Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. december 2011

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6Er/1100/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8308212271
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kondisová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2011:8308212271.3

Uznesenie

Okresný súd Humenné v právnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, Bratislava,
Pribinova 25, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej P. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX M., vymoženie 395 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

O trovách súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom exekútorského úradu Bratislava,
Záhadnícka 62 rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným u súdneho exekútora dňa 29.10.2008 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie
proti povinnému na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym
rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 07.08.2008 vydaného

rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom pod sp. zn. SR 07418/08, ktorý právoplatnosť nadobudol dňa
25.08.2008 a vykonateľnosť dňa 28.08.2008.

Poverením zo dňa 10.12.2008 číslo 5702031210 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 62, Bratislava.

Uznesením zo dňa 22.11.2010, č.k. 6Er/1100/2008-29 súd exekúciu v časti o vymoženie 0,25% úroku
z omeškania za každý deň omeškania zo sumy 371,10 eur od 26.04.2008 do zaplatenia zastavil.
Proti predmetnému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie. Odvolací súd uznesením zo dňa
26.04.2011, sp.zn. 20CoE/25/2011 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Predmetné uznesenie
nadobudlo právoplatnosť i vykonateľnosť dňa 23.06.2011.

V danej veci súd zistil, že oprávnený požiadal o vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu -
rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom zo dňa 07.08.2008 pod sp.
zn. SR 07418/08, pričom exekučný titul bol vydaný na základe Zmluvy úvere zo dňa 29.09.2007, ktorej
súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a to medzi oprávneným a povinnou a na základe
ktorej sa povinná zaviazala splácať úver v pravidelných mesačných splátkach.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva
z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie

zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez
návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1, písmena b) alebo c).

Podľa ustanovenia § 45 ods. 3 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, proti rozhodnutiu súdu
podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

Podľa ustanovenia § 40 písm. a), b) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účastník
rozhodcovského konania sa môže žalobu podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského
rozhodcovského rozsudku, len ak rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť

predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3 ), alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o
ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom
konaní.

Súd aplikujúc horecitované ustanovenia skúmal aj bez návrhu, či rozhodcovský rozsudok má nedostatok

uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, keďže exekučným titulom
v danej veci je rozhodcovský rozsudok. Súd je povinný v prípade rozhodcovských rozhodnutí skúmať,
či tieto nezaväzujú účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, nakoľko prípadné takého konštatovanie by bolo

dôvodom na zastavenie exekúcie a to aj bez návrhu, ex offo (stanovisko Najvyššieho súdu SR číslo
34842/2009-100).

PodľaZmluvyoúverezodňa29.09.2007,oprávnenýakoveriteľposkytolpovinnémuakodlžníkovireálny
skutočnýúver-peňažnéprostriedkyvovýške331,93eurapovinnásazaviazalavrátiťoprávnenémutúto

sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 321,31 eur (9.680 Sk) v 12 mesačných splátkach po 54,43
eur ( 1.640 Sk) počnúc dňom 10.10.2006. Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru, ktoré v bode 17. obsahovali rozhodcovskú doložku.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a) Zák. č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským

úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa ustanovenia § 2 písm. b) Zák. č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1,2 Zák. č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného

spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa článku 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách
podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.

Podľa článku 2 písm. c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú
osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom,
podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.Podľa článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za

nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa článku 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá

vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou zmluvou. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienky bola
individuálne dojednaná, musí o tom podať dôkaz.

Podľa článku 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, v spojení s písm. q) prílohy, za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka,

ktorej zmyslom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu
alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory
neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom
alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa článku 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, v spojení s písm. c) prílohy, za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka,
ktorej zmyslom alebo účinkom je požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako náhradu.

Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zo dňa 5. 4. 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,

ak je ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 10 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zo dňa 5.4.1993, členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne
opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31.12.1994. Bezodkladne o

tom informujú Komisiu. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy uzatvorené po 31.12.1994.

Podľa ustanovenia § 879g Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 1. 4. 2004, týmto zákonom sa
preberajú právne akty Európskych spoločenstiev uvedené v prílohe, kde okrem iných aktov, je uvedená
aj Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Keďže citovanú smernicu Slovenská republika prebrala do svojho právneho poriadku s účinnosťou od
1. 4. 2004, súd posúdil úverovú zmluvu a podmienky dojednania zmluvy aj podľa tejto smernice.

