Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/879/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611202561
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1611202561.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobcov: 1/ R.
M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., E. XX, 2/ X. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., Y. XXXX/XX, 3/ F. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. Č.. XXX, všetci zastúpení advokátom JUDr. Tomášom Vaňom, AK so sídlom
Námestie SNP 23, Bratislava, proti žalovanému: TATRA UNITED CORPORATION, a.s., IČO: 31 382
711, so sídlom Námestie 1. Mája 5, Bratislava, zastúpený advokátkou JUDr. Ing. Barborou Popelkovou,
AK so sídlom Podjavorinskej 4/A, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 6. marca 2014, č.k. 7C 181/2011-154, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa rozhodnutia vo veci samej
p o t v r d z u j e .

V napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec
mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov štátu vo výške 37,72 Eur napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovia majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom sumu
42.972Eurspríslušenstvomtitulomvydaniabezdôvodnéhoobohateniaspočívajúcehovprotihodnoteza
užívanie pozemku v ich vlastníctve žalovaným, a to pozemku vedeného na LV č. XXXX nachádzajúcom
sa v kat. úz. M., okres W., parc. č. XXXX o výmere 4381 m2, keď žalobcovia sú podielovými
spoluvlastníkmi tohto pozemku každý v podiele 1/3 a taktiež nahradiť im trovy konania tak, ako budú

vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku. Zároveň mu uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvej
inštancie sumu 37,72 Eur titulom náhrady trov štátu. Žalobcom uložil povinnosť zaplatiť na jeho účet
sumu 2.002,- Eur titulom súdneho poplatku za podanú žalobu.

2. Právne vec posúdil poukazom na ust. § 451 ods. 1, 2 a § 454 Občianskeho zákonníka, keď
vyhodnotením vykonaného dokazovania zistil, že žalobcovia sú spoluvlastníci nehnuteľnosti, parc.
č. XXXX vo výmere 4381 m2 - orná pôda, každý v podiele 1/3, nachádzajúcej sa v kat. úz. M.,

zapísanej na LV č. XXXX Okresného úradu Malacky, katastrálny odbor. Žalovaný je vlastníkom
súboru stavieb zapísaných na LV č. XXXX Okresného úradu Malacky, katastrálny odbor, okrem iného
aj parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, všetko vedené ako stavby,
hospodárske budovy, v prípade parc. č. XXXX/XX sa jedná o stavbu dielne. Podľa kópie z mapyurčenéhooperátuobceM.aďalšiehogeodetickéhozameraniamalzazrejmé,žepozemokvovlastníctve
žalobcov je zastavaný čiastočne všetkými piatimi vyššie uvedenými stavbami, keď žalovaný za užívanie
nehnuteľnosti žalobcom nič neplatí. Mal za preukázané, že žalobcovia vlastnícke právo k pozemkom

nadobudli dedením a darovaním. Žalovaný je vlastníkom množstva nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXXX ako parc. reg. „C“ evidované na katastrálnej mape. Jedná sa o zastavané plochy a nádvoria,
ostatné plochy, ornú pôdu, lesné pozemky, trvalé trávne porasty, stavby hospodárskych budov, dielní a
ďalšíchstavieb.Žalovanýjeajvlastníkomstaviebzapísanýchakoparc.č.XXXX/X-hospodárkabudova,
XXXX/X - hospodárska budova, XXXX/X - hospodárska budova, XXXX/X - hospodárska budova, XXXX/

XX - hospodárska budova, XXXX/XX - dielne, ktoré nadobudol prevažne kúpou. Nehnuteľnosti vo
vlastníctve strán sporu sa nachádzajú v uzavretom areáli bývalého poľnohospodárskeho podniku v
Stupave. Vychádzajúc z informatívnej kópie z mapy obce Stupava zistil, že žalovaný má svoj areál
uzavretýavyužívahopodľasvojejúvahy,žalobcovianasvojenehnuteľnostinemajúprístup.Žalovanýza
užívanie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov nič neplatí. Pozemok žalobcov je vedený ako orná pôda,
avšak je zastavanou plochou prípadne spevnenou plochou a nachádzajú sa v nej poľnohospodárske

budovy. Žalovaný užíva pozemok žalobcov bez uzavretia nájomnej zmluvy a neplatí za užívanie žiadnu
náhradu. Na základe uvedeného vyvodil, že sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohacuje.

