Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. september 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/473/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114207435
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114207435.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Kataríny

Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35
724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zast. splnomocnenkyňou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36
613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: T. X., nar. XX. Y. XXXX, bytom C. XXX,
o 3.383,85 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 2.
júna 2015 č.k. 10C/168/2014-68, takto

r o z h o d o l :

I / Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku II/, ktorým súd prvej
inštancie určil, že zmluvná podmienka dojednaná v Článku 12, v bode 12.3 Všeobecných obchodných

podmienkach tvoriacich neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. 7069767
uzavretej dňa 19.3.2010 medzi Consumer Finance Holding a.s. a žalovaným v znení: „V prípade
omeškania s úhradou jednotlivých Splátok je Klient povinný uhradiť Spoločnosti okrem Zmluvnej pokuty
i Sankčný úrok vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. Sankčný úrok je splatný na Výzvu
spoločnosti.“ je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky, r u š í .

II / Žalobkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I/ určil, že zmluvná podmienka dojednaná v

Článku 12, v bode 12.2 Všeobecných obchodných podmienkach tvoriacich neoddeliteľnú súčasť Zmluvy
o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. 7069767 uzavretej dňa 19.3.2010 medzi Consumer Finance Holding
a.s. a žalovaným v znení: „Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade,
ak sa Klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty deň po dobe
splatnosti je Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej Splátky. V tento deň sa
Zmluvnápokutastávaajsplatnou.“jeneplatnázdôvoduneprijateľnostitejtopodmienky;výrokomII/určil,
že zmluvná podmienka dojednaná v Článku 12, v bode 12.3 Všeobecných obchodných podmienkach

tvoriacich neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. 7069767 uzavretej dňa
19.3.2010 medzi Consumer Finance Holding a.s. a žalovaným v znení: „V prípade omeškania s úhradou
jednotlivých Splátok je Klient povinný uhradiť Spoločnosti okrem Zmluvnej pokuty i Sankčný úrok vo
výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. Sankčný úrok je splatný na Výzvu spoločnosti.“ je
neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky; výrokom III/ uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni 2.265 eur s úrokom z omeškania vo výške vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2.265 eur od
1.2.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku; výrokom IV/ vo zvyšku návrh zamietol a

výrokom V/ uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 113,46 eur na trovách právneho zastúpenia a
68,85 eur na iných trovách konania všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie právne
odôvodnil použitím ust. § 497, § 499 Obch.z., § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 2, § 4 ods. 3 zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ďalej ust. § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, §544 ods. 1 a 2, § 517 ods. 2 O.z., § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 10c Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. Vecne argumentoval tým, že posudzovaný právny vzťah medzi účastníkmi
založený zmluvou o poskytnutí bezúčelovej pôžičky je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným

spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Obch.z. (§ 497
a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl.
O.z.), keďže zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obch.z.) a zároveň právny
predchodca žalobkyne pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí pôžičky vystupoval ako veriteľ s poukazom
na predmet podnikania (§ 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z.) a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ,

pretože pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí pôžičky nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti (§ 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z.). Súd prvej inštancie dospel k záveru,
že návrh bol podaný dôvodne len čiastočne. Právny predchodca žalobkyne a žalovaný
uzavreli zmluvu o úvere, ktorý úver má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 2
písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,

na základe ktorej zmluvy o úvere právny predchodca žalobkyne poskytol žalovanému spotrebiteľský
úver vo výške 3.000 eur za odplatu v sume 1.140 eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom v dohodnutých
splátkach. Zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania neobsahuje v zmysle ustanovenia §
4 ods. 2 písm. i) zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch základné obsahové náležitosti

a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. V takomto prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý právnym predchodcom žalobkyne
žalovanému považuje v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 posledná veta zákona číslo 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný

zaplatil z poskytnutého úveru 3.000 eur len časť v sume 735 eur, preto má nárok len na zaplatenie
nesplatenej časti istiny vo výške 2.265 eur. Žalobkyňa si v konaní uplatnila nárok na zaplatenie úroku
z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 3.383,85 eur od 1.2.2014 do zaplatenia. Vychádzajúc zo
záveru, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, je opodstatnená len požiadavka na zaplatenie
zvyšku nesplatenej istiny úveru v sume 2.265 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením

peňažného dlhu dňa 30.1.2011, keďže k zosplatneniu úveru došlo dňa 29.1.2011, a preto má žalobkyňa
nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o osem percentuálnych bodov viac ako je základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu. Ku dňu omeškania žalovaného so zaplatením peňažného dlhu výška základnej úrokovej sadzby
bola 1,00%. Žalobkyňa tak má popri dlžnej istine i nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške

9,00% (8,00% + 1,00%) ročne z dlžnej sumy odo dňa omeškania s plnením peňažného
dlhu do zaplatenia. Žalobkyňa žiadala o zaplatenie úroku z omeškania odo dňa 1.2.2014, teda od
neskoršieho dátumu, ako má nárok a keďže súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť
viac než žiadajú (§ 153 ods. 2 O.s.p.), priznal žalobkyni právo na zaplatenie úroku z omeškania vo
výške 8,25% ročne zo sumy 2.265 eur od 1.2.2014 do zaplatenia. Predmetom žalobného nároku

bola aj požiadavka žalobkyne na zaplatenie zmluvnej pokuty a sankčného úroku v sume 397,70 eur,
ktorých zaplatenia sa žalobkyňa domáha podľa Článku 12, bodu 12.2, 12.3 Všeobecných obchodných
podmienkach tvoriacich neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č.
7069767 zo dňa 19.3.2010. V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty a sankčného úroku bez akéhokoľvek ďalšieho zdôvodnenia týchto nárokov a bez predloženia

akéhokoľvek výpočtu zmluvnej pokuty a sankčných úrokov. Z Článku 12, bodu 12.2 Všeobecných
obchodných podmienkach tvoriacich neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č.
7069767 zo dňa 19.3.2010 vyplýva, že obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., IČO:
35 923 130, so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok je oprávnená požadovať od žalovanej zmluvnú
pokutu v prípade, ak sa odporkyňa dostala do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky

poskytnutej pôžičky a žalovaný je povinný zaplatiť uvedenú zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej
splátky.ZČlánku12,bodu12.3Všeobecnýchobchodnýchpodmienkachtvoriacichneoddeliteľnúsúčasť
Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. 7069767 zo dňa 19.3.2010 vyplýva, že v prípade omeškania
s úhradou jednotlivých splátok je žalovaný povinný uhradiť obchodnej spoločnosti Consumer Finance
Holding, a.s., IČO 35 923 130, so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok i sankčný úrok vo výške

stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z.z.. Predmetom konania je plnenie si záväzkov žalovaného
vyplývajúcich zo Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. 7069767 zo dňa 19.3.2010, ktorá zmluva
o spotrebiteľskom úvere z pohľadu právnej kvalifikácie je zmluvou uzavretou v zmysle § 497
Obch.z., v zmysle § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnenízákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov a zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 O.z., ako už bolo vyššie konštatované.
Právny predchodca žalobkyne pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s

poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože spotrebiteľský úver
mu bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Právna úprava
spotrebiteľských zmlúv bola do O.z. (§ 52 a nasl.) zaradená novelou prevedenou zákonom č. 150/2004
Z.z., ktorým bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať naďalej ako interpretačné pravidlo k
ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Ustanovenie § 53 O.z. sa
týka podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné,
hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§
53 ods. 5 O.z.). Citované ustanovenie vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách
pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ totiž z povahy veci v súčasných

podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu
možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené,
pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec
prečítať,resp.pochopiťichobsah.Idetedaozákonnýzákazpoužívanianeprijateľnýchpodmienok,ktoré
vyvoláva právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné

zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. Nárok žalobkyne
na zaplatenie zmluvnej pokuty a sankčného úroku považoval súd prvej inštancie za neopodstatnený. V
konaní bolo zistené, že formulár Všeobecné obchodné podmienky tvoriace neoddeliteľnú súčasť Zmluvy

o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. 7069767 zo dňa 19.3.2010 bol právnym predchodcom žalobkyne
evidentne vyhotovený vopred, žalovaný tento štandardný formulár právneho predchodcu žalobkyne ako
poskytovateľa úveru ani nepodpísal, navyše nemal možnosť ovplyvniť text formuláru, ktorý obsahuje
vopred naformulovaný jednostranný záväzok žalovaného ako spotrebiteľa, v prípade porušenia jeho
povinností podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uhradiť žalobkyni zmluvnú pokutu

a sankčný úrok. Žalovaný ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah Všeobecných
obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky
vrátane dojednania o zmluvnej pokute a sankčnom úroku, mohla iba uvedenú zmluvu so všeobecnými
obchodnými podmienkami odmietnuť ako celok, alebo ju ako celok prijať, vrátane dojednaniu o zmluvnej
pokute a sankčného úroku, a preto predmetné dojednanie o zmluvnej pokute a sankčnom úroku

