Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viera Bodnárová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/75/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7805204747
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7805204747.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudcov
JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne B. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom Q. XX, prechodne bytom M., A. XX, proti žalovanému B. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q.
XX, zast. JUDr. X. M., bytom M. A., o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 4C/90/2005-657 z 13.11.2014
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvo účastníkov konania (ďalej len „BSM“) tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného
prikázal 1/4-inu rodinného domu s nadstavbou a vonkajšími úpravami postaveného na parc.č. XX/
X, kat.úz. Q., zapísaného na LV č. XXX, č.s. XX, spolu v hodnote 22 839,35 Eur, ďalej do jeho
výlučného vlastníctva prikázal hnuteľné veci: kuchynská linka, taniere, poháre, príbor, polievková
súprava, servírovacia súprava, varná kanvica, mikrovlná rúra, elektrický šporák, elektrická rúra na
pečenie, pec na tuhé palivo, chladnička, mraznička, čalúnená rohová sedacia súprava, stôl, stoličky,
drevená kvetinová stena, skrinkový šijací stroj Veritas, chladnička C 270 + 50 l mraznička, mraznička
200 l, mlynček na mak, mlynček na rezance, mixér kuchynský, váha potravinárska, válenda 2 ks ,
rozkladacia rohová sedacia súprava, koberec, elektrická keramická pec, pracovný stôl, osobný počítač,
rádio veža, sektorový nábytok, záclony, dekoračný záves, posteľ, sektorový nábytok, koberec, elektrický
konvertor,záclony, posteľnábielizeň,paplóny2ks,vankúše4ks,periny2ks,nočnélampy, magnetofón,
sektorový nábytok, sedacia súprava rozkladacia, konferenčný stolík 2 ks, koberec, záclona, luster 2 ks,
náladová lampa, dekoračný záves, stolík pod televízor, televízor 2 ks, videorekordér, satelit, brúsené
poháre sada, váza brúsená, brúsená misa 2 ks, dekoračné poháre, kávová súprava 2 ks zariadenie
kúpeľne spolu s WC, spolu v hodnote 1 124,38 Eur, ako aj obchodný podiel v spoločnosti DERAK s.r.o.
vo výške 2 223,99 Eur a motorové vozidlo Favorit v hodnote 354,-Eur. Uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 13 270,86 Eur do troch dní po právoplatnosti rozsudku
s tým, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením.
2. Rozhodol tak o žalobe žalobkyne na vyporiadanie BSM na čas po rozvode manželstva, keďže nedošlo
medzi bývalými manželmi k vyporiadaniu dohodou.
3. Uviedol, že rozsudkom č.k. 4C/90/2005-455 z 05. 05. 2011 rozhodol o vyporiadaní tak, že z vecí
patriacich do BSM účastníkov do vlastníctva žalovaného prikázal všetky veci nadobudnuté počas trvania
manželstva, okrem osobného motorového vozidla Škoda Favorit do výlučného vlastníctva žalovaného,že motorové vozidlo Škoda Favorit prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu 16.907,39 € do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
Zároveň mu uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 421,12 €, súdny poplatok vo
výške 337,50 €, vo vzťahu o náhrade trov konania účastníkov rozhodol, že žiaden z nich nemá právo
na náhradu trov konania.
4. Tento rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Co/233/2011-488 z 9.2.2012 zrušený
a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti rozsudku pre
nedostatok dôvodov.
5. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Rožňava č.k. 10C/32/2003-1 z
9.4.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť 24.4.2003.
6. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Eduarda Demjana č. 1/2009 z 31.3.2009, vrátane odborného
vyjadrenie č. 1/2009 znalca Ing. Jozefa Fúrika, zistil hodnotu hnuteľných vecí vo vlastníctve účastníkov
vo výške 894,38 € a 230 €. Všetky hnuteľné veci (zariadenie domu) prikázal do výlučného vlastníctva
žalovaného, pretože tieto veci po rozvode manželstva naďalej užíval, pričom žalobkyňa nesúhlasila s
tým, aby hnuteľné veci boli prikázané jej, pretože má iba jednoizbový byt. Do BSM účastníkov zahrnul
motorové vozidlo Škoda Favorit, ktorého všeobecnú hodnotu určil Ing. Köteles v odbornom vyjadrení
č. 24/2011 z 8.4.2011 a to vo výške 354 €, prikázal ho do výlučného vlastníctva žalovaného, nakoľko
v súčasnej dobe už neexistuje, ale naposledy bolo, na základe dohody strán sporu, u žalovaného.
