne otázky:

"1./ Môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako
účastníkkonaniavyužijevšetkyprávneprostriedkyprislúchajúcemupodľaprávnehoporiadkučlenského
štátu v konaní o výkone rozhodnutia; vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade vzniknúť

táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a pred
vyčerpaním možnosti navrhovateľky požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia?

2./ V prípade, ak áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie
orgánu, ktoré opisuje navrhovateľka, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na absolútnu

nečinnosť navrhovateľky a vzhľadom na nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy
umožnených právom členského štátu?

3./ Ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je navrhovateľkou
uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovedať členský štát; možno škodu v tomto poňatí

stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením?

4./ Má vydanie bezdôvodného obohatenia, ako právny prostriedok nápravy, prednosť pred náhradou
škody?"

Zodpovedanie predmetných prejudiciálnych otázok v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov,
ktorého účastníkmi sú zhodne navrhovateľ a odporca v tomto konaní, má podľa navrhovateľa zásadný
význam pre ďalší priebeh a rozhodnutie v konaní, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má
fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon
exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. S

poukazom na vyššie uvedené navrhovateľ podal návrh na prerušenie konania v súlade s § 109 ods.
2 písm. c) O.s.p., a to až do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach, nakoľko
zodpovedanie týchto otázok môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní.

Zo znenia citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že prerušenie konania z uvedených

dôvodov je fakultatívne - znamená to, že prerušenie konania podľa tohto ustanovenia nie je povinnosťou
súdu (ako je tomu podľa § 109 ods. 1 O.s.p.), ale záleží výlučne na úvahe konajúceho súdu, či konanie
preruší. Rozhodujúcim hľadiskom je tu zásada hospodárnosti konania.

V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 18C/202/2012 sa navrhovateľ proti odporcovi domáha

zaplatenia 175,- eur z titulu majetkovej škody a zaplatenia 276,60 eur z titulu nemajetkovej ujmy
pre prieťahy Okresného súdu Bratislava II ako exekučného súdu v konaní pri rozhodovaní o zmene
exekútora § 44 ods. 9 Exekučného poriadku. (zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom)Súd zistil, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. XC/X/XXXX sa navrhovateľka
domáha od odporcov (1.Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, 2. POHOTOVOSŤ, a.s.)

náhrady škody z dôvodu porušenia komunitárneho práva, nakoľko bola voči nej vykonaná exekúcia
na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky a vymohlo sa od nej plnenie na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky. Obsahom prejudiciálnych otázok, ktoré majú byť predložené na zodpovedanie
Súdnemu dvoru Európskej únie v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde Prešov pod sp.
zn. XC/X/XXXX nie sú skutočnosti, ktoré sú sporné v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.

18C/202/2012, keď skutkové okolnosti prípadu vedeného na Okresnom súde Prešov a na tunajšom
súde sú podstatne odlišné.

V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaného zákonného ustanovenia má súd v súlade so
zásadou hospodárnosti konania za to, že nie je dôvodné a účelné, aby došlo k prerušeniu konania
vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 18C/202/2012 do právoplatného skončenia konania o

prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR
Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. XC/X/XXXX,
nakoľko zodpovedanie týchto otázok nemá dôležitý význam pre rozhodnutie súdu o návrhu navrhovateľa
v tomto konaní. Preto súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

V priebehu konania navrhovateľ e-mailom, doručeným súdu dňa 16.06.2014 oznámil súdu, že na
preukázanie svojho nároku založil do konania sp. zn. XC/XX/XXXX originál znaleckého posudku č. X/
XXXX vypracovaného Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Súd vec prejednal v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, ktorí sa

na pojednávanie dňa 30.06.2016 nedostavili, hoci boli riadne predvolaní. Navrhovateľ svoju neúčasť
zdôvodnil návrhom na prerušenie konania. Odporca svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal rozhodnúť bez
jeho prítomnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah

spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXEr/XXX/XXXX súd zistil, že na základe žiadosti o poverenie
na vykonanie exekúcie zo dňa 15.04.2005, doručenej súdu dňa 20.04.2005 pre exekučný titul,
notársku zápisnicu sp. zn. U. XXXX/XXXX, U. XX/XX zo dňa 15.01.2005, vydal tunajší súd poverenie

