Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. február 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 5T/28/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715010095
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Petrušková
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8715010095.6

Rozhodnutie

Okresný súd Poprad samosudcom JUDr. Máriou Petruškovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
17. februára 2016 v Poprade takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n á :

Y. K. N. E. U. L. V. Á. - rod. F., nar. XX.XX.XXXX U. F., G.,

trvale bytom T., G.. M. Č.. XXXX/XX,

j e v i n n á

- zo zločinu prevádzačstva podľa § 356 Trestného zákona vo forme návodu podľa § 21 ods. 1 písm.
b/ Trestného zákona,

p r e t o ž e

- v presne nezistenej dobe roka 2006 v Poprade sprostredkovala pre svojho syna I. S., v tom čase trvale
bytom F., G.. V. Č.. X, G., štátneho občana Ukrajiny a v Slovenskej republike bytom T., G.. M. Č.. XXXX/
XX za odmenu 33,19,--eur /1 000,--Sk/ fiktívny sobáš s X. R., v úmysle mu týmto spôsobom zabezpečiť
trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a tým mu pomôcť zotrvať na území Slovenskej republiky, s

čím X. R. súhlasila, kde následne po takto uzatvorenom sobáši konanom dňa 17.03.2007 na Mestskom
úradevPopradeboloI.S.najehožiadosťzodňa11.08.2008rozhodnutímOddeleniacudzineckejpolície
PZ Poprad pod č.p. UHCP-304-12/RHCP-PO-CP-PP-KP-2008 zo dňa 14.09.2008, právoplatného dňom
05.12.2008udelenéprvépovolenienatrvalýpobytnaúzemíSlovenskejrepublikynaúčelzlúčeniarodiny
v zmysle vtedy platného ustanovenia § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov, v
znení neskorších právnych predpisov a následne mu bol Oddelením cudzineckej polície PZ v Prešove

dňa 29.05.2013 pod č.p. PPZ-HCP-PO8-KP-485-007/2013 na základe jeho žiadosti, ktorú si podal dňa
15.05.2013 v Prešove udelený trvalý pobyt na neobmedzený čas v zmysle vtedy platného ustanovenia
§ 46 Zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, v znení neskorších právnych predpisov,

t e d a

- naviedla iného, aby v úmysle získať pre seba priamo finančnú výhodu osobe, ktorá nie je občanom
Slovenskej republiky alebo občanom iného členského štátu Európskej únie alebo občanom zmluvného
štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo nemá trvalý pobyt na ich území, umožnila
zotrvať na území Slovenskej republiky.Za to jej
u k l a d á

Podľa § 356 Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Trestného zákona, § 38 ods. 2,
ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j/ Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 1 /
jedného/ roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona jej výkon trestu podmienečne o d k l a d á .

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona jej u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 1 /jedného/ roka.

o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovanú Y. K. bola podaná obžaloba pre zločin prevádzačstva podľa § 356 Trestného zákona vo

forme návodu podľa § 21 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona pre skutok, ktorého sa mala dopustiť tak, že
v presne nezistenej dobe roka 2006 v Poprade sprostredkovala pre svojho syna I. S., v tom čase trvale
bytom F., G.. V. Č.. X, G., štátneho občana Ukrajiny a v Slovenskej republike bytom T., G.. M. Č.. XXXX/
XX za odmenu 33,19,--eur /1 000,--Sk/ fiktívny sobáš s X. R., v úmysle mu týmto spôsobom zabezpečiť
trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a tým mu pomôcť zotrvať na území Slovenskej republiky, s

čím X. R. súhlasila, kde následne po takto uzatvorenom sobáši konanom dňa 17.03.2007 na Mestskom
úradevPopradeboloI.S.najehožiadosťzodňa11.08.2008rozhodnutímOddeleniacudzineckejpolície
PZ Poprad pod č.p. UHCP-304-12/RHCP-PO-CP-PP-KP-2008 zo dňa 14.09.2008, právoplatného dňom
05.12.2008udelenéprvépovolenienatrvalýpobytnaúzemíSlovenskejrepublikynaúčelzlúčeniarodiny
v zmysle vtedy platného ustanovenia § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov, v

znení neskorších právnych predpisov a následne mu bol Oddelením cudzineckej polície PZ v Prešove
dňa 29.05.2013 pod č.p. PPZ-HCP-PO8-KP-485-007/2013 na základe jeho žiadosti, ktorú si podal dňa
15.05.2013 v Prešove udelený trvalý pobyt na neobmedzený čas v zmysle vtedy platného ustanovenia
§ 46 Zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, v znení neskorších právnych predpisov.
Súd na hlavných pojednávaniach vykonal dôkazy výsluchom obžalovanej Y. K., svedkov X. R., I. S., E.

S., L. F., Ľ. K., F.. E. T., prečítaním svedeckých výpovedi Y.. Y. L., K.. H. H., R. Ž., Y.. Y. I. i listinnými
dôkazmi a zistil nasledovné.
Obžalovaná Y. K. vo svojej prvej výpovedi v prípravnom konaní i v konaní pred súdom využila svoje
právo a nevypovedala. V ďalšej svojej výpovedi pred vyšetrovateľom uviedla, že s X. R. /pôvodne
spoluobžalovanou osobou a v súčasnosti právoplatne odsúdenou na základe trestného rozkazu

