Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6C/163/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214202656
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214202656.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpená:
Fridrich Paľko, s.r.o. IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti žalovanému: Z.
F. - O. Z. Z., Ž. D.. XX, N. o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 27.09.2012 doručenou Okresnému súdu Galanta sa domáhal od žalovaného
z titulu majetkovej škody zaplatenia sumy 3.673,54 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 734,71 €. Svoju

žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Galanta zapríčinil svojim nezákonným konaním ( nesprávnym
úradným postupom ) vznik škody na strane žalobcu. Zároveň namietol zaujatosť všetkých sudcov
Okresného súdu Galanta. Vzhľadom na ich pomer k veci ( k veciam , keďže sa jednalo o hromadné
žaloby ) a účastníkom konania žiadal o ich vylúčenie z prejednania a rozhodovania veci a o prikázanie
veci inému súdu. Následne Krajský súd Trnava rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Galanta sú
vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci a vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie
Okresnému súdu Dunajská Streda. Účastníci konania sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť

ospravedlnili, žalobca žiadal pojednávanie odročiť z dôvodu, že súd mu neoznámil značku identifikujúcu
konkrétny žalobný návrh. Bez určenia tejto značky nie je možné určiť , ktorý konkrétny návrh žalobcu je
predmetom súdneho pojednávania, nakoľko na tunajšom súde je vedené množstvo konaní, ktoré vedie
žalobca proti žalovanej Slovenskej republike, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti. Žalobca
preto sa domnieva, že neboli splnené podmienky podľa § 115 ods. 2 O.s.p. a nie je možné považovať
lehotu na prípravu na pojednávanie za zachovanú. Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil, žiadal žalobu
zamietnuť a súhlasil, aby súd pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti. Súd neakceptoval žiadosť

žalobcu o odročenie pojednávania, nakoľko zo žiadneho platného právneho predpisu súdu nevyplýva
povinnosť oznámiť žalobcovi ich identifikačné číslo, navyše pojednávanie bolo vytýčené v predstihu
niekoľkých mesiacov a to dňa 22.10.2014 na deň 17.03.2015 a žalobca mal časový priestor na toto
pojednávanie sa pripraviť a predmetnú vec vopred identifikovať. Súd preto pojednával a rozhodol v
neprítomnosti účastníkov konania právneho zástupcu žalobcu.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so žalobou, s vyjadrením žalovanej k žalobe, s
obsahom spisu Okresného súdu Galanta XXEr XXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový a právny stav

veci:
V žalobe žalobca poukázal na to, že je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe
registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Je
registrovaná obchodným registrom Okresného súdu Bratislava I v oddiele : Sro, Vložka číslo: 23636/B. Žalobca v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním a to postupom
podľa ust. § 38 a nasl. Zákona č. 233/1995 Z.z. ( exekučný poriadok), zvolenému súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu. Exekúciu oprávnený navrhol vykonať pre vymoženie svojej pohľadávky, ktorá vznikla

neplnením záväzku vyplývajúceho z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. Z. XXXXX/XX
dlžníkom ( povinným ) Š. G. nar. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor
pridelil registráciou exekučné veci č. I. XXXX/XX ( sp.zn. Okresného súdu Galanta XXEr XXX/XXX0).
Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky navrhovateľa efektívne a
účinne predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne

príslušnému Okresnému súdu Galanta a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Žalobca poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného jednak v období od 01.06.2010
do 31.05.2011 ako aj od 01.06.2011. V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel
je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala

prvky nadmernej právnej zložitosti a ani si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by
mohla mať svojou kompletnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu a napriek
tomu, že návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
spĺňali všetky materiálne a formálne náležitosti predpokladané zákonom, rozhodol o žiadosti o udelenie
povereniaaždňa10.01.2011, hocisúdnyexekútorpožiadaloudeleniepoverenianavykonanieexekúcie