č. XXXX XXXXXX* zo dňa 21.04.2005, ktorým poveril súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Cipára
vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť istinu 21.600 Sk s príslušenstvom,
trovy konania 4.233,- Sk a trovy exekúcie vrátane právneho zastúpenia. Podaním doručeným súdu
dňa 06.10.2010, navrhol navrhovateľ ako oprávnený zmenu súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Cipára
ktorému oprávnený podal návrh na vykonanie a poveriť vykonaním exekúcie Exekútorský úrad JUDr.

Rudolfa Krutého. Súdny exekútor Mgr. Vladimír Cipár doručil tunajšiemu súdu dňa 05.11.2010 exekučný
spis č. Y. XXX/XXXX spolu s vyúčtovaním trov exekučného konania. Uznesením zo dňa 30.03.2011, č.
k. XXEr/XXX/XXXX-XX, súd žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora v exekučnej veci XXEr/
XXX/XXXX vyhovel a vykonaním exekúcie poveril a vec postúpil spolu s exekučným spisom súdnemu
exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava. Exekučné konanie nebolo

do dnešného dňa právoplatne skončené.

Z znaleckého posudku č.X/XXXX, vypracovaného na základe objednávky navrhovateľa zo dňa
01.3.2013 Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., súd zistil, že úlohou znalca bolo určiť výšku majetkovej škody,

ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov
Slovenskej republiky v exekučných konaniach a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a
nečinnosťou,čizbytočnýmiprieťahmivexekučnomkonaníprirozhodovaníožiadostisúdnehoexekútora
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora.
Znalecký posudok bol vypracovaný za obdobie rokov 2009-2012. Zo záveru znaleckého posudku

vyplýva, že na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné
služby, tlač a úpravu informačného systému znalecký ústav realizoval výpočet majetkovej ujmy
vzniknutej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.ro., pričom táto je diferencovaná podľa jednotlivých typov
žalôb. Pri žalobe ZE ( zmena exekútora ) znalecký ústav vyčíslil sumu na jednu žalobu spolu 31,68€, ktorá pozostáva zo mzdových nákladov 5,07 €, nákladov na tlač 5,31 €, nákladov na úpravu
informačného systému 13,86 €, nákladov na poštovné 3,01€ a nákladov na telekomunikačné služby
4,43 €. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že obsah predmetného znaleckého posudku bol súdu známy z

iných súdnych konaní prebiehajúcich na tunajšom súde, resp. v súdnom oddelení 18C.

Podľa§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, účinného v čase namietaného nesprávneho úradného postupu,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom

ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, účinného v čase namietaného nesprávneho úradného postupu,
právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým

postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona v platnom znení pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu
súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať

len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 citovaného zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,

keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo
poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o
škodunazdravíaleboškoduspôsobenúrozhodnutímpodľa§7a8. Lehotaneplyniepočaspredbežného

prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však
počas šiestich mesiacov.Podľa § 27 ods. 1 citovaného zákona zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu
spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania
aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o
zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň
vykonanímexekúciepoveríexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučným
spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení právnych predpisov súd dospel k
záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v exekučnej veci oprávneného navrhovateľa proti povinnému

