Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. september 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/374/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814213250
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814213250.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.
Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36
613 843, proti žalovanému: P. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., V. S. č. XXX/X, zast. JUDr. Bohdanom
Jakubisom, advokátom so sídlom Bratislava, Dobrovičova č. 13, za účasti Občianskeho združenia

VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava
( s účinnosťou do 30.06.2016 vedľajšieho účastníka na strane žalovaného), zast. JUDr. Patrikom
Podhorským, advokátom so sídlom Bratislava, Zámocká č. 36, o zaplatenie 11.262,34 eur s prísl., o
odvolaní žalobcu a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 25. februára
2016 č. k. 15C/363/2015-122 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej a v časti náhrady trov konania vo vzťahu žalobcu a
Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného
m e n í tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia v sume 1.584,32 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a to
zaplatením advokátovi žalovaného JUDr. Bohdanovi Jakubisovi.

III. Žalovanému a Občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV
p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie žalobu proti žalovanému
zamietol a žalobcu zaviazal k povinnosti nahradiť žalovanému trovy konania a to trovy právneho
zastúpenia 656,89 eur k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Bohdana Jakubisa, advokáta so sídlom
Bratislava,Dobrovičovač.13apôvodnémuvedľajšiemuúčastníkovinastranežalovaného trovykonania
a to trovy právneho zastúpenia 1160,16 eur, k rukám právneho zástupcu JUDr. Patrika Podhorského,

advokáta so sídlom Bratislava, Zámocká č. 36, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca uplatnil voči žalovanému
nárok na zaplatenie 11.262,34 eur s úrokom z omeškania a povinnosťou nahradiť trovy konania. Jeho
právny predchodca Slovenská sporiteľňa a.s. uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere zo dňa 16.9.2010,
pričom následne bola pohľadávka z tejto zmluvy postúpená na žalobcu na základe zmluvy o postúpení

pohľadávok uzavretej dňa 27.6.2013. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky
predstavovala sumu 11.987,45 eur a pozostávala z istiny 8.829,06 eur, riadneho úroku 2.433,28 eur,
úroku z omeškania 662,32 eur a ostatného príslušenstva 62,79 eur. Podľa zmluvy žalovanému bolposkytnutý úver 8.000,- eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach po 161,73 eur, žalobca
si pritom uplatňuje splátky úveru splatné od 20.11.2011 do 20.8.2017 v počte 70 o celkovej výške
11.262,34 eur. Splátky pôvodne splatné od 20.8.2013 do 20.8.2017 sa stali splatnými dňa 11.8.2013,

kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

3. Pôvodný vedľajší účastník na strane žalovaného v písomnom podaní z 03.12.2015 poukázal na
právnu úpravu spotrebiteľských právnych predpisov s tým, že na predmetnú zmluvu o úvere je potrebné
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ďalej namietal aktívnu legitimáciu žalobcu s poukazom

na § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom nebolo preukázané, že pred postúpením pohľadávky
banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní
so splatením aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nepreukázanie aktívnej
legitimácie postupníka. Žalobca rovnako nepreukázal, že pohľadávka v čase postúpenia bola spôsobilá
na postúpenie, pretože nebol predložený žiaden dôkaz o odoslaní výzvy žalovanému. Zmluva o
postúpení pohľadávky je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

V konečnom dôsledku namietal aj rozsah postúpenia pohľadávky, pretože banka môže postúpiť len
pohľadávku splatnú. Keďže žalobca nemá teda aktívnu legitimáciu v danom spore, žiadal žalobu
zamietnuť.

4. Žalovaný v priebehu konania namietal možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalobcom,

keďže k tomuto bola oprávnená len banka. Namietal, že žalobca nepredložil výzvu pre účely ustanovenia
§ 92 ods. 8 zákona o bankách a ani jej zaslanie žalovanému. Nepoprel, že mu Slovenská sporiteľňa
a.s. poskytla úver 8.000,- eur, ktorý začal splácať, následne ho prestal splácať. Nepamätal si, či
mu bola doručená výzva banky, v roku 2011 pracoval v Bratislave. Neobdržal ani žiadne oznámenie
o postúpení pohľadávky. Nebolo mu doručené ani vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Následne

vzniesol aj námietku premlčania, keďže nebolo preukázané, kedy sa dostal do omeškania so splácaním
úveru. Spochybnil platné postúpenie pohľadávky a poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax v tejto
oblasti. Postup banky pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, nebol podľa jeho názoru v súlade
s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

5. Pred vyhodnotením oprávnenosti uplatneného práva sa súd prvej inštancie zaoberal tým, či žalobca je
aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanému na základe
predmetnej zmluvy o úvere.

6. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci súd žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania

aktívnej legitimácie žalobcu v konaní. Žalobca odvodzuje svoje právo od zmluvy, ktorú žalovaný
uzatvoril so Slovenskou sporiteľňou a.s., ktorá je bankou v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z
o bankách, ktorú pohľadávku voči žalovanému mal získať na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 27.6.2013. Pri postupovaní bankovej pohľadávky musí Slovenská sporiteľňa a.s. ako banka
postupovať okrem všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka aj podľa § 92 ods. 8 zákona o

bankách. Pokiaľ zákonné predpoklady uvedené v tomto ustanovení nie sú splnené, banka nemôže
pohľadávku postúpiť, pretože ide o postúpenie v rozpore so zákonom /§ 525 odst. 2 Občianskeho
zákonníka/ a tým neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Aktívnou legitimáciou sa rozumie
také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo. Bolo povinnosťou
žalobcu s ohľadom na námietky žalovaného a vedľajšieho účastníka preukázať splnenie podmienok

platného postúpenia. Zmluva o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE mala byť uzavretá 27.6.2013,
postupovaná pohľadávka bolaidentifikovanáčíslomúverovejzmluvy, zostatkompohľadávky1.1987,45
eur, istinou celkom 8.829,06, istinou do splatnosti 0,- eur, istinou po splatnosti 8.829,06 eur, počtom
dní omeškania 887 dní, dátum poslednej úhrady je uvedený 20.1.2011. Keďže išlo o postúpenie
bankovej pohľadávky bolo povinnosťou žalobcu preukázať , že banka mohla pristúpiť k postúpeniu

pohľadávkyakajnapriekpísomnejvýzvebanky,alebopobočkyzahraničnejbankyje jejklientnepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči
banke, alebo pobočke zahraničnej banky. Uvedenú skutočnosť však žalobca v konaní nepreukázal.
Existencia písomnej výzvy a jej doručenie dlžníkovi je zákonným predpokladom platného postúpenia,
pričom zmyslom výzvy banky a jej doručenia je pred aktom postúpenia ešte dať dlžníkovi možnosť

uhradiť svoj omeškaný záväzok s následkom vyhnutia sa prípadnému postúpeniu aj inej osobe, ako
banke. V predmetnej veci žalovaný doručenie výzvy pred postúpením namietal a táto skutočnosť
zostala nepreukázaná. Výzva Slovenskej sporiteľni a.s. zo dňa 25.5.2011 nemôže byť výzvou pre
účely postúpenia pohľadávky, keďže pohľadávka bola postupovaná až dňa 27.6.2013, teda poviac ako dvoch rokoch a nie je zrejmé, či žalovaný bol skutočne v omeškaní aj pred samotným
postúpením. Okrem toho zostalo nepreukázané akékoľvek doručenie výzvy žalovanému v zmysle
§ 92 ods. 8 zákona o bankách. Keďže žalovaný nepreukázal existenciu písomnej výzvy banky

pre účely ustanovenia § 92 ods. 8 citovaného zákona, je spochybnená platnosť zmluvy o postúpení
pohľadávky a ak tieto pochybnosti žalobca neodstránil relevantným dôkazom, súd musel uzavrieť, že
žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v konaní. Pokiaľ ide o námietku v tom smere, že ak
je dlžník v omeškaní po dobu viac ako jedného roka v nadväznosti na druhú vetu § 92 ods. 8
citovaného zákona, táto veta sa nevzťahuje na prvú vetu tohto ustanovenia, avšak upravuje, že banka

alebo pobočka banky toto nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil svoj
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu s tým, že táto skutočnosť neplatí ak súčet všetkých
omeškaní presiahol 1 rok. Ďalšou relevantnou námietkou neplatnosti postúpenia pohľadávky je rozsah
postupovanej pohľadávky. Z prílohy k postúpeniu pohľadávok vyplýva, že malo ísť o pohľadávku celkom
v sume istiny po splatnosti 8.829,06 eur a ďalej úrokov a ostatného príslušenstva. Dalo by sa
teda vyvodiť, že malo ísť o postúpenie už zosplatneného dlhu z titulu zmluvy o úvere. Slovenská

sporiteľňa a.s. listom z 20.5. 2013, teda pred samotným postúpením mala vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru ku dňu 17.5.2013 s tým, že celkový dlh 11.732,45 eur mal žalovaný uhradiť
do 15 dní od prevzatia oznámenia. Žalovaný poprel doručenie vyhlásenia mimoriadnej splatnosti.
Uvedené má význam predovšetkým v kontexte toho, v akom rozsahu splatného a omeškaného dlhu
banka postupuje pohľadávku, pretože aj podľa názoru súdu banka môže postúpiť svoju pohľadávku

len v rozsahu zodpovedajúcom nesplácanému dlhu, ako vyplýva aj zo samotnej dôvodovej správy k
dotknutému zákonnému ustanoveniu. Ak teda banka postupuje svoju pohľadávku z úveru, v zásade
môže postupovať len pohľadávku v rozsahu nesplateného dlhu, pretože žalobca nie je subjektom
oprávneným poskytovať úvery a nemôže ich vo vlastnej réžii ani spravovať, napríklad vyberať poplatok
za vedenie bankového účtu, za správu úveru a podobne. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo

dňa 20.5.2013 súd považuje za neplatné pre rozpor s § 53 odst. 8 Občianskeho zákonníka účinného v
čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva. Nie je preukázané, či veriteľ dodržal zákonom upravený postup pri vyhlásení mimoriadnej