Okresného súdu Poprad, sp. zn. 5T 28/2015 zo dňa 24/3/2015 dňom 21.04.2015/ sa pozná od roku
2005, spoznali sa v práci, skamarátili sa, často ju pozývala k sebe domov, od apríla 2005 chodila k nej
asi jedenkrát týždenne, pri návštevách boli prítomní aj jej syn Ľ. K., dcéra E. S. a manžel K.. Ľ. K.. Syn I.
S. v tom čase býval na Ukrajine pri starých rodičoch, o ktorých sa staral, na Slovensko chodil na základe
víz poskytnutých na dobu 90 dní na dobu dvoch až troch mesiacov a vtedy sa zoznámil s X. R., pričom k

ich prvému stretnutiu došlo niekedy mesiaci jún - júl 2005, načo jej oznámil, že sa chce s ňou oženiť, že
sa majú radi a rozumejú si. Obžalovaná tvrdila, že svojho syna od sobáša s X. R. odhovárala, pretože
bola od neho staršia, synovi to však nevadilo a stretávali sa naďalej, v roku 2007 sa zosobášili, sobáš
bol podľa nej spontánny. Obžalovaná ďalej uviedla, že jej syn I. S. aj po sobáši telefonicky kontaktoval
X. R. aj v čase, keď bol na Ukrajine, sama sa s ňou raz týždenne a pravidelne stretávala, chodili spolu

do cukrárne a vtedy jej X. R. uviedla, že s jej synom u nej bývať nemôžu, pretože má dlhy na nájomnom
a tak jej ponúkla, aby bývali u nej doma, za X. R. mala záujem dokonca aj zaplatiť dlžné nájomné, ona to
však odmietla. Podľa tvrdenia obžalovanej sa aj po návrate jej syn Olega na Slovensko opätovne snažila
riešiť ich spoločné bývanie, keď však dňa 23.07.2008 prišli k X. R. domov, byt im nik neotvoril. S X. R.
sa im nepodarilo skontaktovať ani prostredníctvom telefónu a preto keď spoločne so synom vybavovali

jeho trvalý pobyt na území Slovenskej republiky aj na základe vyjadrenia príslušníka cudzineckej polície
uviedli, že syn I. S. má trvalý pobyt na adrese jej trvalého pobytu a že na základe toho mu bol pobyt
na území Slovenska udelený dňom 13.09.2008. Na svoju obranu obžalovaná ešte v prípravnom konaní
uviedla aj to, že X. R. je na ňu a celú jej rodinu nahnevaná, pričom dôvod hnevu neuviedla.
X. R., vypočutá v konaní pred súdom v procesnom postavení svedka po príslušnom právnom poučení

podľa § 130 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, ktorý ako blízka príbuzná obžalovanej Y. K. nevyužila,uviedla, že si nepamätá kedy a v ktorom roku sa spoznala s obžalovanou v Domove dôchodcov na
sídlisku Západ, kde pracovala na verejno-prospešných prácach, bolo to pár mesiacov pred jej sobášom
so synom obžalovanej I. S.. Niekedy koncom roka 2006 sa jej obžalovaná spýtala, či nepozná niekoho,

s kým by sa oženil jej syn I. a ona jej s odstupom času povedala, že sa za jej syna I. vydá aj preto,
že obžalovaná jej sľúbila pomoc po finančnej stránke a že asi 2 mesiace pred sobášom jej aj skutočne
dala čiastku 1000,-Sk zato, že tento sobáš uzavrie. Svedkyňa uviedla aj to, že obžalovaná jej dokonca
prisľúbila, že sobáš vybaví a že vybaví aj ich prípadný rozvod, keďže týmto sobášom sa syn I. dostane
na územie Slovenska. Svedkyňa ďalej uviedla, že syna obžalovanej I. prvýkrát videla až vtedy, keď

sa v byte obžalovanej vypĺňali doklady potrebné k sobášu, doklady vypisovala dcéra obžalovanej -
E. S., že obžalovaná aj samotný sobášny akt organizovala a že zabezpečila i sobášnych svedkov.
Svedkyňa tvrdila, že pred sobášom i po ňom sa s I. S. nestretávali, nebývali spolu, nedohodli sa na
spoločnombývaníaaninavedeníspoločnejdomácnosti,I.S.pocelýčasbývaluobžalovanej.Svedkyňa
uvádzala, že nikdy so synom obžalovanej nemali vzájomný citový a intímny vzťah, v čase pred sobášom
bývala v nájomnom byte v T. W. G.. N.. L. a že I. S. v tomto byte nikdy nebol a nebýval. O podnájom

predmetného bytu prišla niekedy v jarných mesiacoch roku 2008. So synom obžalovanej sa stretli len
náhodou v meste Poprad a asi dva roky po sobáši, o manželskom spolunažívaní sa nerozprávali, pri
stretnutí s obžalovanou sa jej pýtala iba nato, či vybavuje „papiere na rozvod“. Svedkyňa tvrdila, že po
uzavretí sobáša ju syn obžalovanej nevyhľadal a ani iným spôsobom nekontaktoval, resp. že ani ona
nekontaktovala jeho.

Aj keď X. R. bola v prípravnom konaní vypočutá, bolo to však v procesnom postavení obvinenej osoby
a preto súd jej výpovede prečítať či ich vzájomne konfrontovať nemohol, vzhľadom na rozdielnosť
procesného postavenia obvinenej osoby a svedka.
Svedok I. S. - syn obžalovanej Y. K. v konaní pred súdom využil svoje právo a nevypovedal, v prípravnom
konaní uviedol, že s X. R. sa zoznámil asi v roku 2005 v byte jeho matky, kde X. R. často chodila na

návštevy, „padli si do oka“ a v byte obžalovanej sa začali aj intímne stýkať, keď odišiel na Ukrajinu s
X. R. bol v telefonickom kontakte a že po určitom čase sa zhodli na sobáši, ku ktorému došlo v roku
2007, aj keď obžalovaná ako jeho matka bola proti tomu preto, že X. R. bola od neho staršia. Svedok
ďalej uviedol, že sobáš vybavovali spoločne X. R., nevedel však uviesť aké doklady, boli potrebné
k vybaveniu sobáša, pamätal si iba to, že spoločne s X. R. chodili na Matričný úrad v Poprade, že