G. O., nar. XX.XX.XXXX, vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. XXEr/XXX/XXXX, Y. XXX/XXXX
( nie ako navrhovateľ uvádza Y. XXXX/XXXX) rozhodol tunajší súd o návrhu navrhovateľa na
zmenu súdneho exekútora doručeného súdu dňa 06.10.2010, uznesením zo dňa 30.03.2011. Z
uvedených skutkových okolností jednoznačne vyplýva, že súd pri rozhodovaní o zmene súdneho
exekútora nedodržal zákonnú 30 - dňovú lehotu a o zmene rozhodol za 175 dní. Navrhovateľ sa

po tom, čo odporca jeho žiadosti na predbežné prerokovanie veci nevyhovel, domáhal náhrady
majetkovej a nemajetkovej ujmy voči odporcovi z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom ako
zodpovednosti objektívnej, je kumulatívne splnenie podmienok, ktorými sú existencia nesprávneho
úradného postupu, existencia majetkovej ujmy resp. nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi

škodouanesprávnymúradnýmpostupom.Nesprávnymúradnýmpostupomvsúlades§9ods.1zákona
č. 514/2003 Z. z. je aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote. Súd preto v tomto prípade neskúmal, či došlo k prieťahom v konaní,
ale skúmal nedodržanie zákonnej lehoty. Podľa súčasného znenia zákona č. 514/2003 Z. z. všeobecný
súd nie je oprávnený skúmať existenciu nesprávneho úradného postupu. Nakoľko však právna úprava

zákona č. 514/2003 Z. z. účinná v období namietaného nesprávneho úradného postupu nevyžadovala
ako podklad pre ustálenie otázky, či skutočne došlo k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúceho v
nedodržaní zákonnej lehoty výsledky vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažnosti na prieťahy, právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,

právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že
sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, súd dospel v súlade s § 27 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z.z. k záveru, že je oprávnený skúmať existenciu nesprávneho úradného postupu

spočívajúceho v nedodržaní zákonnej lehoty. Súd preto na základe uvedeného dospel k záveru, že bol
splnený prvý predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, keď došlo k nesprávnemu úradnému postupu
tunajšiehosúdu,ktorýnerozhodolozmenesúdnehoexekútoravzákonomstanovenej30-dňovejlehote.

Čo sa týka druhého predpokladu zodpovednosti štátu za škodu, a to existencie majetkovej škody

a nemajetkovej ujmy, súd sa stotožnil s argumentáciou odporcu a dospel k záveru, že navrhovateľ
ich v konaní nepreukázal. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal náhrady majetkovej škody predstavujúcej
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a vymáhania pohľadávky, mal súd za to, že aj v prípade, že by existovala možnosť vzniku škody,
je možné uhradiť iba skutočnú škodu a ušlý zisk, ktorých vznik je povinný navrhovateľ preukázať.

Navrhovateľ na preukázanie svojich tvrdení v tomto konaní označil ako dôkaz znalecký posudok č.
1/2014 vypracovaný dňa 17.01.2014 Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave vo veci
stanovenia výšky majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ s r.o., ktorý navrhovateľ založil do spisu
tunajšieho súdu sp. zn. XC/XX/XXXX. Súd v súlade s § 129 ods.1 O.s.p. oznámil obsah uvedenéhodôkazu na pojednávaní dňa 30.06.2016 a zistil, že tento listinný dôkaz nepreukazuje vznik ani výšku
skutočnej majetkovej škody v prejednávanej veci vedenej pod sp. zn. 18C/202/2012, ale vyčísluje iba
náklady všeobecne - paušálne za pracovné výkony zamestnancov, udržiavanie a správu informačného

systému a za administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných okresným súdom Slovenskej
republiky v exekučných veciach, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných
okresným súdom Slovenskej republiky v exekučných veciach, na poštovné a telekomunikačné výdaje
spojenésurgovanímakontroloustavukonanianaokresnýchsúdochSlovenskejrepublikyvexekučných
veciach. Súd má za to, že takéto vyčíslené náklady nie sú skutočnou škodou, ktorú bol navrhovateľ

povinný v tomto konaní preukázať, nakoľko sa jedná iba o všeobecne vyčíslené náklady a nie o náklady ,
ktoré boli skutočne , preukázateľne a priamo vynaložené navrhovateľom v tomto ako aj v každom
konkrétnom prípade. Dôkazné bremeno preukázať vznik a výšku skutočnej škody v každom konkrétnom
prípade zaťažovalo navrhovateľa, preto znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný dňa 17.01.2014
Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave, v ktorom sú všeobecne paušálne vyčíslené
náklady pri každej žalobe ZE ( zmena exekútora ) , nie je dôkazom preukazujúcim vznik a ani výšku

