Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. október 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8P/32/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116207895
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2116207895.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom vo veci starostlivosti o maloleté

dieťa: DáX. V., O.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Trnava, dieťa rodičov: matka IngE. V., O.. XX.XX.XXXX, V. XXX XX D. XXX a otec MilaO. V., O..
XX.XX.XXXX, V. N., P. V. P. XXX/X, XXX XX N., o zníženie výživného k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa v celom rozsahu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na súde dňa 07.04.2016 sa otec maloletého DávC. V., O.. XX.XX.XXXX domáhal
zníženia vyživovacej povinnosti na maloletého syna zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 60,- eur

mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom č.k. 36P/9/2010 zo dňa
22.07.2010 bol zaviazaný platiť výživné vo výške 80,- eur mesačne. Rozsudkom Okresného Trnava
v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava č.k. 23Cop/113/2013 bola jeho vyživovacia povinnosť
zvýšená na 100,- eur, pričom jeho návrh na zníženie výživného bol zamietnutý. Navrhovateľ uviedol,
že Krajský súd vychádzal z nesprávnych informácii, kedy tento vzal v úvahu, že príjem otca dosahoval
500-600eur,pričomvzalvúvahu,žeotecsavzdalbezdôvoduvýhodnejšiehozamestnania. Navrhovateľ
uviedol, že bezprostredne po ukončení pracovného pomeru sa zamestnal s príjmom približne rovnakým.

Vo vzťahu k príjmu u p. V. P. uviedol, že jeho príjem nebol v rokoch 2009-2010 u tohto zamestnávateľa
vo výške 500-600 eur, ale bol vo výške 352,60 eur mesačne v čistom. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v
súčasnostijezamestnanýuzamestnávateľaW.P.,akovodič,kdemalvčaseposlednejúpravyvýživného
príjem 340,- eur v hrubom, pričom v súčasnosti má príjem vo výške minimálnej mzdy. Ďalej návrh dôvodil
tým, že podľa jeho názoru je lepšie mať stabilný nižší príjem z pracovného pomeru na dobu určitú
ako vyšší príjem z pracovného pomeru na dobu neurčitú. Svoje výdavky navrhovateľ špecifikoval ako
výdavky na výživné dcéry O. vo výške 55,- eur mesačne, 100,- eur na syna Y.. Ďalej poukázal na to,

že výživné by nemalo dosahovať viac ako 25% príjmu povinného rodiča (pri vysokoškolákoch). Ďalej
uviedol, že má mesačné výdavky na základné životné potreby (ošatenie, stravu, ubytovanie) a platí dva
úvery vo výške 210,- eur mesačne. Pre výživné na maloletú dcéru O. je voči navrhovateľovi vedené
exekučné konanie. Záverom uviedol, že jeho zárobkové a majetkové pomeru mu neumožňujú platiť
výživné v stanovenej výške.

2. Matka sa k návrhu vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 25.05.2016, kde uviedla, že nesúhlasí s

tvrdeniami otca, nakoľko tento žije v prenajatom byte, platí za služby spojené s užívaním bytu, vlastní
auto, platí pohonné hmoty, stravu, ošatenie, telekomunikačné platby, TV, výživné a úvery. Súčasne
uviedla, že pre posúdenie je potrebné vychádzať z reálnych zárobkových, majetkových možností,
daných fyzickým stavom, nadaním a vedomosťami. Ďalej vyslovila matka ten záver, že navrhovateľovpríjem prezentovaný v návrhu nie je skutočný, ide o príjem naoko z dôvodu prebiehajúcich exekučných
konaní. Matka uviedla, že má príjem v podobe invalidného dôchodku vo výške 261,- eur mesačne,
pričom má vážne zdravotné problémy v podobe poruchy sluchu, pričom však vyvíja úsilie v záujme

zabezpečenia potrieb maloletých detí. Pracuje v chránenej dielni, kde má čistý mesačný príjem vo
výške 550,- eur mesačne a poberá výživné na maloletú dcéru 190,- eur mesačne. Žije v domácnosti
s partnerom, ktorý zarába 600,- eur v čistom. Platí mesačné výdavky v súvislosti s bývaním vo výške
505,30 eur mesačne (hypotéka 279,79 eur mesačne, internet/tv/tel. 52,60 eur mesačne, plyn 70,- eur,
elektrina 70,- eur, voda 12,91 eur, poistka domu 20,- eur mesačne), výdavky na cestovné 150,- eur

