Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. október 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžf/82/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200659
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:8013200659.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: MAGURA, s.r.o., Vyšné Ružbachy, so sídlom
VyšnéRužbachyč.307,právnezastúpenéhoDaliboromTverďákom,advokátom,sosídlomKrmanovač.
1, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 1100305/1/161569/2013, č.1100305/1/161610/2013,
č. 1100305/1/161541/2013, č. 1100305/1/161518/2013 zo dňa 5. apríla 2013, v konaní o odvolaní

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/30/2013-103 z 29. októbra 2013 v spojení
s opravným uznesením č. k. 1S/30/2013-137 zo dňa 4. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/30/2013-103 z 29.
októbra 2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 1S/30/2013-137 zo dňa 4. júna 2015 z r u š u j e
a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa § 250j ods. 2 písm. d/, e/ Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutia žalovaného č. 1100305/1/161569/2013, č.
1100305/1/161610/2013, č. 1100305/1/169541/2013, č. 1100305/1/161518/2013 zo dňa 5. apríla 2013
a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi

trovy konania.

Uvedenými rozhodnutiami boli potvrdené dodatočné platobné výmery Daňového úradu Prešov
č. 9712401/5/1189929/2012, č. 9712401/5/1200121/2012, č. 9712401/5/1189652/2012, č.
1100305/1/161518/2013, všetky zo dňa 22.06.2012, ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2010 v sume 949.335,93€, za apríl 2010 v sume 403.422,95

€, za december 2010 v sume 582.269,71 € a za február 2010 v sume 274.627,11 €.

Opravným uznesením č. k. 1S/30/2013-137 zo dňa 4. júna 2015 krajský súd opravil v záhlaví svojho
rozsudku chybu v písaní, ktorá sa týkala nesprávneho označenia v poradí tretieho napadnutého
rozhodnutia.

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že námietky žalobcu týkajúce sa procesných chýb žalovaného,
ktoré vyplývajú z administratívneho spisu vyhodnotil ako dôvodné a konštatoval, že:

„Z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca Magura, s.r.o., Vyšné Ružbachy dňa
11.03.2010 Daňovému úradu Stará Ľubovňa zapísané pod č. 4992 doručil splnomocnenie, ktorým
spoločnosť Magura, s.r.o.... zastúpená konateľkou spoločnosti Martou Novákovou... splnomocňuje

Ing. Mariana Nováka... zastupovaním konateľa spoločnosti nasledovne: Vo vzťahu k tretím osobám
(uzatváranie hospodárskych zmlúv a kontraktov s odberateľmi a dodávateľmi) vo vzťahu k peňažnémuústavu, vo vzťahu k daňovému úradu, vo vzťahu k sociálnej poisťovni, vo vzťahu k zdravotným
poisťovniam, vo vzťahu k úradu práce, vo vzťahu k colnému úradu. Plnomocenstvo je datované dňom
25.02.2010. Napriek uvedenej skutočnosti tak, ako namieta v žalobe žalobca, už oznámenie o výkone

daňovej kontroly nebolo tomuto zástupcovi doručené ale priamo kontrolovanému daňovému subjektu aj
vo vzťahu k ďalším listinám uvedeným žalobcom v žalobe, čo žalovaný ani nespochybňuje“.

Krajský súd sa stotožnil aj so žalobnou námietkou, že dodatočný platobný výmer nebol vydaný v
zákonom stanovenej lehote v dôsledku nesprávneho doručovania platobného výmeru nie zástupcovi

žalobcu, ale priamo žalobcovi. Poukázal na ustanovenie § 44 ods. 6 písm. b/, § 30a ods. 7 zákona
č. 511/1992 Zb. o správe daní v znení neskorších predpisov a uzavrel, že zákon upravuje lehotu vo
vzťahu k vydaniu k dodatočného platobného výmeru, ale aj k doručeniu platobného výmeru zákonom
upraveným spôsobom. Dodatočný platobný výmer bol síce vydaný v lehote od skončenia kontroly, avšak
doručovaný bol v rozpore so zákonom.

Ako dôvodnú hodnotil aj námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti dodatočných platobných výmerov
(„DPV“), nakoľko z tohto rozhodnutia nevyplýva konkrétny matematický výpočet vyrubeného rozdielu
dane z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie. Takéto nedostatočné odôvodnenie
dodatočného platobného výmeru súd považuje za procesné pochybenie, pretože zákon č. 511/1992
Zb. v § 30 ods. 1 upravuje, že v daňovom konaní možno ukladať daňovú povinnosť alebo priznávať

práva len rozhodnutím. Rozhodnutie je pre adresáta platné, len ak je riadnym spôsobom doručené
alebo oznámené, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia,
rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych
predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. Podľa názoru súdu v odôvodnení dodatočného

platobného výmeru mal byť uvedený presný postup pri výpočte výšky rozdielu dane z pridanej hodnoty.