škody v tomto konkrétnom prípade. Keďže navrhovateľ na preukázanie vzniku ani výšky škody dôkazné
bremeno neuniesol, súd jeho návrh v časti o náhradu škody zamietol.

Súd sa nestotožňuje ani s názorom navrhovateľa, že možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu
za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia s nárokom priznávaným Ústavným súdom

Slovenskej republiky za prieťahy v konaní. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s
prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, na závažnosť následkov, ktoré
vznikli poškodenému v súkromnom živote a na závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení. Výška nemajetkovej ujmy sa preto bude líšiť na základe individuálnych daností

prípadu a z tohto dôvodu jej výšku nemožno paušalizovať.

Pokiaľ navrhovateľ v súvislosti s nárokom na nemajetkovú ujmu poukazoval na porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a
práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. l Európskeho dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, súd poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v
Nitre zo dňa 01.03.2012, sp. zn. XCo/XXX/XXXX, v ktorom krajský súd výslovne uviedol, že samotné
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov patrí výlučne do právomoci ústavného
súdu. Súd preto nemohol skúmať porušenie ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a žiadne konanie v ktorom by bol konštatovaný prieťah v konaní sa neviedlo (navrhovateľ to

ani netvrdil ani nepreukázal). Je však potrebné zdôrazniť, že aj v prípade, že by sa potvrdilo porušenie
základných práv navrhovateľa, aj v tomto prípade by bolo potrebné preukázať existenciu konkrétnej
nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ však vznik nemajetkovej ujmy nepreukázal.

Súd mal ďalej za to, že navrhovateľ nepreukázal ani splnenie tretieho predpokladu zodpovednosti štátu

za škodu, keď nepreukázal existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom
a uplatňovanou majetkovou a nemajetkovou škodou. Ak by aj navrhovateľ nesprávny úradný postup
a vznik majetkovej škody a nemajetkovej ujmy preukázal, navrhovateľ nepreukázal, že by mu tvrdené
náklady nevznikli aj tak.

Keďže navrhovateľ nepreukázal splnenie kumulatívne všetkých predpokladov zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a na vyvodenie zodpovednosti voči štátu je
potrebné kumulatívne splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok, súd návrh navrhovateľa ako
nedôvodný zamietol.

Pokiaľ odporca vzniesol námietku premlčania, súd mal za to, že táto bola neopodstatnená. Podľa § 19
ods.1zákonač.514/2003Z.z.právonanáhraduškodysapremlčízatrirokyododňa,keďsapoškodený
dozvedel o škode. V danom prípade mohlo dôjsť k vzniku škody resp. nemajetkovej ujmy u navrhovateľa
najskôr po uplynutí 15 - dňovej lehoty odo dňa podania na zmenu exekútora (06.10.2010), teda dňa
09.10.2010. Návrh na začatie konania bol podaný na súd dňa 27.9.2012, teda zjavne pred uplynutím

3 - ročnej premlčacej doby. Táto skutočnosť však vzhľadom na vyššie uvedené dôvody nemala vplyv
na rozhodnutie súdu vo veci.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Keďže úspešnému odporcovi v konaní žiadne
trovy nevznikli (aspoň zo spisu nevyplývajú), súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Podľa zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len " O.s.p.) v znení platnom a účinnom
do 30.6.2016 :

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutie,alebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,

2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).

Podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len " C.s.p.) v znení platnom a účinnom od
01.7.2016 :

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo
právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len "oprávnený"). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie
(§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).