splatnostiúveru,ato či vyzval žalovaného nazaplatenieomeškanýchsplátoknaplnenievlehote15dní
a upozornil na možnosť zosplatnenia. Žalobca nevedel uvedené preukázať, preto je namieste obrana
žalovaného, že žalobca nemohol nadobudnúť postúpením pohľadávky aj nezosplatnenú časť úveru.
Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s
§ 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. Nemôže obstáť ani obrana žalobcu, že svoju aktívnu legitimáciu

preukázal doručením oznámenia o postúpení pohľadávky Slovenskou sporiteľňou a.s. Vzhľadom na
spornosť postúpenia pohľadávky, súd sa musí zaoberať platnosťou postúpenia v zmysle § 525 ods. 2
Občianskeho zákonníka, a to i v situáciách, keď postúpenie oznamuje dlžníkovi sám postupca /4 Obo
210/2001 zo dňa 11.6.2003/. Stratilo by akýkoľvek význam ustanovenie § 525 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ak by súd v týchto situáciách nemal možnosť riešiť otázku absolútnej neplatnosti zmluvy

o postúpení pohľadávok a mal sa uspokojiť len s oznámením postupcu o postúpení pohľadávky o to
zvlášť,keďmáísťopohľadávkuvyplývajúcuzozmluvyospotrebiteľskomúvere.Oznámenieopostúpení
pohľadávky nemôže v žiadnom prípade nahrádzať písomnú výzvu banky pred samotným postúpením
pre účely § 92 ods. 8 citovaného zákona /viď rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo 76/2007 zo dňa 28.1.2009/.
Súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že banka môže postúpiť peňažný záväzok ako celok,

pretože zákonná formulácia neobsahuje výslovnú úpravu, že predmetom postúpenia môže byť len časť
peňažného záväzku. V takomto prípade by skutočne akýkoľvek subjekt, ktorý nie je bankou, nadobudol
práva banky aj z titulu správy bankového úveru, ochrany bankového tajomstva a podobne, a to všetko
bez zákonnej licencie vykonávať práva banky.

7. Z uvedených dôvodov pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd žalobu proti
žalovanému v celom rozsahu zamietol.

8. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP).V konaní bol úspešný žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného, preto im prináleží

náhrada trov konania. Súd však vzhľadom na povahu totožnej obrany žalovaného a vedľajšieho
účastníka prostredníctvom osoby toho istého právneho zástupcu, sa zaoberal účelnosťou uplatnených
trov konania. Právny zástupca vedľajšieho účastníka, ktorý vstúpil do konania skôr, ako právny
zástupca žalovaného, a to dňa 10.11.2014, uplatnil právo na náhradu trov konania z titulu právnehozastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení. Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov právneho zastúpenia za úkony vo výške 270,54 eur /§ 10 ods. 1 vyhlášky/ a to
prevzatie veci a príprava zastúpenia 270,54 eur, RP 8,39 eur, písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu

(odvolanie žalobcu čo do pripustenia vstupu vedľajšieho účastníka zo dňa 25.8.2015) v sume jednej
polovice základnej sadzby v zmysle § 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky, t.j. 135,27 eur, RP 8,39 eur,
písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 3.12.2015 v sume 270,54 eur a RP 8,39 eur (za tento úkon
uplatnil odmenu len 237,54 eur), účasť na pojednávaní dňa 21.1.2016 v sume 270, 54 eur, (za tento
úkon uplatnil len odmenu v sume 237,34 eur), RP 8,58 eur, účasť na pojednávaní dňa 25.2.2016 v

sume 270,54 eur (za tento úkon uplatnil odmenu len 237,34 eur), RP 8,58 eur. Na pojednávaní dňa
21.1.2016 a 25.2.2016 pritom právneho zástupcu vedľajšieho účastníka substitučne zastupoval právny
zástupca žalovaného JUDr. Bohdan Jakubis. Spolu patrí právneho zástupcovi vedľajšieho účastníka
náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 1.160,56 eur.

9. Vzhľadom na účelnosť úkonov právnej pomoci zo strany právneho zástupcu žalovaného, súd

mu priznal odmenu len za niektoré úkony. Právny zástupca žalovaného JUDr. Bohdan Jakubis v
konaní konal aj ako substitučný zástupca JUDr. Patrika Podhorského, pričom išlo o totožnú právnu
pomoc, dokonca právny zástupca žalovaného pri prednese ako zástupca žalovaného odkazoval
na právne odôvodnenie v písomnom vyjadrení právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. Súd preto
priznal právnemu zástupcov žalovaného odmenu len za úkony, a to prevzatie a príprava zastúpenia

zo dňa 20.1.2016 v sume 270,54 eur a RP 8,58 eur, odmenu za zastupovanie na pojednávaní dňa
21.1.2016 právnemu zástupcovi nepriznal, pretože išlo o totožné právne zastúpenie vedľajšieho
účastníka a žalovaného a právny zástupca žalovaného len „zopakoval“ obranu a tvrdenia vedľajšieho
účastníka uvedené už v predchádzajúcom písomnom vyjadrení zo dňa 3.12. 2015, v ktorom bola
obsiahnutá už námietka aktívnej legitimácie žalobcu z dôvodu neplatnosti postúpenia pohľadávky.

