Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 37Er/3002/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107223621
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahoslava Saxová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7107223621.3

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská republika,
zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti
povinnému: V. L., X.. X.X.XXXX, L. Y. XXXX/XX, F., v konaní vedenom pred súdnym exekútorom: JUDr.
Jozef Karas, Sládkovičova 7, 066 01 Humenné, pod sp.zn. EX 1526/2007, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. U k l a d á povinnému nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 49,29 €,
do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 12.9.2007 a žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo dňa 3.10.2007 Okresným súdom Košice I vydané

poverenie na vykonanie exekúcie Č.. XXXX XXXXXX* ktorým súd vykonaním exekúcie poveril súdneho
exekútora JUDr. Jozef Karas.

Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Č.. R.-J.-XXXX/XXXX B. G. XX.XX.XXXX, G. G.
XX.XX.XXXX k zrušeniu niektorých rozpočtových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva
vrátane Krajského riaditeľstva Policajného zboru SR v Košiciach, čím v súlade s § 21 ods. 13 posledná

vetazákonač.523/2004Z.z.orozpočtovýchpravidláchverejnejsprávyaozmeneadoplneníniektorých
zákonovvzneníneskoršíchpredpisov,prešlijehoprávaapovinnostidňomzrušenianajehozriaďovateľa
- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Dňa 20.2.2015 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie predmetnej
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len EP).

Podľa§57ods.1písm.f)EP,exekúciusúdzastaví,akpovydanírozhodnutiazanikloprávonímpriznané.

Súd v tomto prípade pristúpil k zastaveniu predmetnej exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP, nakoľko v
zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 30.4.2006,

rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno
vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Exekučným titulom v predmetnej
exekúcii je blok na pokutu nezaplatenú na mieste, evidenčné číslo bloku: AA 2137225, vydaný dňa
8.3.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.3.2006 a vykonateľnosť dňa 24.3.2006. Vzhľadom na
skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o lehotu prekluzívnu, k zániku práva došlo dňom 24.3.2009,
pričom v dôsledku tohto zániku došlo taktiež aj k zániku záväzku povinného zaplatiť pohľadávku. Na

základe uvedených skutočností nastal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP.Podľa § 200 ods. 2 EP, účinného v čase začatia exekúcie, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej
hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 EP, účinného v čase začatia exekučného konania, náklady podľa § 196 uhrádza
povinný.

Podľa § 200 ods. 1 EP, účinného v čase začatia exekučného konania, trovami exekúcie sú odmena
exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

O trovách exekúcie súd rozhodol nasledovne: k zastaveniu exekúcie došlo na základe § 57 ods. 1
písm. f) EP, nakoľko v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
účinnom do 30.4.2006, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o
náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie,

pričom v danom prípade ide o prekluzívnu lehotu ktorej uplynutím zároveň došlo aj k zániku záväzku
povinného zaplatiť pohľadávku. V zmysle § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Súd nemohol zaviazať
oprávneného na uhradenie trov exekúcie, nakoľko v danom prípade bola exekúcia zastavená z dôvodu
objektívnejprávnejskutočnosti-uplynutiečasu,vdôsledkučohosaexekučnýtitulstalnevykonateľnýma

oprávnený nemohol pri náležitej opatrnosti predvídať, že nebude možné ukončiť exekučné konanie pred
uplynutím prekluzívnej lehoty. Z uvedeného dôvodu nemohol oprávnený procesne zaviniť zastavenie
exekučného konanie. Rovnako nemohol zaviazať oprávneného na uhradenie trov exekúcie v zmysle §
203 ods. 2 EP, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. V danom prípade nedošlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu

nemajetnosti povinného, tým pádom nebolo možné dané ustanovenie aplikovať pri rozhodovaní o tom,
kto bude uhrádzať trovy exekúcie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zaviazal na uhradenie trov
exekúcie povinného podľa § 197 ods. 1 EP, pretože súdnemu exekútorovi náhrada trov exekúcie zo
zákona (§ 196 EP) patrí a oprávnený svojím konaním nezavinil zastavenie predmetnej exekúcie.

Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška) v platnom znení, v exekučných konaniach začatých
do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

Podľa§14ods.1vyhláškyvznenído30.4.2008, aksúdnyexekútorjevylúčenýzvykonávaniaexekúcie

alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a)

je 200 Sk (6,64 €) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu
jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej
činnosti je 100 Sk (3,32 €).

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony
exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie
exekúcie,c)doručenieupovedomeniaozačatíexekúcie,d)doručenieexekučnéhopríkazu,e)doručenie
upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g)

každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie
účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada
hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada
zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného
predpisu. (zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách).

Podľa § 25 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za

administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Podľa ust. § 7 ods. 2 prvá veta zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších
predpisov, sumu základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové
vozidlá podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo; opatrenie sa vyhlási uverejnením
jeho úplného znenia.

Podľa ust. § 1 písm. b) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č.
632/2008 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných
cestách, suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá je 0,183
eura.

Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z.z., náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi
podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok (ďalej len "spotreba")
uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného
motorového vozidla (ďalej len "technický preukaz").

Podľa§23ods.1vyhlášky,náhradazastratučasupatrísúdnemuexekútorovipriúkonochvykonávaných
v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste
do tohto miesta a späť.

Podľa § 23 ods.2 vyhlášky náhrada podľa odseku 1 je 0,66 € za každú aj len začatú polhodinu.

1.) Podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 si exekútor uplatňoval odmenu za tieto úkony exekučnej činnosti:

za prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie......................................................................20 min.
vypracovanie predvolania povinného a výzvy na úhradu splnenia povinnosti.................40 min.
vyhotovenie predvolania povinného dňa 25.6.2010.........................................................10 min.
vyhotovenie späťvzatia príkazu na odpis z účtu...............................................................10 min.
vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie...................................................................20 min.

Spolu: 100 min = 2x 6,64= 13,28 €

2.) Podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 cit vyhl. si exekútor uplatňoval odmenu za tieto
úkony exekučnej činnosti:
a)získanie poverenia na vykonanie exekúcie......................................................................3,32 €

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie2x.......................................................................6,64 €
c)doručenie upovedomenia o začatí exekúcie.....................................................................3,32 €
d) doručenie exekučného príkazu2x....................................................................................6,64 €
i) každé zisťovanie účtu povinného....................................................................................3,32 €
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného4x.............................................................13,28 €

Spolu.................................................................................................................................36,52 €

3.) Podľa § 22 vyhlášky si exekútor uplatňoval náhradu hotových výdavkov za:

a) poštovné ...............................................................................................................12,77 €

4.) Podľa § 21 vyhlášky si exekútor uplatňoval náhradu za:vyhotovenie odpisu alebo potvrdenia-poverenia súdu zo spisu 5x 3,32 €..................16,60 €

Celkové trovy exekúcie...............................................................................................79,17 €

Po preverení výpočtu trov exekúcie a preskúmaní pripojeného exekučného spisu, súd rozhodol tak, že
na časovej odmene nepriznal odmenu za úkon:
za prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie......................................................................20 min.
pretože v prípade tohto úkonu, ktorý je zahrnutý aj do odmeny súdneho exekútora podľa § 15 ods. 1

písm. a) cit. vyhlášky, ako získanie poverenia na vykonanie exekúcie, preto priznanie aj časovej odmeny
za ten istý úkon exekučnej činnosti, ktorý je taxatívne uvedený v § 15 ods. 1 vyhlášky a má byť správne
odmenený iba paušálnou sumou a nie podľa času potrebného na jeho uskutočnenie, je neprípustné a
v rozpore s cit. vyhláškou. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi za získanie poverenia na vykonanie
exekúcie paušálnu odmenu vo výške 3,32 € v súlade s § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Súd je toho
názoru, že ak sa má priznať paušálna odmena iba za striktne vymedzené úkony exekučnej činnosti

uvedené v § 15 ods. 1 písm. a) - j) vyhlášky, tak je zrejmé, že časová odmena (pri ktorej zakotvení
zákonodarca nepostupoval rovnako ako pri paušálnej odmene, kde taxatívne vymenoval úkony, ktoré
majú byť odmenené) sa má priznať iba za tie úkony, ktoré exekútor vykonáva od vydania poverenia
a ktoré sú svojim obsahom, nielen názvom, odlišné od taxatívne vymedzených úkonov v § 15 ods. 1
vyhlášky. Opačný výklad by viedol k obchádzaniu § 15 ods. 1 vyhlášky, nakoľko pre každého súdneho