15.07.2010. Okresný súd Galanta pritom rozhodol tak, že žiadosť o udelenie poverenia zamietol. K
rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca v
žalobe poukázal na to, že vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní primel
porušovateľa k vydaniu rozhodnutia. Poukázal v žalobe na rôzne dátumy , v ktorých žiadal o informáciu
o stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím času a to počnúc od roku 2009

až do 25.05.2011 pričom väčšina týchto dátumov nesúvisí s exekučným konaním XXEr XXX/XXXX.
Opísaný postup exekučného súdu hodnotí žalobca ako nesprávny a v rozpore so zákonom , konkrétne
ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by
umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť

Okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával
vo veci také úkony, ktoré mohli smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v
predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súd uplatňuje náhradu majetkovej

škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčísľuje nasledovne:

A. Žalobcovi vznikla majetková škoda predstavujúca úhradu účelne vynaložených nákladov spojených
s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej.

Žalobca vynaložil v tomto období:

- na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému sumu 70,-€
- na udržanie a správu informačného systému sumu 40,-€

- na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, n publikačné výdaje
spojenésvyhotovenímurgenciíadresovanýchexekučnémusúdu,sumunapoštovnéatelekomunikačné
výdavky spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,-€

Celkovo vynaložil žalobca vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne

uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej a
to výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu márne sumu 3.673,54€.

B. Zároveň si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné
konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup OS Galanta je podľa
názoru žalobcu dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zmarenienútenej vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu. Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu
legitímneho očakávania žalobcu, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu
jeho pohľadávky. Žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote

včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho
zabezpečenia, vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o
udelenie poverenia bola zamietnutá. Postup exekučného súdu zamedzil žalobcovi správať sa so
starostlivosťou riadneho hospodára ( žaloba čl. 10). Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a

rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav
predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu
pohľadávkycestouexekúcie(spôsobenévpriamejpríčinnejsúvislostisnesprávnymúradnýmpostupom
exekučného súdu ) sumu 734,71 € , t.j. 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom

Žalovaný sa k hromadným návrhom vyjadril písomne dňa 22.08.2013. Žalovaný uviedol, že v rozmedzí

od 23.04.2012 do 25.09.2012 bolo žalovanému doručených 43.597 žiadostí žalobcu o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody a vzhľadom na neobvyklé množstvo podaných žiadostí nie je
možnéjednotlivéžiadostifyzickyvyhľadať.Žalovanýdisponujevlastnoudatabázoudoručenýchžiadostí,
na základe ktorej môžu potvrdiť, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku v predmetnej veci im
doručená bola. Žalobca však neposkytol v rámci predbežného prerokovania požadovanú súčinnosť

potrebnú pre prerokovanie jeho nároku, čím bol proces predbežného prerokovania fakticky zmarený a
vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti
štátu za škodu resp. zmaril možnosť plnenia uvedených predpokladov čo i len posudzovať , žiaden z
uplatnených nárokov uspokojený nebol.
Žalovaný žalobu ako nedôvodnú žiadal zamietnuť. Poukazuje na judikatúru ústavného súdu sp.zn. I.ÚS

16/02 z ktorej vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky
prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje
osobitnú právnu úvahu, najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv.

Čo sa týka zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15 dňovej lehote takto
formulovaný nesprávny úradný postup možno chápať dvoma spôsobmi. Jednak namietaným postupom
môže byť samotný spôsob rozhodnutia- zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie ako i skutočnosť, že k vydaniu rozhodnutia malo dôjsť po zákonom stanovenej lehote.
Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem

iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už
právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom
prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Predmetné rozhodnutia okresných súdov
niejemožnépovažovaťzanezákonnéazároveňichzákonnosťniejemožnéposudzovaťvtomtokonaní.