Súd prvého stupňa považoval napadnuté rozhodnutia za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a
nevysporiadanie sa s procesnými pochybeniami správcu dane.

II.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v dôvodoch ktorého uviedol, že
nesúhlasí s právnym názorom súdu ohľadom nezákonnosti začatia daňovej kontroly, ktorá nebola v
súlade s písomnou požiadavkou daňového subjektu. V celom procese daňovej kontroly konal za

daňový subjekt jeho zástupca, ktorý požiadal telefonicky o posunutie začiatku daňovej kontroly na
deň 08.08.2011. Postup správcu dane pri začatí daňovej kontroly daňový subjekt ani jeho zástupca
nenamietali.
Ďalším dôvodom zrušenia predmetných rozhodnutí je podľa žalovaného nevydanie dodatočného
platobného výmeru v zákonom stanovenej lehote, resp. jeho doručovanie v rozpore so zákonom.

Dodatočné platobné výmery boli vydané dňa 22.06.2012 a doručené daňovému subjektu dňa
09.07.2012, ktorý voči nim podal odvolania. Následne boli opätovne doručované zástupcovi daňového
subjektu, ktorý ich prevzal dňa 09.11.2012. Žalovaný aj naďalej trvá na svojom stanovisku, že uvedené
skutočnosti nie sú dôvodom na prijatie záveru, že dodatočné platobné výmery sú neplatné, alebo že boli
vydané v rozpore so zákonom.

Vytýkal krajskému súdu, že za dôvodnú považoval aj námietku žalobcu, že z dodatočného platobného
výmeru nevyplýva konkrétny matematický výpočet vyrubeného rozdielu dane z pridanej hodnoty za
uvedené zdaňovacie obdobie. Uviedol, že z odôvodnenia dodatočných platobných výmerov je zrejmá
výška neoprávnene odpočítanie dane, ktorú správca dane zistil z ceny nadobudnutého tovaru ak k

nej prislúchajúcej branie, ktorú si sám daňový subjekt vypočítal a uviedol v daňovom priznaní, ktorá
bola upravená podľa údajov uvedených v jednotlivých riadkoch daňového priznania, v ktorom daňový
subjekt uviedol nesprávnu výšku základu dane pri nadobudnutí tovaru a nesprávne zahrnul do nej aj
prepravu tovaru. Akú výšku dane si daňový subjekt neoprávnene uplatnil na odpočítanie, takú výšku
danemupredtousprávcadanenepriznal.Všetkysumysúriadenieuvedenéavysvetlenéazrejmeajbez

matematického výpočtu. Podľa jeho názoru sa riadne vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu. Z
administratívnych spisov nie sú pripojené žiadne faktúry, ktoré žalobca predložil a neboli vyhotovené ich
kópie. Všetky faktúry však správca dane preveril, zadokumentovalo údaje z nich, čo uviedol v protokole
a v dodatočných platobných výmerov. Daňový subjekt tento postup nespochybnil, zistený skutkovýstav nebolo v daňovom konaní sporným. Z uvedeného dôvodu žalovaný nepovažoval za nutné zaťažiť
spisový materiál fotokópiami faktúr, ktoré neboli sporné.

III.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 15.01.2014 uviedol, že o existencii úradného záznamu
týkajúceho sa žiadosti splnomocneného zástupcu žalobcu o termíne začatia daňovej kontroly sa
dozvedel až z vyjadrenia žalovaného k žalobe. Spochybnil jeho relevanciu. Keďže nedošlo k dohode o

termíne začatia daňovej kontroly, mala táto začať dňa 29.08.2011.

K prerokovaniu protokolu, t.j. k ukončeniu daňovej kontroly došlo 18.06.2012. Správca dane mal do
03.07.2012 vydať dodatočný platobný výmer, pričom tak urobil (dal dodatočný platobný výmer na
poštovú prepravu) až 22.10.2012, viac ako štyri mesiace po skončení daňovej kontroly, čo vyplýva z
poštovej podacej pečiatky. Správca dane nedodržal zákonom stanovenú lehotu pre jeho vydanie, čo

má za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Lehota ustanovená v § 30a ods. 7 zákona č.
511/1992 Zb. je zákonnou lehotou a je pre správcu dane záväzným limitom determinujúcim zákonnosť
vydaného rozhodnutia. Podľa krajského súdu z rozhodnutia správcu dane ani z rozhodnutia žalovaného
nie je zrejmé, ako sa žalovaný dopracoval k sume daňovej povinnosti. V napádanom rozhodnutí nie
je vymedzený základ dane ani spôsob ako sa správca dane, resp. žalovaný k základu dopracoval a

dokonca ani len sadzba dane. Absencia vymedzenia základu dane, spôsobu výpočtu dane a sadzby
dane spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť.