mesačne (tri osoby), výdavky na deti podľa špecifikácie č.l. 14, bežné výdavky na stravu,/drogériu/
kozmetiku vo výške 300,- eur mesačne. Matka ďalej poukázala na svoj zdravotný stav, ktorý sa jej môže
zhoršiť. Matka poukázala na to, že zmenila bydlisko na odporúčanie lekárov (bývala na X P., pričom sa
presťahovala do rodinného domu v D.). Ďalej uviedla, že na syna sa zvýšili výdavky v súvislosti s jeho
nástupom na strednú školu. Navrhovateľ sa so synom nestretáva, pričom výživné platí prostredníctvom
exekútora vo výške 49,- eur mesačne a niekedy aj mimo uvedeného zaplatí z účtu partnerky sumu

30,- eur. Vzhľadom na uvedené matka žiadala návrh zamietnuť, alternatívne rozhodnúť o zvýšení
výživného na maloletého na sumu 150,- eur mesačne. K vyjadreniu pripojila lekársku správu č.l. 18-19,
20, prepúšťaciu správu č.l. 21, lekársku správa - nález č.l. 22, lekársku správu č.l. 23, rozhodnutie
Sociálnej poisťovne č.l. 24, potvrdenie o príjme č.l. 25, ponuky práce č.l. 26-40.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a oboznámením sa s listinnými dôkazmi
týkajúcich sa príjmov a výdavkov účastníkov konania, rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:

4. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine (ZR), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich
výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

5. Podľa § 62 ZR
- ods. 1 - plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
- ods. 2 - obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a

majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
-ods.3-každýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkovépomeryjepovinnýplniťsvoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- ods. 4 - pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa

o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- ods. 5 - výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

6. Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

7. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

8. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia

súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa
začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

9. Podľa § 78 ods. 1, 3 ZR: Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

10. Naposledy bolo výživné upravené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 20P/251/2011-133 zo
dňa 30.09.2013 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Trnava č.k. 23CoP/113/2013-156 zo dňa31.03.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.04.2014. Podľa uvedených rozhodnutí je otec
povinný platiť výživné vo výške 100,- eur mesačne.

11. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nie sú splnené podmienky na zmenu
vyživovacej povinnosti otca, a to znížením jeho vyživovacej povinnosti v akomkoľvek rozsahu. Súčasne
súd nezistil podmienky na zmenu vyživovacej povinnosti otca tak, že by mu zvýšil vyživovaciu povinnosť,
a tak posúdil alternatívny návrh matky na zvýšenie výživného ako obranu proti návrhu.

11. Súd pri posudzovaní návrhu vychádzal z nasledovných skutočností: a) odôvodnené potreby
maloletého a ich zmena b) možnosti schopnosti, majetkové pomery otca a ich zmena, c) možnosti
schopnosti majetkové pomery matky a ich zmena. Súd v konaní pre účely rozhodnutia zisťoval skutočný
stav.

12. Odôvodnené potreby maloletého. Súd konštatuje, že z jeho činnosti je mu známe, že s rastom

veku ako aj nástupom na strednú školu je spojený zásadný rast nákladov na maloleté deti, a to tak
do výdavkov na školu, ako aj výdavkov na stravu a ošatenie. Vzhľadom na uvedené sa preto súd
sústredil na zistenie aktuálnych výdavkov na maloleté dieťa za účelom zistenia skutočného stavu. Matka
špecifikovala celkové výdavky na maloletého syna vo výške 250,- eur (č.l.69), z toho výdavky na stravu
a drogériu 100,- eur (špecifikácia č.l. 14, 300,- eur /tri osoby), výdavky na ošatenie 50,- eur mesačne,

výdavkynaškolu10,-eurmesačne(100,-eurjednorázovozačiatkomškolskéhoroka,+10,-eurexkurzie
x 2 = 120,- eur ročne, vrátane týchto výdavkov súd zhrnul aj výdavky na ZRPŠ, atď. ), výdavky na
dopravu vo výške 50,- eur (špecifikácia č.l. 14), poistka 20,- eur mesačne, ostatné výdavky (vreckové,
voľnočasové aktivity, holič, lieky....). Súd z pohľadu matkou špecifkovaných výdavkov nemal zásadné
pochybnosti o ich výške, aj keď by čiastočne pridal výdavok na stravu o 10,- eur a ubral výdavok

na oblečenie z pohľadu oprávnených výdavkov na maloletého. Súd konštatuje, že oproti výdavkom
špecifikovaným v minulých obdobiach (v predchádzajúcich konaniach) došlo k evidentnému rastu týchto
nákladov z dôvodu veku, rastu a návštevy strednej školy. Súd k takto špecifikovaným výdavkom matkou
započítal aj výdavky na bytovú potrebu maloletého, ktorú v celom rozsahu zabezpečuje matka, a to v
celkovej výške 100,- eur. Uvedenú sumu súd vypočítal nasledovným spôsobom. Z celkových matkou

