Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. jún 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 2T/7/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2004899911
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2004899911.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov: JUDr. Mariána

Jarábka a JUDr. Vladimíra Tencera, v trestnej veci obžalovaného J. L., stíhaného pre pokračujúci trestný
čin lúpeže ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 234 odsek 1, § 41 odsek 1 Trestného zákona
na hlavnom pojednávaní dňa 22. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

1/ J. L. nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom T., ul. X. č. XXXX/XX, vo väzbe od 24.03.2004 do

24.09.2006, t. č.
na slobode

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

1/ presne nezisteného dňa v polovici mesiaca február 2004 pri stránku s odevami a na autobusovej
stanici v Senici chytil za ľavé rameno poškodenú D. L., ktorú odtiahol za stánok, kde ju niekoľkokrát udrel
otvorenou rukou po tvári, oplzlo jej nadával a povedal jej „navaľ peniaze, lebo inak to z teba vykopem“,
v dôsledku čoho vytiahla z peňaženky 250,- Sk a tieto mu vydala, lebo sa bála o svoje zdravie a zdravie
svojho dieťaťa, ktoré mala pri sebe v kočíku,

2/ dňa 15.03.2004 asi o 14.10 hod. v stánku s občerstvením Mini-Ham na autobusovej stanici v Senici

išiel k výčapnému pultu za poškodenou D. L., ktorej povedal „aby navalila peniaze, lebo dostane po
hube“, v dôsledku čoho si požičala od svojho známeho 100,- Sk a tieto obžalovanému vydala, lebo mala
strach, že ju zbije,

3/ dňa 24.03.2004 asi o 11.15 hod. pri pivárni hotela Branč v Senici išiel za poškodenou D. L., od ktorej
pýtal 100,-Sk, pričom jej oplzlo nadával a opakovane jej hovoril „navaľ peniaze, lebo ti hubu rozbijem“ a

keďmupovedala,žežiadnepeniazenemá,chytiljuzaľavérameno,vybraljejzvreckabundypeňaženku
a z tejto jej odcudzil všetky peniaze v hodnote 70,- Sk a potom ju ešte udrel päsťou do ľavého ramena,
čím jej spôsobil podliatinu v hornej tretine ľavého ramena s dobou liečenia 3-5 dní,

t e d a :

v bodoch 1-3 rozsudku

proti inému použil násilie a hrozbou bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci,v bodoch 1-3 rozsudku
pokračujúci trestný čin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona účinného od 01.01.2006,

za to
o d s u d z u j e :

Podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona účinného od 01.01.2006 s použitím § 39 odsek 1 Trestného

zákona účinného od 01.01.2006 k trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona sa obžalovaný J. L. pre výkon testu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie vypočutím obžalovaného J. L., poškodenej D. L.,
svedkov: T. P., Y. J., I. E., za súhlasu procesných strán postupom podľa § 211 odsek 1 Trestného
poriadku, prečítal výpoveď svedkyne S. P. z prípravného konania, oboznámil listinné dôkazy, ako i
posudky a odpisy z registra trestov na obžalovaného, pričom po takto vykonanom dokazovaní ustálil
skutkový stav nachádzajúci sa v bode 1/- 3/ rozsudku.

ObžalovanýJ.L. spáchanietrestnejčinnostikladenejmuobžalobouzavinupoprel,atotakvprípravnom
konaní, ako i na hlavnom pojednávaní. Podľa jeho názoru skutky v bodoch 1/ a 2/ sa vôbec nestali. Čo
sa týka skutku vymedzeného v bode 3/ rozsudku sa vyjadril v tom zmysle, že si chcel od L. požičať

70,- Sk, ktoré peniaze mu aj požičala. Peniaze potreboval na víno. Bol pritom aj J. a I. E.. Tie peniaze
dal J., aby išiel kúpiť víno. Pamätal si, že poškodená tam s niekým bola. Či tam bol prítomný aj P. si
nepamätal. Peniaze mu dala z peňaženky, ktorú nevie, kde mala uloženú. Bola čiernej, alebo hnedej
farby. V prípade skutkov 1/ a 2/ rozsudku v ďalšej časti výpovede na hlavnom pojednávaní uviedol, že
sa mohol stretnúť s poškodenou. V žiadanom prípade ale od nej žiadne peniaze nežiadal.

Skutočnosti vypovedané samotným obžalovaným v podstate potvrdili aj svedkovia Y. J. a I. E..

