Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. október 2014

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 3C/126/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3612205728
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Szabo

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2014:3612205728.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ,s.r.o.,IČO:35807598,sosídlomvBratislave,Pribinova25,zastúpeného:advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti
odporcovi:Slovenskárepublika-MinisterstvospravodlivostiSlovenskejrepubliky,sosídlomvBratislave,
Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedený na Okresnom súde
Partizánske pod číslom konania 3C/126/2012 z a m i e t a.

Súd návrh navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedený na Okresnom súde
Partizánske pod číslom konania 5C/126/2012 z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania vo veciach pôvodne vedených na Okresnom súde Partizánske pod
číslami konania 3C/126/2012, 5C/126/2012, spojených pod číslom konania 3C/126/2012 n e p r i z
n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 domáhal proti odporcovi
zaplatenia sumy 175,- € z titulu majetkovej škody a z titulu nemajetkovej ujmy sumy 442,56 € pod sp.

zn. 3C/126/2012 a návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 v konaní sp. zn. 5C/126/2012
sa domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 175,- € a nemajetkovej ujmy vo výške 165,96 €. Súd
spojil podľa §112 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku právne veci tunajšieho súdu vedené pod sp.
zn. 3C/126/2012 a 5C/126/2012 na spoločné konanie pod spisovú značku 3C/126/2012.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že exekučný súd zapríčinil svojim nelegálnym konaním /
nesprávnym úradným postupom/ vznik škody na strane navrhovateľa. Navrhovateľ ako oprávnený

subjekt navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania
zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu navrhovateľ navrhol vykonať
pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. Súdny
exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom exekučnému
súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu, že vec
ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu
s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k

posúdeniunarozhodnutie,súdnerozhodolonávrhuoprávnenéhonazmenusúdnehoexekútoravlehote
30 dní od doručenia návrhu, v konaní sp. zn. 3C/126/2012 a 5C/126/2012 súd rozhodol o žiadosti
oprávneného na zmenu súdneho exekútora až po veľmi dlhej dobe. Ďalej uviedol, že v predmetnom
prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene aso zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora pristúpil až
po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného
obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré by smerovali k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa

navrhovateľ nachádzal. Navrhovateľ sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja,
ktorý vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenej škody, po doručení uznesenia exekučného súdu
zo dňa 29.06.2011 o zmene súdneho exekútora a uznesenia exekučného súdu zo dňa 16.02.2011 o
zmene súdneho exekútora. Majetková škoda v celkovej výške 350,- € /175+175/ predstavuje náhradu
za správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného

systému vo výške 70,- €, náhradu na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40,-
€, náhradu na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom vo výške 50,-
€ a náhradu za administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
publikačné výdavky spojené s vyhovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a
telekomunikačné výdavky spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo
výške 15,- €. Celkovo si teda uplatnil sumu po 175,- € za každú zo spojených vecí. Zároveň si uplatnil

náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 608,52 € /442,56+165,96/, a to za vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv,
stratu legitímnych očakávaní, že nastane stav predpokladaný zákonom, za stratu dôvery v právo, v
spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky spôsobené v
priamej príčinnej súvislosti nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. Navrhovateľ uskutočnil

výpočet nároku alikvotným pomerom 55,32 € za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného
súdu, a to práve na základe aplikácie doktríny ústavného súdu, teda 663,88 € za rok : 12 mesiacov
= 55,32 eur za mesiac. Zároveň uviedol, že vo veci 3C/126/2012 bol exekučný súd bezdôvodne
nečinný viac ako 265 dní a vo veci 5C/126/2012 bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 90
dní. Samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú neprávnym úradným postupom.
Potreba nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a
dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho
činnosťou uskutočnenou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo

medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej .

V zmysle § 101 ods. 2 OSP súd vec prejednal v neprítomnosti účastníkov, ktorí mali doručenie
predvolania riadne vykázané a ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu sp. zn. 3C/126/2012, oboznámením
návrhu č.l. 1-4, plnomocenstva č.l. 5, vyjadrenia k námietke zaujatosti sudcov č.l. 9-13, uznesenia KS v
Trenčíne č.l. 14, uznesenia na zaplatenie súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti č.l. 18,
odvolania proti uzneseniu č.l. 22, predloženia spisu KS v Trenčíne č.l. 30, vrátenia spisu z KS v Trenčíne
č.l. 32, uznesenia o spojení veci na spoločné konanie č.l. 34, vyjadrenia odporcu zo dňa 22.11.2013 č.l.

