Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. október 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6C/159/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213309
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412213309.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, konajúci prostredníctvom
advokáta konateľa Doc. JUDr. Branislava Fridricha PhD., proti žalovanému: Slovenská republika, za
ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava, Župné nám. 13, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu z a m i e t a .

Súd žalovanej p r i z n á v a náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal návrh, ktorým sa domáhal náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy s poukazom na nesprávny úradný postup Okresného súdu v Žiari
nad Hronom v súvislosti s vykonávaním exekúcie.

2.Žalobcaanijehoprávnyzástupcasanapojednávanienedostavili.Predvolanieimboloriadnedoručené
dňa 12.9.2016. Právny zástupca žalobcu doručil súdu mailové podanie, ktorým ospravedlnil neúčasť
na pojednávaní, súhlasil, aby súd konal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu Neúčasť na

pojednávaní ospravedlnil aj žalovaný, pojednávanie odročiť nežiadal. Súd konal v neprítomnosti strán
sporu.

3.Žalobca v podanom návrhu poukázal na to, že sa domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy. Poukázal na to, že žalobca v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený
subjekt navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania
zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu žalobca navrhol vykonať pre

svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku, vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 64420309
dlžníkom Y. L.. Súdny exekútor postupoval podľa procesnej úpravy, obsiahnutej v Exekučnom poriadku,
najmä podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, a predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie
spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu, pritom ho požiadal o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Žalobca v návrhu konštatoval, že exekučný súd poveril
súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie. Žalobca pre obavy o právny a faktický
osud pohľadávky, nútene vymáhanej súdnym exekútorom, ktorému bolo naposledy udelené poverenie

na vykonanie exekúcie spísal dňa 18.11.2010 a podal postupom podľa § 44 ods. 8 Exekučného
poriadkuexekučnémusúdunávrhnazmenuexekútora.Legitímneočakával,žesúdmusvojoučinnosťou
poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite, a teda že dôjde k reálnej zmene exekútora
rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Žalobca poukázal na to, že exekučný súd nerozhodolo návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote. Tvrdí, že v predmetnom prípade
neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi tak, že by k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi

dlhej dobe. Zároveň uviedol, že žalobca sa dozvedel o všetkých okolnostiach v priebehu skutkového
deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenej škody po doručení uznesenia exekučného súdu
zo dňa 16.3.2011 o zmene súdneho exekútora. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žiadal
priznať majetkovú škodu vo výške 175 €, ktorá predstavovala náhradu účelne vynaložených nákladov,

spojených s jeho činnosťou, uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období,
ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom.
Suma pozostáva z platby na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov
pomocou informačného systému vo výške 70 €, na udržiavanie a správu informačného systému sumou
40 € a na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom vo výške 50 €. Ďalej
sumu tvorí suma 15 € na administratívne spracovanie textov urgencií, adresovaných exekučnému

súdu, na publikačné výdaje, spojené s vyhotovením urgencií, adresovaných exekučnému súdu, na
poštovné a telekomunikačné výdaje, spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania. Žalobca ďalej
žiadal priznať aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie, porušenie
práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení
s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v

primeranom čase nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu, spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Z titulu nemajetkovej ujmy si žalobca uplatnil sumu 165,96 €. Žalobca uskutočnil
výpočet nároku alikvotným pomerom 55,32 € za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu, a
to práve na základe aplikácie doktrín Ústavného súdu, teda 663,88 € za rok. V danej veci bol exekučný
súd podľa názoru žalobcu nečinný viac ako 118 dní. Žalobca žiadal rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom

o základe veci tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným
postupomOkresnéhosúduvŽiarinadHronom,pretožetentonerozhodolojejnávrhunazmenusúdneho
exekútora v exekučnom konaní, vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku,
vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 4420309 v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote a následne žiadal
rozhodnúťrozsudkom,vzmyslektoréhožiadalzaviazaťžalovanéhozaplatiťžalobcoviztitulumajetkovej

škody sumu 175 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 165,96 €.

