Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. september 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/700/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114217797
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114217797.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátu:Mgr.RenátaGavalcováasudcov:JUDr.

Silvia Hýbelová a Mgr. Fedor Benka, v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom
Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1/ R. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX,
Y. O. X., 2/ U. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, o zaplatenie sumy 4.144,12 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 16. marca 2015, č.k. 27C/251/2014-55,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku o
náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovaným 1/ a 2/ sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne sumu 3.364,75 eur s úrokom z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 3.364,75
eur od 12.3.2014 do zaplatenia, všetko povolil žalovaným zaplatiť v splátkach vo výške 100,- eur
mesačne splatných vždy do 25. dňa v mesiaci pod následkom straty výhody splátok s tým, že plnením
jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného počnúc mesiacom

nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku súd návrh zamietol a rozhodol, že žalovaní sú
povinní zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 137,38 eur do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím ustanovenia § 52 ods. 1, § 53 ods.
1, 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 497, § 365, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517
ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 48 ods. 2, § 457, § 511

ods. 1, § 456, § 547, § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 160 ods. 1, § 142 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku.

3. Vecne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že odstúpením od zmluvy zo strany
žalobcu bola zmluva zrušená od začiatku (ex tunc) a preto sú žalovaní povinní vydať žalobcovi
bezdôvodné obohatenie t.j. uhradiť to, čo na základe zmluvy dostali, keďže odstúpením od zmluvy
sa zmluva od začiatku zrušila. Po zohľadnení skutočne poskytnutého úveru vo výške 4.621,93 eur a

splatenej časti úveru vo výške 1.257,18 eur, súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu 3.364,75
eur (4.621,93 eur - 1.257,18) spolu s uplatneným úrokom z omeškania vo výške 3% ročne od 12.03.2014
do zaplatenia, keď súd im zároveň vzhľadom na to, že žalovaní preukázali svoje osobné, majetkové a
zárobkové pomery povolil predmetnú pohľadávku splácať po 100 eur mesačne k 25. dňu v mesiaci. Tátovýhoda žalovaných uhradiť dlh v splátkach počnúc dňom právoplatnosti rozsudku je obmedzená tým, že
pokiaľ žalovaní nebudú plniť dlh riadne a včas nastane zročnosť celého dlhu. V časti istiny prevyšujúcej
sumu 3.364,75 eur a z úroku z omeškania z tej istiny a úroku 4,7% ročne zo sumy 4.106,06 eur návrh

zamietol.

4. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bol návrh zamietnutý zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, keď si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko podľa

názoru navrhovateľa je napádaný rozsudok nesprávny z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Navrhovateľ je toho názoru, že v prípade, ak súd prvého
stupňaposúdilodstúpenienavrhovateľaodzmluvyuzatvorenejsodporcamipodľaustanovenia§48O.z.
takéto právne posúdenie tohto právneho vzťahu je v rozpore s objektívnym právom ako aj judikatúrou
a takýto výklad odporuje samotnému textu § 54 O.z. Pri posudzovaní podmienok v zmysle ustanovenia
§ 54 ods. 1 O.z. je nevyhnutné skúmať, ktoré podmienky je možné považovať za zmluvné a ktorými

podmienkami sú zákonné podmienky, teda danými ex lege. Záver súdu, že ustanovenia § 54 ods.
1 O.z. obmedzuje použitie noriem obchodného práva len na prípady, keď sa nedostane do rozporu s
Občianskym zákonníkom je nesprávny. V ustanovení § 261 ods. 6 písm. d) Obch.z. je jednoznačne
uvedené, že bez ohľadu na povahu účastníkov sa treťou časťou Obchodného zákonníka nazvanou
obchodné záväzkové vzťahy riadia okrem iného aj záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere. Z ustanovenia