35-43, návrhu na zrušenie nariadeného pojednávania č.l. 57-58, sťažnosti č.l. 59-62, ospravedlnenia
neúčasti odporcu na pojednávaní č.l. 64, zápisnice o pojednávaní č.l. 65, uznesenia o prerušení
konania č.l. 70, uznesenia KS v Trenčíne č.l. 70, odvolania navrhovateľa voči prerušeniu konania č.l.
71, uznesenia KS v Trenčíne č.l. 78, oznámenia o založení originálu znaleckého posudku do spisu č.l.
81b), návrhu na zrušenie pojednávania č.l. 85, ospravedlnenia neúčasti odporcu na pojednávaní č.l. 97

a ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril podaním zo dňa 22.11.2013, v ktorom žiadal návrh navrhovateľa
zamietnuť a nepriznať mu náhradu trov konania. Poukázal na to, že návrh je zmätočný, keď navrhovateľ
síce podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne dôkazy však sám nepredložil.

V konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky konania, lebo v žalobách sa vyskytujú viaceré
nedostatky, tzn. nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, ktoré sú vedené na
súde, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie
celej veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch, preto
namietal, že navrhovateľ nepredložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu

predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody a nemajetkovej ujmy. Uviedol, že nie je jasný
ani titul nároku na náhrady škody, keď požadovanie paušálnych súm za spomínané všeobecne uvedené
činnosti je nesprávne a účelové. Navrhovateľ nepodnikol žiadne kroky pre odstránenie neželaného
stavu v prieťahoch v konaní. Mal za to, že návrh je podaný predčasne, keď neuplynula 6 mesačnádoba na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť, na
základe čoho odporca nepovažoval nárok za predbežne prerokovaný. Uviedol, že navrhovateľ podal
prvéžiadostiopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody23.04.2012,pričomuždňa27.09.2012

boli súdu doručené obe žaloby v spojenej veci a je teda zrejmé, že navrhovateľ ich nepodal po
uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr. Ďalej poukázal na to, že pri posudzovaní nároku na náhradu
škody, ktorá mala vzniknúť z existencie prieťahov v súdnom konaní by súd mohol vychádzať len vtedy,
ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenie sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým

sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní, príp. v
právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo právoplatnom rozhodnutí Ústavného
súdu SR o ústavnej sťažnosti. K výške majetkovej škody uviedol, že navrhovateľ nepreukázal existenciu
dlžníka ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho sa domáha. Navrhovateľ tak nepreukázal ani
vznik škody, ani jej výšku. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho
a bezprostredného vzťahu príčiny a následku podľa odporcu nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla

škoda postupom okresného súdu. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím je potrebné preukázať existenciu škody a úvaha pri stanovení výšky škody
pri paušálnych sumách za každý deň prieťahov v konaní, ktoré si navrhovateľ uplatňuje sú len
hypotetické, ďalej je nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom,
ktorý toto rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zrušil. Táto podmienka nie je splnená. Odporca mal

za to, že navrhovateľ nepreukázal, že by v namietanom konaní, došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, že by mu vznikla nemajetková ujma, či majetková škoda. K nemajetkovej ujme uviedol, že
poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu
zo strany súdu, lebo nie je podložená akýmkoľvek reálnymi skutočnosťami, či rozumnou úvahou,
pričom v danom prípade samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným dôvodom na

priznanie nemajetkovej ujmy s poukazom na splnenie náležitostí § ust. § 17 ods. 3 zákona č.
514/2003 Z. z. Vznik nemajetkovej ujmy právnických osôb a fyzických osôb je odlišný, pričom pocity
členov riadiacich orgánov v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty, nedôvery“ sú v predmetnom konaní
irelevantné v poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo 675/2011, kde je uvedené, že
odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je

možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú,
lebo im nevzniká ujma priamo. Navrhovateľ uvádza aj „zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských
plánov“, ktoré bližšie nekonkretizoval a neupresnil v čom a ako situácia „ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy navrhovateľa“. Pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má ten účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v

tomto konaní. V závere poukázal na to, že práve praktiky navrhovateľa sú vnímané verejnosťou
negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy skonštatovali porušovanie práv spotrebiteľa
a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany
právo spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť
využívajúce neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových

osôb. Táto skutočnosť má vplyv aj na otázku samotného posúdenia nesprávneho úradného postupu,
lebo súdy v prípade posudzovania návrhu navrhovateľa na vykonanie exekúcie musia obzvlášť opatrne
zvažovať, či poverenie vydajú alebo nevydajú, s tým je spojená vyššie časová náročnosť vykonania
procesného úkonu súdom. V závere odporca konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal, že by činnosťou
súdu došlo k namietanému nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik skutočnej škody a

neexistujeanipríčinnásúvislosťmedzinesprávnymúradnýmpostupomsúduspočívajúcimvtom,žesúd
rozhodol po uplynutí 30-dňovej lehoty a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou, teda
nie sú splnené základné zákonné podmienky pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003
Z. z., preto žiadal žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 4NcC/561/2012-16 zo dňa 22.10.2012 rozhodol, že sudca
Okresného súdu partizánske JUDr. Eduard Szabo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci
vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 3C/126/2012.

Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 24.01.2014 navrhol zrušiť nariadené pojednávanie z dôvodu

objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu. Uviedol, že vyššie citovaným uznesením Krajského
súdu v Trenčíne č.k. 4NcC/561/2012-16 zo dňa 22.10.2012 boli porušené jeho práva, v dôsledku
čoho podal sťažnosť na Ústavný súd SR, preto žiadal o zrušenie nariadeného pojednávania. Navrhol,aby súd konanie prerušil až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti
navrhovateľa.

Tunajší súd uznesením č.k. 3C/126/2012-70 zo dňa 30.01.2014 konanie prerušil do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti podanej navrhovateľom, ktorej predmetom je
rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd.

Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 17Co/320/2014-78 zo dňa 06.05.2014 uznesenie súdu prvého

stupňa č.k. 3C/126/2012-70 zo dňa 30.01.2014 o prerušení konania zmenil tak, že návrh navrhovateľa
na prerušenie konania zamietol.

Navrhovateľ dňa 13.06.2014 doručil tunajšiemu súdu oznámenie o založení originálu znaleckého
posudku do súdneho spisu, podľa ktorého je znalecký posudok založený v spise sp. zn. 5C/99/2012.
Keďže podľa navrhovateľa udalosť vyvolávajúca škodu, mechanizmus vzniku škody, zodpovedný

subjekt, ako aj príčinná súvislosť sú spoľahlivo identifikované, bolo potrebné ustáliť len výšku škody.
Preto j nepochybné, že majetková škoda v každom konkrétnom individuálnom prípade neskorého
rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie dosahuje hodnotu minimálne 30,76 €
a majetková škoda v každom konkrétnom individuálnom prípade neskorého rozhodovania o zmene
súdneho exekútora dosahuje hodnotu minimálne 31,68 €. Okrem toho je nepochybné, že porušením

práv navrhovateľa vznikla aj nemajetková ujma, ktorú je možné s ohľadom na prax Európskeho súdu
pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky objektívne stanoviť vo výške určenej žalobou.

Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa so spisom Okresného súdu Partizánske sp. zn.
4Er/1093/2008 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o. proti povinnej Z., z ktorého vyplýva, že

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na tunajšom súde dňa 23.06.2005.
Exekučným titulom bola notárska zápisnica N 1349/2005, NZ 12927/2005 zo dňa 26.03.2005, ktorá
obsahovala sumu 6 873,- Sk, z toho úver a poplatok v sume 3 600,- Sk s úrokom z omeškania vo výške
0,25% denne od 10.01.2005 do zaplatenia. Súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 04.07.2005,
následne oprávnený podal návrh na zmenu exekútora dňa 24.09.2010, ktorý nespĺňal zákonom