3. Náhradu za užívanie pozemku súd prvej inštancie určil ako cenu nájomného, ktorá otázka je otázkou
odbornou, z ktorého dôvodu v konaní ustanovil znalca Ing. T. V.. Poukázal na závery jeho znaleckého

posudku č. XXX/XXXX zo dňa 16.12.2012, v ktorom znalec určil cenu nájmu za užívanie nehnuteľnosti
za jeden m2 za jeden kalendárny rok vo výške 2.065,- Eur za m2. Ročný nájom za predmetný pozemok
potom určil sumou 9.046,77 Eur. Uviedol, že v zmysle pripustenej zmeny petitu žaloby realizovanej
žalobcami sa títo domáhajú zaviazať žalovaného k vydaniu bezdôvodného obohatenia za roky 2010
až 2013 vo výške 9.046,77 Eur ročne a čiastočne za rok 2009 (od 1.4.2009 do 31.12.2009) vo výške

6.785,- Eur.

4. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalovaný ako vlastník stavieb, ktorými je zastavaný pozemok
vo vlastníctve žalobcov, a užívateľ celého uzavretého areálu bývalého poľnohospodárskeho družstva,
neplatí žalobcom za užívanie pozemku žiadnu náhradu, preto žalobu na vydanie bezdôvodného

obohatenia za obdobie uplatnené žalobcami od 1.4.2009 (žaloba podaná 22.3.2011) vyhodnotil za
dôvodnú, keď výšku bezdôvodného obohatenia určil v súlade so závermi vykonaného znaleckého
dokazovania stanovujúceho cenu ročného nájmu.

5. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s platením peňažného dlhu priznal žalobcom aj nárok na úroky

z omeškania s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z.

6. O trovách konania rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

7. O povinnosti žalobcov zaplatiť na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok za žalobu vo výške 2.002,-
Eur rozhodol podľa ust. § 7 ods. 6 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších
predpisov a o náhrade trov štátu žalovaným vo výške 37,72 Eur titulom časti znalečného hradeného zo
štátnych finančných prostriedkov rozhodol podľa § 148 ods. 1, veta prvá O.s.p.

8. Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa istiny s príslušenstvom, náhrady trov konania a náhrady
trov štátu podal riadne a včas odvolanie žalovaný a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Namietal nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, keď podľa jeho
názoru úlohou súdu prvej inštancie bolo bližšie vysvetliť, na základe akých dôvodov právny vzťah medzi
stranami sporu má charakter bezdôvodného obohatenia, pretože len citácia ustanovení § 456 alebo

457 je nedostatočná. Napadnuté rozhodnutie mal za neodôvodnené v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
Namietal , že neužíva celý pozemok vo vlastníctve žalobcov, taktiež pozemok a ani budovy vo svojom
vlastníctve nevyužíva na podnikateľské aktivity, žalobcom neznemožňuje vstup na svoje pozemky.
Jediný spôsob obmedzovania žalobcov v ich vlastníctve je podľa neho existencia budov na časti ich
pozemku. Uviedol, že na pozemkoch je stavebný a iný odpad, ktorý nie je v jeho vlastníctve. Užívanie

pozemkov podľa neho nemožno vyvodiť zo skutočnosti, že areál je oplotený. Budovy a ani pozemok
žalobcov nevyužíva na podnikateľské účely, neprijíma z nich zisk. Ďalej v odvolaní uviedol právny
rozbor rozdielnosti parciel registra „C“ a registra „E“, keď poznamenal, že podľa LV č. XXXX je výlučným
vlastníkom viacerých stavieb nachádzajúcich sa na pozemkoch parc. č. XXXX/X-XX, avšak nedošlok preukázaniu, že je vlastníkom nejakej stavby na pozemku parc. č. XXXX vo vlastníctve žalobcov.
Namietal výšku priznanej náhrady vzhľadom na zmätočnosť záveru znaleckého posudku znalca Ing. T.
V., ktorý mal za rozporný, keď v ňom znalec v jednej časti charakterizuje pozemok ako pozemok s dobrou

vybavenosťou, v inej časti však konštatuje, že pozemok má slabé možnosti napojenia na inžinierske
siete.

9. Žalobcovia sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k podanému odvolaniu žalovaného vyjadrili
písomným podaním zo dňa 15.7.2014 a považovali napadnutý rozsudok za vecne správny a žiadali ho

potvrdiť.

10. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 C.s.p., veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Vzhľadom na dikciu príslušného prechodného ustanovenia C.s.p. o priamej a okamžitej aplikabilite
nového procesného poriadku účinného od 01.07.2016 (zákon č. 160/2015 Z.z.) podaním odvolania
žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie tento v napadnutom rozsahu nenadobudol právoplatnosť

a je potrebné ho odvolacím súdom v tomto rozsahu prejednať za použitia príslušných ustanovení C.s.p.
a v zmysle nich i o ňom rozhodnúť.

11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preto prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380
C.s.p. bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie
v rozsahu potrebnom pre zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti
žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a
na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj
náležite a podrobne odôvodnil (§ 393 ods. 2 C.s.p.), náležite sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami

strán prednesenými v konaní, z ktorého dôvodu sa odvolací súd s jeho právnymi závermi uvedenými v
odôvodnení napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov
(§ 387 ods. 2 C.s.p.). Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozhodnutia sa vyjadruje
len k odvolacím námietkam žalovaného.

12. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisového
materiálu, že parcely žalobcov tvoria uzavretý oplotený komplexný areál s možnosťou využívania na
jeden účel, pričom časť pozemkov, na ktorých nestoja budovy žalovaného je neoddeliteľná, môže
slúžiť ako odstavné plochy, príjazdové alebo prejazdové plochy. Nezastavané pozemky svojou povahou
tvoria jednoliaty uzavretý celok s pozemkami zastavanými a samostatne za daného stavu sú pre

žalobcov nevyužiteľné, keďže nemožno s nimi nakladať a ani prenajímať tretím osobám. Z uvedeného
dôvodu preto ako irelevantnú vyhodnotil obranu žalovaného uplatňovanú i v rámci konania odvolacieho,
že stavby v jeho vlastníctve sa nenachádzajú na celom pozemku. Rovnako irelevantnou s ohľadom
na uvedené je i odvolacia námietka žalovaného, že svoje stavby a pozemok žalobcov neužíva,
t.j. nevyužíva na žiadne napríklad podnikateľské účely, a teda nemá z ich užívania zisk. Medzi

stranami sporu v rámci konania prvostupňového nebolo sporné, že medzi nimi nedošlo k uzavretiu
žiadneho právneho úkonu, ktorý by žalovanému umožňoval pozemky vo vlastníctve žalobcov užívať,
taktiež nebolo sporné, že žalovaný žalobcom neposkytuje žiadnu odplatu za ich užívanie, nedošlo
ani žiadnym právne relevantným a kvalifikovaným spôsobom k zriadeniu vecného bremena a práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu ohľadom užívania pozemkov. Pozemok žalobcov žalovaný užíva

bez akéhokoľvek právneho titulu, keď právnym titulom nemôže byť žalovaným uvádzaný historický
proces a vývin vzniknutej situácie a v tomto smere je nutné obranu žalovaného vyhodnotiť ako
irelevantnú, keď jediným kritériom pre účely právneho posúdenia veci je vlastníctvo a užívanie stavieb
na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov žalovaným. Na základe uvedeného preto u žalovaného došlo
k vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcov spočívajúceho v získaní majetkovej hodnoty

subjektom pozemky užívajúcim bez poskytovania náhrady, pretože majetkovú hodnotu nezískava len
ten, komu sa zvýšili aktíva, alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa
inak, ak by existoval právny titul na plnenie, majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie
(užívanie pozemkov) by musel poskytovať náhradu. Keďže príjemca takéhoto plnenia, t.j. umožneniaužívania pozemkov, nemôže takéto plnenie vrátiť, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme
peňažnej náhrady podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rovnako irelevantné sú odvolacie
argumenty žalovaného ohľadom vecí na pozemku ležiacich (smeti), ktoré nie sú v jeho vlastníctve,

keď tieto skutočnosti nemajú žiaden vplyv na podstatu existencie bezdôvodného obohatenia titulom
užívania pozemku bez náhrady. Žalobcovia s pozemkom nemôžu nakladať spôsobom vlastníctvu veci
podľa zákona prislúchajúcim z dôvodu stavieb na pozemku, nie z dôvodu prítomnosti veci hnuteľných
(smetí) na nich. Čo sa týka poukazu žalovaného na rozdielnosť parciel reg. „C“ a reg. „E“, ako aj na
skutočnosť, že žalobcovia nepreukázali, že žalovaný je vlastníkom stavieb nachádzajúcich sa na ich