Otázku správnosti postupu pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie taktiež nie je na mieste posudzovať. Žalovaný ďalej uviedol, že nemožno aplikovať 15 dňovú
lehotu upravenú v ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na prípady, ak súd exekútora nepoveril a návrh
na udelenie poverenia zamietne. Zároveň vzniesol námietku premlčania nároku
Z obsahu spisu Okresného súdu Galanta sp.zn. XXEr XXX/XXXX súd zistil, že dňa 15.07.2010 bola

Okresnému súdu Galanta doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: XX XXX XXX
Bratislava, proti povinnému Š. G. nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Č.. XXX vo veci vymoženia 836,- € s
príslušenstvom. K žiadosti bola pripojená zápisnica vo veci spísania návrhu na vykonanie exekúcie ,
plnomocenstvo pre právneho zástupcu a exekučný titul , rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.

zn. Z. XXXXX/XX právoplatného 15.03.2010 a vykonateľného 18.03.2010.
Dňa 19.08.2010 Okresný súd Galanta vyzval Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s. Bratislava na zaslanie kompletného rozhodcovského spisu SR XXXXX/XX pod
hrozbou uloženia poriadkovej pokuty. Po doručení týchto listinných dôkazov Okresný súd Galanta
uznesením XXEr XXX/XXXX-XXX zo dňa 10.01.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci s právoplatnosťou ku dňu 27.04.2011..
Následne uznesením XXEr XXX/XXXX-XX súd exekučné konanie zastavil s právoplatnosťou ku dňu
01.07.2011.Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na náhradu majetkovej škody vo výške 3.673,54 € a náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 734,71 €.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát v znení platnom a účinnom ku dňu zamietnutia žiadosti
o udelenie poverenia zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.
Podľa ust. § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľaust.§9ods.1Zákonač.514/2003Z.z. štátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnymúradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa ust. § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.
Podľa ust. § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa ust. § 16 ods. 4,5 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne
oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže

poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol
predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodne o náhrade škody priznať poškodenému aj úrok z omeškania,
lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo uplynutím 6 mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku ak súd neurčí
začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa ust. § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk ak osobitný
predpis neustanovuje inak.
Podľa ust. § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch ak nie je možné

uspokojiť ju inak.
Podľa ust. § 19 ods. 2 veta 1. Zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody sa premlčí za 3 roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.
Podľa ust. § 19 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania , najdlhšie však do 6 mesiacov.

Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. c),d) Zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku platného od 01.06.2010
do 31.05.2011 podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc,
ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny
dôvod, predmet a čas plnenia ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila,
vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu doručenia
žiadosti o udelenie poverenia súdu ( t.j. v znení platnom od 01.06.2010 ) súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora , aby vykonal
exekúciu., táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a vzhľadom na zistené skutočnosti súd dospel k
záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. Žalobca sa domáhal škody a nemajetkovej ujmy výlučne za
nesprávny úradný postup z dôvodu, že k rozhodnutiu o žiadosti o vydanie poverenia nedošlo v zákonnej

15 dňovej lehote. Súd zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty, z akého dôvodu a či je to dôvod
na náhradu škody resp. či vôbec nejaká škoda vznikla.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01.06.2010 do 31.05.2011 súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora , aby vykonal
exekúciu., táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01. 06. 2011 súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie , návrh n na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak ide o exekučné

konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 Zákona č. 231/99 Z.z. o štátnej
pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora , aby vykonal exekúciu.
Táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Nárok na náhradu škody si žalobca uplatňoval výlučne podľa § 9 Zákona č. 514/2003 Z.z., keď
podľa neho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Ohľadne

prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v
konaní , nerozhodol Ústavný súd SR či Európsky súd pre ľudské práva.
V zmysle § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. v súčasnom znení by len takéto podklady boli relevantné
pre priznanie náhrady škody.
Absenciou predmetného rozhodnutia oprávneného orgánu o existencii prieťahov nebola splnená