stanovené náležitosti, t.j. nebol podpísaný osobou oprávnenou konať za oprávneného, preto súd výzvou
zo dňa 28.09.2010 vyzval oprávneného na odstránenie vád návrhu. Následne dňa 28.09.2010 podal
súdny exekútor návrh na zastavenie exekučného konania z dôvodu, že u povinnej nebol zistený
žiaden majetok. Súd si vyžiadal od súdneho exekútora spis na základe výzvy zo dňa 14.10.2010,
ktorý bol súdu doručený dňa 04.11.2010. Následne sa súdny exekútor Mgr. Ing. Ivan Šteiner listom

doručeným súdu 04.11.2010 vyjadril k návrhu na zmenu súdneho exekútora a poukázal na to, že nie je
dôvod na zmenu exekútora, pretože zistil, že povinná je nemajetná, pričom oprávnený navrhuje poveriť
vykonanímexekúcieJUDr.RudolfaKrutého,ktorýjebývalýmzamestnancomoprávneného,pretomožno
mať pochybnosti o jeho nezaujatosti vykonávať exekučnú činnosť nezávisle a nestranne, čo preukázal
plnomocenstvom zo dňa 18.09.2006, z ktorého vyplýva, že Mgr. Rudolf krutý bol poverený konateľom

oprávneného ako zamestnanec na zastupovanie spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. v konaniach pred
súdnymi exekútormi a na úkony s tým súvisiace. Až dňa 12.10.2010 podal oprávnený riadny návrh
na zmenu súdneho exekútora, pričom súd uznesením č.k. 4Er/1093/2008-36 dňa 29.12.2010 exekúciu
„ex offo“ pre nemajetnosť povinnej zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť poverenému
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 17CoE/147/2011-62 zo

dňa 11.05.2011 uznesenie tunajšieho súdu č.k. 4Er/1093/2008-36 dňa 29.12.2010 zrušil. Po následnom
zistení rozporu exekučného titulu so zákonom tunajší súd uznesením č.k. 4Er/1093/2008-66 zo dňa
29.06.2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil a Krajský súd v Trenčíne uznesením
č.k. 17CoE/448/2011-76 zo dňa 26.04.2012 uznesenie tunajšieho súdu č.k. 4Er/1093/2008-66 zo dňa
29.06.2011 potvrdil. Uznesenie tunajšieho súdu č.k. 4Er/1093/2008-66 zo dňa 29.06.2011 nadobudlo

právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne dňa 04.07.2012. Dôvodom vyhlásenia
exekúcie za neprípustnú bolo vyhlásenie povinnej v notárskej zápisnici Mgr. Tomášom Kušnírom,
ktorého na úkon splnomocnila povinná v zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa 31.03.2004 uzatvorenej
medzi oprávneným a povinnou. Zmluva bola uzavretá na vopred pripravenom formulári, z čoho
vyplýva, že povinná si sama dobrovoľne advokáta nevybrala a táto skutočnosť odôvodňuje obavu,

že záujmy advokáta sú v rozpore so záujmami povinnej podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
teda vyhlásenie v notárskej zápisnici, ktorá je exekučným titulom, je absolútne neplatný právny úkon
podľa § 39 Občianskeho zákonníka, preto okresný súd správne exekúciu vyhlásil za neprípustnú
podľa § 57 ods. l písm. g) Exekučného poriadku. Oprávnený podal riadny návrh na zmenu súdnehoexekútora dňa 12.10.2010 a dňa 29.12.2010 bola exekúcia zastavená, pričom toto uznesenie bolo
rozhodnutím krajského súdu zrušené a následne bola exekúcia dňa 29.06.2011 vyhlásená právoplatne
za neprípustnú, teda odpadol dôvod rozhodovať o zmene exekútora, lebo súd skúmal a zistil zákonné

dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, pričom žiadne prieťahy v konaní nemožno konštatovať.
Taktiež súdu bola doručená aj námietka súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera o zaujatosti
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorý bol preukázateľne zamestnancom oprávneného, čo
vyplynulo z pripojeného plnomocenstva k predmetnej námietke, preto nemohol vykonávať nestranne
exekúciu.