§ 263 Obch.z. vyplýva, že právny predpis Obchodný zákonník prikazuje zmluvným stranám aplikovať
na právny vzťah medzi zmluvnými stranami úverovej zmluvy ustanovenia Obchodného zákonníka,
pričom zakazuje zmluvným stranám dojednať ustanovenia, ktoré by pôsobnosť Obchodného zákonníka
na právne vzťahy vzniknuté z úverovej zmluvy vylúčil. Tieto kogentné normy Obchodného zákonníka
sú oproti zmluvným zákonnými podmienkami, pričom z citovaných ustanovení právneho predpisu

vyplýva, že dodávateľ ani pri najlepšej vôli nemôže vylúčiť aplikáciu Obchodného zákonníka na právne
vzťahy vzniknuté z úverovej zmluvy, nakoľko je viazaný zákonom. Zákonom č. 102/2014 bol Občiansky
zákonník v § 52 ods. 2 doplnený o ustanovenie, na základe ktorého sa na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, majú vždy prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právna norma pôsobí do budúcnosti, preto je

možné ju aplikovať len od nadobudnutia jej účinnosti. V zmysle zákona č. 102/2014 Z.z. bola účinnosť
ustanovenia, ktorým bol Občiansky zákonník v § 52 ods. 2 doplnený stanovená na 13.06.2014. Zákonom
č. 151/2014 bola účinnosť tohto ustanovenia posunutá na 01.04.2015. Z uvedeného vyplýva, že názor
súdu, na základe ktorého je nevyhnutné absolútne použiť Občiansky zákonník je nesprávny. Tento názor
bude možné aplikovať až od 01.04.2015. Dovtedy platí stav, že kogentné normy obchodného práva

majú absolútnu prednosť a majú sa aplikovať. Obchodný zákonník stanovuje podmienky, za ktorých
je navrhovateľ oprávnený od zmluvy odstúpiť ako aj to, že odstúpením od zmluvy zmluva zaniká ku
dňu doručenia odstúpenia druhej zmluvnej strane a nie teda ex tunc ako nesprávne uviedol súd prvého
stupňa. Potrebu považovať právne vzťahy z úverovej zmluvy za tzv. absolútny obchod a to bez ohľadu
na povahu účastníkov a aplikovať tak normy Obchodného zákonníka skonštatoval aj Najvyšší súd

Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 27.03.2013 sp. zn. 6 M Cdo 4/2012. Navrhovateľ mal za to,
že aplikácia kogentných ustanovení Obchodného zákonníka nie je podmienkou zmluvnou, nemôže byť
vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti.

5. Žalovaní 1/ a 2/ odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrili.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania účinného OSP, aktuálne § 362 ods.
1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP,
akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201

a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§
205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. b/, e/, h/ CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP), s prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.

2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej
tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospelk záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle §
387 ods. 1 a 2 CSP.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 27C/251/2014 je žaloba žalobcu,
ktorým sa domáha od žalovaných zaplatenia sumy 4.144,12 eur spolu s úrokom vo výške 4,7% ročne
zo sumy 4.106,06,- eur od 12.03.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy
4.144,12 eur od 12.03.2014 do zaplatenia.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá ( v časti istiny 779,37 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 3% od 12.03.2014 do zaplatenia, úroku vo výške 4,7% ročne zo sumy 4.106,06,- eur od
12.03.2014 do zaplatenia ) a v závislom výroku o náhrade trov konania.

9.Pretožeodvolacísúdvplnomrozsahupreberásúdomprvejinštanciezistenýskutkovýstav,nazáklade
ktoréhodospelksprávnymskutkovýmzáverom,pokiaľideoskutočnostiprávnerozhodnépreposúdenie
žalobou uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej
inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou
vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na

ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne
a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie
argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže
preto dať za pravdu odvolateľovi.

10. Odvolací súd je toho názoru, že predmetný spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom pri
výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a spotrebiteľom jeho úverovej služby - fyzickou
osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej ani inej
podnikateľskej činnosti. Ide teda o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka a
sporný vzťah treba posudzovať aj vo svetle cieľov smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách. Odvolateľ vo svojom odvolaní vytýka súdu prvej inštancie, že na
právny vzťah medzi účastníkmi konania aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a neaplikoval
ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce zmluvu o úvere. K tomuto odvolací súd uvádza:

11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu 4.1.2006, spotrebiteľskými

zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy, upravené v ôsmej časti
tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej
stranespotrebiteľ,ktorýnemoholindividuálneovplyvniťobsahdodávateľomvopredpripravenéhonávrhu
na uzavretie zmluvy. Podľa ods. 2 Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy. Podľa ods. 2 Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 3 spotrebiteľom
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
13. Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci dňa 4.1.2006 uzavreli Zmluvu o mimoriadnom medziúvere
č. 0107306405 a stavebnom úvere č. 0107306704. V súlade so zmluvou žalobca poskytol žalovanej
1/ mimoriadny medziúver vo výške 8.298,48 eur a žalovaná 1/ sa zaviazala do pridelenia cieľovej
sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 6,49% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo

výške 44,91 eur a do nasporenia 40% cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné
mesačné vklady vo výške 24,90 eur. Zmena medziúveru na stavebný úver sa uskutočnila 30.6.2011,
kedy bol i čerpaný vo výške 4.621,93 eur, pri ktorom sa cieľová suma 8.298,48 eur zúčtovala so sumou
nasporených finančných prostriedkov vo výške 3.676,55 eur. Žalovaná 1/ sa zaviazala splácať stavebný
úver 4.621,93 eur vrátane úrokov vo výške 4,7% ročne v mesačných splátkach 51,88 eur. Žalovaný 2/

prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí žalovaná 2/. Dňa 14.2.2014
žalobca od zmluvy odstúpil a vyzval na zaplatenie dlhu 4.129,65 eur do 7. dní od doručenia listu. Zásielky
boli doručené tretí deň po ich odoslaní v zmysle Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre
fyzické soby časť E čl. XXI. bod 5 dňa 20.2.2014.14. Žalobca v odvolaní poukázal na nesprávne právne posúdenie prejednávanej veci, pretože na
záväzkový vzťah medzi účastníkmi mal súd aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa
odstúpenia žalobcu od predmetnej zmluvy.

15. S poukazom na to, aj napriek tomu, že v danom prípade ide o zmluvný typ upravený v zmysle
§ 497 až § 507 Obchodného zákonníka, s prihliadnutím na to, že ide o zmluvu spadajúcu pod režim
Zákona o spotrebiteľských úveroch, bolo dôvodné predmetnú zmluvu posudzovať podľa citovaného
zákona, ako aj ustanovení Občianskeho zákonníka, a to i v otázke odstúpenie žalobcu od predmetnej

zmluvy. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že hoci má zmluva o spotrebiteľskom úvere charakter
absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré
predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník, keďže
aplikáciaObchodnéhozákonníkaprichádzadoúvahyažpouplatneníspotrebiteľskéhopráva.Zhľadiska
poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv Obchodný zákonník celkom alebo z časti musí
ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, t.j. aplikácii Občianskeho

zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len
vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských
vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Spotrebiteľské zmluvy
predstavujú rovnorodý druh občianskoprávnych zmlúv (príp. aj obchodných zmlúv, ktoré majú charakter
absolútneho obchodu), v ktorých druhým účastníkom zmluvy je spotrebiteľ; osobitosť spotrebiteľských

zmlúv vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu
- spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s poskytovateľmi rôznych plnení a služieb. Pre
spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom
za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto
zmluvnépodmienkyindividuálneovplyvniť.Zmyslomzavedeniaosobitnejúpravyspotrebiteľskýchzmlúv

do právnej úpravy je zvýšená ochrana slabšieho účastníka záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri
poskytovaní služieb. Na to, aby zmluva bola označená za „spotrebiteľskú“, musí byť splnená podmienka,
že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším počtom spotrebiteľov,
pričom tieto podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah;
k zmluvným podmienkam dodávateľa môže spotrebiteľ pristúpiť alebo nie - spotrebiteľskou zmluvou je

teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom,
Obchodným zákonníkom alebo iným osobitným zákonom.

16. Predovšetkým podľa názoru odvolacieho súdu neexistoval dôvod, pre ktorý by nemala byť prijatá
argumentácia pojatá súdom prvej inštancie do odôvodnenia napadnutého rozsudku, týkajúca sa jeho

zamietajúcej časti vo veci samej a slúžiaca na podporu takéhoto rozhodnutia. Dôvody, pre ktoré súd
prvej inštancie žalobe nevyhovel súd prvej inštancie predostrel spôsobom nevykazujúcim žiadne zjavné
skutkové, právne a nelogické medzery a takto i zrozumiteľne a objektívne presvedčivo. Zásadne by tak
postačovalo i len konštatovanie správnosti súdom prvej inštancie použitých dôvodov. Z dôvodu potreby
vyporiadania sa aj s odvolacími námietkami žalobcu je však žiaduce doplniť nasledovné: v danom

prípade žalobca predovšetkým namieta nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v
súvislosti s právnym posúdením veci, keďže sa domáha aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka a
namieta aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka a spotrebiteľského práva vôbec. Pri predmetom
spore pri prejednaní odvolania žalobcu bolo preto zásadným vyporiadať sa s námietkami žalobcu v
súvislosti s aplikáciou ustanovení Občianskeho zákonníka zameraných na ochranu spotrebiteľa alebo

v zmysle odvolania žalobcu aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.