Rovnako súd nepriznal odmenu za písomné vyjadrenie z 26.1.2016, pretože aj v tomto písomnom
vyjadrení, bola opätovne zdôvodnená námietka aktívnej legitimácie žalobcu z tých istých právnych
dôvodovakouvádzaluž vpredchádzajúcom podanívedľajšíúčastníkžalovaného.Išloototožnúprávnu
argumentáciu, preto súd považoval aj toto vyjadrenie za nie nevyhnutné zvlášť za stavu, že vo veci
bolnariadenýtermínpojednávania na deň.25.2.2016/námietkapremlčaniauvádzanávtomtovyjadrení

nemala žiadne opodstatnenie/. Právnemu zástupcovi žalovaného patrí odmena za zastupovanie na
pojednávaní dňa 25.2.2016, pretože však zastupoval aj vedľajšieho účastníka a aj žalovaného, za
právne zastúpenie žalovaného mu súd analogicky v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky znížil základnú
sadzbu odmeny o 50 %, t.j. na sumu 135,27 eur, k tomuto úkonu patrí RP 8,58 eur. Na tomto
pojednávaní reagoval právny zástupca aj na predchádzajúce písomné vyjadrenie žalobcu, poukazoval

na nové skutočnosti ohľadom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, preto v zásade súd považoval
tento úkon za účelný. V súvislosti s účasťou na pojednávaní patrí právnemu zástupcovi náhrada za
stratu času za 10 polhodín á 13,98 eur, t.j. 138,90 eur /§ 17 ods. 1 vyhlášky/ a náhrada cestovných
výdavkov za cestu Bratislava - Prievidza a späť, 368 km, spotreba 5,6 l/100 km, cena Diesel 1,343
eur/liter, pohonné hmoty 27,68 eur, náhrada za používanie motorového vozidla 368 km á 0,183 eur /

km predstavuje 67,34 eur /§ 15 písm. a/ vyhlášky/. Právnemu zástupcovi žalovaného patrí odmena
za právne zastupovanie spolu 656,89 eur.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal
nesprávne právne posúdenie veci (odvolací dôvod uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. f) OSP) a uviedol,

že zo znenia ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba
pohľadávka, alebo jej časť, ktorá je už splatná. Pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo i len časti
peňažného záväzku môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej časti peňažného záväzku,
nielen časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie
je podmienkou platného postúpenia pohľadávky. V danej veci však došlo k zosplatneniu úveru už

právnym predchodcom žalobcu podaním zo dňa 20.05.2013 ku dňu 17.05.2013. Ďalej uviedol, že v
konaní predložil relevantné oznámenie postupcu adresované žalovanému o postúpení pohľadávky, čo
zakladá aktívnu legitimáciu a vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia
vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení
a toto spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného

ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia
pohľadávok,aleiba opodmienkach,zasplneniaktorýchnedochádzakporušeniu bankovéhotajomstva.
Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť
právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle §92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená,
že, ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv
na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle ust. § 524 Občianskeho zákonníka. Napriek vyššie

uvedenému žalobca poukazuje na výzvu, ktorou v konaní preukázal, že právny predchodca žalobcu
splnil všetky povinnosti, ktoré mu ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá. Pokiaľ ide o otázku
aktívnej legitimácie žalobcu a platné postúpenie pohľadávky, predmetnú skutočnosť žalobca preukázal
oznámením o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok
spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Namietal tiež priznanie trov

vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, pretože v tomto prípade nemožno hovoriť o trovách
účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho
súdu 6MCdo/5/2013, ako aj na účelnosť vynaložených trov konania. Vedľajší účastník musí byť sám z
podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských
veciach. Musí reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou ako aj personálnou základňou minimálne
v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania základných proklamovaných cieľov. Združenie nemá

žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že sa jedná
o spotrebiteľskú vec. Pre vstup preto nebol žiadny dôvod a predstavuje iba zbytočné navyšovanie trov
konania za účelom získania finančných prostriedkov. Namietal účelnosť úkonu právnej služby „prevzatie
a príprava zastúpenia“ a „písomné vyjadrenie vo veci“. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil, žalobe vyhovel a priznal mu náhradu trov konania vo výške 334,95 eur.

11. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojho právneho
zástupcu navrhoval rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako správny potvrdiť a zaviazať
žalobcu nahradiť mu trovy odvolacieho konania vo výške 558,24 eur. Podľa jeho názoru sa súd správne
vysporiadal s nedostatkom aktívnej legitimácie na strane žalobcu a správne z tohto dôvodu žalobu

zamietol. Žalobca síce predložil text výzvy, avšak ani napriek výzve súdu nepredložil doklad o jej zaslaní
a doručení žalovanému. Stotožnil sa tiež so záverom súdu prvej inštancie, že spôsobilou k postúpeniu je
len splatná časť peňažného záväzku. Právny predchodca žalobcu pred zosplatnením nedodržal postup
podľa § 53 ods. 9 OZ. Vo vzťahu k ním prezentovaným právnym názorom poukazoval na viaceré
rozhodnutia odvolacích súdov.

12. Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV ( s účinnosťou do
30.06.2016 v postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného), žiadalo rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Pôvodný vedľajší účastník poukázal na tú skutočnosť, že
zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je svojou povahou spotrebiteľskou, a preto sa riadi režimom

Občianskeho zákonníka. Stotožnil sa s konštatovaním súdu o nedostatku aktívnej legitimácie na strane
žalobcu. Poukázal na znenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ako aj na ust. § 524 a
nasl. Občianskeho zákonníka upravujúcich postúpenie pohľadávky. Žalobca nepreukázal, že by v čase,
kedy mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne voči žalovanému postúpená na neho, boli podmienky
postúpenia tak, ako ich vyžaduje zákon, splnené. Mal za to, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz o

splnení povinností vyplývajúcich zo zákona, preto je zmluva o postúpení absolútne neplatný právny
úkon, žalobca v prejednávanej veci nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou. Napriek výzve právneho
predchodcu žalobcu, predloženej žalobcom nie je preukázané, že výzva bola aj skutočne zaslaná a
doručená. Spôsobilým predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už
splatná.Poukázaltiežnaporušeniaspotrebiteľskéhoprávavzmysle§53ods.9OZavovzťahuktrovám

vedľajšieho účastníka uviedol, že platné právne predpisy nevylučujú, aby sa strana sporu odborne
spôsobilá hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, nemohla dať zastúpiť zástupcom, a aby len z tohto
dôvodu jej nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastúpením. Poukázal
na súvisiace rozhodnutia iných odvolacích súdov, vychádzajúc z ktorých, trovy právneho zastúpenia v
prejednávanej veci treba považovať v každom prípade za účelne vynaložené. Uplatnil si tiež náhradu

trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci, a to podanie písomného vyjadrenia k odvolaniu
vo výške 279,12 eur.

13. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov konania vo vzťahu
žalobcu a žalovaného v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalovaný prostredníctvom

svojho právneho zástupcu navrhujúc jeho zmenu v tejto časti, v zmysle ktorej by mu bola priznaná
náhrada trov konania vzniknutých v konaní pred súdom prvej inštancie vo výške 1.584,32 eur a
súčasne žiadal priznať aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 279,12 eur. Namietal správnosť
záveru o nepriznaní mu trov právneho zastúpenia za úkon právnej pomoci - účasť na pojednávaní dňa21.01.2016 pre ich neúčelnosť, ktoré uplatňoval vo výške 513,04 eur (odmena, rež. paušál, náhrada za
stratu času, PHM, náhrada za používanie motorového vozidla). V tejto časti považoval rozhodnutie za
arbitrárne, svojvoľné, vzbudzujúce oprávnené pochybnosti o nezaujatosti a nestrannosti sudcu. Tieto

trovy považoval za v každom prípade účelne vynaložené. Každý má právo na právne zastúpenie v
konaní. Považoval za absurdné, že mu neboli priznané trovy za úkon, za nevykonanie ktorého mu hrozí
poriadkové opatrenie (neúčasť na pojednávaní). Krátenie trov na strane úspešného účastníka a s tým
spojená argumentácia súdu je ústavne neudržateľná. Namietal tiež nepriznanie odmeny za úkon právnej
pomoci - písomné vyjadrenie k žalobe, keďže išlo o jediné vyjadrenie žalovaného k uplatnenému nároku.

Krátenie odmeny za zastupovanie na pojednávaní dňa 25.2.2016 na 50 % považoval za neznalosť
zákona, nejde o prípad uvedený v ust. § 13 ods. 2 AT. Rozhodnutie považoval za výsledok neznalosti
právnych predpisov konajúceho sudcu s následkom neprimeraného znevýhodnenia jednej strany sporu.

14. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného argumentoval
skutočnosťami vzťahujúcimi sa k účelnosti trov vedľajšieho účastníka (odvolanie čo do trov však podal

samotný žalovaný), ktoré dôvody boli prakticky zhodné s jeho odvolacími námietkami smerujúcimi
proti rozhodnutiu v časti, ktorou bol zaviazaný k náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi (nie
žalovanému).

15. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„CSP“).

16. V zmysle intertemporálnej úpravy uvedenej v ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

17. Vzhľadom na citovanú intertemporálnu úpravu, ktorá znamená okamžitú aplikovateľnosť predpisu,
krajský súd ako súd odvolací, prejednal odvolania strán sporu podľa CSP, jeho ustanovení uvedených
v § 355 a nasl.

18. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o

konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

20. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov,
ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).

21. V zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací
súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

22. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len
ak neboli splnené procesné podmienky, a podľa písm. b) ak súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie na odvolacom súde.

23. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

24. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

25. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec preskúmal podľa §§ 379 a 380 Civilného
sporovéhoporiadkuzákonač.160/2015Z.z.(ďalejlen„CSP“)beznariadeniaodvolaciehopojednávania
podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej ako aj v častináhrady trov konania vo vzťahu žalobcu a Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP a v časti náhrady
trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného za použ. ust. § 388 CSP zmeniť, nakoľko v tejto jeho časti

neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani zrušenie.

26. V preskúmavanej veci podali žalobca aj žalovaný odvolania ešte za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku. O ich odvolaniach rozhodoval odvolací súd už po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového
poriadku v súlade s § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti, zostali zachované.

27. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil existenciu vád, týkajúcich sa procesných
podmienok.