PoškodenáD.L. preodstupčasusinahlavnompojednávanínakonkrétnedetailyskutkovnepamätala,v

jednom prípade si pamätala, že išla niekde do pivárne, za otcom malého (syna), ktorého mala so sebou.
Vtedy obžalovaný vyšiel z pivárne za ňou, chcel od nej nejaké peniaze, koľko si už nepamätala. Na
hlavnom pojednávaní si nepamätala, odkiaľ tie peniaze od nej zobral, ani koľko to bolo. Vonku jej strážil
kočík východniar, ktorý sa volal P.. Predtým bývali s obžalovaným kamaráti, chodili spolu piť, financovala
to ona, ako aj on. Vzhľadom na časový odstup od výpovede poškodenej z prípravného konania, súd

na hlavnom pojednávaní prečítal výpoveď poškodenej z prípravného konania, resp. z konfrontácie so
samotným obžalovaným. V rámci výpovedi ( z prípravného konania), ktorej aj boli oboznámené a ktorých
autenticitu potvrdila poškodená uvádzala, že vo februári 2004 bola na autobusovej stanici so svojim 14-
mesačným synom, aby pre neho v butiku kúpila plienky. Tu k nej pribehol obžalovaný, chytil ju za ľavé
rameno a odtiahlol ju za stánok s detským ošatením, kde jej dal päť, alebo šesť faciek. Potom jej oplzlo

nadával a pýtal od nej peniaze. Povedal jej „naval peniaze, lebo inak to z teba vykopem,“ a keď hovorila,
že žiadne nemá, povedal, aby ho neklamala, lebo inak by neprišla. Zo strachu o svoje zdravie i zdravie
svojho dieťaťa vytiahla z vrecka bundy peňaženku, z ktorej vybrala 250,- Sk a tieto mu vydala.

Dňa 15.03.2004 navštívila stánok Mini-Ham a keď bola pri výčapnom pulte , prišiel za ňou obžalovaný
L., ktorý od nej pýtal peniaze. Povedal jej, aby mu „navalila peniaze, lebo dostane po hube“. Keďže mala
z týchto vyhrážok strach, išla za známym z ubytovne, ktorý sa volá J., od tohto si požičala 100,- Sk a
tieto vydala obžalovanému L..Dňa 24.03.2004 išla so svojim synom v kočíku i známym z ubytovne, ktorý má prezývku “P.“ nakupovať
a keď sa nachádzali pri pivárni hotela Branč dobehol k nim obžalovaný L., ktorý od nich pýtal peniaze.
Pýtal peniaze aj od „P.“, ktorý hneď potom zobral jej kočík s dieťaťom a odišiel od nich na vzdialenosť

asi 20 metrov a odtiaľ sledoval čo robia. Hneď po jeho odchode jej začal obžalovaný L. oplzlo nadávať,
pýtal od nej 100,- Sk a pritom jej povedal „naval peniaze, lebo ti hubu rozbijem“. Keď mu opakovane
povedala, že žiadne peniaze nemá, chytil ju silno za rameno ľavej ruky, z pravého vrecka bundy jej
vybral peňaženku a z tejto odcudzil 70,- Sk bankovku, teda všetky peniaze, ktoré tam mala. Potom jej
peňaženku vrátil a udrel ju päsťou do ramena, za ktoré ju predtým držal, od zlosti, že mala len 70,- Sk.

Keď mu povedala, že to oznámi na políciu, hovoril jej, že jej potom rozbije „chráp“. Po odchode L. išla
na OO PZ v Senici a na lekárske ošetrenie.

Svedok T. P. počas výsluchu na hlavnom pojednávaní sa na podrobnosti skutku pre odstup času
nepamätal. Odvolal sa na výpoveď z prípravného konania, ktorú realizoval bezprostredne po skutku,

rovnakotaknakonfrontáciusobžalovaným.Vrámcitýchto(výpovedí)svedkaT.P.jezistiteľné,žepotom
ako obžalovaný dňa 24.03.2004 prišiel za poškodenou, tento od nej pýtal peniaze, pričom použil oplzlú
nadávku. Držal ju za rameno ľavej ruky a lomcoval s ňou. Keď sa opýtal čo sa deje, pýtal peniaze aj
od neho (P.), na čo dostal strach a s dieťaťom v kočíku od menovaných odišiel asi 10 metrov. Aj z tejto
vzdialenosti videl ako obžalovaný drží D. za rameno, ako jej z bundy vytiahol peňaženku, z ktorej vybral

peniaze a peňaženku jej vrátil. K nej odišiel (obžalovaný) povedala mu, že už toho má dosť a že to ide
oznámiť na políciu. Na mieste, kde bol (obžalovaný) s D., nikoho iného nevidel, nevidel tam ani I. E..