Zo spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 4Er/536/2008 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia
bola doručená súdnou exekútorkou JUDr. Máriou Krasňanovou tunajšiemu súdu dňa 20.05.2002 vo veci
oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o. proti povinnej M. Q.. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom
vydanédňa21.05.2002.Dňa04.10.2010doručilasúdnaexekútorkasúdunámietkypovinnejprotitrovám
exekúcie. Dňa 22.11.2010 bol súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Súd

uznesením č.k. 4Er/536/2008-13 zo dňa 30.11.2010 námietky povinnej proti trovám exekúcie zamietol
a dňa 01.12.2010 vyzval súdnu exekútorku na vyjadrenie k návrhu na zmenu súdneho exekútora. Dňa
10.01.2011opätovnesúdvyzvalsúdnuexekútorkunavyjadrenieknávrhunazmenusúdnehoexekútora.
Druhú výzvu súdna exekútorka prevzala dňa 19.01.2011. Súdna exekútorka sa k návrhu na zmenu
súdneho exekútora ani po opätovnej výzve súdu nevyjadrila. Uznesením č.k. 4Er/536/2008-20 zo dňa

16.02.2011 súd návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a exekučnú vec postúpil
JUDr.RudolfoviKrutému.KrajskýsúdvTrenčíneuznesenímč.k.16CoE/108/2011-32zodňa23.05.2011
odvolanie pôvodnej súdnej exekútorky odmietol.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo

výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 541/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody

alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom
ku dňu začatia exekučného konania (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučným titulom je vykonateľné

rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici

s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31.08.2005 ak oprávnený požiada súd o zmenu
exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí
súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu

oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však
vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov konania začaté pred 01.
septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje

inak.

Dokazovaním v predmetnej právnej veci súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu
nedôvodný, a preto ho zamietol.

K námietke odporcu, že navrhovateľ podal návrh predčasne súd uvádza, že navrhovateľ sa na odporcu
obrátil so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 23.04.2012, pričom podal
návrh na súd skôr, ako uplynula lehota 6 mesiacov od podania tejto žiadosti /27.09.2012/. Aj keď návrh
bol podaný pred uplynutím 6 mesačnej lehoty, ku dňu rozhodovania súdu o návrhu navrhovateľa už bolo
zrejmé, že odporca neuznal nárok navrhovateľa a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojil,

čo vyplynulo aj z vyjadrenia odporcu, a preto mal súd za to, že v čase rozhodovania súdu 6 mesačná
lehota uplynula, teda návrh už nemožno považovať za predčasne podaný .

Navrhovateľ sa domáhal škody za nesprávny úradný postup z dôvodu, že o návrhu navrhovateľa ako
oprávneného v exekučnom konaní súd nerozhodol do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na

zmenu súdneho exekútora. Súd v tomto prípade neskúmal, či došlo k prieťahom v konaní. Zisťoval, či
došlo k nedodržaniu zákonnej, resp. primeranej lehoty, z akého dôvodu a či je to dôvod na náhradu
škody, resp. či vôbec nejaká škoda vznikla. Z hľadiska posúdenia lehoty na rozhodnutie súd zistil, že
v oboch exekučných veciach podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005
lehota 30 dní neplatila, pričom v jednom prípade o zmene súdneho exekútora súd riadne rozhodol a v

druhom prípade súd nerozhodol o žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora, pretože súd zistil
rozpor exekučného titulu so zákonom, preto súd exekúciu „ex offo“ zastavil a v zastavujúcom uznesení
zdôvodnil, že odpadol dôvod na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora. Treba zdôrazniť, že súd sa
zaoberá predovšetkým súladom exekučného titulu so zákonom. Ak zistí taký nesúlad, exekúciu zastaví,
preto už nie je dôvod na zmenu súdneho exekútora. Takýto výklad je logický aj preto, že pokiaľ súd zistí,