Nezahrnul do BSM motorové vozidlo Kia Sportage, pretože v čase zániku BSM už neexistovalo, takisto
nezahrnul motorové vozidlo Tatra 819, vzhľadom na to, že žalovaný preukázal, že ho vložil do združenia
pre účely podnikania na základe zmluvy o združení uzavretej medzi ním,. A. a D. I. dňa 19.3.1993.
Vychádzajúc z oznámenia žalobkyne, ktorá uviedla, že žalovaný vložil do spoločnosti DERAK s..r.o.
vklad vo výške 2 223,99 Eur ešte počas trvania manželstva, prihliadajúc na postoj žalovaného k riešeniu
predmetnej otázky, pri určovaní hodnoty obchodného podielu v spoločnosti DERAK s.r.o.vychádzal z
hodnoty obchodného podielu tvrdenej žalobkyňou.
7. Na LV č. 118 kat.úz. Q., v ktorom sú účastníci sporu vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci v podiele
1/4-iny parc. č. 21/2 zastavané plochy s výmerou 533 m2, parc.č. XX/X záhrady s výmerou 81 m2,
parc. č. XX/X záhrady s výmerou 68 m2, v podiele 1/4-iny je k uvedeným nehnuteľnostiam na tomto
LV vedený ako vlastník žalovaný a v podiele 2/4 je vedená matka žalovaného B. I., rod. S., ktorá má
zároveň právo doživotného užívania domu a všetkých nehnuteľností. Mal za preukázané, že stavba
postavená na parc.č. XX/X, súp. č. XX v k. ú. L. Q. - rodinný dom, bola postavená v roku 1961, na
stavbe bola prevedená nadstavba samostatnej bytovej jednotky v roku 1983. V roku 2000 bol vystavený
nový komín na ústredné kúrenie, v suteréne položená dlažba a zriadený sprchovací kút, bola natretá
strecha a oplotenie, v roku 2006 bola prevedená výmena okien, oprava a vymaľovanie fasády, uložená
vchodová dlažba a znovu natretá strecha. Na hospodárskej budove bola taktiež opravená fasáda a
natretá strecha. Pri určovaní hodnoty nehnuteľností patriacich do BSM sa súd prvej inštancie nestotožnil
s hodnotou tvrdenou zástupcami účastníkov v konaní, ktoré sú uvedené na strane 10dodatku č. 2 k
znaleckému posudku č. 56/2006 z 18.8.2014, kde bola uvedená východisková a technická hodnota,
poukazujúc na to, že musí vychádzať z LV č. XXX, k. ú. Q., tam označených nehnuteľností a podielov.
Nakoľko znalec určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností na str. 30 dodatku č. 2 k znaleckému posudku č.
56/2006 a určil koeficient polohovej diferenciácie, súd stanovil všeobecnú cenu tak, že východiskovú
a technickú hodnotu nehnuteľnosti prepočítal koeficientom polohovej diferenciácie, takže všeobecná
hodnotanehnuteľnosti,resp.druhéhonadzemnéhopodlažianehnuteľnostije 20935,63Eur.Všeobecná
hodnota nehnuteľností ( stavieb a pozemkov) uvedených na LV č. XXX, k. ú. Q., bola vyčíslená na 53
400,-Eur, od čoho odpočítaval hodnotu vecného bremena 10 800,-Eur, takže hodnota nehnuteľnosti
bola určená sumou 42 600,-Eur. Od tejto hodnoty odpočítaval hodnotu 2. nadzemného podlažia,
(20 935,63 Eur) týmto výpočtom dospel k všeobecnej hodnote nehnuteľnosti 20.892,46 bez druhého
nadzemného podlažia, pričom do BSM účastníkov pripadá 1/4-ina tejto hodnoty, t.j. 5 223,11 Eur.