špecifikovanýchvýdavkovnazabezpečenie bývania505,30eur(skladásazvýdavkovelektrina70,-eur,
plyn 70,- eur, voda 12,91 eur, internet-TV-telefón vo výšked 52,60 eur, hypotéka vo výške 279,79 eur,
poistka vo výške 20,- eur mesačne), započítal na maloletého syna necelých 20%, nakoľko domácnosť
tvoria štyri osoby (matka, jej nový partner, maloletý syna a maloletá dcéra). Súd v súvislosti so zvýšenými
nákladmi na bývanie má za to, že tieto sú odôvodnené, tak zdravotným stavom matky, ako aj potrebou

zabezpečenia vhodného prostredia pre rozvoj osobnosti maloletých detí. Celkové oprávnené výdavky
na maloletého syna vo výške 350,- eur mesačne v súčasnosti.

13. schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca: Otec pracuje ako zamestnanec za minimálnu
mzdu v povolaní vodič pekárne. Uvedenú skutočnosť tvrdil v rámci návrhu na zníženie a snažil sa

ju preukázať aj výplatnými páskami od zamestnávateľa, podľa ktorých má mesačné príjmy vo výške
od 319,96 eur do 351,17 eur. Navrhovateľ otec v rámci konania tvrdil, že hradí nasledovné výdavky -
úver vo výške 144,- eur, výživné dcéra 55,- eur (109,- eur exekučne), výživné syn 49,- eur (exekučne),
výdavky na bývanie 100,- eur, výdavky na stravu 20,- eur, výdavky na domácnosť 20,- eur, výdavky
na ošatenie 20,- eur, výdavky na telefón 30,- eur (donedávna - 40,- eur), t.j. celkové otcom bežne

hradené výdavky min. vo výške 492,- eur. Súd ďalej konštatuje, že otec v priebehu pojednávania
uviedol, že v rámci voľnočasových aktivít spí a chodí po brigádach. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni
vyplynulo, že otec - navrhovateľ mal len jednu brigádu s príjmom 10,- eur. Vzhľadom na to, že príjmy
otca zjavne nezodpovedajú výdavkom má súd za to, že otec má aj iný príjem ako deklarovaný v
tomto konaní, pričom v rámci pojednávania nezdokladoval, v akej výške tento príjem je. Súd ďalej

konštatuje, že fenomén čiernej práce v rámci Slovenskej republiky je pomerne rozšírený jav, pričom
súd má za to, že sa priamo dotýka aj navrhovateľa. Súd zvažoval, že posúdi príjmy otca podľa § 63
zákona o rodine (príjem otca vo výške 20 násobku životného minima), avšak vzhľadom na stav konania ,
upustil od uvedeného postupu, nakoľko súd má zato, že otec takýto príjem nedosahuje a nie je cieľom
súdu kriminalizovať otca nastavením výživného vo výške, ktorú nebude schopný zaplatiť. Súd však vo

vzťahu k vyživovacej povinnosti otca, tohto poučuje, že svojím konaním sa môže dopustiť spáchania
trestného činu zanedbania povinnej výživy, a to či už úmyselne alebo z nedbanlivosti, pričom posúdenie
trestnoprávnej zodpovednosti otca by bolo/je na orgánoch činných v trestnom konaní. Súd ďalej otcovi
pripomína, že vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá má prednosťpred všetkými ostatnými povinnosťami rodiča. Ďalej skutočnosť, že otec si berie na seba neprimerané
záväzky (úvery) na zabezpečenie svojich individuálnych záujmov, nemožno v žiadnom prípade prenášať
na deti v podobe zníženého výživného. Otec si vzal úver vo výške 5.000,- eur, ktorý použil na osobné

potreby,beztohoabysiplnilriadnesvojuvyživovaciupovinnosť.Súdprihodnotenímožností,schopností
otca dosahovať príjem vychádzal jednak z predchádzajúcich rozhodnutí súdov, ktoré stanovili príjem
otca na 500,- až 600,- eur, ako aj z vlastného zisťovania a dokazovania. Z č.l.26 plynie ponuka práce,
ktorú vzhľadom na praktické skúsenosti otca by bol schopný vykonávať, a ktorá je ohodnotená na
sumu 850,- eur. Rovnako ponuka práce č.l. 31-32 so mzdou 785,- eur (s bonusmi), resp. ponuka práce