svedkami na sobáši boli jeho sestra E. a jej známy L. F., nevedel však uviesť kto z uvedených osôb bol
svedkom jemu a kto svedkom X. R. a to, že po sobáši sa spoločný obed konal v byte obžalovanej, kde
boli prítomní len jeho príbuzní. Svedok uviedol i to, že pred svadbou s X. R. „chodili“ asi dva roky, po
svadbe boli spolu dva mesiace, pretože potom odišiel na Ukrajinu, kde pracoval a staral sa o starých
rodičov a že na Slovensko sa vrátil len preto, že tu mal svoju manželku, chcel si tu nájsť prácu, vziať do

prenájmu byt na ich spoločné bývanie, s rodičmi už nechcel bývať aj preto, že obžalovaná s ich sobášom
nesúhlasila. Svedok dodal aj to, že i keď sa pred sobášom „domnieval“, že s X. R. budú bývať spoločne
nestalo sa tak preto, že X. R. mala „nejaké problémy“ súvisiace s tým, že neplatila nájomné a že bola
z bytu vysťahovaná. Keď sa svedok po sobáši vrátil na Ukrajinu pokúšal sa telefonicky svoju manželku
kontaktovať, jej telefón bol nedostupný, po návrate na Slovensko sa ju pokúsil navštíviť v jej pôvodnom

nájomnom byte aj osobne, byt mu otvorený nebol a z toho dôvodu požiadal obžalovanú, aby mu X. R.
pomohla nájsť a že až vtedy obžalovaná zistila, že jeho manželka bola z bytu „vyhodená“. S X. R. sa
stretol až niekedy v lete, bol na ňu nahnevaný preto, že za ním neprišla i keď vedela, že on býva u
matky. Svedok ďalej uviedol, že prvý oficiálny pobyt na území SR získal v roku 2008 a že keď sa ho
príslušníci cudzineckej polície pýtali na jeho manželku X. R. uviedol im, že je v práci, resp. že ju nevie

nájsť a že pracuje v Anglicku.
Svedkyňa E. S. - dcéra obžalovanej Y. K. v konaní pred súdom využila svoje právo a nevypovedala, v
prípravnom konaní tvrdila, že jej brat I. S. žil na Ukrajine, staral sa o starých rodičov, na Slovensko chodil
asi dvakrát až trikrát do roka, po príchode na Slovensko býval u obžalovanej. V roku 2005 sa zoznámila
s X. R., tri mesiace pred svadbou ju brat požiadal, aby mu šla za svedka, s čím súhlasila, k jeho svadbe

došlo niekedy na jar v roku 2007, druhým svedkom bol jej druh L. F., po svadbe mali spoločné posedenie
v byte u obžalovanej, na ktorom nik z príbuzných X. R. nebol.
Svedok Ľ. K. - syn obžalovanej Y. K. v prípravnom konaní uviedol, že manželstvo jeho brata I. S. E. X. R.
bolo spontánne, X. R. bola priateľka jeho mamy a jeho nezaujímalo, že brat si za manželku vzal staršiu
ženu. Svedok taktiež uviedol, že jeho brat I. L. L. X. R. stretávali určitý čas v rokoch 2006 až 2007 u

nich doma, spoločne chodili von, mali k sebe blízko, I. bral vzťah s X. R. vážne - bol ochotný žiť s ňou
zvyšok svojho života i to, že brat Oleg chodil na Ukrajinu, kde sa staral o starých rodičov, po ich smrti sa
na Slovensko vrátil s tým, že bude žiť so svojou manželkou a že si založia rodinu, X. R. však už nájsť
nevedel. V deň ich svadby nebol doma a k jej okolnostiam sa nevedel vyjadriť.Svedok v konaní pred súdom tieto skutočnosti potvrdil a dodal, že v čase, keď malo dôjsť k žalovanému
skutku nebol často doma, bližšie sa o vzťah brata I. E. X. R. nezaujímal, poznal ju len ako známu
jeho matky, s ktorou občas po práci šli na kávu či koláč, neboli však blízke priateľky, ako rodiny sa

nenavštevovali a ani bližšie nekontaktovali. Svedok mal vedomosť o tom, že jeho brat I. sa stretával s
X. R. u nich doma a keď sa ho pýtal na ich vzťah, brat mu povedal, že si „padli do oka“ a že ju má
rád. Svedok nemal vedomosť o tom, aby jeho matka dala X. R. 1 000,--Sk zato, že uzatvorila sobáš
s jeho bratom a tvrdil, že to určite neurobila a že ak to X. R. tvrdí - tak nie je psychicky v poriadku,
svedok nemal vedomosti ani o tom, za akých okolnosti došlo k uzavretiu sobáša medzi jeho bratom I.

E. X. R., vedel však, že po svadbe sa stretávali v byte v T., W. G.. M. Č.. XXXX/XX i to, že jeho brat I.
chcel kúpiť byt, v ktorom by spoločne s X. R. býval a keď mu to finančne nevyšlo X. R. prestala s ním
komunikovať a stretávať sa a aj keď sa brat snažil X. R. skontaktovať a hľadať ju aj prostredníctvom
telefonátov i osobne, nepodarilo sa mu to a ich vzťah skončil. Svedok dodal, že až keď jeho brat I.
požiadal občianstvo Slovenskej republiky, začali jeho rodinu navštevovať príslušníci cudzineckej polície
a vec skončila trestným stíhaním jeho matky.