V danej veci súd má za to, že Zmluva úvere zo dňa 29.09.2006, je spotrebiteľskou zmluvou, uzatvorenou
medzi oprávneným ako dodávateľom a povinným ako spotrebiteľom v zmysle definície podľa článku

2 písm. b.) a c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zo dňa 5. 4. 1993, ako aj v zmysle definície podľa ustanovenia §3 ods. 1,2 Zák. č. 258/2001
Z.z.. Povinná v tomto zmluvnom vzťahu vystupuje v pozícii spotrebiteľa a prináleží jej ochrana patriaca
spotrebiteľovi v zmysle zákonných ustanovení.

Ďalej súd skúmal rozhodcovský rozsudok a zistil, že právo ním priznané je právom nedovoleným a
odporujúcim dobrým mravom.

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej na základe exekučného titulu -
rozhodcovského, pričom právomoc rozhodcu vydať tento rozsudok bola odvodená od rozhodcovskej

doložky, ktorá je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej
činnosti používal v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru
súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve nekalou v zmysle článku 3 ods.
3 a prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľskýchzmluvách, pretože v porovnaní s dodávateľom, spotrebiteľ sa nachádza v znevýhodnenom postavení a
to pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti. Táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich

obsah.Ajvtomtokonkrétnomprípadepovinnýnemalmožnosťpodstatnýmspôsobomobsahpredmetnej
zmluvy a úverových podmienok ovplyvniť.

Najzávažnejším dôvodom je skutočnosť, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci obsiahnutá
v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný

titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu štátnym
súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú
doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým Všeobecným podmienkam poskytovania úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho
vyvolal oprávnený ako dodávateľ prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený

v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy čo znamená, že dodávateľ
má istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitralnej (spotrebiteľskej) právnej veci
zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodcovského procesu. Vzhľadom na to, že už priamo
vo Všeobecných podmienkach poskytovania úveru je miesto rozhodcovského konania presne určené
a to v Bratislave, takto určené miesto ani zďaleka nespĺňa požiadavky predvídateľnosti a dostupnosti

rozhodcovského súdu (porovnaj rozsudok Oceáno Grupo Editorial spojené prípady C -240/98 až C -
244/98) a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani
zmienky. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu,
ale na začiatku zmluvného vzťahu.

Neobjektívnosť rozhodcu sa prejavuje v jeho snahe vyhovieť oprávnenému ako dodávateľovi a vyplýva
aj z rozhodnutia rozhodcu, ktoré je zjavne formalistické, preberajúce argumenty žalujúceho dodávateľa -
oprávneného. Rozhodca akceptoval aj neprimerane vysoký poplatok za poskytnutie úveru, ako aj 0,25 %
denne zmenkový úrok (91,25 % ročne), ktorý súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko
ide o neprimeranú sankciu v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, a to aj napriek tomu,

že túto sankciu pojal oprávnený do zmenky, ktorá ale v rámci tohto spotrebiteľského vzťahu spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v zmysle §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozhodca sa nevysporiadal s vylúčením inštitútov zameraných na
ochranu spotrebiteľa, a tým vlastne porušil kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, nakoľko
klauzula o aplikácií Obchodného zákonníka podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka alebo tzv.

absolútny obchod pritom nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníka, medzi ktoré patria aj ust. § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo
subsidiarity Občianskeho zákonníka (uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 05.05.2010, sp. zn.
3CoE 29/2010).

Podľa názoru súdu, dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcom viedli vo
svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia
Smernice 93/13/EHS. Teda na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej
doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je nekalou podmienkou, preto ňou spotrebiteľ nie je viazaný
a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami Smernice 93/13/EHS.

Z týchto dôvodov súd v súlade s ustanovením § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením
§ 45 ods. 1,2,3 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, exekúciu zastavil.

Po právoplatnosti tohto rozhodnutia a predloží vyúčtovania trov, súd rozhodne o trovách súdneho

exekútora.

Zároveň súd sa v predmetnej exekučnej veci otázkou vylúčenia súdneho exekútora z výkonu exekúcie
nezaoberal, nakoľko exekúcia bola zastavená z dôvodu, že neboli splnené zákonné podmienky pre
vedenie exekúcie a exekúciu zastavil ako celok.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia na
Okresnom súde Humenné.

Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal vyšší súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v
celom rozsahu vyhovieť sudca, ktoré rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak
sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.