Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. jún 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/39/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113225252
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113225252.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členov

senátu JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Bystrianskej vo veci žalobcu Z. C., N. C., U. XX,
zastúpeného JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom Advokátska kancelária so sídlom Humenné,
Námestie slobody 25, proti žalovanej Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Košice, Garbiarska
2, IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 2.649,20 eur istiny s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku
37C/463/2013-200 z 12.6.2015 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 109,64 eur na účet jeho právneho
zástupcu JUDr. Františka Svatuška, advokáta do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.649,20 eur s
úrokom z omeškania 9,5% ročne zo sumy 2.649,20 € od 14.7.2011 do zaplatenia a to všetko do 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 556,41 eur,
ktorú je žalovaná povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu T. Z., advokáta do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozhodol o žalobe, ktorou žalobca uplatnil žalovanú sumu 2.649,20 € s 9,5% úrokom
z omeškania ročne od 14.7.2011 do zaplatenia titulom uzavretej poistenej zmluvy číslo 5003600001,
typu UDP-K so začiatkom poistenia od 12.7.1996 a koncom 12.7.2011, na poistnú sumu pre prípad
smrti na 50.000,- Sk a dožitia 75.480,- Sk, podľa ktorej bola doba platenia poistného 10 rokov a
výška poistného 346,- Sk mesačne. Dodatkom k poistnej zmluve na antiinflačné zvýšenie finančných
parametrovzodňa12.7.2013bolopoistnézvýšenéna432,-Skmesačne,zároveňbolapoistnásumapre
prípad smrti zvýšená na 53.500 Sk a pre prípad dožitia na sumu 79.810 Sk. Prvé poistné vo výške 346,-

Sk žalobca zaplatil v hotovosti pri podpise poistnej zmluvy. Žalobca v žalobe uviedol, že mu žalovaný
doručil písomnosť k prepočtu a zvýšeniu poistného k poistnému produktu UDP-K 25.4.2008, v ktorej mu
oznámila, že v roku 2008 obdržal od Národnej banky Slovenska, ako právneho nástupcu Ministerstva
financiíSRvoblastidohľadunadfinančnýmtrhomlist,vktorommubolouloženéprepočítaťproduktUDP
a tým zvýšiť poistné od začiatku, aby bolo možné zachovať poistné sumy. Hoci ponúkol tri alternatívy
riešenia uvedenej záležitosti, žalobca sa so žalovanou nedohodol na žiadnej zmene poistnej zmluvy.
Následne bola žalobcovi doručená ďalšia písomnosť, oznámenie o zániku poistenia zo dňa 9.6.2008,

v ktorej mu žalovaná oznámila, že dňa 16.5.2008 na základe ustanovení Občianskeho zákonníka v
nadväznosti na jej list pri produkte UDP-K, došlo k zrušeniu poistnej zmluvy. Podľa žalovanej k zániku
poistenia došlo ku dňu 16.5.2008 o 00:00 hod., v zmysle článku 11 ods. 2 Všeobecných poistných
podmienok ( ďalej len VPP) pre životné poistenie. Žalobca uviedol, že žiadosť o zrušenie poistnejzmluvy žalovanej nikdy nezaslal a z uvedeného dôvodu, nemohlo dôjsť k zrušeniu poistnej zmluvy
podľa čl. 11 ods. 2 VPP, pretože do dnešného dňa nepristúpil k žiadnej zmene. K zrušeniu poistnej
zmluvy nemohlo dôjsť ani podľa ust. Obč. zák., lebo neboli splnené žiadne podmienky na jej zrušenie.

Žalovanáneuhradilažalobcovipoistnéplnenie2.649,20euraatoztituludožitia,hocisakuhradeniutejto
čiastky zaviazala v poistnej zmluve a táto povinnosť jej vznikla 13.7.2011, titulom dožitia veku poisteného
žalobcu.

Súd v odôvodnení, po právnom posúdení podľa § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa

v platnom znení do 24.11.2004, § 788 ods. 1,3 a 4 § 790 písm. b/, §796 ods. 1, § 798, § 493,§
516 ods. 1, § 570 ods. 1 a 2 a § 39 a § 3 ods. 1 Obč. zák. § 48 ods. 2, § 67 ods. 1, 4, § 8 ods. 1
a 3 zákona o poisťovníctve, v znení účinnom v čase uzatvorenia poistnej zmluvy (zákon č. 24/1991
Zb. o poisťovníctve) vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že poistnou zmluvou č. UDP-K č.
XXXXXXXXXX R.o dňa 11.7.1996 jej účastníci dohodli zmluvu typu UDP-K, predmetom ktorej bolo
životné poistenie tak, že začiatok poistenia bol stanovený na deň 12.7.1996 a koniec na 12.7.2011.