Svedok L.Í. F. - druh dcéry obžalovanej Y. K. v prípravnom konaní uviedol, že s X. R. sa spoznal
v jesenných mesiacoch roku 2006, keď bol na návšteve u obžalovanej, bola tam spolu s I. S. a že
obžalovaná mu ju predstavila ako svoju kamarátku a známu I. S., o ich svadbe sa svedok dozvedel až
asi dva týždne pred jej termínom rovnako i to, že so svojou družkou E. S. budú svedkovia. Po svadbe
sa svedok už s X. R. nestretol. Svedok v konaní pred súdom uviedol, že syna obžalovanej I. S. osobne

spoznal niekedy v druhej polovici roku 2006, stretol sa s ním v rodine obžalovanej, vedel, že predtým žil
na Ukrajine, staral sa o rodičov obžalovanej, na Slovensko chodil za svojou matkou a sestrou a že po
smrti jeho dedka prišiel na Slovensko na dlhší čas. O X. R. sa bližšie nezaujímal, spomínala mu ju len
jeho družka E., od ktorej sa dozvedel aj to, že s I. S. tvoria pár, či „chodili“ spolu svedok uviesť nevedel.
Podľa jeho výpovede mu začiatkom roku 2007 jeho družka E. oznámila, že X. R. a I. S. sa idú brať, I. S.

ho požiadal, aby mu spoločne s E. šli za svedkov, do prípravy svadby sa osobne nezapájal. K ich svadbe
malo dôjsť niekedy v marci roku 2007, presný dátum uviesť nevedel a dodal len to, že išlo o malú svadbu,
že sa najprv stretli v rodine obžalovanej na malom pohostení, odtiaľ šli na Mestský úrad v Poprade,
kde sa uskutočnil samotný sobášny akt za prítomnosti jeho, družky E., X. R. E. I. S.. Svedok tvrdil, že
na mestskom úrade podpísal ako svedok nejaké papiere, po návrate z Mestského úradu v Poprade sa

spoločne vrátili do bytu obžalovanej a že v tom čase nikto z prítomných osôb mu nespomínal, aby šlo o
účelový sobáš. Svedok sa však domnieval, že medzi I. S. E. X. R. nešlo o „veľkú lásku“, aj keď určité city
a náklonnosti medzi nimi boli, X. R. bola od I. S. staršia o 10 až 15 rokov a preto navonok neprejavovala
lásku tak ako mladšie ženy. Tri až päť mesiacov po svadbe sa I. S. vrátil na Slovensko, snažil sa nájsť X.
R., nemohol sa s ňou skontaktovať, aj keď svedok nevedel uviesť z akého dôvodu. Svedok si pamätal,

že krátko pred alebo po svadbe im rodina obžalovanej ponúkala byt, čo však X. R. odmietala alebo
nechcela preto, že mala deti a z toho dôvodu podľa neho nebývali v spoločnej domácnosti. Svedok
nemal vedomosti o tom, aby obžalovaná ponúkala alebo poskytla nejaké finančné prostriedky X. R.Š.
za svadbu s jej synom I. a tvrdil, že rodina obžalovanej I. L. X. ponúkala len spoločné bývanie.
SvedokF..E.T.-príslušníkOddeleniacudzineckejpolíciePZSRvPrešovevprípravnomkonaníuviedol,

že v roku 2014 vykonal kontrolu u I. S., pretože menovaný podal žiadosť na Okresnom úrade v Prešove,
OdborevšeobecnejvnútornejsprávyoudelenieštátnehoobčianstvanaúzemíSR.Žiadosťmenovaného
bola zaslaná ich policajnej zložke na zaujatiu stanoviska a že z kontroly bol vyhotovený záznam pod
sp. zn. PPZ-HCP-PO8-ŠO-5-006 zo dňa 13.3.2014 a následne odoslaný Odboru cudzineckej polície,
ÚHaCPBratislavaanaMinisterstvovnútraSlovenskejrepubliky,Sekciiverejnejsprávy,Odboruštátneho

občianstva a matrík, Oddelenie štátneho občianstva Bratislava, z ktorého im dňa 17.6.2014 bola zaslaná
ďalšia žiadosť o vykonanie aktuálneho stanoviska k pobytu žiadateľa I. S., na základe ktorej bola u
menovaného opäť vykonaná kontrola, z ktorej bol vyhotovený ďalší záznam pod sp. zn. PPZ-HCP-PO8-
ŠO-18-003/2014 zo dňa 21.6.2014. Z ďalšej žiadosti príslušného policajného orgánu zo dňa 04.09.2014
o opätovné prešetrenie aktuálneho stanoviska k pobytu žiadateľa už vyplynulo podozrenie, že žiadateľ I.

S. nežije so svojou manželkou X. R. v spoločnej domácnosti, pretože táto nebola prihlásená k pobytu na
adrese žiadateľa, pri ich stretnutí mu menovaná uviedla, že s I. S. nikdy nežila v spoločnej domácnosti i
to, že o sobáš s I. S. ju požiadala obžalovaná, ktorá sobášom chcela zabezpečiť pre svojho syna I. pobyt
na území Slovenska. Podľa tvrdenia svedka X. R. mu uviedla aj to, že aj rozvod s I. S. mala zabezpečiť
obžalovaná, ktorá to však odmietla s tým, že „to stojí veľa peňazí“ a že žiadosť o rozvod podá neskôr.