nebolo rozhodne individuálne dohodnuté. Pozornosti súdu prvej inštancie tiež neuniklo, že pre prípad
porušenia povinností právneho predchodcu žalobkyne ako veriteľa nie je vo Všeobecných obchodných
podmienkachtvoriacichneoddeliteľnúsúčasťZmluvyoposkytnutíbezúčelovejpôžičkyvôbecdojednaný
prípadný nárok žalovaného ako spotrebiteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, či inej sankcie, právnym
predchodcom žalobkyne ako veriteľom. Z uvedeného je zrejmé, že zmluvná pokuta a sankčný úrok

v danom prípade neboli individuálne dojednané a len jednostranne zaťažujú spotrebiteľa pre prípad
porušenia jeho povinností a tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Takto dohodnutá zmluvná pokuta a sankčný úrok neobstoja v rámci
súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah
a všetky osobitosti právneho úkonu. Podmienky, za ktorých právny predchodca žalobkyne dohaduje

zmluvnú pokutu a sankčný úrok v štandardných zmluvách podľa názoru súdu poškodzujú spotrebiteľa,
spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej
strany. Právny predchodca žalobkyne ako osoba podnikajúca na trhu poskytovania spotrebiteľských
úverov ma totiž odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým poskytuje svoje služby, a preto od neho
možno očakávať, že vo vzťahu k nim sa bude správať poctivo. Problémová zmluvná pokuta a sankčný

úrok v spotrebiteľskej zmluve sú objektívne spôsobilé poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca
vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán. Dojednaná zmluvná pokuta a sankčný úrok vo Všeobecných
obchodných podmienkach tvoriacich neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky
predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku a podľa § 53 ods. 5 O.z. sú neplatné. Vychádzajúc z vyššie
uvedených skutočností rozhodol súd ex offo v zmysle § 153 ods. 3 O.s.p. o neprijateľnosti dojednania

zmluvnej pokuty a sankčného úroku. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo navrhovateľovi ako
právnemu nástupcovi pôvodného veriteľa právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť, a preto návrh
v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty a sankčného úroku s príslušenstvom považoval za nedôvodný. O
náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods.2veta prvá O.s.p., keďže konanie bolo v časti úroku z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 3.383,85
eur od 22.2.2011 do 31.1.2014, úroku z omeškania vo výške 0,75% ročne zo sumy 3.383,85 eur od
1.2.2044 do zaplatenia zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu v uvedenej časti, ktorým čiastočným

späťvzatím žalobkyňa zavinila zastavenie konania, súd návrhu v časti o zaplatenie sumy
2.265 eur s príslušenstvom vyhovel a návrh vo zvyšnej časti zamietol. Žalobkyňa bola úspešná v časti
konania o zaplatenie sumy 2.265 eur a príslušenstva a v časti konania o zaplatenie sumy 1.118,85 eura
a príslušenstva bola neúspešná. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobkyne
v rozsahu 67 % (2.265 eur : 3.383,85 eura x 100) a hrubý úspech odporcu v rozsahu 33 % (100 %

- 67 %) a tým daný prevažný čistý úspech žalobkyne v rozsahu 34 % (67 % - 33 %), čo v konečnom
dôsledkuznamenáprávožalobkynenanáhraduúčelnevynaloženýchtrovceléhokonaniaprávetakýmto
percentom. Pri plnom úspechu žalobkyne by jej prináležalo právo na zaplatenie náhrady trov právneho
zastúpenia v sume 333,71 eur a to za 2 úkony právnej služby á 131,12 eur (prevzatie a príprava
zastúpenia dňa 2.1.2013, písomné podanie na súd - návrh zo dňa 14.3.2014) podľa § 10 ods. 1 vyhl.
č. 655/2004 Z. z., 1-krát režijný paušál á 7,81 eura a 1-krát režijný paušál á 8,04 eura podľa § 16 ods.

