Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marta Polyaková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/150/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112230614
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4112230614.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a členiek
senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobkyne: Prvá stavebná
sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, zastúpená Mgr. Evou Bačíkovou, advokátkou
so sídlom Andreja Žarnova 1, Trnava, proti žalovaným: 1/ G. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., X. XX, 2/
Z.. K. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., X. XX, obidvaja zastúpení JUDr. Martinom Kanásom, advokátom
so sídlom Nitra, Školská 3 a 3/ Z.. J. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., A. 4, o zaplatenie 16.556,76 eura
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaných v l. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra
zo dňa 11. mája 2015 č. k. 10C/189/2013-182 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súd prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyňa nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v l. až 3. rade zaplatiť žalobkyni
16.556,76 eura s úrokom vo výške 7,79 % ročne z istiny vo výške 15.587,19 eura od 01. 09. 2012 do
zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny 15.587,19 eura od 01. 09. 2012 a to
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu
plnenie ostatných žalovaných. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že dňa 01. 07. 2004 uzatvorili žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžník a spoludlžník so žalobcom
ako veriteľom zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, predmetom bolo poskytnutie
mimoriadneho medziúveru vo výške 400.000,- Sk pričom popri delení cieľovej sumy o stavebnom
sporení sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver vo výške 260.000,- Sk. Žalovaný v 3. rade
prehlásil, že na seba berie voči veriteľovi povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník. V
zmluve bol dohodnutý úrok ako aj úrok z omeškania a výška mesačných splátok a ostatné dojednania.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že im bol úver vyplatený a tento aj začali dlžníci splácať, ale po
určitom čase pre finančné problémy, ktoré viedli u žalovanej v l. rade k exekúcii, boli prostriedky na
stavebnom sporené odúčtované v prospech súdneho exekútora na základe exekučného príkazu, na čo
žalobca žalovanú v l. rade upozornil s tým, že v zmysle dojednaných zmluvných podmienok je povinná
odúčtovanú sumu zaplatiť, aby tak boli splnené podmienky zmluvy. Keďže k doplateniu nasporenej
zmluvy nedošlo, žalobkyňa odstúpila od zmluvy a vyzvala žalovaných v l. a 2. rade na zaplatenie celej
pohľadávky. Pri posudzovaní právneho vzťahu medzi stranami sporu mal za to, že bola uzatvorená
zmluva o mimoriadnom medziúvere podľa Zákona o stavebnom sporení, ktorá mala všetky potrebné
náležitosti a zmluvu podpísal aj žalovaný v 3. rade ako ručiteľ. Výška pohľadávky nebola spochybňovaná
žalovanými, preto súd priznal žalobkyni žalovanú sumu ah s dohodnutým úrokom z omeškania. Žalovaní
v 1. a 2. rade spochybňovali len postup žalobkyne, keď táto neoprávnene odúčtovala nasporené
prostriedky na účte stavebného sporenia v prospech exekútora. Ide o štandardný postup pri exekučnomkonaní ako jeden z spôsobov vykonania exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Peňažné
prostriedky boli na základe príkazu na začatie exekúcie zablokované a na základe exekučného príkazu
odpísané z účtu a preúčtované na účet súdneho exekútora pre oprávneného v exekučnom konaní.
Pokiaľ by žalobkyňa nebola rešpektovala rozhodnutie súdneho exekútora, porušila by zákon a niesla
tak zodpovednosť za prípadnú škodu, ktorá by mohla v exekučnom konaní vzniknúť. O náhrade trov
konania rozhodol podľa § 150 OSP a v konaní úspešnej žalobkyni nepriznal náhradu trov konania, hoci
by jej podľa § 142 ods. 1 OSP na ňu vznikol nárok, lebo v konaní bola úspešná. Po preskúmaní všetkých
okolností dospel k záveru, že je potrebné aplikovať ust. § 150 ods. 1 OSP. Pri svojom rozhodnutí vzal do
úvahy skutočnosť, že žalovaná v 1. rade je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepracuje,
nepoberá žiadne dávky a stará sa o dve deti, ktorých otcom je žalovaný v 2. rade. Žalovaný v 2. rade je
konateľnom spoločnosti Muti, s.r.o. so sídlom v Nitre a spoločnosti Thinksplay spol. s r.o., so sídlom v
Banskej Bystrici, daňové priznanie nepodával z dôvodu, že spoločnosti nevykázali žiadny zisk. Žalovaný
v 3. rade je rozvedené s príjmom 600 eur brutto, ktorý spláca úvery 140 eur mesačne a výživné na deti
133 eur mesačne. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ by žalovaní mali hradiť trovy žalobkyni, viedlo by
u nich k veľmi nepriaznivej finančnej situácii, ak sami majú taký príjem, že im musia vypomáhať rodičia
a u žalovaného v 3. rade mu zostanú finančné prostriedky, ktoré sotva vystačia na jeho živobytie. Na
druhej strane u žalobkyne, ktorá je akciovou spoločnosťou je predpoklad, že nepriznanie trov, na ktoré
by inak mala nárok, nebude mať natoľko negatívne následky, aby to ohrozilo jej ekonomickú situáciu.
