Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. máj 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/623/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615207326
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615207326.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/
A, Bratislava, IČO: 45 8694 64, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, so sídlom
Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnému P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, W. B., o
vymoženie 926,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Spišská Nová Ves, č. k. 7Er/356/2015-20 zo dňa 21.07.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil oprávnenému, aby v lehote 10 dní od doručenia
uznesenia zaplatil súdny poplatok za (predmet poplatku) elektronické podanie, ktorý je 3 Eur (pol. č. 20a

sadzobníka súdnych poplatkov).

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby
odvolací súd uznesenie zrušil.

V odvolaní oprávnený namietol, že uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 205 ods. 2 písm. f) zákona č.

99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadok(ďalejlen„O.s.p.“)vychádzaznesprávnehoprávnehoposúdenia
veci. Mal za to, že postupom súdu sa v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. odňala oprávnenému
možnosť konať pred súdom, že súd podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. nesprávne vec právne posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a zároveň
že sa podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. rozhodlo bez návrhu, a preto nejde o rozhodnutie vo veci samej,
pričom dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo také dôvody ani neexistovali.

Uviedol, že oprávnený podal na exekútorský úrad návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre
vymoženie pohľadávky priznanej právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozsudkom Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., č.k. IA-
C/0214/1482 zo dňa 11.06.2014. K návrhu priložil aj originál vyššie uvedeného rozhodcovského
rozsudku a fotokópiu zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi oprávneným a povinným, dňa

11.06.2014. Súdny exekútor požiadal súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Následne súd
vyzval oprávneného na predloženie rozhodcovskej zmluvy na základe, ktorej bol vydaný predmetný
rozhodcovský rozsudok. Ďalej oprávnený citoval položku 20a ods. 1 a 2 sadzobníka súdnych poplatkov
zákona SNR č. 71/1992 Zb. a uviedol, že objektom poplatkovej povinnosti v zmysle uvedenej položky je
vyhotovenie rovnopisu (podania a jeho príloh, ktoré vytvoria súdny spis) za predpokladu, že toto podanie
bolo podané elektronickými prostriedkami a podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Z vyššie

uvedeného mu vyplynulo, že doručenie ani prijatie podania podpísaného zaručeným elektronickým
podpisom poplatkovým úkonom nie je. Keďže oprávnený výslovne nenavrhol súdu, aby vykonalpoplatkový úkon - t.j. nežiadal vyhotoviť rovnopis - konštatoval, že takýto výslovný prejav vôle účastníka
konania absentuje. Súd teda vykonal spoplatňovaný úkon bez návrhu účastníka konania. Na základe
uvedeného v zákone absentuje výslovné určenie poplatníka poplatku za vyhotovenie takéhoto rovnopisu

a rovnako tak zákon neobsahuje ustanovenia, na základe ktorých by bolo možné určiť poplatníka, teda
subjekttejtopoplatkovejpovinnosti.Jasnéaurčitévymedzenieosobypoplatkovejpovinnosti-poplatníka
je pritom základným predpokladom vzniku poplatkovej povinnosti, pričom poukázal na § 2 ods. 1 zákona.
Mal za to, že uloženie povinnosti zaplatiť poplatok podľa pol. 20a sadzobníka súdnych poplatkov je
teda neprípustné v prípade absencie výslovného návrhu na vykonanie tohto úkonu účastníkom. Zákon

taxatívne vymedzuje, kto môže byť poplatníkom. Gramatickým výkladom predmetného ustanovenia do
úvahy prichádza len navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z
návrhu. Teda je absolútne vylúčené, aby oprávnený bol spôsobilým poplatníkom poplatkového úkonu,
ak nepodal návrh na jeho vykonanie. Skutočnosť, že sa súdny spis nevedie elektronicky, a teda súd
musí zaradiť všetky prijaté podania do spisu jedine v písomnej podobe, nemožno pričítať na ťarchu
pôvodcu podania. V súvislosti s uvedeným dal oprávnený do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 23.06.2011, sp. zn. 6M Cdo 7/11, v zmysle ktorého elektronická forma podania
vylučuje povinnosť účastníka konania predložiť takéto podanie s potrebným počtom rovnopisov a s
prílohami. Ak by totiž účastník konania aj v takomto prípade túto povinnosť mal, možnosť elektronického
podania so zaručeným elektronickým podpisom by pre neho nemala význam. Ak teda v prípade takéhoto
podania účastník konania nemá povinnosť predložiť podanie s potrebným počtom rovnopisov a s

prílohami, potom mu nemožno ukladať povinnosť nahradiť štátu trovy vzniknuté v súvislosti s konverziou
elektronického podania na písomné podanie v listinnej forme.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože

nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie
a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nedôvodné.