že návrh na vykonanie exekúcie je v rozpore so zákonom, táto rozhodovacia činnosť si vyžaduje jednak
zložitejšie právne posúdenie, čo si vyžaduje aj dlhší čas a jednak aj prípadné zadováženie listinných
dôkazov potrebných pre rozhodnutie, prípadne aj vyjadrenie povinného.Súd poukazuje na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého je exekučný súd
„ex offo“ povinný skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Pri posudzovaní tohto
základného predpokladu pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa exekučný súd nezaoberá

vecnou správnosťou exekučného titulu, ale skúma, či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to
mal právomoc, a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Exekučný poriadok označuje
za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu, ale napr. aj notárske zápisnice, vykonateľné
rozhodnutia orgánov verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných orgánov. V prípade, ak exekučným
titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje

právna teória súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho
hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného
orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. Rozhodnutie
postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku „res
iudicata“.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd
preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich
súladu so zákonom. Pritom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti,
či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný
titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či

sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle § 103 Občianskeho súdneho poriadku. V štádiu
exekučného konania, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods.
2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z
exekučného titulu. V tomto štádiu exekučný súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu

osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 Občianskeho súdneho poriadku) - postačujúce je
totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane
do neho založených listín. Dokazovanie (vyžadujúce nariadenie pojednávania s možnosťou účasti
oprávneného i povinného) v tejto časti exekučného konania neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa
tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa má povinný prvýkrát dozvedieť až doručením upovedomenia o

začatí exekúcie. K takému právnemu záveru dospel aj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 5 MCdo
11/2012 zo dňa 29.04.2013.

Súd má za to, že navrhovateľovi nemohla vzniknúť majetková škoda, akú si uplatňuje pre rozhodnutie
súdu, ale výška, akú si uplatňuje, by mohla vzniknúť v prípade nezákonne vydaného rozhodnutia

exekučného súdu, kde však pre vznik základu nároku musí byť nezákonné rozhodnutie zrušené. V
danom prípade navrhovateľ nepodal proti rozhodnutiu súdu žiadny opravný prostriedok za účelom
zrušenia nezákonného rozhodnutia súdu, len odvolanie, pričom odvolací súd potvrdil zastavujúce
uznesenie súdu prvého stupňa, čím sa stotožnil s jeho zákonnosťou. V takomto prípade by teda mohol
byť daný jednak základ nároku a jednak príčinná súvislosť so škodou, ak vznikla. Pretože súd dospel k

názoru, že na strane odporcu konajúceho cestou exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu, vo veci sa ďalej nezaoberal ani výškou majetkovej škody, ani nemajetkovej ujmy, pretože nebol
zistený právny základ a to zodpovednosť odporcu za škodu.

Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon, resp. škodová

udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom (škodovou
udalosťou) a vznikom škody, d/ zavinenie (len v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej
zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie). Zodpovednosť
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z. z. koncipovaná ako
zodpovednosťobjektívna(podľa§3ods.2zodpovednostipodľaods.1sanemožnozbaviť) čoznamená,

že zo strany oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp.
nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda (ak vznikla) je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu
(tzv. zodpovednosť za výsledok). Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 ústavy
(„Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu
či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom“).

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Škodou sa pritom rozumie majetková
ujma, ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení(úbytku) existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba
vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky
toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné. Vzťah príčinnej súvislosti medzi

nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba
v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčina škody existuje
skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Teda nesprávny úradný postup môže mať
za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu

majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom.
Teda postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim, t. j. ak by
nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.

V tejto súvislosti súd uvádza, že škoda nemôže byť uplatnená v nejakej paušálnej sume, ale musí byť
preukázané,žepráveprenesprávnyúradnýpostupdošlokvýškeškody,ktorámusíbyťvyčíslenápresne

a musí byť preukázaná aj príčinná súvislosť, čo však navrhovateľ nepreukázal a ku škode neprodukoval
ani žiadne dôkazy. Škodu charakterizuje v hypotetickej rovine a poukazuje na zvýšené mzdové náklady,
náklady na poštovné, telekomunikačné služby, tlač, úpravu informačného systému, ktorých existencia,
výška a príčinná súvislosť ako základné atribúty zodpovednosti za škodu preukázané neboli, ale naopak
bolo preukázané, že súd konal riadne a v súlade so zákonom a zákonnosť tohto postupu potvrdil v prvej

exekučnej veci aj odvolací súd potvrdzujúcim uznesením (v druhej exekučnej veci exekúcia naďalej
pokračuje).