pozemku v zmysle predložených LV, odvolací súd poukazuje na ust. § 132 O.s.p. platného a účinného
počas prvostupňového konania o voľnom hodnotení dôkazných prostriedkov, podľa ktorého súd prvej
inštancieboloprávnenýaajpovinnýhodnotiťvšetkyvykonanédôkazy samostatneakoajvovzájomných
súvislostiach a taktiež prihliadať pri tom na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo
uviedli účastníci konania. Na základe takéhoto vyhodnotenia všetkých dôkazov potom jednoznačne v
konaní vyšlo najavo, že žalovaný stavby, ktoré sú postavené sčasti aj na pozemku žalobcov, rovnako aj

celý uzavretý areál, ktorého súčasťou sú i pozemky žalobcov, užíva, t.j. hlási sa k nim, disponuje ním,
ovláda ho, rozhoduje o spôsobe jeho využitia, pričom takéto tvrdenia v rámci svojej obrany nepoprel ani
samotný žalovaný odvolávajúc sa na historický proces vzniku danej situácie a svoju snahu so žalobcami
sa dohodnúť, pričom do úvahy prichádzalo i riešenie formou kúpnej zmluvy. Otázka vlastníctva stavieb
je preto irelevantná, keď rozhodujúcou skutočnosťou je reálne užívanie a možnosť ovládania areálu

žalovaným, z ktorého dôvodu odvolací súd ani poukaz na rozdielnosť parciel registrov „C“ a „E“
nevyhodnocoval. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa údajnej nezrozumiteľnosti
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, nakoľko v ňom absentuje uvedenie konkrétneho dôvodu, či
vzťah strán sporu možno označiť za bezdôvodné obohatenie vzniknuté z neplatného právneho úkonu,
alebo bez právneho dôvodu, prípadne titulom právneho dôvodu, ktorý odpadol, či iného spôsobu vzniku

bezdôvodného obohatenia, odvolací súd uvádza, že absencia tohto právneho rozboru nespôsobuje
nezrozumiteľnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, keď je v ňom zrozumiteľne uvedené,
že bezdôvodné obohatenie žalovaného spočíva v skutočnosti, že užíva stavby nachádzajúce sa na
pozemku žalobcov a za toto užívanie im neplatí žiadnu náhradu. Neobstojí teda napokon ani argument
žalovaného o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, ktorý obsahuje všetky náležitosti požadované

v čase jeho vydania platného a účinného ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a súd prvého stupňa jeho odôvodneniu
venoval primeranú pozornosť. Stručne a jasne v ňom opísal priebeh konania, vysvetlil argumentáciu
oboch procesných strán, uviedol na vec sa vzťahujúce právne normy a spôsob ich aplikácie. Svoje
rozhodnutie odôvodnil dostatočným spôsobom.

13. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka je vlastník v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Vlastnícke právo ako právo
výsostné zaručuje vlastníkovi veci všeobecné, priame panstvo nad vecou, lebo dáva vlastníkovi moc,
aby všeobecne podľa vlastnej vôle s vecou nakladal. Ide o právo absolútne, pôsobiace voči všetkým
a zodpovedá mu povinnosť všetkých ostatných nerušiť vlastníka vo výkone svojho vlastníckeho práva

k veci.

14. S poukazom na citované ustanovenia, prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho
žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v celom rozsahu po skutkovej a

právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého výroku rozsudku súdu
prvej inštancie, ktorým zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcom vo výške
nájmu za prenájom ich pozemkov za obdobie od 1.4.2009 do 31.12.2013. Za neopodstatnenú vyhodnotil
i odvolaciu námietku žalovaného k výške priznanej náhrady, a to, že súd prvej inštancie prihliadol
na závery rozporného znaleckého posudku Ing. Jarabicu. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia k

preukázaniu svojho tvrdenia o výške bezdôvodného obohatenia po začatí súdneho konania doložili
listinné dôkazy, (znalecký posudok o cene nájmu pozemku vypracovaný znalkyňou Ing. Y. a potvrdenia
realitných kancelárií o výške nájmu pozemkov v danej lokalite), ktorých pravdivosť a hodnovernosť
žalovaný namietal, pričom však dôkazné prostriedky vyvracajúce správnosť žalobcami doložených
listinných dôkazov nedoložil. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyjadrenie žalovaného k týmto žalobcami