4.Žalovaný súdu doručil písomné vyjadrenie v danej veci, z ktorého obsahu okrem iného je zrejmé, že
návrh žiada zamietnuť ako nedôvodný. Žalovaný poukázal na to, že v konkrétnej veci nie sú splnené
procesné podmienky, pričom konanie vykazuje nedostatky a za nedostatok sa považuje aj zmätočnosť

konania.Žalobcasíceuviedolčasťdôkazov,najmäodkazujenaexekučnýspis,alevskutočnostiprenáša
celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Žalovaný ďalej poukázal
na to, že mu nie je zrejmý ani titul nároku na náhradu škody. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že dňa
23.4.2012boližalovanémudoručenéprvéžiadostiopredbežnéprerokovanienárokovnanáhraduškody.
Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 bola okresnému súdu doručená predmetná žaloba, je

zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Žalovaný poukázal na to, že
pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti
súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote odkazuje na ustanovenie § 9 ods. 2 Zákona č.
514/2003 Z. z., v znení Zákona č. 412/2012 Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné
vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu, spočívajúceho v porušení povinnosti

urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, pričom žalobca doposiaľ dôkazy,
potrebné pre posúdenie tejto otázky, predpokladanej týmto ustanovením, nepredložil. Žalovaný pripustil,
že v niektorých jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu,
avšaknajmävtýchprípadoch,akpôvodnýsúdnyexekútorneposkytolexekučnémusúduplnúsúčinnosť.

Žalovaný poukázal na to, že pri konaní o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody
sa vychádzať len z existencie prieťahov v súdnom konaní s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 Zákona
č. 514/2003 Z. z. Žalovaný v písomnom vyjadrení konštatoval aj tú skutočnosť, že žalobca nepreukázal
vznik škody ani výšku škody. Zdôraznila aj nedostatok príčinnej súvislosti ako ďalšieho predpokladu
vzniku zodpovednosti za škodu.

5.Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej
moci a zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok, ustanovených týmto zákonom zaškodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci:
a/ nezákonným rozhodnutím

b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.

6.Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. toho istého zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda
vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

7.Podľa § 9 ods. 1 toho istého zákona, účinného do 31.12.2012 štát zodpovedá za škodu, spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť

orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.

8.Podľa § 9 ods. 2 toho istého zákona právo na náhradu škody, spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

9.Podľa § 16 ods. 1 toho istého zákona, účinného v čase vzniku škody, ak príslušný orgán neuspokojí
nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

10.Podľa § 19 ods. 1 toho istého zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

11.Podľa § 44 ods. 6 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov v znení, účinnom do 31.8.2005 ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a
súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora,
ktorého navrhne oprávnený a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako

keby došlo k zastaveniu exekúcie.

12.Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku (prechodné a záverečné ustanovenia, účinné od
1.9.2005) konania, začaté pred 1.9.2005 sa dokončia podľa práva, platného do 31.8.2005, ak odsek 2
neustanovuje inak.

13.Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku (prechodné a záverečné ustanovenia, účinné od 1.9.2005)
ustanovenia § 34 ods. 1 - 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 os. 5, § 134 ods. 2, § 136
ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania, začaté pred 1.9.2005.

14.Prejednaniu žaloby o náhradu škody a nemajetkovej ujmy nebráni, že žaloba na súd doručená skôr
než uplynula lehote šesť mesiacov na predbežné prerokovanie nároku podľa § 16 Zákona č. 514/2003
Z. z. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť nepovažuje návrh žalobcu za návrh predčasne podaný.

15.V prejednávanej veci si žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody vo výške 175 € a z titulu

nemajetkovej ujmy 165,96 € z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý
nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní v zákonom
stanovenej 30-dňovej lehote. Nesprávnym úradným postupom v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení je porušovanie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov konaní, najmä jeho nesprávne
vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj

opomenutie urobiť úkon alebo opomenutie vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Rovnako
nesprávnym úradným postupom je aj nevydanie rozhodnutia.16.Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, a to z pripojeného spisu Okresného súdu v
Žiari nad Hronom sp. zn. 11Er/1304/05, že súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár doručil na tunajší
súd dňa 1.8.2005 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ,

s.r.o. Bratislava proti povinnému Y. L., bytom Ž. X. P., F. XXX/X na vymáhanie sumy 18.480,-Sk s prísl.
Okresný súd v Žiari nad Hronom vydal poverenie dňa 2.8.2005 a v danej veci na vymoženie uloženej
povinnosti poveril súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára. Oprávnený, v danej veci POHOTOVOSŤ,
s.r.o., doručil súdu dňa 22.11.2010 návrh na zmenu exekútora. Súd výzvou zo dňa 23.11.2010 vyzval
súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára na predloženie exekučného spisu č.k. Ex 2216/05 a v