Poistná doba bola stanovená na 15 rokov, doba platenia poistného na 10 rokov, mesačné poistné bolo
dohodnuté vo výške 346 ,- Sk, poistná suma pre prípad smrti bola dohodnutá na sumu 50.000,- Sk
a poistná suma pre prípad dožitia bola dohodnutá na sumu 75.480,- Sk. Z dodatku k poistnej zmluve
na antiinflačné zvýšenie finančných parametrov zo dňa 27.6.2003 zistil, že žalovaná ako poisťovateľ
uzatvorila so žalobcom dodatok k poistnej zmluve, ktorým sa zmenili poistná suma pre prípad dožitia z

hodnoty 75.480 Sk na sumu 79.810 Sk, t.j. 2.649,20 eura. a výška poistného z 346,- Sk na sumu 432,-
Sk. Dodatok nadobudol účinnosť dňa 12.7.2003.

Zmluvný vzťah posudzoval ako spotrebiteľský s ohľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52
a nasl. Obč. zák. a v Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (pre posudzovanú skutkovú

situáciu sú relevantné hlavne smernice Rady 85/577/EHS zo dňa 20.12.1985 o ochrane spotrebiteľa, v
prípade zmlúv uzavretých mimo obchodných priestorov a smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o
neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). S poukazom na § 31a zákona č. 186/2004
Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 15.04. 2004, ktorým bol novelizovaný zákon č. 95/2002 Z.z. o
poisťovníctve, uzavrel, že Národná banka Slovenska, ako orgán vykonávajúci dozor nad finančným

trhom, vykonala kontrolu u žalovanej už od apríla 2007 do februára 2008, že posudzovaný zmluvný
vzťah bol založený medzi účastníkmi konania zmluvou o poistení 12.7.1996, pred účinnosťou § 31a
zák. č. 186/2004 Z.z., že preto aplikácia § 31a zákona č. 186/2004 Z.z na posudzovanú zmluvu
nemá vplyv. V tejto súvislosti uviedol, že princíp právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny
poriadok, patrí k základným znakom právneho štátu, ktorého súčasťou je i zákaz spätného pôsobenia

právnych predpisov, resp. ich ustanovení a dospel k záveru, že po zmene právnej úpravy, ktorá sa dotkla
spôsobu výpočtu poistného poisťovateľom, nie je prípustné, aby táto skutočnosť ovplyvnila obsah platne
uzavretej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou.

Z protokolu o dohľadu vykonaného u žalovanej Národnou bankou SR z 29.10.2007 mu vyplynulo, že

kalkulačné vzorce uvedené v danom dokumente, nie sú v súlade s poistno- matematickými metódami
na výpočet poistného a technických rezerv, že kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňovali
všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa žalovaná zaväzuje plniť, v prípade nastania poistnej udalosti.
Národná banka Slovenska oznámila lehoty, v ktorých je žalovaná povinná prijať a splniť svoje opatrenia
na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade, ktoré listom zo dňa 18.3.2008 predĺžila

a lehotu na splnenie povinností stanovila do 30.4.2008. Notárska zápisnica zo dňa 2.6.2008 pod č.
N/29/2008, Nz 23331/2008 osvedčila priebeh deja v sídle žalovanej, v súvislosti s výkonom dohľadu
na mieste Národnou bankou Slovenska. Z prepočtu a zvýšenia poistného k poistnému produktu UDP-
K zo dňa 25.4.2008 súdu tiež vyplynulo, že žalovaná oznámila žalobcovi, že NBS ako orgán dohľadu
uložila žalovanej prepočítať produkt UDP-K a tým zvýšiť poistné od začiatku tak, aby bolo možné v