Za správne považoval žalobca aj konštatovanie krajského súdu týkajúce sa nezisťovania procesných
pochybení správcu dane žalovaným.

Tým, že žalovaný nepredložil súdu doklady tvoriace podklad pre vydané rozhodnutia, spôsobil ich
nepreskúmateľnosť. Je zrejmé, že správca dane a ani žalovaní nevykonali žiadne dokazovanie, či
nadobudnutie dotknutého tovaru bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončila preprava
tovaru, a žalovaný vec nesprávne právne posúdil.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.
z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie konania podľa piatej

častiObčianskehosúdnehoporiadku,začatépredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákonadokončia
podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (O.s.p.).

V danom prípade odvolacie konanie začalo dňa 16.12.2013, doručením odvolania na súd.

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyakosúdodvolací(§10ods.2O.s.p.)preskúmalodvolanímnapadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. v spojení
s § 246c ods. 1 O.s.p.) a napadnutý rozsudok podľa § 221 ods.1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa § 221
ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Preskúmaním veci najvyšší súd zistil, že na tunajšom súde už prebiehali odvolacie konania v skutkovo
totožných veciach, týkajúcich sa len iného zdaňovacieho obdobia a v plnom rozsahu poukazuje na
právny názor vyjadrený v odôvodnení uznesení, napr. sp. zn. 3Sžf/109/2015, 3Sžf/144/2014, podľa
ktorého: „... spornou právnou otázkou je, či žalovaný mal v rámci odvolacieho konania prihliadať i na tie
procesné vady, ktoré žalobca ako daňový subjekt v odvolaní zo dňa 16.11.2012 (doručené Daňovému

úradu Prešov, Pobočka Poprad dňa 22.11.2012) proti dodatočnému platobnému výmeru nenamietal. Išlo
najmä o doručenie oznámenia o začatí daňovej kontroly iba daňovému subjektu a vydanie platobného
výmeru po zákonom ustanovenej lehote. K tomu je potrebné poznamenať, že tieto vady už nie sú
odstrániteľné v ďalšom konaní, a preto je žiaduce v spojení so zásadou proporcionality (vyváženosti)
vyhodnotiť, či sú tak závažnej povahy, aby spôsobili nezákonnosť daňovej kontroly i celého daňového

konania.Podstatným v tejto súvislosti je vecne správny výklad ustanovenia § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“),
ktorý upravuje postup odvolacieho orgánu.

Podľa § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňový poriadok v znení neskorších predpisov odvolací
orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní
najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na
výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len

návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V
rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať
chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej
lehoty.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu
požadovanom v odvolaní. Žalobca v odvolaní zo dňa 16.11.2012 z procesných vád namietal iba, že

dodatočný platobný výmer nebol vydaný v zákonnej lehote 15 dní od skončenia daňovej kontroly a z
tohto dôvodu ide o nezákonné rozhodnutie. Dôvody odvolania smeroval aj k meritu veci a v doplnení
odvolania predložil odborné stanovisko 4/2012 vypracované znalcom Ing. P. T., O. vo veci uplatnenia
nároku na odpočítanie dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa vyrovnal so všetkými
skutočnosťami, ktoré urobil daňový subjekt spornými v rámci odvolacieho konania. Pokiaľ ide
o nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia, táto skutočnosť nemá za dôsledok nezákonnosť
rozhodnutia. V týchto prípadoch je ochrana zabezpečovaná v rámci konania proti nečinnosti orgánov
verejnej správy podľa § 250t OSP. Právny význam uvedeného ustanovenia je daný iba v súvislosti s

lehotami ovplyvňujúcimi samotnú daňovú povinnosť, a to zánik práva vyrubiť daň a rozdiel dane podľa
§ 69 Daňového poriadku.

Pokiaľ ide o ustanovenie § 74 ods. 2 druhá veta zákona č. 563/2009 Z.z., toto upravuje zásadu, podľa
ktorej v priebehu odvolacieho konania neplatí zásada zákazu reformácie in peius (zákaz zmeny k

horšiemu) a teda, že odvolací orgán je oprávnený pri zistení nových skutočností zmeniť rozhodnutie v
neprospech daňového subjektu. Ide o hmotnoprávne skutočnosti, ktoré majú podstatný vplyv na „výrok“
rozhodnutia.

Podľa § 250i ods. 3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne

len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

Pri preskúmavaní postupu správneho orgánu je nevyhnutné vyhodnotiť, či procesné vady priamo
ovplyvniliústavnýprincípspravodlivéhokonaniaaspôsobilidaňovémusubjektu odňatiemožnostiriadne

konať pred daňovým orgánom.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa vec opätovne preskúma a v konaní sa bude zaoberať aj meritórnymi
dôvodmi žaloby.“

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd aj v preskúmavanej veci napadnutý rozsudok podľa § 221
ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.