3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a 20 % DPH v sume 55,62 eur (20 % z odmeny za úkony právnej služby a z
režijného paušálu, t. j. 278,09 eur x 0,20) podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a náhrady iných trov
konania v sume 202,50 eur, čo predstavuje náhradu sumy vynaloženej na zaplatenie súdneho poplatku
z návrhu. Vzhľadom na čiastočný úspech žalobkyne v rozsahu 34 % priznal jej bolo priznané právo
na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 113,46 eura (34 % z 333,71 eura) a náhradu iných trov

konania v sume 68,85 eura (34 % z 202,50 eura), ktorú prisúdenú náhradu trov konania je žalovaný
povinný podľa § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť splnomocnenkyni žalobkyne.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa výslovne čo do výroku II/, ktorým súd vyhlásil
zmluvnú podmienku za neprijateľnú a tým neplatnú s tým, že sa nemožno stotožniť s rozhodnutím

súdu, nakoľko nemožno za neprijateľnú označiť zmluvnú podmienku, v zmysle ktorej je dlžník v prípade
omeškania s úhradou jednotlivých splátok povinný uhradiť veriteľovi okrem zmluvnej pokuty aj sankčný
úrok vo výške stanovenej Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z.. Rozhodnutie súdu v tomto smere nie je
dostatočne odôvodnené, keďže z neho nevyplýva, prečo je uvedená zmluvná podmienka neprijateľná.
Uvedená zmluvná podmienka predstavuje zákonné právo veriteľa na úrok z omeškania v prípade

omeškania dlžníka, pričom veriteľa oprávňuje na uplatnenie úroku z omeškania v zákonnej
výške, teda nie v ľubovoľnej výške určenej veriteľom. Nárok na úrok z omeškania vzniká žalobkyni
ako veriteľovi priamo zo zákona, preto nemožno oprávnenie, resp. nárok, ktorý veriteľovi vyplýva
priamo zo zákona vyhlásiť za neprijateľný a teda neplatný. V prípade vyhlásenia zmluvnej podmienky
za neplatnú, nestačí len všeobecná konštatácia, ale je nutné danú zmluvnú podmienku posúdiť vo

vzťahu ku konkrétnemu prípadu, posúdiť jej aplikáciou v danom prípade, či došlo k zneužitiu zmluvných
podmienok v neprospech spotrebiteľa. Odvolateľka má za to, že súd neprepojil relevantným spôsobom
uvedené zmluvné podmienky s uplatňovaným nárokom, neuviedol, akým spôsobom predmetné zmluvné
podmienky spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/35/2013, podľa ktorého je

spravodlivé poskytovať rovnakú právnu ochranu spotrebiteľovi, ktorý si svoj záväzok v podstate splnil a
sú od neho vymáhané len nároky majúce charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky a rovnakú ochranu
aj spotrebiteľom, ktorí svoj záväzok v podstatnej časti nesplnili, či dokonca ani nezačali plniť. Tiež
poukázala na stanovisko ústavného sudcu Milana Ľalíka pri riešení spotrebiteľských sporov. Navrhla,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že zruší výrok rozsudku, ktorým

súd určil neprijateľnosti zmluvnej podmienky a zároveň si uplatnil náhradu trov konania a právneho
zastúpenia v odvolacom konaní.

3. Žalovaný odvolanie nepodal a k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len C.s.p.), po
zistení,žeodvolaniebolopodanévčas(§204ods.1včasepodaniaúčinnéhoO.s.p.,aktuálne§362ods.
1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O.s.p.,
akt.§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201
a 202 O.s.p., akt.§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti

(§ 205 ods. 1 O.s.p., akt. § 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p., ktoré má ekvivalent v § 365 ods. C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s
prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.),súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo
doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a

na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolaniu žalobkyne je treba priznať úspech a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné
v odvolaním napadnutej časti zrušiť.

5. Pre nepodanie odvolania, rozsudok súdu prvej inštancie okrem výroku II/ nadobudol právoplatnosť.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodný navrhovateľ obchodná spoločnosť Consumer Finance Hoding,
a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok sa návrhom zo dňa 18.7.2014
doručeným súdu dňa 17.3.2014 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť jej sumu 3.383,85 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne z uvedenej
sumy od 22.2.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania. Dňa 19.3.2010 bola uzatvorená Zmluva o

pôžičke č. 7069767, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička v sume 3.000 eur s tým,
že celková suma pôžičky predstavovala 4.410 eur. Žalovaný mal splácať pôžičku v pravidelných 36
mesačných splátkach v sume 122,50 eur. Žalovaný zaplatil 6 splátok po 122,50 eur, t. j. 735 eur.
SpoločnosťConsumerFinanceHolding,a.s.,IČO:35923130,sosídlomHlavnénámestie12,Kežmarok
uzatvorila dňa 10.6.2014 s žalobkyňou (spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so

sídlom Pajštúnska 5, Bratislava) zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo okrem iného
aj postúpenie pohľadávky voči žalovanému na žalobkyňu. Uznesením č. k. 10C/118/2015-24 zo dňa
16.5.2015 súd pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný navrhovateľ obchodná spoločnosť Consumer
Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok a na jeho miesto
nastúpila obchodná spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5,

Bratislava.