doloženým listinným dôkazom nariadil vo veci znalecké dokazovanie a určením ceny ročného nájmu
pozemku ustanovil súdneho znalca Ing. V.. Na pojednávaní konanom dňa 6.2.2014 zástupcovia oboch
procesných strán namietali nedoručenie znaleckého posudku a žiadali pojednávanie odročiť za účelom
možnosti vyjadrenia sa k nemu. Písomné vyjadrenie k znaleckému posudku žalovaný nepodal. Napojednávaní konanom dňa 6.3.2014 závery znaleckého posudku nenamietal, na vyvrátenie posudkom
určenej ceny nájmu nenavrhol žiadne dôkazné prostriedky, vykonanie kontrolného znaleckého posudku
nenavrhol. Po poučení podľa vtedy platného a účinného ust. § 120 ods. 4 O.s.p. na výzvu súdu

prvej inštancie uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Vzhľadom na uvedené
potom odvolací súd konštatuje, že procesný postup súdu prvej inštancie bol plne súladný so zákonom,
keď žalovanému neodňal procesné právo vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu a keď na závery
znaleckého posudku vo vzájomnej súvislosti s inými dôkaznými prostriedkami (ust. § 132 O.s.p.), a to
znaleckým posudkom Ing. Y. a potvrdením realitných kancelárií, prihliadol a pre účely rozhodnutia vo

veci z jeho záveru i vychádzal.

15.Odvolacísúddospelkzáveru,žežalobcoviaunieslidôkaznébremenoosvojichtvrdeniachtýkajúcich
sa vzniku a aj výšky bezdôvodného obohatenia a žalovaný relevantným spôsobom nimi predložené
dôkazy nespochybnil. Obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom

ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali
za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo ktoré by spochybňovali
správnosť jeho záverov.

16. S poukazom na citované ustanovenia a za stavu, keď súd prvej inštancie v danom prípade

v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a
účastníkmi konania navrhnutých dôkazov, a keď žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti,
resp. tvrdenia, s ktorým by sa nebol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne
vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne posúdil, tzn. na správne zistený
skutkový stav aplikoval zodpovedajúce právne normy, odvolací súd tento rozsudok v napadnutom

rozsahu týkajúcom sa priznanej istiny a príslušenstva ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
potvrdil.

17. V časti týkajúcej sa náhrady trov konania výrok rozsudku súdu prvej inštancie nie je preskúmateľný,
nakoľko v ňom nie je špecifikovaná suma titulom tejto náhrady trov konania, keď v tejto výrokovej časti

preskúmavaného rozhodnutia je len uvedené, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcom trovy konania
tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku na účet ich právneho zástupcu. Vzhľadom
na uvedenú nepreskúmateľnosť uvedeného výroku možno konštatovať, že uvedeným procesným
postupom súd prvej inštancie znemožnil stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné právo
spočívajúce v obrane proti súdnemu rozhodnutiu v rámci konania odvolacieho, a to v takej miere, že

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia
ohľadom náhrady trov konania nie je uvedená suma vyjadrujúca výšku nároku na náhradu trov konania
či povinnosti ich úhrady, ktorý nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom z hľadiska
zachovania dvojinštančnosti súdneho konania.

18. Na základe uvedeného preto odvolací súd v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušil. Podľa § 391 ods. 1 C.s.p. mu
vec v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie o náhrade trov konania. V rámci nového
konania o náhrade trov konania súd prvej inštancie ustáli sumu trov konania, ktorú je žalovaný povinný
žalobcom nahradiť a túto špecifikuje v novom rozhodnutí (§ 391 ods. 3 C.s.p.).

Pokiaľ ide o výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ohľadom náhrady trov štátu, odvolací
súd na základe preskúmania obsahu spisu zistil, že tieto trovy štátu vznikli zaplatením časti priznaného
znalečného zo štátnych finančných prostriedkov vzhľadom na nedostatočné pokrytie znalečného z
preddavkov zaplatených stranami sporu. Keďže podľa § 148 ods. 1, veta prvá O.s.p. účinného v čase

rozhodovania o náhrade trov štátu rozhodnutie o tomto nároku štátu bolo determinované výsledkami
konania, t.j. pomerom úspešnosti procesnej strany v konaní, správne súd prvej inštancie postupoval,
ak na túto náhradu trov štátu zaviazal v konaní neúspešnú stranu žalovaného. Odvolací súd preto
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v uvedenej časti týkajúcej sa náhrady trov štátu ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 v spojení
s § 378 ods. 1 C.s.p. a ich náhradu úspešným žalobcom priznal v plnom rozsahu, keď o ich výške
rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť

v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).