(č.l.38-39) so mzdou od 664,- eur do 850,- eur, pričom obe práce by otec mohol vykonávať. Ďalej otec
má vodičský preukaz skupiny C, pričom podľa zisťovania súdu vodič skupiny C v Tranvskom kraji (podľa
údajov dostupných na internete) priemerne zarába sumu 645,- eur (podľa údajov štatistického úradu
pre rok 2016 je priemerná mzda v doprave a skladovaní vo výške 881,- eur a pri ostatných činnostiach
vo výške 554,50 eur za prvý polrok 2016 (č.l.107), za rok 2015 vo výške 863,- eur resp. 593,- eur (č.l.
107). Súd vo vzťahu k tvrdeniam otca o jeho nízkom príjme konštatuje, že tento dobrovoľne zotrváva

v práci s nízkym ohodnotením, pričom zvyšok príjmu si zabezpečuje brigádami, ktoré nie sú zachytené
v Sociálnej poisťovni. Uvedený stav súčasne otec využil na podanie návrhu na zníženie výživného, kde
deklaruje svoj nízky príjem. Súd je toho názoru, že deti by mali každého rodiča motivovať k tomu, aby
zvýšil svoje pracovné aktivity a zabezpečil deťom primeraný štandard. Súd k otcovi konštatuje, že má
všetky predpoklady na to, aby zarábal viac (aj oficiálne), pričom to, že formálne vykazuje nízky príjem

je jeho osobná vec, ktorú nemôže prenášať na deti. Súd je toho názoru, tak ako bolo prezentované už
v minulých rozhodnutiach, že otec je schopný zarábať minimálne sumu 600,- eur (čomu zodpovedajú
aj otcove výdavky), pričom ak sa tak nedeje, tak je to len z jeho osobného rozhodnutia a nezáujmu.
Na základe uvedených skutočností má súd za to, že otec je schopný zarábať sumu 600,- eur v čistom,
pričomvsúčasnostiužminimálne500,-eurvčistomdosahujenazákladetvrdenýchvýdavkov.Vovzťahu

ktomu,žeotecjeochotnýplatiťvýdavoknamobilnýtelefón,ktorýkživotunepotrebuje,vovýškerovnakej
ako platí výživné na maloleté dieťa, stojí tento postoj otca za úvahu (mal by otec zvážiť sebareflexiu), a
to prečo a kedy sa takto rozhodol postupovať, čo ho vedie k zotrvaniu na tomto postoji.

14. Možnosti schopnosti a majetkové pomery matky. Matka je invalidná dôchodkyňa so zdravotnými

problémami - viď lekárske správy pripojené k vyjadreniu (č.l.18-23), ktorá poberá invalidný dôchodok vo
výške 261,50 eur, má ďalší čistý mesačný príjem vo výške 579,53 eur (prepočet podľa hrubých príjmov
č.l. 6-7 zistených z lustrácie v sociálnej poisťovni vrátane daňových bonusov), t.j. čistý príjem 864,56
eur vrátane rodinných prídavkov vo výške 23,52 eur na jedno dieťa. Matkin príjem sa od posledného
určenia výživného zvýšil, pričom však vzhľadom na jej zdravotné komplikácie nemusí tento trvať do

ďalekej budúcnosti s tým, že matka si zvýšením pracovných aktivít môže zhoršovať zdravotný stav.
Matka poberá tiež výživné na maloletú dcéru, avšak toto je účelovo určené na výživu maloletej dcéry,
a preto súd túto sumu do príjmov nepočíta. Matka napriek zdravotným ťažkostiam vyvíja nadpriemerné
úsilie na zabezpečenie potrieb rodiny a starostlivosti o maloleté deti. Matka je vlastníčkou rodinného
domu a staršieho automobilu, pričom rodinný dom získala čiastočne z prostriedkov za predaj bytu a

čiastočne z úveru vo výške 40.000,- eur. Matka má ďalší úver na rekonštrukciu vo výške 10.000,- eur,
ktorého výdavky na splátky, súd však do výdavkov na maloletého nezarátal.