základná podmienka pre rozhodnutie o náhrade škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci. Žalobca tvrdil, že súd oneskorene rozhodol o žiadosti
o udelenie poverenia a to s omeškaním niekoľkých mesiacov. Súd zistil, že žiadosť o udelenie
poverenia bola zamietnutá, avšak v danom prípade neplatila lehota 15 dní, nakoľko žiadosť na udelenie
poverenia bola zamietnutá a to rozhodnutím zo dňa 10.01.2011. V predmetnej veci , z ktorej sa žalobca

domáhal náhrady škody bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Súd na samotné rozhodnutie
vo veci žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žiadal o pripojenie kompletného spisu
od spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava a mohol vo veci rozhodnúť až po doručení a
preštudovaní tohto spisu. Samotné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia nemožno
považovať za nesprávny úradný postup súdu, pretože postup súdu našiel vyjadrenie v rozhodnutí,

nebol neefektívny . Výsledkom rozhodovacej činnosti súdu je , že súd žiadosti o vydanie poverenia
vyhovie alebo žiadosť zamietne. Zo zákona nevyplýva, že kogentne musí vždy súd žiadosti navrhovateľa
vyhovieť. Práve táto rozhodovacia činnosť je podstatou súdnictva a nemožno ju vyhodnotiť ako
nesprávny úradný postup ( uzn. Najvyššieho súdu ČR 25Cdo 1018/07 zo dňa 25.08.2009 ). Rozhodnutie
exekučného súdu, ktorým zamietol žiadosť na vydanie poverenia súd nevyhodnotil ako nesprávny

úradný postup. Ako nesprávny úradný postup nevyhodnotil súd ani procesný postup exekučného
súdu pred vydaním rozhodnutia. Procesný postup súdu smeroval k vydaniu rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti. Jeho výsledkom bolo vydané rozhodnutie, preto procesný postup bol efektívny . Skutočnosť, že
rozhodcovský rozsudok sa za exekučný titul považoval podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku
svedčí aj komentár k § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého k novele účinnej od 01.06.2011

o zániku 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na základe rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodu
potreby preskúmavať písomnosti pre prípad neprípustnosti exekúcie.
Novelač.144/2010Z.z.savzťahujeajnakonaniezačatépredúčinnosťoutohtozákona(komentárk§44
Exekučného poriadku ). K vydávaniu poverenia na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku
dochádzalo a dochádza podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Zhodný názor vyplýva i z

rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co E 60/2011 Z.z. z 19.05.2011. Pre výklad zákona
je podstatný úmysel zákonodarcu - Národnej rady SR prezentovaný v dôvodovej správe k Novele § 41
ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. V podstate podľa zdôvodnenia žalobcu by súd musel vydávať
poverenie na základe rozhodcovského rozsudku v lehote 15 dní s poukazom na § 41 ods. 2 písm. i)Exekučného poriadku aj v súčasnosti, keď o rozhodcovských rozsudkoch hovorí § 41 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku , čo je judikatúrou vyvrátené. V čase podania návrhu na vydanie poverenia v
prípade rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu lehota neexistovala. Zákon určoval lehotu na

vydanie poverenia a nie na vydanie takého rozhodnutia o návrhu na vydanie poverenia. V prípade,
že súd má za to, že nie je zákonný dôvod pre vydanie poverenia návrh zamietne , pričom takéto
rozhodnutienemožnopovažovaťzajednoduché,prektorébolaurčená15dňoválehota.Prerozhodnutie
o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia zákonná lehota neexistuje. V rámci exekučného konania
má súd právo preskúmavať dôkazy aj bez návrhu účastníkov ako aj ex offo preskúmavať materiálnu

správnosťrozhodcovskéhorozsudku,nekalúpovahurozhodcovskejdoložky,čipriebehrozhodcovského
konania, pričom ani nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody
( rozhodnutie ÚS SR I ÚS 16/2002 ).
Výsledkamivykonanéhodokazovaniamalsúdpreukázané,žeOkresnýsúdGalantavoveciexekučného
konania XXEr XXX/XXXX dňa 10.01.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom následne uznesením XXEr XXX/XXXX-XX