Svedok tieto skutočnosti potvrdil aj v konaní pred súdom a dodal, že pri preverovaní osoby X. R. a jej
pobytu bolo zistené, že menovaná je v Meste Poprad vedená ako bezdomovec, nikdy s I. S. nežila v
spoločnej domácnosti a že pri ich stretnutí mu X. R. povedala, že ich sobáš „bol iba taký žart“ a že
obžalovaná chcela sobášom zabezpečiť I. S. pobyt na území SR.Z prečítanej svedeckej výpovede Y.. Y. Š. vyplynulo, že ako matrikárka Mestského úradu Poprad si
na okolnosti sobáša X. R. E. I. S. zo dňa 17.03.2007 pre odstup času nepamätá, zo zbierky listín z
matriky svedkyňa zistila, že dňa 28.2.2007 v Poprade prevzala ich žiadosť o uzatvorenie manželstva

vypísanú podľa úradnej predlohy, podľa ktorej ak je jedným zo snúbencov cudzí štátny príslušník musí
predložiť aj ďalšie doklady v zmysle zákona o matrike. Žiadosť o uzatvorenie manželstva občana SR
s cudzím štátnym príslušníkom musí byť podaná minimálne 14 dní pred sobášom, aby ju bolo možné
v prípade neúplnosti doplniť, resp. že predmetná skutočnosť sa ohlasuje aj cudzineckej polícii, čo sa v
danom prípade stalo dňa 6.3.2007. Podľa svedkyne občan Slovenskej republiky musí predložiť platný

doklad totožnosti, rodný list, ak je rozvedený aj právoplatný rozsudok o rozvode, po predložení príslušnej
žiadosti a jej kontrole sa žiadosť na matričnom úrade zaeviduje podpisom na žiadosti a pečiatkou
príslušného matričného úradu. Konkrétnu žiadosť o uzatvorenie manželstva mohol podať jeden zo
snúbencov alebo aj obidvaja, podpísať ju mohli v jej prítomnosti tiež obidvaja snúbenci, ale nemuselo to
byť súčasne s predložením žiadosti. Vo všeobecnosti musí byť najneskôr žiadosť podpísaná zo strany
snúbencov pred uzatvorením manželstva a to aj v čase sobáša, svedkyňa si však už nepamätala či

predmetná žiadosť o uzavretie manželstva X. R. a I. S. bola podpísaná pri jej podaní alebo až v čase
sobáša.
Z prečítanej svedeckej výpovede K.. H. H. vyplynulo, že ako zamestnankyňa oddelenia správy bytov a
nebytových priestorov na Mestskom úrade v Poprade obž. Y. K. poznala od roku 2001, že poznala aj X.
R., ktorá mala v nájme mestský byt na ul. N.. L. Č.. XXXX/XX U. T. v období od 14.08.2002 do mesiaca

marec 2009, kedy sa z bytu vysťahovala pre neplatenie nájmu. Svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla
aj to, že niekedy v priebehu roka 2008 alebo začiatkom roka 2009 kedy už X. R. nebola nájomcom
predmetného bytu prišla za ňou obžalovaná Y. K., ktorá jej uviedla, že jej syn sa oženil s X. R. a chcela
vyplatiť za X. R. nedoplatok na nájme, vtedy jej svedkyňa uviedla, že X. R. už nie je nájomcom bytu a
že ani po vyplatení nedoplatku by nevznikol spoločný nájom bytu manželov X. R. E. I. S. a to, že ona

nemá vedomosť o pobyte či novej adrese pobytu X. R..
Z prečítanej svedeckej výpovede R. Ž. príslušníka Oddelenia cudzineckej polície PZ Prešov vyplynulo,
že v roku 2004 s riaditeľom OCP PZ Prešov vykonal kontrolu cudzieho štátneho príslušníka I. S. z
dôvodu jeho žiadosti o udelenie štátneho občianstva na území Slovenska, na skutočnosti týkajúce sa
predmetnej kontroly si pre odstup času nespomenul a uviedol len to, že jej výsledky mali byť uvedené v

zázname z vykonanej kontroly. Po nahliadnutí do predloženého záznamu z kontroly zo dňa 12.03.2014
svedok uviedol, že záznam vykonal spolu so svojím spolupracovníkom N. W., kontrolovaný subjekt - I.
S. sa v mieste bydliska na adrese T., G.. M. Č.. XXXX/XX nezdržiaval a jeho matka obžalovaná Y. K.
uviedla, že je v Bratislave, kde vykonáva podnikateľskú činnosť, s I. S. sa nato telefonicky skontaktovali
a ten im to potvrdil. Svedok pre odstup času nevedel uviesť, či pri kontrole I. S. alebo u obžalovanej Y.

K. zisťovali aj okolnosti uzatvorenia jeho manželstva s X. R..
Z prečítanej výpovede svedka Y. I. - príslušníka Oddelenia cudzineckej polície PZ Košice vyplynulo, že
svedok vykonal kontrolu u I. S. na základe jeho žiadosti zo dňa 21.05.2013 o povolenie na trvalý pobyt
na neobmedzený čas a to v byte na ul. M. Č.. XXXX/XX U. T. a že na priebeh kontroly si pre odstup
času už nepamätá.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie aj prečítaním listinných dôkazov v podobe zápisníc
o konfrontáciách medzi obžalovanou Y. K. a pôvodne spoluobvinenou X. R., resp. medzi pôvodne
spoluobvinenou X. R. a svedkami E. S. E. I. S. a z ktorých vyplýva, že konfrontované osoby zotrvali na
svojich výpovediach urobených v prípravnom konaní.
Prípravné konanie zabezpečilo aj listinný dôkaz v podobe sobášneho listu z Matričného úradu mesta

Poprad zo dňa 08.12.2014 zapísaný v knihe manželstiev vo zväzku 24, ročník 2007, strana 217, por. č.
30, podľa ktorého dňa 17.03.2007 uzatvorili manželstvo I. H. S. E. X. R., C.. U., za prítomnosti svedkov E.
S.E.L.F.,žiadostiouzatvoreniemanželstvapodanejnaMatričnomúrademestaPopraddňa28.02.2007
I. H. S. E. X. R. zapísanú vo zväzku 24, ročník 2007, strana 217, por. č. 30, zápisnicou o uzavretí
manželstva zo dňa 17.03.2007 spísanú na Matričnom úrade mesta Poprad, oznámenia matrikárky