K tomuto tvrdeniu súd uvádza, že pri použití výkladu, aký použil navrhovateľ, by si mohli žiadať náhradu
škody od štátu aj podnikatelia v súvislosti napr. so zmenou legislatívy, v dôsledku ktorých musia

vykonať ich zamestnanci pracovné výkony, ktoré predtým nevykonávali, pričom ich spôsobil štát svojou
legislatívnou činnosťou. Takýto výklad je podľa názoru súdu nesprávny a nepoužiteľný.

Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na nemajetkovú ujmu, uplatnený žalobou v tomto konaní, túto môže
súd priznať s ohľadom na ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov s prihliadnutím najmä na a/osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Súd má za to, že
tak, ako je to v zákone koncipované, uvedené písmená a), c), d) sa vzťahujú na poškodeného - fyzickú

osobu, okrem písm. b), podľa ktorého by mal súd prihliadnuť na závažnosť vzniknutej ujmy a okolností,
za ktorých k nej došlo.

Nemajetková ujma nezávisí automaticky len od konštatovania nedodržania zákonnej lehoty na
rozhodnutie 30 dní, ktorá v § 44 ods. 6 Exekučného poriadku účinnom do 31.08.2005 zakotvená

nebola, pričom obe exekučné konania sp. zn. 4Er/1093/2008 a 4Er/536/2008 boli začaté za účinnosti
Exekučného poriadku účinného do 31.08.2005. Súd dospel k záveru, že o návrhu oprávneného na
zmenu exekútora v konaní sp. zn. 4Er/536/2008 bolo rozhodnuté v primeranej lehote, návrh na zmenu
exekútora bol podaný dňa 22.11.2010, dňa 30.11.2010 súd rozhodol o námietkach povinnej proti
exekúcii, dňa 01.12.2010 súd vyzval súdnu exekútorku na vyjadrenie k návrhu na zmenu exekútora,

dňa 10.01.2011 súd opätovne vyzval súdnu exekútorku na vyjadrenie k zmene exekútora, druhú výzvu
súdna exekútorka prevzala dňa 19.01.2011, pričom následne súd dňa 16.02.2011 uznesením č.k.
4Er/536/2008-20 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a exekučnú vec postúpil
súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému. V exekučnej veci sp. zn. 4Er/1093/2008 súd po podaní
návrhu oprávneného na zmenu exekútora 12.10.2010 zistil rozpor exekučného titulu so zákonom a

exekúciu zastavil „ex offo“ podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, preto nebol dôvod rozhodovať o
návrhu na zmenu exekútora. Zároveň je potrebné uviesť, že oprávnený musel byť súdom vyzývaný
na zaslanie riadneho návrhu, lebo pôvodný návrh na zmenu exekútora nespĺňal zákonom stanovené
náležitosti a dokonca ani nebol podpísaný osobou oprávnenou konať za oprávneného, pričom súd v
zastavujúcom uznesení zdôvodnil, že odpadol dôvod na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora. Nie

sú preto pravdivé tvrdenia navrhovateľa, že súd rozhodol s omeškaním vo veci sp. zn. 4Er/1093/2008
viac ako 265 dní a vo veci sp. zn. 4Er/536/2008 viac ako 90 dní, treba konštatovať, že v oboch
prípadoch lehota 30 dní neplatila, pretože exekučné konania boli začaté za účinnosti Exekučného
poriadku účinného do 31.08.2005 a dokonca vo veci sp. zn. 4Er/1093/2008 bolo potrebné konaniezastaviť z úradnej povinnosti, keď súd zistil dôvod na zastavenie exekúcie. Najskôr súd exekúciu zastavil
pre nemajetnosť povinnej a v závere zdôvodnil, že odpadol dôvod na rozhodnutie o zmene exekútora,
pričom súd prvého stupňa rozhodol v primeranej lehote. Odvolací súd toto rozhodnutie súdu prvého

stupňa zrušil. Po zrušení veci odvolacím súdom súd prvého stupňa následne zistil rozpor exekučného
titulu so zákonom a v primeranej lehote exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, pričom
odvolací súd sa s týmto rozhodnutím súdu prvého stupňa stotožnil a potvrdil ho. Z okolností, ktoré sú
v tejto veci odôvodnení konštatované a na základe ktorých súd nevidí dôvod pre finančnú satisfakciu
vo forme majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že

nebol preukázaný základ nároku.