právoplatne zastavil exekučné konanie. Stalo sa tak práve z dôvodu, že súd zistil, že rozhodcovský súd
pri vydaní rozhodcovského rozsudku v predmetnom právnom vzťahu nielenže neskúmal neprijateľné
zmluvné podmienky uvedené v predmetnej spotrebiteľskej zmluve ale priznal oprávnenému aj plnenie
v rozpore so zákonom ako aj dobrými mravmi a to zmenkový úrok a zákonný úrok , čo taktiež
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného

ako spotrebiteľa. Rozhodcovský súd preto nemohol ( nemal ) povinného zaviazať k takémuto plneniu.
Rovnako nedovoleným bolo aj rozhodnutie rozhodcovského súdu aj v priznanej časti týkajúcej sa
poplatku za poskytnutie úveru. Samotná zmluva o úvere neobsahovala údaj o ročnej percentuálnej mier
nákladov ( RPMN ) , tak rozhodcovský súd nemal povinného zaviazať ani na zaplatenie poplatku za
poskytnutie úveru. Súd zároveň vytkol aj to, že z exekučného titulu ani z jeho odôvodnenia sa nedalo

zistiť, čo z priznanej istiny tvorí úver a čo poplatok za jeho poskytnutie.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia zamietol. Žalobca proti tomuto uzneseniu odvolanie nepodal a po právoplatnosti
tohto uznesenia súd exekúciu zastavil.
Výsledkami vykonaného dokazovania v tejto konkrétnej veci súd nemal preukázané, že by žalobcovi

v dôsledku oneskoreného rozhodnutia súdu vznikla škoda. Samotná exekúcie v dôsledku zamietnutia
žiadostisúdnehoexekútoranavydaniepovereniabolazastavená.Súdmázato,žežalobcanepreukázal
vznik škody, ktorú vyčíslil paušálnou sumou a rovnako nepreukázal príčinnú súvislosť s oneskorene
vydaným rozhodnutím súdu. V tejto súvislosti súd uvádza, že škoda nemôže byť uplatnená v paušálnej
čiastke, ale musí byť preukázané, že práve pre nesprávny úradný postup došlo k výške škody, ktorá

musí byť vyčíslená presne a musí byť preukázaná aj príčinná súvislosť , čo však žalobca nepreukázal
a ku škode neprodukoval ani žiadne dôkazy. Škodu charakterizuje v hypotetickej rovine a v spise sa
nenachádza ani jedna sťažnosť ani urgencia zo strany navrhovateľa v čase od podania žiadosti o
udelenie poverenia do samotného rozhodnutia súdu.
Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupommáten,komubolatakýmtopostupomspôsobenáškoda.Škodousapritomrozumiemajetková
ujma, ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení
( úbytku ) existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba
vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky
toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné. Vzťah príčinnej súvislosti medzi

nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostredný , neprerušený, nestačí , ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba
v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčinná súvislosť
existuje skutočnosť s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Teda nesprávny úradný postup môže
mať za následok vznik zodpovednosti podľa Zákona č. 514/2003 Z.z len vo vzťahu k takému zmenšeniu

majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom,
tedapostupom,ktorýbybolzhľadiskazmenšeniamajetkunavrhovateľarozhodujúcimt.j.,akbynedošlo
k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.
Treba mať za to, že dôvodom pre odmietnutie vydania poverenia v predmetnej exekučnej veci bola
nezákonnosť exekučného titulu. Súd ďalej poukazuje na to, že otázku , či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.
48 ods. 2 Ústavy SR je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou
judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípade , najmä
podľa týchto troch zásadných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu. Súdne konanienie je kompetentný preskúmať súd v konaní o náhradu škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. ale
len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti ( resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na
prieťahy ). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v

tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Prípadné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody.
Pokiaľ ide o nárok žalobcu na nemajetkovú ujmu uplatnený v tomto konaní , tento môže súd priznať s
ohľadom na ust. § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov s prihliadnutím najmä na:

a) osobu poškodeného , jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije a pracuje
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote
d) závažnosť dôsledkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení

Súd má za to, že tak, ako sú v zákone koncipované, tieto sa vzťahujú na poškodeného - fyzickú
osobu okrem písm. b), podľa ktorého by mal súd prihliadnuť na závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti,
za ktorých k nej došlo. Nemajetková ujma nezávisí automaticky len od konštatovania nedodržania
zákonnej lehoty ale aj od okolností, ktoré sú v tejto veci v odôvodnení konštatované a na základe
ktorých súd nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. Podľa súdu sa

žalobca snaží predmetným podaním eliminovať po finančnej stránke svoje nesprávne obchodnoprávne
rozhodnutia o svojej podnikateľskej aktivite. O žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi bolo
rozhodnuté tak, že súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol. Následne exekúcia bola zastavená
pre vyššie uvedené vady exekučného titulu. Ako už bolo konštatované, žiadny postup, v ktorom je
možné konštatovať prieťahy v konaní sa nepreukázal. Nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi

nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Súd mal za to, že žalobca nepreukázal vznik škody,
nepreukázal spojitosť škody ktorú uvádza s prípadným nedodržaním zákonnej lehoty na rozhodnutie o
žiadosti o udelenie poverenia a nepreukázal ani nárok na vznik nemajetkovej ujmy. Súd ďalej poukazuje
na to, že prípadné priznanie nemajetkovej ujmy žalobcovi by bolo v rozpore s ust. § 1 O.s.p., podľa
ktorého Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní

tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ako aj výchova
na zachovávanie zákonov na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb ako aj na konanie
v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že práve žalobca , ktorého základom
jeho podnikateľskej činnosti je poskytovanie spotrebiteľských úverov na základe spotrebiteľských zmlúv
a to na základe formulárový typových zmlúv a všeobecných zmluvných podmienok, ktoré obsahujú

celý rad neprijateľných zmluvných podmienok s cieľom v neprehľadnej forme v zložito formulovaných
podmienkach s oslovením aj tej najzraniteľnejšej skupiny obyvateľov , ktorá nemôže týmto zmluvným
podmienkam rozumieť dosiahol zisk sa domáha v dôsledku porušenia svojich práv súdnej ochrany a
nemajetkovej ujmy. Z množstva exekučných konaní, ktoré sú vedené na všetkých súdoch Slovenskej
republiky je súdu známe, že využíval práve rozhodcovské súdy , ktoré o jeho nárokoch rozhodovali, ktoré

nerešpektovali ustanovenia právnej úpravy o ochrane spotrebiteľov a napriek ich povinnosti tieto skúmať
priznávali navrhovateľovi aj také plnenia, ktoré boli nedôvodné pre zrejmé neplatné zmluvné podmienky.
Je preto zarážajúce, že pri ochrane svojich práv sa striktne domáha ochrany svojich práv a dôsledného
dodržiavania zákona alebo svojich zmluvných vzťahov, so svojimi klientmi už taký dôsledný nebol.
Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu veci súd návrh ako nedôvodný zamietol,

čo sa týka oboch nárokov, tak uplatnenej náhrady škody ako aj náhrady na nemajetkovú ujmu.
Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného sa súd zaoberal aj touto námietkou.
Premlčaniesavšakpodľaustálenejsúdnejpraxeskúmalenuexistujúcehonároku.Súddospelknázoru,
že nárok žalobcu na náhradu škody neexistuje, preto vznesenou námietkou premlčania sa súd v ďalšom
nezaoberal.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Žalovaný, ktorý bol úspešný si uplatnil náhradu trov konania ale trovy konania nevyčíslil. Zo spisu
žalovanémužiadnetrovykonanianevyplývajú,ztýchtodôvodovsúdrozhodolvzmysle§151od.2O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného

súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).