17. Spotrebiteľské zmluvy predstavujú osobitný typ zmlúv v ktorých spotrebiteľ nemá možnosť
ovplyvňovať ich obsah bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela a na ktoré
treba aplikovať predovšetkým úpravu o neprijateľných podmienkach ako aj príslušnú osobitnú úpravu

podľa toho o aký typ zmluvy ide. Pojem spotrebiteľská zmluva bol do nášho právneho poriadku zavedený
už Zákonom č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľov.

18. Podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v období od 01.04.2004 do 31.12.2007
t.j. v čase uzavretia predmetnej zmluvy (dňa 04.01.2006) zmluva o úvere, ktorá je upravená v

Obchodnom zákonníku pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka
výslovne nespadá. Pri výklade tejto občianskoprávnej úpravy je potrebné rešpektovať skutočnosť,
že táto úprava je implementáciou smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorú je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlok ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich réžiu spotrebiteľských zmlúv. Predmetná smernica
definuje spotrebiteľskú zmluvu ako zmluvu uzatvorenú medzi predajcom alebo dodávateľom a
spotrebiteľom a takto je potrebné vykladať aj predmetné ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka

účinného do 31.12.2007. Smernica č. 93/13/EHS neurčila zmluvné typy ktoré môžu mať povahu
spotrebiteľskej zmluvy. Každá zmluva upravená zákonom aj nepomenovaná zmluva môže byť
spotrebiteľskou zmluvou ak vykazuje znaky určené smernicou.

19. Právna úprava § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007

teda nemá taxatívny charakter (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 157/2012, zo dňa
05.02.2013), preto súd prvej inštancie pri posudzovaní charakteru uzatvorenej zmluvy správne zohľadnil
všetky kritéria uzatvorenej zmluvy o úvere. Aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky
zákonník možno vzhľadom na ich povahu považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon
priamo ako spotrebiteľské neoznačuje. (Napr.: zmluva o bežnom účte, zmluva o vkladovom účte, zmluvy
opripojení).Najdôležitejšímkritériomnaposúdeniečivdanomprípadeideospotrebiteľskúzmluvualebo

nie,jekritériumzmluvnýchstránaichpodnikateľskejčinnosti,ktorúcharakteristikuspĺňaispornázmluva
účastníkov. Úprava v Občianskom zákonníku je chápaná ako všeobecná úprava spotrebiteľských zmlúv
a na určité druhy spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje aj ďalšia podrobnejšia a špecifickejšia úprava
ustanovená v iných právnych predpisoch.

20. Po zhrnutí týchto všetkých skutočností možno dospieť k záveru, že predmetná zmluva je vzhľadom
na svoju povahu a postavenie zmluvných strán pri uzatváraní a plnení zmluvy, zmluvou spotrebiteľskou,
ktorá musí byť v súlade s ustanoveniami § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka v znení účinnom od
01.04.2004. Uvedená právna úprava na ktorú poukázal aj súd prvej inštancie dopadá aj na právny vzťah
účastníkov a dáva mu charakter vzťahu spotrebiteľského na ktorý je dôvodné aplikovať ustanovenia

Občianskeho zákonníka zamerané na ochranu spotrebiteľa a také ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie.

21. Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami ex tunc § 48 ods. 2 a tým zanikajú
práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia
práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už

vykonané plnenia (§ 457 Občianskeho zákonníka).

22. Ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú
spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka evidentne zhoršujú jeho
postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu

popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tung postavenie spotrebiteľa
zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi konania sú
nevýhodnejšie dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku. V prejednávanej veci
nebola sporná skutočnosť, že žalobca odstúpil od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere v zmysle článku VI a VII z dôvodu porušenia povinností žalovaných, ktorí sa dostali do omeškania

s viac ako dvoma vkladmi na účte stavebného sporenia po dobu dlhšiu ako dva mesiace. Žalobca
požadoval od žalovaných okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov a dlžnú sumu ku dňu
14.02.2014 vyčíslil vo výške 4.129,65 eur. Odstúpenie bolo účinné dňom jeho doručenia žalovaným t.j.
20.02.2014.Žalobcaposkytolžalovanýmfinančnéprostriedkyvovýške4.621,93eurpričomžalovanímu
uhradili k predmetnej úverovej zmluve spolu sumu 1.257,18 eur. Keďže pri zrušení zmluvy si účastníci

majú vrátiť len navzájom poskytnuté plnenie, žalovaní majú žalobcovi vrátiť rozdiel týchto súm t.j.
sumu 3.364,75 eur, preto súd prvej inštancie správne zaviazal žalovaných na úhradu tejto sumy a v
prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

23. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu poukazuje odvolací súd na znenie dohodnutej klauzuly

o odstúpení (článok VII zmluvy o úvere zo dňa 04.01.2006), ktorá predpokladá účinky odstúpenia od
zmluvy ku dňu doručenia oznámenia o odstúpení (ex tunc) a zachovanie zmluvných nárokov veriteľa
aj po odstúpení od zmluvy.

24. Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc) § 48 ods.

2 O.z.) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú
práva a povinnosti z porušenia práva. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy ktoré zachovávajú právo na
plnenie príslušenstva pohľadávky aj napriek zrušeniu zmluvy s účinkami od vzniku zmluvy odstúpením
od spotrebiteľskej zmluvy zhoršujú postavenie spotrebiteľa pretože spotrebiteľa zaväzujú nad rámecpovinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek
rozšírenie záväzku spotrebiteľa popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami
ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Je potrebné si všímať aj to, že je to práve dodávateľ, ktorý

naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva) a rozhodol sa využiť ustanovenia zmluvy o odstúpení,
aj keď existujú iné inštitúcie súkromného práva ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu
uzavretia. Preto práva a povinnosti zo zmlúv ktoré sú koncipované nevýhodnejšie oproti úprave v
civilnom kontexte sú neplatné pre rozpor so zákonom (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

25. Ustanovenia Obchodného zákonníka a odstúpenie od zmluvy nemožno, ako to bolo už skôr
konštatované aplikovať na zmluvu o úvere uzavretú síce podľa ustanovení § 497 a nasledujúce
Obchodného zákonníka ale majúcu charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23 a Zákona č. 634/1992
Zb. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Nebolo by totiž logické, aby pri spotrebiteľských
zmluvách uzatvorených podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa Zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch účinných v čase uzatvorenia od zmluvy sa odstúpenie od zmluvy riadilo

Občianskym zákonníkom a v iných spotrebiteľských zmluvách uzatvorených podľa ustanovení § 497 a
nasledujúce Obchodného zákonníka Obchodným zákonníkom. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť,
že potreba aplikácie občianskoprávnej úpravy odstúpenia od zmluvy vyplýva tiež z ustanovenia §
5 Zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V poznámke 9 k tomuto
ustanoveniu je uvedený odkaz priamo na ustanovenie § 48 Občianskeho zákonníka. Keďže dôsledkom

odstúpenia od zmluvy podľa § 48 ods. 2 O.z. bolo zrušenie zmluvy s účinkami od začiatku, zrušili sa
i ustanovenia zmluvy upravujúce úrok za poskytnutie úveru, zmluvne dohodnutý úrok z omeškania a
poplatky za upomienky.

26. Je preto potrebné uzavrieť, síce nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, že

na otázku odstúpenia žalobcu od predmetnej zmluvy je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter
zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto
pravidlo je ustálené aj v aplikačnej praxi súdov (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
25.01.2011 sp. zn. 5MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011 sp. zn.
17Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.06.2013 sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012), ktoré riešenie odobril aj Ústavný
súd Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013, v ktorom
skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver
ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu
žalobcuvčastiistinyprevyšujúcejsumu3.364,75eur,úrokuzomeškaniaztejtoistinyaúroku4,7%ročne
zo sumy 4.106,06 eur, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnými
tvrdeniami odvolateľa s použitím ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej zamietajúcej časti vrátane správneho závislého výroku o náhrade trov konania (odvolacími

dôvodmi osobitne nenapadnutého) potvrdil.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešným žalovaným priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa

§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

29. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).