Matričného úradu mesta Poprad zo dňa 06.03.2007 o podaní žiadosti o uzavretie manželstva snúbencov
I. H. S. E. X. R., ktorého súčasťou bola fotokópia cestovného pas, vízum a pečiatka prechodu z Ukrajiny
I. H. S., ďalej čestné prehlásenie I. H. S. o jeho trvalom bydlisku na území Ukrajiny, osvedčenie o pravosti
jeho podpisu zo dňa 07.03.2007, potvrdenie o jeho rodinnom stave /úradný jazykový preklad notársky
overenej fotokópie duplikátu z 20.10.2006 a originál tohto dokladu zo dňa 20.10.2006/ vrátane úradného

jazykovéhoprekladu notárskyoverenejfotokópieobčianskehopreukazuI.H.S.,žiadosťI.S.oudelenie/
prvého/ povolenia na trvalý pobyt zo dňa 11.08.2008, záznam z vykonania kontroly - previerky cudzinca
vyhotovenom príslušníkmi OCP PZ Poprad dňa 14.09.2008, podľa ktorého obžalovaná Y. K. ako matka
I. S. uviedla, že I. S. poskytne ubytovanie na adrese T., G.. M. Č.. XXXX/XX a že jeho manželka X. S.,C.. R. má mať v čase kontroly trvalý pobyt na adrese T., G.. N.. L. Č.. XXXX/XX, kde býva s dvomi deťmi
pochádzajúcimi z jej prvého manželstva i to, že je momentálne zamestnaná mimo územia SR, t. j. v
Anglicku, kde sa aj prevažne zdržiava a podľa ktorého I. S. žiada o udelenie prvého povolenia na trvalý

pobyt z dôvodu zlúčenia rodiny na území SR v zmysle § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 48/2002 Zb.z. o
pobyte cudzincov, vyhodnotenie spisového materiálu o prvé povolenie na trvalý pobyt - zlúčenie rodiny
vyhotoveného OCP PZ Poprad dňa 14.09.2008, rozhodnutia OCP PZ Poprad sp. zn. UHCP-304-12/
RHCP-PO-CP-PP-KP-2008 zo dňa 14.9.2008 o udelení prvého povolenia na trvalý pobyt na území SR,
žiadosti I. S. o trvalý pobyt na neobmedzený čas zo dňa 14.05.2013 spolu s jeho čestným prehlásením,

záznamom z kontroly viažucej sa k tejto žiadosti vyhotovenom OCP PZ Prešov dňa 21.05.2013 a
vyhodnotením žiadosti o trvalý pobyt I. S. zo dňa 23.05.2013 vyhotovenej OCP PZ Prešov /v čase
kontroly I. S. mal byť podľa Ľ. K. - manžela obžalovanej Y. K. na návšteve u svojho známeho v Rakúsku,
oznámenia OCP PZ Prešov zo dňa 03.06.2013 adresovanému Mestu Poprad o udelení trvalého pobytu
I. S. na neobmedzený čas, žiadosti I. S. o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky zo dňa
17.02.2014, záznamu z kontroly k udeleniu štátneho občianstva SR vyhotovenom príslušníkom OCP

PZ Prešov dňa 24.02.2014, z ktorého vyplýva, že I. S. sa v tom čase nachádzal na Ukrajine, je ženatý,
s manželkou pre vzájomné nezhody nežije, záznamu z vykonanej kontroly pobytu cudzinca v mieste
bydliska vyhotovenom príslušníkom OCP PZ Prešov dňa 12.03.2014, z ktorého vyplýva, že žiadateľ má
pobyt na adrese T., G.. M. Č.. XXXX/XX, v byte obývanom spoločne s jeho matkou obžalovanou Y. K.,
nevlastným otcom K.. Ľ. K. a nevlastným bratom Ľ. K.Ý. a že v čase kontroly na tejto adrese nebol

prítomný a mal sa na nej zdržiavať len počas víkendov, stanoviska PPZ, Úradu hraničnej a cudzineckej
polície Prešov zo dňa 13.03.2014 k žiadosti I. S. o udelenie štátneho občianstva SR, z ktorého vyplýva,
že I. S. v mieste bydliska v čase kontroly vykonanej v dňoch 24.02.2014, 4.3.2014 a 10.03.2014 nebol
prítomný, na predmetnej adrese bol príslušníkom OCP PZ Prešov zastihnutý až dňa 19.06.2014 /X. R.
ako jeho manželka v čase previerky na tejto adrese zastihnutá nebola/, stanoviska PPZ, Úradu hraničnej

a cudzineckej polície Prešov zo dňa 21.06.2014, žiadosti MV SR, Sekcia verejnej správy Bratislava zo
dňa 04.09.2014 k aktuálnemu stanovisku pobytu žiadateľa I. S. týkajúceho sa jeho manželstva sa X. R. a
ichspoločnejdomácnostinaúzemíSRpodobunajmenej5rokov,zktorejvyplývalodôvodnépodozrenie,
žeI.S.sosvojoumanželkounežijevspoločnejdomácnosti,čímnespĺňajednuzozákladnýchpodmienok
pre udelenie štátneho občianstva SR podľa § 7 ods. 2 písm. a/ zákona č. 40/1993 Zb.z. o štátnom

občianstveSRajpreto,žejehomanželkaniejeprihlásenákpobytunaadresepobytužiadateľaapracuje
v spoločnosti DOXX, a.s. so sídlom Kálov 356, 010 01 Žilina a na to viažucich sa žiadosti a správ OCP
PZ Prešov svedčiacich pre dôvodné podozrenie, že I. S. so svojou manželkou X. R. v čase kontrol
nebýval v spoločnej domácnosti na adrese T., G.. M. Č.. XXXX/XX, keďže X. R. uvádzala adresu svojho
trvalého bydliska T., G.. C. Č.. XXXX, pričom išlo o podnájom i to, že na adrese T., G.. M. Č.. XXXX/

XX nikdy nebývala, so svojim manželom I. S. nikdy spolu nežila a že ich manželstvo „bol iba taký žart“,
resp. že o sobáš s I. S. ju požiadala obž. Y. K., ktorá tým pre neho potrebovala zabezpečiť pobyt na
území SR /viď úradný záznam na čl. 139, stanovisko PPZ, Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prešov
na čl. 140 až 141/.