Podľa súdu sa navrhovateľ snaží predmetným podaním eliminovať po finančnej stránke svoje nesprávne
obchodnoprávne rozhodnutia vo svojej podnikateľskej aktivite. Konštatovanie, že vo veci išlo o prieťah,
nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený konštatovať a ani nebol zistený. Súd ďalej poukazuje
na to, že prípadné priznanie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy navrhovateľovi by bolo v rozpore

s ustanovením § 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého Občiansky súdny poriadok upravuje
postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá
ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné
plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb, ako aj v rozpore s dobrými mravmi. V tejto
súvislosti súd poukazuje na to, že práve navrhovateľ, ktorého základ jeho podnikateľskej činnosti je

poskytovanie spotrebiteľských zmlúv, a to na základe formulárových zmlúv a všeobecných zmluvných
podmienok, ktoré obsahujú celý rad neprijateľných zmluvných podmienok, s cieľom v neprehľadnej,
zložito formulovanými podmienkami s oslovením tej najzraniteľnejšej skupiny obyvateľstva, ktorá
nemôže týmto zmluvnými podmienkami rozumieť, dosiahnuť zisk, sa domáha v dôsledku porušenia
svojich práv súdnej ochrany a nemajetkovej ujmy. Z množstva exekučných konaní, ktoré sú vedené

na všetkých súdoch Slovenskej republiky je súdu známe, že využíval práve rozhodcovské doložky a
o jeho nárokoch rozhodovali rozhodcovské súdy, ktoré nerešpektovali ustanovenia právnej úpravy o
ochrane spotrebiteľov a napriek ich povinnosti tieto skúmať, to nerobili a priznávali navrhovateľovi aj
také plnenia, ktoré boli zjavne neplatné pre neprijateľné zmluvné podmienky. Je preto zarážajúce, že pri
ochrane svojich práv sa striktne domáha ochrany svojich práv a dôsledného dodržiavania zákona, ale

vo svojich zmluvných vzťahoch so svojimi klientmi už taký dôsledný nebol. Naopak, jeho podnikateľskou
činnosťou sa zaoberala aj Európska komisia, ktorá vo svojom liste, ktorý bol aj pripojený odporcom
k jeho vyjadreniu, uvádza, že útvary Komisie v súvislosťami s praktikami navrhovateľa a ďalšími
nebankovými inštitúciami na trhu spotrebiteľských úverov slovenských spotrebiteľom, poukazujú na
problémy v spojitosti s praktikami, ktoré sa týkajú skutočností, že zmluvné podmienky sú stanovené

prostredníctvom vopred formulovaných podmienok, ktoré jednostranne určili veritelia. Uviedol, že tieto
podmienky sú pre spotrebiteľov veľmi tvrdé a ich zjavným cieľom je zbaviť spotrebiteľom práv, ktoré im
vyplývajú z právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Uviedol, že jedným z osobitných aspektov je
uplatňovanie nárokov zo strany nebankových inštitúcií, okrem iného prostredníctvom systematického
využívania rozhodcovských orgánov, ktoré sa javia ako predpojaté a v prípade ktorých sa zdá, že

vôbec neuplatňujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. V danom prípade je zodpovednosť štátu za
škodu vylúčená, lebo absentuje nesprávny úradný postup a nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím, pretože takéto rozhodnutie neexistuje, teda neboli preukázané
základné aspekty zodpovednosti štátu za škodu, súd vydal prvostupňové rozhodnutia v súlade so
zákonom, s ktorými sa stotožnil aj odvolací súd, preto súd návrh navrhovateľa na náhradu škody a

nemajetkovej ujmy ako nedôvodný zamietol.

S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody súd návrhy navrhovateľa na náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy pôvodne vedené na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 3C/126/2012 a
5C/126/2012 ako nedôvodné zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že odporcovi
náhradu trov konania nepriznal, lebo mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného

súdu Partizánske na Krajský súd v Trenčíne písomne v dvoch vyhotoveniach.Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané
a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd
nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu, rozhodol senát, súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový

stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier - § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.) - odvolacím dôvodom sú len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak odporca nesplní povinnosť, ktorá mu bola uložená vykonateľným rozhodnutím, má navrhovateľ
možnosť domáhať sa jej splnenia podaním návrhu na vykonanie exekúcie.