poistno-matematicky zachovať ich poistné sumy a že žalovaná ponúkla žalobcovi tri alternatívy a to:
a) zotrvať na pôvodných platbách poistného, b) zvýšenie platieb poistného alebo c) zrušenie poistnej
sumy ku dňu 15.5.2008 a pripojila aj stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve, ktoré mal
vyplniť a podpísať žalobca a zároveň by tak podpisom súčasne súhlasil so zmenou VPP a aj to,
že žalovaná oznámila zánik poistenia žalobcovi, v zmysle čl. XI ods. 2 VPP dňa 16.5.2008 a to s

výplatou odbytného a nespotrebovaného poistného vo výške 1.099,05 eura. Podľa súdu, žalovanou
uvádzané súvislosti, súvisiace s vykonaným dohľadom Národnej banky Slovenska, neznamenajú, že
táto jej uložila prepočítať produkt UDP-K a tým zvýšiť poistné od začiatku tak, aby bolo možné poistno-
matematicky zachovať dohodnuté poistné sumy, ale odporúčala viaceré spôsoby, (napr. zohľadniťtúto nedostatočnosť technickej rezervy v hospodárskom výsledku a následne doplniť aktíva na krytie
technickej rezervy, prípadne využiť na krytie technickej rezervy voľné aktíva poisťovne, tzv. vlastné
zdroje, znížiť potrebu tvorby technických rezerv, prípadne previesť časť poistného kmeňa na inú

poisťovňu alebo pobočku zahraničnej poisťovne, vykonávajúcu poisťovaciu činnosť na území SR), o.i.
aj po písomnej dohode s jednotlivými poistenými, vhodne zmeniť svoje zmluvné záväzky (poistné
zmluvy) voči poisteným. Poukázal na to, že žalobca žalovanou navrhnuté alternatívne riešenia zmeny
obsahu poistnej zmluvy neakceptoval, t. j. jej návrh na zmenu pôvodne uzavretej zmluvy neprijal, preto
účastníci konania sú viazaní svojimi prejavmi vôle obsiahnutými v poistnej zmluve zo dňa 11.7.1996, že

záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ zákon neustanovuje inak (§ 493 Obč.
zák.), že preto tento záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania uzatvorením poistnej zmluvy UDP-K
Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 11.7.1996 v znení dodatku k poistnej zmluve zo dňa 27.6.2003, naďalej trvá
za nezmenených podmienok. Konštatoval, že k zániku poistenia v zmysle čl. 11 ods. 2 VPP pre životné
poistenie žalovanej dňom 16.5.2008 dôjsť nemohlo z dôvodu, že k zrušeniu poistenia môže v zmysle
VPP dôjsť len na žiadosť poistníka (žalobcu). Súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi poistnú sumu

pre prípad dožitia vo výške 2.649,20 eura, keďže k zániku poistenia dohodou nedošlo a nezistil ani
žiaden zákonný dôvod zániku poistenia UDP-K č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.7.1996 v znení dodatku zo
dňa 27.6.2003, v ktorej bola medzi účastníkmi dohodnutá táto poistná suma pre prípad dožitia.

V konaní nemal za preukázané, že žalobca požiadal žalovanú o zrušenie poistenia ani, že by žalovaná

v konaní preukázala, že by bolo medzi účastníkmi došlo k dohode o zmene poistnej zmluvy, alebo že
by bola naplnená niektorá zo skutočností spôsobujúca neplatnosť predmetnej poistnej zmluvy. Nezistil,
že by zmluva bola obsahom alebo účelom odporujúca zákonu alebo ho obchádzala, ani že by bola
v rozpore s dobrými mravmi. Podľa súdu oznámenie žalovanej nemohlo spôsobiť deklarované účinky
zániku poistenia a poisťovňa ako aj iní podnikatelia musí rátať s určitým rizikom z podnikania. Urobil

záver, že zmluva je platná, že nebola uzatvorená v dôsledku omylu, ktorý by umožnil uplatniť námietku
relatívne neplatnosti zmluvy v prípade, ak by druhá strana o tomto omyle vedela alebo ho vyvolala, že
podľa čl. XI ods. 2 VPP pre životné poistenie žalovanej, mohol poistenie zrušiť len poistník (žalobca),
nie poistiteľ (žalovaná). Vychádzajúc z § 48 ods. 1 Obč. zák., (jeho znenie citoval), poukázal na to, že
poistná zmluva č. XXXXXXXXXX neupravovala zrušenie, ani výpoveď poistnej zmluvy, že VPP upravujú