28. Žalobca aj žalovaný uplatnili vo svojich odvolaniach odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom

skutkovom a právnom závere (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP - teraz § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP).

29. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 132 OSP (teraz § 191 CSP). Dôkazy súd hodnotí podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo

prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

30. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z
hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.

31. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny
právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

32. Žalobca v odvolaní namietal nesprávny skutkový a právny záver okresného súdu v otázke

posudzovania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a priznania nároku na náhradu trov konania
pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi.

33. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd, ako
aj s jeho právnym posúdením, vo vzťahu k čomu poukazuje na podrobné a presvedčivé odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia vzťahujúceho sa k veci samej a k náhrade trov konania vo vzťahu žalobcu a
pôvodného vedľajšieho účastníka, v ktorom sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými podstatnými
vyjadreniami strán sporu prednesenými v prvoinštančnom konaní, s ktorým odôvodnením v týchto
častiach, sa odvolací súd v plnom rozsahu identifikuje (§ 387 ods. 2 CSP).

34. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí okresného súdu a s prihliadnutím na
rozsah odvolania žalobcu, uvádza odvolací súd nasledovné skutočnosti.

35. Súd prvej inštancie žalobu na zaplatenie žalovanej sumy zamietol z dôvodu, že dospel k záveru o
nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku nesplnenia zákonných podmienok pre platné

postúpenie pohľadávky voči žalovanému na žalobcu ( § 92 ods. 8 zákona o bankách).

36. Ako správne uvádza súd prvej inštancie, aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne
postavenie, z ktorého vyplýva subjektu žalobcu ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo
si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou

tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného,
je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009.
37. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej v písomnej forme
medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi
pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi (cesus) novému veriteľovi, a to buď za odplatu, alebo

bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom, nadobúda pohľadávku (s príslušenstvom a právami
s ňou spojenými). Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami
s ňou spojenými. Nie je ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie.38. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť.
Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne
postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok.

39. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinnom v čase
cesie (postúpenia) pohľadávky.

40. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej

časť), ak je (1.) splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.)
omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

41. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky,
ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa

vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná
možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky.

42. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525, alebo podľa špeciálnych
predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39).

Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie
podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex
tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť.

43. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva

veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy.

44. Je bez významu odvolacia námietka žalobcu, že podmienky platnosti postúpenia pohľadávky
sú uvedené v zákonom predpise, ktorý je predpisom verejného práva. Zmluva o postúpení je
súkromnoprávnou zmluvou, ktorú upravuje Občiansky zákonník. Táto charakteristika zmluvy nevylučuje

možnosť upraviť osobitné podmienky jej platnosti pre špecifický okruh pohľadávok (bankové
pohľadávky) v osobitnom zákone v zásade verejnoprávnej povahy (zákon o bankách). Pre aplikáciu
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce zistenie, že právny úkon je v rozpore so
zákonom. Ust. § 39 Občianskeho zákonníka nerozlišuje, o akú triedu právnej normy ide (normu
verejného alebo súkromného práva).

45. Písomná výzva banky klientovi (dlžníkovi alebo ručiteľovi; klientom v zmysle § 5 písm. h/ zákona
o bankách je osoba, s ktorou má banka alebo pobočka zahraničnej banky v rámci výkonu bankových
činností uzavretý obchod, ktorým je vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov medzi bankou a
klientom), je prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky, alebo jej časti na inú osobu. Žalobca

síce v konaní predložil text výzvy na úhradu dlžnej sumy (výzva Slovenskej sporiteľne, a.s. datovaná
dňom 25.08.2009), avšak nepreukázal je zaslanie, ani doručenie žalovanému. Preto je možné uzavrieť,
že žalobca nepreukázal prvú podmienku kogentne stanovenú v § 92 ods. 8 zákona č 483/2001 Z. z..
Písomné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, na ktoré poukazuje v odvolaní, nie
je výzvou, ako má na mysli citované ustanovenie, a ani ju nenahrádza. Rovnako správne súd prvej

inštancie uzavrel, že k platnému postúpeniu je spôsobilou len splatná časť pohľadávky. Vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.5.2013 správne vyhodnotil ako neplatné ( § 39 OZ) pre rozpor
s ust. § 53 ods. 8 OZ.

46. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom požadovaných

predpokladov na postúpenie splatnej pohľadávky, zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná a
postupca (banka) zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na žalobcu pre neplatnosť zmluvy
neprešla.

47. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania v tomto smere proti rozsudku súdu prvej inštancie vo

veci samej, potom nebolo možné považovať za opodstatnené. S poukazom na vecne správny záver
súdu prvého stupňa vo vzťahu k nepreukázaniu vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu, odvolací
súd už nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami zo strany žalobcu v
prejednávanej veci.48. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo
veci samej je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v potvrdil.

49. Ako nedôvodné, v konečnom dôsledku vyhodnotil odvolací súd aj námietky žalobcu týkajúce sa
(ne)účelnosti trov konania vzniknutých a priznaných pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi, na zaplatenie
ktorých bol zaviazaný a na strane druhej ako dôvodné odvolacie námietky žalovaného týkajúce sa výšky
trovvzniknutýchmuvkonanípredsúdomprvejinštancie,ktorézostranysúduboličiastočnepovažované

za neúčelne vynaložené.