Dôkazy získané z vyššie uvedených dôkazných prostriedkov súd potom vyhodnotil v zmysle zásad
uvedených v ustanovení § 2 ods. 10, ods. 11, ods. 12 Trestného poriadku a mal zato, že bol nimi
zistený skutkový stav veci tak, že o ňom nie sú dôvodné pochybnosti, že ich rozsah mu postačuje
na rozhodnutie o žalovanom skutku a že tieto boli získané aj zákonným spôsobom, súčasne mal súd
zato, že dôkazy získané z týchto dôkazných prostriedkov boli vyhodnotené podľa jeho vnútorného

presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
a nezávisle od toho, kto ich v konaní obstaral a že tieto dôkazy svedčia pre to, že žalovaný skutok
sa stal a že ho spáchala obžalovaná Y. K. na tom skutkovom základe, že v presne nezistenej dobe
roka 2006 v Poprade sprostredkovala pre svojho syna I. S., v tom čase trvale bytom F., G.. V. Č..
X, G., štátneho občana Ukrajiny a v Slovenskej republike bytom T., G.. M. Č.. XXXX/XX za odmenu

33,19,--eur /1 000,--Sk/ fiktívny sobáš s X. R., v úmysle mu týmto spôsobom zabezpečiť trvalý pobyt
na území Slovenskej republiky a tým mu pomôcť zotrvať na území Slovenskej republiky, s čím X. R.
súhlasila, kde následne po takto uzatvorenom sobáši konanom dňa 17.03.2007 na Mestskom úrade v
Poprade bolo I. S. na jeho žiadosť zo dňa 11.08.2008 rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ
Poprad pod č.p. UHCP-304-12/RHCP-PO-CP-PP-KP-2008 zo dňa 14.09.2008, právoplatného dňom

05.12.2008udelenéprvépovolenienatrvalýpobytnaúzemíSlovenskejrepublikynaúčelzlúčeniarodiny
v zmysle vtedy platného ustanovenia § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov, v
znení neskorších právnych predpisov a následne mu bol Oddelením cudzineckej polície PZ v Prešove
dňa 29.05.2013 pod č.p. PPZ-HCP-PO8-KP-485-007/2013 na základe jeho žiadosti, ktorú si podal dňa15.05.2013 v Prešove udelený trvalý pobyt na neobmedzený čas v zmysle vtedy platného ustanovenia
§ 46 Zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, v znení neskorších právnych predpisov.
Pri uznaní viny obžalovanej Y. K. zo žalovaného skutku a na predmetnom skutkovom základe súd

vychádzal predovšetkým z výpovedí svedkyne X. R., F.. E. T., R. Ž., Y.. Y. I., listinných dôkazov ale aj z
výpovedí samotnej obžalovanej Y. K., výpovedí svedka I. S., E. S., L. F., Ľ. K., Y.. Y. Š. E. K.. H. H.j majúc
zato, že tieto dôkazy na seba vzájomne nadväzovali, boli vo vzájomnej zhode a že sú bez relevantne
zistených rozporov či nezrovnalostí.
Vykonané dokazovanie súčasne objektívne a spoľahlivo vylúčili obranu obžalovanej Y. K., že sa

nedopustila žalovaného konania a spôsobom kladeným jej za vinu obžalobou, pretože obžalovaná sa
bránila len tým, že sobáš jej syna I. S., štátneho občana Ukrajiny s X. R.I. bol spontánny a že nesúvisel so
získaním jeho trvalého pobytu na území SR, resp. že X. R. nenahovorila na uzavretie sobáša za finančnú
odmenu vo výške 1 000,--Sk, že X. R. je na ňu z neznámych dôvodov nahnevaná, čo súd považoval len
za účelové tvrdenia a použité v snahe vyviniť sa z následkov svojej trestno-právnej zodpovednosti.
Obranu obžalovanej jednoznačne vyvrátila X. R., ktorá v procesnom postavení svedkyne v konaní pred

súdom tvrdila, že obžalovaná jej za sobáš s I. S. dala čiastku 1 000,--Sk i to, že malo ísť len o fiktívny
sobáš, ktorým obžalovaná chcela pre svojho syna získať trvalý pobyt na území SR a jej výpoveď súd
vyhodnotil ako hodnovernú a pravdivú, bez zistenia konkrétneho a relevantného dôkazu svedčiaceho
preto, aby svedkyňa chcela obžalovanú úmyselne krivo či nepravdivo obviniť.
Záveru súdu o hodnovernosti a pravdivosti tvrdení svedkyne X. R. korešpondovalo aj jej právoplatné

odsúdenie na základe trestného rozkazu vydaného Okresným súdom Poprad, sp. zn. 5T 28/2015
zo dňa 24.03.2015 a na rovnakom skutkovom základe ako v prípade obžalovanej Y. K. a pri právnej
kvalifikácii jej konania ako zločin prevádzačstva podľa § 356 Trestného zákona. S výpoveďou svedkyne
X. R. sa zhodovali i svedecké výpovede F.. E. T., R. Ž., Y.. Y. I. a aj vyššie uvedené listinné dôkazy o
hodnovernosti, ktorých súd žiadne pochybnosti nemal.