15. Porovnanie schopností, možností a majetkových pomerov rodičov, osobná starostlivosť o maloleté
dieťa a zabezpečovanie jeho bytových potrieb. Matka je zamestnaná s priemerným čistým príjmom

579,53 € (prepočítané podľa č.l.6) a invalidným dôchodkom 261,50 eur, poberá rodinné prídavky vo
výške 23,52 eur ( na jedno dieťa), je vlastníčkou rodinného domu, má úver na dom s mesačnou splátkou
279,43 eur, ďalší úver so splátkou vo výške 174,50 eur, v starostlivosti dve maloleté deti, pričom žije
s partnerom, ktorý má príjem vo výške 600,- eur. Súd konštatuje, že v tomto prípade ide o paradox,
kedy povinný rodič, ktorý nemá ideálne predpoklady (zdravotné problémy) vyvíja nadpriemerné úsilie na

zabezpečenie potrieb maloletého dieťaťa a druhý rodič, ktorý má všetky predpoklady sa tejto povinnosti
vyhýba dobrovoľne ju neplní, dokonca ju chce znížiť s poukazom na vlastné osobné potreby, pričom
v rámci konania uvádza neúplné a skreslené údaje v záujme úspechu svojho návrhu. Súd konštatuje,
že pomer povinnosti zabezpečiť potreby maloletého dieťaťa, ktoré sú vo výške 350,- eur, vychádza
z príjmu rodičov, ktorý spoločne dosahuje sumu 1464,56 eur (matka 864,56 eur, otec 600,- eur) z

toho je vyživovacia povinnosť otca 40,96 %, čo by zodpovedalo sume výživného na syna 143,38 eur
mesačne, pričom však súd zohľadnil maximálnu vyživovaciu povinnosť otca, ktorá je vo výške 25%
na obe jeho maloleté deti. Súd súčasne posudzoval aj maximálnu výšku vyživovacej povinnosti na
obe otcove maloleté deti vo výške 30%, ale to však z nižšieho príjmu otca vo výške viac ako500,- eur (výdavkovou metódou). Či už súd vychádzal z príjmu otca vo výške viac ako 500,- eur
(výdavkovou metódou), alebo z predpokladaného príjmu, ktorý by mal otec dosahovať (tj. vo výške
600,- eur), tak súdu vychádza vyživovacia povinnosť otca rovnaká, a to aj pri vyšších príjmoch matky,

nakoľko od posledného posudzovania výživného narástli výdavky na maloleté dieťa, pričom matke
pribudli aj objektívne výdavky na zabezpečenie bytovej potreby maloletého dieťaťa. Súd má za to,
že vykonaným dokazovaním zistil skutočný stav, na základe čoho návrh otca na zníženie výživného
ako nedôvodný zamietol. Vo vzťahu k tvrdeniam a dôkazom predkladaným otcom má súd za to, že
otec na základe predchádzajúcich súdnych rozhodnutí si účelovo navodil stav (v ktorom zotrváva),

a ktorý by mal svedčiť pre zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Súd je toho názoru, že takémuto
konaniu otca, ktoré je v rozpore s princípmi zakotvenými v zákone o rodine nemožno priznať právnu
ochranu, a teda mu ani vyhovieť. Vzhľadom na takto zistený stav, súd upustil od vykonávania ďalších
dôkazov v podobe vypočúvania súčasného zamestnávateľa otca na spôsob odmeňovania a vyplácania
zamestnancov,porovnávaniaplatovostatnýchkolegovotca(podľajehovyjadreniatampracuje9šoférov
- viď nahrávka), resp. skúmaním otcom vykonávaných brigád, t.j. vypočutím možných zamestnávateľov

otca, zabezpečením formulárov, ktoré otec predkladal pri žiadosti o úver (z pohľadu zistenia tam
uvádzaného príjmu), vyžiadanie si kompletných výpisov z účtu účastníkov.

16. Súd v súvislosti s vyživovacou povinnosťou otca tomuto pripomína, že táto má prednosť pred
ostatnými platobnými povinnosťami otca, pričom neplnenie vyživovacej povinnosti voči maloletému

dieťaťu má aj trestnoprávne dôsledky.

17. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z.,(ďalej len „CMP") žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 52 CMP, nakoľko žiadne okolnosti
prípadu náhradu trov konania neodôvodňovali

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.