dôvody zániku poistenia v ods. 1, ktoré neboli naplnené, že zánik zmluvy pre neplatenia poisteného
žalobcom nenastal. Ďalej poukázal na to, že žalovaná sa neoprávnene dovolávala zániku zmluvy z
dôvodu nemožnosti plnenia v zmysle ust. § 575 Obč. zák.. s poukazom na okolnosti, ktoré nastali po
vykonanom dohľade Národnej banky Slovenska, ( § 35 zák. č. 8/2008 Z.z. predtým § 31a zák. č. 95/2002
Z.z.), pre objektívnu právnu nemožnosť plnenia na strane žalovanej. Podľa súdu, žalovaná v konaní

dostatočným spôsobom nepreukázala tvrdenie, že plnenie podľa pôvodnej zmluvy sa stalo nemožným,
že zaniklo, lebo sa tak nestalo že ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi
alebo až po dojednanom čase. Urobil záver, že v danom prípade, pokiaľ orgán štátu, ktorý schvaľoval
konkrétne vzorce produktov, je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, že pre
žalovanú to však neznamená zánik záväzku zo zmluvy, ale znamená to vznik nároku na náhradu škody,

resp. ušlého zisku voči štátu.

Nestotožnil sa ani s názorom žalovanej, že právny základ uplatneného práva na poistné plnenie
nie je daný, lebo medzi časom od uzavretia poistnej zmluvy a okamihom, ktorým mal byť dňom
dožitia sa konca poistenia došlo k zániku poistnej zmluvy. Nestotožnil sa ani s jej názorom, že štát

vydaním povolenia na podnikanie ohľadom poistenia, ktorého sa žaloba dotýka, potvrdil, že kalkulácie
a sadzby dotknutého poistenia poistno-matematicky zohľadňujú dlhodobú splniteľnosť záväzkov v
zodpovedajúcej miere a že povolenie oprávňovalo a zaviazalo žalovanú uzatvárať poistné zmluvy
na daný typ poistenia výhradne so štátom povolenými sadzami poistného, po zistení uvedenej novej
okolnosti, na základe protokolu č. ODO-XXXXX/XXXX R. XX.X.XXXX. Vychádzajúc z oznámenia o

zániku poistenia zo dňa 9.6.2008, nemal za preukázané, že k zániku predmetného poistenia došlo
16.5.2008 s výplatou odkupnej hodnoty (odbytného) v zmysle čl. XI ods. 2 VPP. Neakceptoval tiež názor
žalovanej, že žalobca neplatil poistné počas trvania poistného vzťahu riadne, že preto by nemal nárok
na poistné plnenie uvedené v poistnej zmluve ale iba na redukované poistné plnenie podľa § 797 ods.
Obč. zák.. Nepochybne mal za preukázané, že žalobca riadne zaplatil celé poistné vo výške 1.099,05

eura (ako to vyplýva z platobného kalendára na č.l. 175 spisu). Považoval tiež za bezdôvodnú námietku
o neplatnosti zmluvy lebo žalobca neuhrádzal poistné včas, keďže z predmetnej poistnej zmluvy, jej
dodatku a ani zo VPP (čl. 4 ods. 1 a 2) jednoznačne vyplýval deň splatnosti poistného za ďalšie poistné
obdobia, v mesačných intervaloch, 12. deň v mesiaci. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p a žalobcovi priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia 556,41 eura, nakoľko mal vo
veci plný úspech, podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/ a c/ § 15, § 16 ods. 3 zák.č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 4 úkony právnej služby

po 101,25 € a režijný paušál 3x 7,81 € + 1x 8,39 €. Zároveň mu priznal paušálnu náhradu 26,35 € a
náhradu za spotrebované pohonné látky 9,36€ a náhradu za stratu času 6x 15,98 € za cestu osobným
motorovým vozidlom Humenné - Košice a späť, t.j. 83,88 €.

Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods.