Súd však mal dôvodné pochybnosti o hodnovernosti dôkazov v podobe výpovedí I. S., E. S., L. F., Ľ. K.,
pretože tieto boli v rozpore s tvrdeniami svedkov X. R.I., F.. E. T., R. Ž., Y.. Y. I. a s listinnými dôkazmi.
Svedkovia boli v blízkom príbuzenskom vzťahu s obžalovanou a mali tak záujem svojimi tvrdeniami
pomôcť obžalovanej vyviniť sa z následkov jej trestno-právneho konania a preto tvrdeniam uvedených
v ich výpovediach neuveril a vyhodnotil ich len ako účelové, použité v snahe pomôcť obžalovanej.

Súd z procesných dôvodov nemohol vykonať dôkaz navrhovaný obhajobou a spočívajúci v prečítaní
výpovede X. R. z prípravného konania, pretože menovaná bola pred vyšetrovateľom vypočutá v
predmetnej trestnej veci len v procesnom postavení obvinenej osoby a toto jej procesné postavenie bolo
ukončené jej právoplatným odsúdením.
Z hľadiska právnej kvalifikácie súd konanie obžalovanej Y. K. kvalifikoval ako konanie, ktoré po všetkých

stránkach naplnilo znaky skutkovej podstaty zločinu prevádzačstva podľa § 356 Trestného zákona vo
forme návodu podľa § 21 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona, pretože obžalovaná naviedla iného, aby v
úmysle získať pre seba priamo finančnú výhodu osobe, ktorá nie je občanom Slovenskej republiky alebo
občanom iného členského štátu Európskej únie alebo občanom zmluvného štátu Dohody o Európskom
hospodárskom priestore alebo nemá trvalý pobyt na ich území, umožnila zotrvať na území Slovenskej

republiky tým, že naviedla X. R. aby za čiastku 1 000,--Sk uzatvorila s jej synom I. S. fiktívny sobáš v
úmysle takýmto spôsobom zabezpečiť mu trvalý pobyt na území SR.
Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovanej kvalifikoval ako konanie trestne zodpovednej
osoby a vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože chcela spôsobom
uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom a ako je zrejme z jej

následku tento záujem aj porušila.
Objektom trestného činu kvalifikovaného ako zločin prevádzačstva je záujem Slovenskej republiky,
Európskej únie a zmluvných štátov Dohody o Európskom hospodárskom priestore, aby sa štátne
hranice prekračovali v súlade so zákonom a medzinárodnými dohovormi a aby sa na území týchto
štátov zdržiavali a zamestnávali osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky alebo

občanmi iného členského štátu Európskej únie alebo občanmi zmluvného štátu Dohody o Európskom
hospodárskom priestore alebo nemajú trvalý pobyt na ich území, len legálne.
Obžalovaná Y. K. doposiaľ súdne trestaná nebola, nemá ani záznam ani v evidencii priestupkov vedený
v MV SR a z miesta trvalého bydliska je hodnotená kladne.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu u obžalovanej Y. K. vzal súd do úvahy všetky všeobecné aj
individuálne zásady platné pre ukladanie trestov, prihliadol na to, aby uložený trest zabezpečil ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, že mu vytvorí
podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne, aby iných odradil od páchaniatrestných činov a aby vyjadril aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súd súčasne prihliadol aj
na spôsob spáchania činu, dobu jeho spáchania, jeho následok, formu zavinenia, pohnútku, samotnú
osobu páchateľky, jej pomery, možnosť jej nápravy, na prevahu poľahčujúcich okolností v podobe

vedenie riadneho spôsobu života pred spáchaním skutku v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona a
po takto vykonaných a vyhodnotených zásadách dospel k záveru, že u obžalovanej Y. K. sa tento účel
trestu dosiahne aj uložením trestu odňatia slobody vo výmere 1 /jedného/ roka pri súčasnom použití
ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu tak vzhľadom
na okolnosti prípadu ako aj vzhľadom na pomery páchateľky, pretože u obžalovanej by použitie trestnej

sadzby ustanovenej týmto zákonom pri predmetnom zločine prevádzačstva podľa § 356 Trestného
zákona na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 2 /dvoch/ rokov bolo neprimerane prísne a že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti pred obžalovanou postačí aj trest odňatia slobody kratšieho trvania
a pod dolnú hranicu trestu, najmenej však vo výmere jedného roka, spolu so skúšobnou dobou v trvaní
1 /jedného/ roka.
Súd nebol tohto názoru, aby sa u obžalovanej dosiahol účel trestu a jej náprava uložením iného druhu

trestu či inej prísnejšej výmery trestu odňatia slobody a dlhšej skúšobnej dobe. Obžalovanej uložený
trest odňatia slobody zodpovedá tak konkrétnym okolnostiam prípadu, po zhodnotení závažnosti činu,
povahy a rozsahu spôsobených následkov ako i samotnej osobe obžalovanej, ktorá i pred spáchaním
skutku i do vyhlásenia predmetného odsudzujúceho rozsudku viedla riadny spôsob života. Uložený trest
bude účinne pôsobiť tak na samotnú osobu obžalovanej v rámci individuálnej prevencie trestu, keďže

súd citlivo vníma motív jej konania ako matky, ako aj na ostatných členov spoločnosti v rámci generálnej
prevencie trestu a hlavne v súčasnom období, ktoré sa vyznačuje rozširovaním práve tejto trestnej
činnosti súvisiacej s migráciou obyvateľstva pochádzajúceho mimo územia Európskej únie.
- naviedla iného, aby v úmysle získať pre seba priamo finančnú výhodu osobe, ktorá nie je občanom
Slovenskej republiky alebo občanom iného členského štátu Európskej únie alebo občanom zmluvného

štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo nemá trvalý pobyt na ich území, umožnila
zotrvať na území Slovenskej republiky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho
oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto
osoby oznámením bolo až doručenie rozsudku.