50. V zmysle predchádzajúceho procesného kódexu (ust. § 93 ods. 2 OSP platného a účinného do
30.6.2016) bolo možné, aby sa ako vedľajší účastník popri žalobcovi, alebo žalovanom zúčastnila
občianskeho súdneho konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu. Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV

vstúpilo do konania a účinne bránilo záujmy žalovaného za vyššie uvedenej predchádzajúcej právnej
úpravy. V dôsledku nového procesného kódexu (§ 82 CSP) došlo k zmene právnej úpravy v zmysle
ktorej, v postavení vedľajšieho účastníka mohla byť aj právnicka osoba, predmetom činnosti ktorej
bola ochrana práv podľa osobitného predpisu), vychádzajúc z ust. § 470 ods. 2 CSP ( zachovanie
právnychúčinkovúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostiCSP)účinkyvstupu

pôvodného vedľajšieho účastníka, keďže tento vstúpil do konania do 30.6.2016, zostali zachované.

51. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním, alebo bránením práva.

53. Náhrada trov sporového konania je ovplyvnená zásadou úspechu. Zmyslom zásady úspechu,
ktorú dôvodne uplatnil okresný súd aj v tomto prípade, je priznanie úspešnej strane náhrady trov
konania, ktorými sú odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s

uplatňovaním, alebo bránením práva. Za takúto stranu sporu bolo potrebné s ohľadom na zamietnutie
žaloby nepochybne považovať žalovaného, a tiež Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA
PRÁV SPOTREBITEĽOV (s účinnosťou do 30.06.2016 v postavení vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného - do konania vstúpil dňa 10.11.2014), v prospech ktorého združenia, a tiež v prospech
žalovaného súd prvej inštancie náhradu trov konania aj priznal.

54. Vychádzajúc z Článku 37 odseku 2 ústavného zákona 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina
základných práv a slobôd, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi
orgánmi , alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania, teda každá strana sporu má zaručenú
právnym poriadkom možnosť právnej pomoci.

55. Pôvodný vedľajší účastník, ako aj žalovaný využili svoje právo na právne zastúpenie v tomto konaní,
preto bolo potrebné posúdiť účelnosť poskytnutej právnej služby advokátom a výšku odmeny podľa
Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. („AT“) vo vzťahu ku každému z nich.

56. Po preskúmaní trov pôvodného vedľajšieho účastníka, odvolací súd dospel k záveru, že za
účelné v prejednávanej veci je potrebné považovať trovy pôvodného vedľajšieho účastníka, ktoré mu
vznikli titulom jeho právneho zastúpenia v rozsahu, ako mu boli priznané okresným súdom s tým,
že súd prvej inštancie správne pri určení výšky trov z hľadiska ich jednotlivých položiek patriacich
Občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV vychádzal z Vyhlášky

MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tiež jasne vyplýva kto, komu a v akej
výške a špecifikácii má trovy konania nahradiť. Písomné vyjadrenie pôvodného vedľajšieho účastníka,
ktoré žalobca ako neúčelný úkon v odvolaní namieta, adresované súdu prostredníctvom jeho právneho
zástupcu nemožno označiť za formulárové. Hmotnoprávne námietky v nich produkované boli konkrétne,

špecifické na podmienky a predmet danej veci, kontinuálne a dôvodne na seba vzájomne nadväzujúce
a vzájomne sa dopĺňajúce, obsahujúce o.i. práve poukaz na nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v
spore, na čom súd prvej inštancie tiež založil svoje rozhodnutie. Paradoxne je to však samotný žalobca,
ktorý vyprodukoval „formulárové“ vyjadrenie k odvolaniu „vedľajšieho účastníka“ proti trovám, ktorývšak takéto odvolanie nepodal (rozhodnutie o trovách napadol samotný žalovaný). Rovnako správne
odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia bola súdom prvej inštancie správne priznaná ako úkon
právnej služby, ktorého vykonanie bolo procesne nevyhnutné v záujme ďalšieho účelného bránenia práv

žalovaného v občianskom súdnom konaní.

57. Odvolací súd však nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie ohľadne časti neúčelne vynaložených
trov právneho zastúpenia žalovaného v spore. Podľa názoru odvolacieho súdu trovy právneho
zastúpenia žalovaného v rozsahu, ako ich tento uplatnil je potrebné vyhodnotiť ako účelne vynaložené

na obranu jeho práv v konaní. Trovy žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie pozostávajú z
odmeny advokáta, náhrady jeho hotových výdavkov, náhrady za stratu času, náhrady cestovného a
náhrady za používanie motorového vozidla podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) a d), § 15 písm. a),
§ 16 ods. 3 a § 17 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov (AT). Patrí mu
tak odmena za nasledovné úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 20.1.2016
á 270,54 eur + RP 8,58 eur, 2. odmena za zastupovanie na pojednávaní dňa 21.1.2016 á 270,54