Z obsahu spisu súdu prvého stupňa, sp. zn. 7Er/356/2015 vyplýva, že oprávnený na základe výzvy súdu
prvého stupňa zo dňa 03.06.2015, doručil elektronickými prostriedkami podanie (Všeobecné obchodné

podmienky, ďalej len „podanie“) v rozsahu 11 strán, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým
podpisom.

Súd v prípade prijatia elektronického dokumentu podpísaného zaručeným elektronickým podpisom
overuje platnosť kvalifikovaného certifikátu, platnosť zaručeného elektronického podpisu, jeho

neporušenosť integrity a následne priradí k dokumentu čas jeho prijatia. Príslušný súd vytlačí dokument
prijatý v elektronickej podobe do listinnej podoby.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyrubil poplatok vo výške 3 Eur podľa položky 20a
sadzobníka súdnych poplatkov zákona, podľa ktorého za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh,

ktoré vytvoria súdny spis, a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných stranám alebo účastníkom,
ak bolo podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom
podľa osobitného zákona za každú stranu 0,10 Eur najmenej 10 Eur za podanie, ktoré je žalobou alebo
návrhom na začatie konania s prílohami, najmenej 3 Eur za ostatné podania s prílohami.

Oprávnený namietal, že nie je spôsobilým poplatníkom poplatkového úkonu, nakoľko nenavrhol súdu,
aby vykonal poplatkový úkon (t.j. nežiadal vyhotoviť rovnopis podania).

K tejto námietke odvolací súdu uvádza, že v zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo

konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry
uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto
zákona.

Oprávnenému bol vyrubený súdny poplatok podľa položky č. 20a sadzobníka súdnych poplatkov

zákona, ktorá spadá pod jeho II. časť označenú ako „Poplatky za úkony súdov“. Táto poplatková
povinnosť vzniká zo zákona dňom urobenia takéhoto podania v elektronickej podobe a nevyžaduje, aby
poplatník podal návrh na jeho vykonanie (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
19.11.2015, sp. zn. 5Sžf/34/2015). Túto námietku teda nepovažoval odvolací súd za dôvodnú.V ďalšom oprávnený namietal, že skutočnosť, že sa súdny spis nevedie elektronicky, a teda súd musí
zaradiť všetky prijaté podania do spisu jedine v písomnej podobe, nemožno pričítať na ťarchu pôvodcu

podania. Mal za to, že mu nie je možné uložiť povinnosť nahradiť štátu trovy vzniknuté v súvislosti s
konverziou elektronického podania na písomné podanie v listinnej forme.

Podľa § 42 ods. 1 prvá a druhá veta O.s.p., podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice,
elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh

na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť
písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným
elektronickým podpisom, doplniť netreba.

Podľa § 42 ods. 3 druhá a tretia veta O.s.p., podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a
príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami,

ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na
jeho trovy.

Vyššie uvedenými ustanoveniami sa riešia praktické problémy, ktoré nastávajú v prípadoch, keď návrh
na začatie konania nie je predložený v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami a výzva, ktorú je

potrebné často krát opakovať, zbytočne predlžuje súdne konanie a nevedie k náprave. Preto sa súdom
dávamožnosťvyhotoviťpotrebnýpočetkópiíauložiťúčastníkovikonania,ktorýtútopovinnosťzanedbal,
nahradiť trovy, ktoré vznikli štátu ich vyhotovením.

Naproti tomu poplatkovú povinnosť účastníka za úkon súdu uvedený v sadzobníku súdnych poplatkov,

ktorým je vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, je treba posudzovať podľa ustanovení zákona
o súdnych poplatkoch. Povinnosť zaplatiť súdny poplatok a povinnosť nahradiť trovy konania sú
zásadne dve rozdielne povinnosti. Aj túto druhú námietku oprávneného preto považuje odvolací súd
za neodôvodnenú, keďže súd prvého stupňa napadnutým uznesením neuložil oprávnenému povinnosť
nahradiť trovy za vyhotovenie kópií rovnopisov, ale uložil mu povinnosť zaplatiť súdny poplatok

za vyhotovenie rovnopisu podania urobeného elektronickými prostriedkami podpísaného zaručeným
elektronickým podpisom, podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov.

Odvolací súd na záver poukazuje na skutočnosť, že elektronické podania sú nákladnejšie než vykonanie
písomného podania, a to z hľadiska ich technického spracovania zo strany súdu. Zákon dáva možnosť

účastníkom konania vybrať si spôsob doručenia podania súdu (§ 42 ods. 1 O.s.p.), pričom účastník musí
rátať aj s (menšími či väčšími) výdavkami s tým spojenými.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Oprávnený nebol v odvolacom
konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom
preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05. 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.