Uzavrel, že hodnota nehnuteľností patriacich do BSM (2. nadzemného podlažia a 1/4 ostatných
nehnuteľností) je spolu 26 158,74 Eur (20.935,63 + 5.223,11 €), od tejto hodnoty odpočítaval čiastku 3
319,39 Eur, predstavujúcu výplatu brata žalovaného z výlučných prostriedkov žalovaného, čo žalobkyňa
uznalajednakpísomnea tiežnapojednávanídňa12.09.2013.Takžecelkováhodnotavecipatriacichdo
BSM predstavuje čiastku 22 839,35 Eur. Uzavrel, že do hodnoty nehnuteľností patriacich do BSM stránsporu nie je možné započítať hodnotu 1. nadzemného podlažia, do ktorého účastníkmi boli investované
finančné prostriedky iba za účelom, aby na ňom mohlo byť postavené 2. nadzemné podlažie. Takto spolu
hodnotu všetkých vecí patriacich do BSM určil čiastkou 26.541,72 € (hodnota nehnuteľnosti, hodnota
obchodného podielu DERAK s.r.o., hodnota motorového vozidla Škoda Favorit, hodnota hnuteľných
vecí). Vychádzajúc zo záveru, že podiely oboch manželov sú rovnaké, uložil povinnosť žalovanému
zaplatiťžalobkyninavyrovnaniejejpodielu13270,86eurdo3dnípoprávoplatnostirozsudku.Rozhodol
tak s poukazom na ust. § 143, §150 a § 149 ods. 3 OZ.
8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa, žiadala zmeniť rozsudok súdu
prvej inštancie tak, aby z vecí patriacich do BSM, do vlastníctva žalovaného prikázal 1/4-inu rodinného
domu s nadstavbou a vonkajšími úpravami, postaveného na parc.č. XX/X, kat.úz. Q., zapísaného na
LV č. XXX, č.súp. XX, spolu v hodnote 45.527,14 €, všetky hnuteľné veci (ktoré vymenovala zhodne
tak, ako boli uvedené aj vo výroku napadnutého rozsudku) v hodnote 1.124,38 €, obchodný podiel
spoločnosti DERAK vo výške 2.223,990 € a motorové vozidlo Favorit v hodnote 354 €. Na vyrovnanie
podielu žiadala, aby bol žalovaný zaviazaný vyplatiť jej čiastku 24.614,755 € do 3 dní po právoplatnosti
rozsudku. Poukazujúc na ust. § 143 OZ uviedla, že počas manželstva vybudovali nadstavbu - prístavbu
na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX kat.úz. Q., uvedená prístavba bola vybudovaná v súlade s
rozhodnutím ONV v Rožňave č. ÚP-298/1982-Sz zo 4.6.2002. V súlade s týmto rozhodnutím spoločne
v čase trvania manželstva postavili prístavbu, ktorá v znaleckom posudku č. 72/2010 bola samostatne
ohodnotená sumami 5.949,20 € (prístavba z roku 1984) a sumou 39.577,94 € (prístavba z roku 1984),
čo je spolu 45.527,14 €, z čoho polovica v rámci vyporiadania predstavuje 22.763,57 €. Z uvedeného
podľa nej je zrejmé, že formálna 1/4-ina zapísaná v EN reálne predstavuje hodnotu, ktorú vybudovali
formou nadstavby v rokoch 1982-1984, preto je namieste, aby v rámci vyporiadania bola vyrovnaná
sumou rovnajúcou sa polovici z hodnotenia diela, teda sumou 22.763,57 € a nie sumou 11.419,657 €.
Keďže žalovaný je vlastníkom 3/4-ín nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX kat.úz. Q., teda manželia
majú voči vlastníkovi veci (žalovanému) pohľadávku, ku ktorej sa prihliadne pri vyporiadaní. Je teda
zrejmé, že po vyporiadaní sa výlučným vlastníkom celej nehnuteľnosti stane žalovaný, s prihliadnutím
k tejto skutočnosti je podľa nej potrebné, aby jej vyplatil polovicu z hodnotenia nehnuteľností, nakoľko v
rámci celej nehnuteľnosti sa výlučným vlastníkom tohto celého zhodnotenia stáva žalovaný. K odvolaniu
pripojila zrušenie plnej moci udelenej zástupcovi W.. A. B., fotokópiu rozhodnutia Okresného národného
výboru - odboru územného plánovania Rožňava č. ÚP 298/10982-Sz, výpis z katastra nehnuteľností -
výpis z LV č. 118 a fotokópiu občianskeho preukazu.
9. Odvolanie žalobkyne bolo zástupcovi žalovaného doručené dňa 13.1.2015. Vyjadrenie k odvolaniu
zo strany žalovaného podané nebolo.
10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP účinného od 1.7.2016, ďalej len CSP) prejednal
odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, v
rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru,
že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.
11. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20. októbra 2016 o 9.40 hod. v
pojednávacej miestnosti č.dv. 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 14.10.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1,3
CSP.
13.Žalobkyňavodvolanísíceneuviedla,ktorýmiodvolacímidôvodmiodôvodňujesvojeodvolanie,avšak
podľa obsahu odvolania je zrejmé, že svoje odvolanie odôvodňuje odvolacím dôvodom podľa § 205 ods.