2 písm. a/, b/,c/,d/, e/ a f/ O.s.p.. Navrhla rozsudok zmeniť a žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a pre
prípad, že dôjde k záveru, že okolnosti prípadu sú dané na zrušenie rozsudku podľa § 221 O.s.p.,
rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie doplnila 6.11.2015. V odvolaní
namietala, že súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal otázkou platnosti zmluvy, ktorá bola neplatná
už preto, že bola konštatovaná protiprávnosť kalkulovaných sadzieb poistného za poistné plnenie v
produkteUDP-K,tedaužvznikomavydanímpovoleniazostranyštátnehoorgánusauplatniliprotiprávne

sadzby. Poukázala na § 9 ods. 3 a 11 ods. 3 zák. č. 24/1991 Zb.. Namietala tak nesprávny právny názor
súdu, že sadzby poistného sú protiprávne až po nadobudnutí účinnosti novely zák. č. 95/2002 Z.z., keď
poistný vzťah vznikol za účinnosti zák. č. 24/1991 Zb.. Tvrdila, že podľa cit. zák. ust. došlo len k presunu
zodpovednosti za správne stanovenie sadzieb kalkulovaných poistných produktov zo strany Štátneho
regulačného úradu na poisťovne.Vytýkala súdu prvého stupňa nesprávne zistený skutkový stav a jeho

právny záver, lebo v dôsledku protiprávnosti sadzieb a nesprávneho zistenia skutkového stavu, nebral
do úvahy Protokol o kontrole Národnej banky Slovenska z roku 2007 a tiež znalecký posudok č. 4/2008.
Tvrdila, že protiprávne použitie sadzieb poistného v právnom úkone, teda v poistnej zmluve, robí celý
tento právny úkon neplatným podľa § 39 Obč. zák., lebo je v rozpore s týmto ust.. Poukázala potom
na znenie § 788 Obč. zák. podľa ktorého pri absencii niektorej z podstatných náležitostí zmluvy je táto

absolútne neplatná. Vytýkala súdu, že absolútne opomenul, že orgán vykonávajúci dozor autoritatívnym
spôsobom spôsobil neplatnosť jednej z podstatných náležitostí poistnej zmluvy, v dôsledku čoho je celá
poistná zmluva neplatná, na ktorú bol súd povinný prihliadať ex offo, aj bez návrhu, čím porušil podľa
jej názoru tiež ust. Ústavy, čl. 2 ods. 2, čl. 144 a čl. 152 ods. 4. Podľa žalovanej súd porušil zásadu
kontradiktórnosti konania, jeho rozhodnutie označila za prekvapivé, lebo neplatný právny úkon so sebou

nespája vznik, zmenu, ani zánik žiadnych povinností a že ho nie je možné zhojiť, konvalidovať, ani
rehabilitovať, resp. ratihabiciovať. Pripojila protokol z dohľadu vykonaného v Prvej československej
poisťovni Rapid, a.s. P.-XXXXX/XXXX R. XX.XX.XXXX, znalecký posudok č.a 4/2008 a stanovisko
zodpovedného aktuára a mala za jednoznačne preukázané, že poistná zmluva bola od začiatku
uzavretá v rozpore so zákonom o poisťovníctve, lebo nebolo dohodnuté poistné v zákonných intenciách

§ 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zák. č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve. Zdôraznila, že a v Protokole z roku
2007 Národná banka Slovenska skonštatovala, že poistné v poistnej zmluve žalobcu bolo dohodnuté v
rozpore s § 31a zák. č. 95/2002 Z.z. a že je v rozpore s § 35 zák. č. 8/2008 Z.z..

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu označil odvolanie žalovanej za účelové a navrhol rozsudok potvrdiť,

vzhľadom na skutočnosti, že tvrdenia o absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy, nemajú oporu vo
vykonanom dokazovaní, že poistná zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti, vrátane sadzby
poistného je platná. Rozsudok pokladal za zrozumiteľný a odôvodnený. Zároveň si uplatnil náhradu
trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby za
vyjadrenie k odvolaniu 101,25 euro a rež. paušál 8,39 euro, spolu 109,64 euro.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods. 1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., lebo
je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie rozsudku

má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje,
pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 15.6.2016 o 10.05 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dverí 227 na 2. poschodí (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p. za použitia § 211 ods. 2

O.s.p.).

Ani jeden zo žalovanou uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.Podľa § 205 ods. 2 písm. a) O. s. p. odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1.

Podľa § 221 ods. 1 O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci
sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez
návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali a j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

V konaní nebola zistená žiadna vada konania uvedená v § 221 ods. 1 O. s. p., v dôsledku ktorej by bolo
potrebné rozsudok zrušiť.

Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvého stupňa pri dokazovaní, v nesprávnom

posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom
poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania
alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len
vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolací dôvod, spočívajúci v existencii inej vady konania, (§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.) je v súdnej praxi
vykladaný tak, že ide o vadu konania, na ktorú musí odvolací súd prihliadnuť a jej základom je porušenie
iných procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní, za predpokladu,

že mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ide o vadu, ak súd vychádzal z neúplného alebo
nesprávne zisteného skutkového stavu veci, z dôvodu, že pri vykonávaní dokazovania nepostupoval v
súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku.

Žalovaná neuviedla, akej vady konania sa súd dopustil, v čom spočíva, a z jej odvolania nevyplýva, že

by súdu pri zisťovaný skutkového stavu veci vytýkala neprávny procesný postup.

Po preskúmaní veci, možno vyvodiť záver, že rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť porušenie iných
procesných ustanovení, upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní, neúplne alebo
nesprávne zistený skutkový stav, ani taký postup pri vykonávaní dokazovania, ktorý je v rozpore s prísl.

ust. Občianskeho súdneho poriadku a ktorý by zakladal tzv. inú vadu konania, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.). V konaní nebola zistená žiadna
vada konania uvedená v § 221 ods. 1 O. s. p., v dôsledku ktorej by bolo potrebné rozsudok zrušiť.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods. 2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého
stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal

dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z
povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.

Súd vykonal všetky účastníkmi navrhnuté a predložené dôkazy, poučil ich podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
žalovaná do rozhodnutia súdu nemala ďalšie návrhy na dokazovanie, preto ani tento odvolací dôvod
nie je daný.Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa je

nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré
je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a
chybamiprávnehoposúdeniajeúzkavzájomnásúvislosť,keďžepríčinounesprávnych(nedostatočných)
skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp.
zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným

dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď
vzaldoúvahyskutočnosti,ktorézvykonanýchdôkazovaleboprednesovúčastníkovnevyplynuli,aniinak
nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti),

zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132- § 135 O. s. p.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu

skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132- § 135 O. s. p.

Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej
príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že
v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ

nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť
alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. e) O. s. p. je daný vtedy, ak vo svetle nových skutočností alebo
dôkazov, ktoré účastník uplatnil v súlade s § 205a O. s. p., nemôže obstáť súdom zistený skutkový stav.

Ide najmä o skutočnosti a dôkazy, ktoré nastali (vznikli) po vyhlásení (vydaní) rozsudku súdu prvého
stupňa, preto skutočnosti a dôkazy, ktoré tu boli v konaní pred súdom prvého stupňa a účastník ich
neuplatnil (hoci len preto, že o nich nevedel), nemôžu byť v sporovom konaní odvolacím dôvodom.
Predpokladá sa, že účastníkom uplatnené skutočnosti a dôkazy sú nové (v porovnaní s tým, aké tu boli
v konaní pred súdom prvého stupňa) a v danej veci sú právne významné.

Žalovaná neuviedla v odvolaní nič, čo by zakladalo existenciu uvedeného odvolacieho dôvodu podľa §
205 ods.2 písm. e) O.s p.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného

skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.Podľa názoru odvolacieho súdu vec bola správne právne posúdená ako spotrebiteľská, v režime
spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 ods. 1 až 3 Obč. zák., § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v

znení neskorších predpisov, podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (čl. 3 citovanej smernice), § 48 ods. 1 a 2 § 800 - § 802, § 575 . § 517
ods. 1, a 2 Obč. zák. . § 31a zák. č. 186/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 95/2002 Z.z. o
poisťovníctve, § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.1.2013 a § 137, 142 ods. 1 O.s.p..

Súdpoužilsprávnyprávnypredpis,správnehoajvyložilanadanýskutkovýstavhoisprávneaplikoval,t.
zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania.

Pokiaľ žalobkyňa považuje napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný, ide len o jej ničím nepodložený

subjektívny názor.

Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho
odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s

vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú.

Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods. 2 O. s. p. a zásadám súdnej
praxe, preto nie je nepreskúmateľný.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť, že je v úplnom súlade s ustálenou
súdnou praxou, preto odvolací súd nepovažuje za potrebné k tomu nič dodávať.

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 142
ods. 1 O. s. p. a priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu odvolacieho konania, podľa

ust. § 10 ods. 1, §14 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, za vyjadrenie k odvolaniu za 1 úkon 101,25
euro a rež. paušál 8,39 euro, spolu 109,64 euro.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.