7. Predmetom konania zostal nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 3.385,85 eur a 9% p.a. úroku z
omeškania z uvedenej sumy od 14.3.2014 do zaplatenia.

8. Napadnutým rozsudkom tak súd prvého stupňa rozhodoval o uplatnenom nároku žalobkyne EOS
KSI Slovensko, s.r.o., pričom predmetom konania bola na žalobkyňu postúpená pohľadávka pôvodnej
žalobkyne.

9. Podľa ust. § 153 ods. 4 O.s.p. (aktuálne § 298 C.s.p.) v znení účinnom v čase rozhodnutia súdu

prvej inštancie, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie
dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť
vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne v takomto prípade uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto

zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

10. V odseku 4 o ust. § 153 O.s.p. sa súdu ukladá, aby v súlade s hmotnoprávnym ustanovením §
53a O.z. uviedol vo výroku rozsudku presné znenie podmienky, ktorá bola vyhlásená za neplatnú z
dôvodu jej neprijateľnosti. Podľa citovaného ustanovenia O.z.: "Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku

v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzaviera vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,

ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa."

11. Účelom takého výroku, ktorý môže byť prijatý aj na návrh aj bez návrhu účastníka konania

- spotrebiteľa je to, aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa používania takej podmienky vo
všetkých zmluvách so spotrebiteľmi, resp. aj podmienky s rovnakým významom. Túto povinnosť na
základe takého výroku môže uplatniť každý spotrebiteľ dotknutý podmienkou opísanou vo výroku takého
rozsudku.12. Podľa ust. § 52 ods. 3 O.z. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. V odseku 3 § 52 O.z. je vymedzený pojem dodávateľ. Ide o subjekt, ktorý pri uzavieraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Právna úprava spotrebiteľských zmlúv sa týka každého dodávateľa, ktorý je podnikateľským subjektom
(bez ohľadu na to, či ide o súkromných dodávateľov, alebo o štátne podniky). Vzhľadom na rozsah

uzavierania zmlúv, vždy pôjde o podnikateľské subjekty oprávnené na túto podnikateľskú činnosť (napr.
na základe živnostenského oprávnenia).

14. Z uvedeného je nepochybné, že dodávateľ Consumer Finance Hoding, a.s., teda právna
predchodkyňažalobkyne- postúpilapredmetnúpohľadávkunažalobkyňu,ktorávšakvtomtozmyslenie
je dodávateľom, neposkytla žalovanému úver, z ktorého v tomto konaní uplatňuje nároky a preto nebolo

dôvodným, aby prvostupňový súd bez návrhu vo vzťahu k nej podľa § 153 ods. 4 O.s.p. uviedol vo výroku
rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve uzavretej s
pôvodným veriteľom, pretože žalobkyňa nie je dodávateľom vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti.
Zároveň je potrebné dodať, že postupom súdu prvého stupňa, ktorý vo vzťahu k novej žalobkyni určil
zmluvnú podmienku z dôvodu neprijateľnosti za neplatnú, sa stráca účel § 153 ods. 4 O.s.p., ktorým

je, aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa používania takej podmienky vo všetkých zmluvách so
spotrebiteľmi, resp. aj podmienky s rovnakým významom. Takéto vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky by malo význam iba za toho predpokladu, ak by túto neprijateľnú zmluvnú podmienku
bola dojednala žalobkyňa a malo by to význam v tom smere, aby ju v ďalšom vo svojich zmluvách
nepoužívala.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd výrok II/ rozsudok súdu prvého stupňa, z dôvodu
nadbytočnosti výroku s použitím § 389 ods. 1 písm. d/ C.s.p. (predtým § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p.), zrušil
bez potreby vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

16. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa. Napadnutým však bol výrok, ktorým súd rozhodol
ex offo bez pričinenia sa žalovaného (tzn. bez návrhu a bez prihliadnutia na jeho obranu). Odvolací
súd k tejto skutočnosti prihliadol a žalobkyni, ktorej vzniklo podľa § 255 ods. v spojení s § 396 ods. 1
C.s.p. právo na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému žalovanému, náhradu trov konania
nepriznal podľa § 257 C.s.p..

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C.s.p.).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).