prípade, ak si uplatňuje trovy exekúcie, aby v lehote 10 dní zaslal vyúčtovanie trov exekúcie s poukazom
na to, že oprávnený v danej veci podal návrh na zmenu súdneho exekútora. Súdny exekútor dňa
21.1.2011 súdu oznámil, že súhlasí so zmenou exekútora a predložil vyúčtovanie trov exekúcie. Okresný
súd v Žiari nad Hronom rozhodol uznesením dňa 16.3.2011 o návrhu na zmenu exekútora tak, že
exekúciu vyhlásil za neprípustnú, zastavil ju a zároveň rozhodol o trovách exekúcie. Uvedené uznesenie
bolo doručené právnemu zástupcovi oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava dňa 11.4.2011.

Z uvedených skutočností súd zistil, že návrh na zmenu súdneho exekútora bol súdu doručený dňa
22.11.2010, v zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. Exekučné konanie v predmetnej veci bolo
začaté na návrh oprávneného, ktorý bol doručený Exekútorskému úradu súdneho exekútora JUDr.
Ľubomíra Pekára dňa 27.7.2005, pričom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
súdu doručená dňa 1.8.2005. Je teda potrebné aplikovať ustanovenie § 44 ods. 6 Zákona č. 233/1995

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v znení, účinnom do 31.8.2005, podľa ktorého
ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného
vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu písomne
postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú nedotknuté. Odmena
pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. Predmetná právna

úprava neustanovovala povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu
exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. K tomu došlo až s
účinnosťou od 1.9.2005. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 238 ods. 1 Zákona č.
233/1995 Z. z., v zmysle ktorého konania, začaté pred 1.9.2005 sa dokončia podľa práva, platného do
31.8.2005, ak ods. 2 neustanovuje inak. Ustanovenie § 238 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. taxatívne

vymedzuje ustanovenia exekučného poriadku, ktoré sa použijú aj na konania, začaté pred 1.9.2005,
pričom ide o § 34 ods. 1 - 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, §
136 ods. 3 a 4 a § 145 ods. 1.

17.Nazákladevyššieuvedenéhosúdmalzato,žeexekučnýsúdprirozhodovaníožiadostioprávneného

o zmenu súdneho exekútora konal v predmetnej veci priebežne, pričom všetky vykonávané úkony
smerovali k rozhodnutiu o návrhu oprávneného a boli vykonané v súlade s exekučným poriadkom.
Jednalo sa o konanie, začaté pred 1.9.2005, keď právna úprava neustanovovala povinnosť exekučného
súdurozhodnúťonávrhuoprávnenéhonazmenuexekútorado30dníoddoručenianávrhuoprávneného
na zmenu exekútora. Súd o návrhu oprávneného na zmenu exekútora rozhodol tak, že uznesením zo

dňa 16.3.2011 exekúciu vyhlásil za neprípustnú, zastavil ju a rozhodol o trovách konania. Žalobca ako
oprávnený v exekučných veciach podával v rovnakom čase hromadné návrhy na zmenu exekútorov,
pričom v rovnakom čase zaťažil všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom na to musel počítať i
s určitým technicko-administratívnym zdržaním. V r. 2010 v agende Er napadlo na tunajší súd 6.360 vecí
a v r. 2011 napadlo 10.033 vecí, pričom tieto veci v uvedenom čase vybavovali len piati sudcovia, ktorí

vybavovali ešte aj inú súdnu agendu. Súd nemal v konaní preukázané žiadne prieťahy v exekučnom
konaní - opomenutie vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, t. j. nemal preukázaný nesprávny
úradný postup ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, spôsobenú pri výkone
verejnej moci. Z uvedeného dôvodu súd preto návrh žalobcu ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
Vzhľadom na to, že súd dospel k názoru, že nárok žalobcu na náhradu škody a náhradu nemajetkovej

ujmy nie je dôvodný z dôvodu, že exekučný súd neporušil práva žalobcu, nie je potrebné vyhodnocovať
aj predpoklady na určenie výšky nemajetkovej ujmy, uvedené v § 17 ods. 3 Zákon a č. 514/2003 Z.
z. Týmito predpokladmi by sa súd zaoberal iba v prípade, ak by náhradu nemajetkovej ujmy priznal a
odôvodňoval by jej výšku.

18.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19.Žalovanábolavkonaníúspešnávplnomrozsahu,pretojejsúdpriznalnáhradutrovkonaniavpomere
100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnostirozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2
CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).