2 písm. f/ O.s.p., účinného v čase podania odvolania, t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
14. V zmysle CSP, účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 470 ods. 1 CSP), ide o odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.
15.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h/CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením
je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo
skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu.
Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav(skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý malsprávne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.
16. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je daný.
17. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani
že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán
nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonávanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, príp., že
by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z § 133 až 135 O.s.p. účinných v čase rozhodovania alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval
nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil, príp. ho na
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.
18. Správne a presvedčivé sú aj dôvody napadnuté rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na
tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobkyne nemali vplyv na vecnú
správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.
19.Nazdôraznenievecnejsprávnostinapadnutéhorozsudkuakodvolacejnámietkežalobkyneodvolací
súd uvádza: Súd prvej inštancie pri rozhodovaní správne vychádzal z ust. § 143 OZ a § 150 OZ. V
konaní o vyporiadanie BSM súd nie je viazaný návrhmi strán sporu čo sa týka určenia, ktoré veci patria
do BSM, nakoľko ex offo zisťuje predmet vyporiadania.
20. Ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 OZ. Vyporiadanie podľa
tohto ustanovenia pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t.j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým
veciam patriacich do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka hodnotových podielov
účastníkov - bývalých manželov. Pre vyporiadanie je preto podstatná cena jednotlivých vecí patriacich
do BSM. Pri určení ich ceny sa síce vychádza zo stavu ku dňu zániku BSM, avšak z ceny veci v
čase vyporiadania BSM. Uvedené platí tak pre určenie ceny hnuteľných vecí, ako aj pri určení ceny
nehnuteľnosti. Na podstate tejto zásady je potrebné trvať bez ohľadu na dĺžku konania o vyporiadanie
BSM ( rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo 343/2014).
21. Z uvedeného dôvodu nemožno považovať odvolaciu námietku, v zmysle ktorej žalobkyňa sa
domáhala toho, aby súd pri určovaní ceny nehnuteľnosti patriacej do BSM vychádzal síce zo stavu ku
dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase podávania znaleckého posudku, resp. doplnenia č. 72/2010
k znaleckému posudku č. 56/2010, t.j. z ceny k novembru 2010. Keďže súd o vyporiadaní BSM
rozhodoval v roku 2014, bolo jeho povinnosťou vychádzať z cien vecí v čase rozhodovania, t.j. pri cenách
nehnuteľností správne vychádzal z dodatku č. 2 k znaleckému posudku č. 56/2006 z 18.8.2014.
22. Za správny považuje odvolací súd aj postup súdu, keď úpravy vynaložené stranami sporu na
prvé nadzemné podlažie nehodnotil ako prístavbu, resp. úpravy, ktoré mali za následok zhodnotenia
nehnuteľnosti, pretože tieto stavebné úpravy vykonané na prvom podlaží nehnuteľnosti boli nutnými
úpravami na to, aby bolo možné nad pôvodnou stavbou vystavať druhé nadzemné podlažie, ktoré patrí
do BSM účastníkov. Za takýchto okolností náklady vynaložené na úpravu prvého nadzemného podlažia
nie je možné považovať za zhodnotenie nehnuteľnosti.
23. Správny bol aj postup súdu prvého stupňa pri určovaní všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti patriacej
doBSMúčastníkov,pokiaľprijejurčovanízohľadňovalkoeficientpolohovejdiferenciácieavýchodiskovú
technickú hodnotu nehnuteľnosti (druhého nadzemného podlažia) prepočítal týmto koeficientom
polohovej diferenciácie. Všeobecná hodnota sa môže stanoviť štyrmi spôsobmi (porovnávacia metóda,
kombinovaná metóda, výnosová metóda a metóda polohovej diferenciácie), výber použitej metódy je
na znalcovi. V tomto prípade znalec zvolil metódu polohovej diferenciácie a náležite odôvodnil, z akého
dôvodu nie je možné použiť inú metódu. Nebol preto dôvod neprihliadať na polohovú diferenciáciu
24. Zo všetkých uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, preto ho
odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
25. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný má právo na náhradu trov
odvolacieho konania, keďže si žiadne trovy neuplatnil, v odvolacom konaní mu ani žiadne preukázateľné
trovy nevznikli, preto mu nemohli byť priznané, žalobkyňa v odvolacom konaní nebola úspešná, preto
nemá právo na ich náhradu.
26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.