eur + RP 8,58 eur + náhrada za stratu času za 10 polhodín á 13,98 eur, t.j. 138,90 eur a náhrada
cestovných výdavkov za cestu Bratislava - Prievidza a späť, 368 km, spotreba 5,6 l/100 km, cena
Diesel 1,343 eur/liter, pohonné hmoty 27,68 eur, náhrada za používanie motorového vozidla 368 km
á 0,183 eur /km predstavuje 67,34 eur. Dôvodne vo vzťahu k tomuto úkonu žalovaný namieta, že jeho
kvalifikovane neospravedlnená neúčasť na pojednávaní, na ktorom zvolený právny zástupca bránil jeho

práva je v zmysle procesného kódexu sankcionovaná, preto splnenie si tejto jeho povinnosti nemôže na
strane druhej viesť k uplatneniu sankcie vo vzťahu k nemu ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu a
hlavnému účastníkovi v podobe nepriznania mu trov, ktoré mu v konaní vzhľadom na právne zastúpenie
vznikli, bez ohľadu na rozsah prednesu jeho právneho zástupcu. V kontexte s uvedeným, nemožno tieto
trovy hodnotiť ako neúčelné. Rovnako mu patrí odmena aj za ďalší súdom prvej inštancie nedôvodne

nepriznaný mu úkon a to písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 27.01.2016 á 270,54 eur a RP 8,58 eur,
pretože ako správne v odvolaní namieta, išlo o jediné jeho písomné vyjadrenie k žalobe. Súdu z ust.
§ 167 ods. 2 CSP priamo plynie povinnosť spolu s doručením žaloby vyzvať žalovaného na podanie
písomného vyjadrenia a pokiaľ mu v súvislosti s jeho podaním vzniknú trovy, nemožno ich považovať za
neúčelne vynaložené. Skutočnosť, že vo svojom vyjadrení namietal nedostatok aktívnej legitimácie na

strane žalobcu, zhodne s predchádzajúcim vyjadrením pôvodného vedľajšieho účastníka na správnosť
tohto záveru nemôže mať dopad, pokiaľ v konečnom dôsledku práve na tomto právnom závere súd
prvej inštancie svoje rozhodnutie aj založil. Právnemu zástupcovi žalovaného patrí v rovnakej výške
tiež odmena za zastupovanie na pojednávaní dňa 25.2.2016 á 270,54 eur a RP 8,58 eur + náhrada
za stratu času za 10 polhodín á 13,98 eur, t.j. 138,90 eur a náhrada cestovných výdavkov za cestu

Bratislava - Prievidza a späť, 368 km, spotreba 5,6 l/100 km, cena Diesel 1,343 eur/liter, pohonné
hmoty 27,68 eur, náhrada za používanie motorového vozidla 368 km á 0,183 eur /km predstavuje
67,34 eur . Účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia žalovaného sú tak spolu 1.584,32 eur,
ktorých náhradu mu odvolací súd priznal a na ich zaplatenie zaviazal žalobcu.

58. Účelnosť trov je podľa názoru odvolacieho súdu vždy a za každých okolností potrebné posudzovať
predovšetkým vo väzbe na výsledok sporu, v ktorom žalovaný a na jeho strane vystupujúci pôvodný
vedľajší účastník dosiahli plný úspech.

59. Nepriznanie trov pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi, nehovoriac o samotnom žalovanom, by

znamenalo porušenie princípu rovnosti zbraní v občianskom súdnom konaní. Pokiaľ je prípustné, aby
samotný žalobca bol právne zastúpený v konaní, ktoré podľa neho nespĺňa znaky mimoriadne obtiažnej
právnej veci (je charakterizované podľa neho typizovanými, formulárovými podaniami), a v prípade
svojho procesného úspechu, by mu bola priznaná plná náhrada trov konania vrátane trov právneho
zastúpenia (ktoré v konaní aj uplatňoval), môžu si nepochybne aj žalovaný a vedľajší účastník zvoliť

právnych zástupcov, ktorí ich budú v konaní zastupovať a pri splnení zákonných predpokladov
im rovnako prislúcha právo na náhradu trov právneho zastúpenia, pričom prostredníctvom inštitútu
„účelnosti“ trov, nemožno ani jedného z nich sankcionovať v podobe nepriznania trov, ktoré im v konaní
vznikli v dôsledku toho, že využili svoje právo na odbornú, kvalifikovanú právnu pomoc, čo v konečnom
dôsledku malo za následok aj úspech v spore na strane žalovaného a tým tiež pôvodného vedľajšieho

účastníka.

60. V konečnom dôsledku za právne nevýznamné vzhľadom k uvedeným záverom, považoval
odvolací súd poukazy žalobcu v odvolaní na rozhodnutia iných súdov, týkajúcich sa iných, avšakskutkovo a právne obdobných vecí, pretože rozhodovaním iných odvolacích súdov v preskúmavanej
veci Krajský súd v Trenčíne viazaný nie je.

61. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v
časti náhrady trov konania vo vzťahu žalobcu a pôvodného vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v tejto časti potvrdil a v časti náhrady trov konania
vo vzťahu žalobcu a žalovaného za použ. ust. § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

62. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu vychádzajúc zo zásady úspechu v odvolacom konaní tak
žalovanému, ako aj Občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV.

63. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného a Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ

OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 Civilného
sporového poriadku súd prvej inštancie.

64. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).