Z prečítanej výpovede S. P. je zistiteľné, že jej poškodená uviedla, že ju už nikto nebude ponižovať.
Podrobnejšie, čo sa jej malo stať jej neuviedla.

Tvrdenie samotnej poškodenej prezentované v tom smere, že mala byť obžalovaným aj fyzicky
„kontaktovaná“, preukazujú v spise nachádzajúce sa oboznámené správy v podobe lekárskych
vyjadrení.

Súd vyhodnocujúc vykonané dôkazy jednotlivo, ako i vo vzájomných súvislostiach opierajúc sa
predovšetkým o tie, kde nemal dôvodné pochybnosti v ich objektivite, dospel k záveru, že skutky
popísané v bodoch 1/ a 3/ rozsudku sa stali a že, ako ich páchateľ bol usvedčený práve obžalovaný J. L..

SamotnúobhajobuobžalovanéhoJ.L.čiastočnepodporenúivýpoveďamisvedkovY.J.aI.E.vyhodnotil
súd ako snahu obžalovaného vyviniť sa z trestnej činnosti kladenej mu obžalobou za vinu.

Obžalovaný J. L. tým, že v bodoch 1/ a 3/ proti inému použil násilie a hrozbu bezprostredného násilia v
úmysle zmocniť sa cudzej veci, naplnil svojim konaním zákonné znaky pokračovacieho trestného činu

lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona účinného od 01.01.2006 po stránke objektívnej, pričom
súd jeho konanie i takto právne kvalifikoval.

Po stránke subjektívnej súd konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako priamy úmysel, keďže

obžalovanýchcelspôsobomuvedenýmvTrestnomzákoneporušiťzáujemchránenýtýmtozákonom.Na
rozdiel od obžaloby krajský súd po právnej stránke konanie obžalovaného posúdil v zmysle ustanovenia
§ 188 odsek 1 Trestného zákona účinného od 01.01.2006, a to s poukazom na § 2 odsek 1 Trestného
zákona. Podľa tohto (zákonného ustanovenia) trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa
zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku

nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je
pre páchateľa priaznivejší. Týmto (priaznivejším zákonom) je práve Trestný zákon č. 300/2005 Zbierky
zákonov, účinný od 01.01.2006.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu ukladaného obžalovanému, súd vychádzal jednak z
nebezpečnosti činu spáchaného samotným (obžalovaným) J. L., právne posúdením, ako pokračovací
trestný čin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona, súčasne zo samotného osobného profilu
páchateľa (obžalovaného). Na strane druhej bolo potrebné zohľadňovať aj časové hľadisko, uplynuvšiemedzi spáchaním trestnej činnosti zo strany obžalovaného po vyhlásenie meritórneho rozhodnutia
vo veci zo strany konajúceho súdu. V tomto smere je potrebné konštatovať, že k neprimeranej
dĺžke konania v trvaní (cca 11 rokov) prispel aj konajúci súd v predchádzajúcom období, kedy

došlo k opakovanej výmene členov senátu vo veci bez samotného rozhodnutia, týmto (konajúcim
senátom). Samotnú dĺžku konania samotný obžalovaný nezavinil. Zohľadňujúc pritom súdnu prax
v smere zachovania práva osoby obvinenej (obžalovanej), na zákonné rozhodnutie vynesené v
primeranej lehote, v konečnom dôsledku aktuálne konajúci senát vo veci dospel k záveru, že z dôvodu
naznačeného (neprimeranej dĺžky konania), je možné a potrebné vo veci aplikovať pri ukladaní trestu

zmierňovacie ustanovenie (§39 odsek 1 Trestného zákona účinného od 01.01.2006). Postupujúc v
intenciách naznačeného uložil konajúci senát obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov
a šesť mesiacov. Pre výkon uloženého trestu zaradil obžalovaného J. L. do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných 10-rokoch od spáchania posudzovanej trestnej
činnosti nebol vo výkone trestu za úmyselnú trestnú činnosť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 8 dní, odo dňa doručenia
písomného odpisu rozsudku na Najvyšší súd SR v Bratislave,
cestou Krajského súdu v Trnave.
Právne neúčinné je podané odvolanie osobou, ktorá sa tohto práva výslovne
vzdala po vyhlásení rozsudku.