exekútora by bolo výhodnejšie pri vypočítaní odmeny postupovať podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky,
ktorý priznáva za každú aj začatú hodinu potrebnú na realizáciu úkonu exekučnej činnosti sumu 6,64
€. Uvedený postup však nie je v súlade zo zmyslom a účelom vyššie citovaných ustanovení vyhlášky č.
288/1995 Z. z. Uvedenému záveru nasvedčuje aj následný postup zákonodarcu, ktorý prijatím vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 141/2008 Z. z. z 8. apríla 2008, vypustil § 14 ods. 2

vyhlášky v znení do 30. 4. 2008.

§ 15 ods. 1 vyhlášky obsahuje taxatívny výpočet úkonov exekučnej činnosti, za ktoré je možné priznať
paušálnu odmenu vo výške 3,32 € za jeden úkon. Za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 15
vyhlášky, priznal súd exekútorovi odmenu za úkony ,,doručenie exekučného príkazu“ a ,,doručenie

príkazu na začatie exekúcie“ iba jedenkrát, pričom vychádzal zo znenia ustanovenia § 15 ods. 1 písm. b),
d) vyhlášky, z ktorého vyplýva, že exekútorovi patrí odmena iba raz za ten istý úkon. Ak by zákonodarca
chcel priznať odmenu za každé doručenie exekučného príkazu, v ustanovení vyhlášky by použil slovné
spojenie „každé doručenie“ tak, ako to uviedol v § 15 ods. 1 písm. g), h), i) a j) vyhlášky, preto súd
priznal exekútorovi odmenu v súlade s § 14 ods. 1 vyhlášky.

Pokiaľ ide o úkony: vypracovanie predvolania povinného a výzvy na úhradu splnenia povinnosti,
vyhotovenie predvolania povinného dňa 25.6.2010, vyhotovenie späťvzatia príkazu na odpis z účtu,
považoval ich súd za administratívne úkony, nie je možné za tieto úkony exekútorovi priznať osobitnú
odmenu, nakoľko podľa § 25 citovanej vyhlášky, náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti

s exekučnou činnosťou, už je zahrnutá v odmene exekútora. Za exekučnú činnosť exekútora je potrebné
považovať tú činnosť exekútora, ktorá bezprostredne smeruje na vykonanie núteného výkonu súdnych
a iných rozhodnutí v prospech oprávneného.

Časovú odmenu priznal súd exekútorovi vo výške 6,64 € za úkony: vypracovanie návrhu na zastavenie

exekúcie v trvaní 20 min., pretože ho považoval za čas účelne vynaložený na vykonanie týchto úkonov.
Z logického a gramatického výkladu citovaného ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že
pri výpočte odmeny exekútora sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie
počet jednotlivých úkonov a rozhodujúce je časové hľadisko, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie
a nie počet týchto úkonov.

V prípade hotových výdavkov súd vychádzal iba z písomností predložených exekútorom, resp.
nachádzajúcich sa v súdnom spise. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri
odmene aj náhrada hotových výdavkov „účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej
činnosti.“ Skutočnosť, či ide o nevyhnutné a účelne vynaložené trovy exekúcie, je povinný preukázať

súdny exekútor. Súd preto nevyhnutnosť trov exekúcie, ako aj účelnosť vynaloženia hotových výdavkov,
preskúmal z predložených listín a dospel k záveru, že exekútorovi patrí poštovné vo výške 12,77
€ a v ostatných prípadoch účelnosť a nevyhnutnosť vynaloženia hotových výdavkov neboli súdnym
exekútorom žiadnym hodnoverným spôsobom preukázané, preto ich súd nepriznal.Trovy exekúcie, ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi, predstavujú sumu 49,29 €, ktoré pozostávajú z
odmeny spolu vo výške 36,52 €, náhrady hotových výdavkov vo výške 12,77 €.

Na základe vyššie uvedených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol
o zastavení exekúcie a povinného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 49,29
€.

Poučenie:

Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdKošice

I, v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.