Rozhodnutie o trovách konania nebude tak viesť k neprimeranej tvrdosti u žalovaných, preto dospel k
záveru,žesúdanédôvodyhodnéosobitnéhozreteľaatosociálnejsituáciežalovaných,apretožalobcovi
náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa a žalovaní v l. a
2. rade. Žalobkyňa napadla rozsudok súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania a domáhala
sa jeho zmeny tak, že jej budú priznané trovy súdu prvej inštancie v celkovej výške 2.549,72 eura,
ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 993 eur a z trov právneho zastúpenia
vo výške 1.556,72 eura. V dôvodoch svojho odvolania uviedla, že so žalovanými uzatvorila zmluva
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere dňa 08. 07. 2004. Keďže žalovaní porušili zmluvné
podmienky, listom zo dňa 07. 02. 2012 odstúpila od zmluvy. Pred odstúpením od zmluvy predchádzalo
niekoľko výziev a rovnako po odstúpení od zmluvy vyzvala žalovaných na vrátenie poskytnutých
peňažných prostriedkov s tým, že inak bude nútený pristúpiť k vymáhaniu dlžnej sumy. Žalovaní svoju
situáciu žiadnym spôsobom neriešili, a preto nemala inú možnosť, ako podať návrh na súd, aby sa vyhla
premlčaniu svojho nároku na vrátenie dlžnej sumy. Poskytla im dostatočne dlhý čas na to, aby svoju
situáciu riešili, keď odstúpeniu od zmluvy došlo vo februári 2012 a návrh na vydanie platobného rozkazu
podala v septembri 2012. Vzhľadom na postoj žalovaných sa jej zdá neprimerané, že v dôsledku ich
konania musela podať návrh na súd a ešte je povinná znášať náklady súvisiace so súdnym konaním.
Nevidí dôvod, prečo by jej to malo byť na ťarchu, keď k súdnemu konaniu došlo z dôvodu na strane
žalovaných. Aplikovanie ust. § 150 OSP by bolo možné v prípade, ak by sa žalovaní aspoň nejakým
spôsobom snažili danú situáciu riešiť. Žalovaní však sami zavinili, že sa daná vec dostala pred súd a
je v súdnom konaní vedená už niekoľko rokov.
3. Žalovaní v l. a 2. rade napadli rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti. V dôvodoch
svojho odvolania uviedli, že súd prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobkyňa ich uviedla do omylu pri podpisovaní zmluvy o stavebnom sporení. Neupozornila ich na
skutočnosť, že účty stavebného sporenia sú vlastne bežné účty a exekútor má na ne dosah. Exekútor
siahol na sporiacu časť a nasporenú sumu exekuoval. Tým, že exekútor exekuoval uvedené splátky,
dostali sa do omeškania a stali sa z nich zo dňa na deň neplatiči. Vzniknutú situáciu sa snažili riešiť so
žalobkyňou, no narazili na jej neochotu. Trvajú na to, že žalobkyňa nemala právo odovzdať exekútorovi
platby, ktoré boli účelovo platené ako splátky úveru. Preto sa domáhali, aby odvolací súd zaviazal
žalobkyňu uznať nimi zaplatené splátky ako zaplatené a aby im ďalej umožnil pokračovať v splácaní bez
úrokov a penálov z omeškania. Tiež žiadali, aby súd zaviazal žalobkyňu, aby svojich klientov informovala
o riziku vyplývajúcom zo skutočností, že splátky úveru sú stále brané ako vklad na bežný účet a sú tak
dostupné tretím osobám ešte pod podpisom zmluvy a rovnako aj vo svojich reklamných kampaniach.
4. K odvolaniu žalovaných v l. a 2. rade sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že žalovaní si museli
byť vedomí, že konto sporenia je konto, na ktorom si sporia peňažné prostriedky. Mali zriadené
dve kontá, jedno konto sporenia a druhé konto medziúveru. Boli jej doručené exekučné príkazy na
vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, a preto žalobkyňa nemala inú možnosť, akopožadované peňažné prostriedky z konta sporenia žalovaných poukázať súdnemu exekútorovi a to v
súlade s § 96 ods. 3 EP. Preto nebolo možné, aby nasporenú sumu odovzdanú súdnemu exekútorovi
zarátala na dlžnú sumu žalovaných. V závere uviedla, že to čoho sa žalovaní dožadujú v podanom
odvolaní v petite podaného odvolania sa vymyká predmetu konania.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne
ako žalovaných v l. a 2. rade bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti je vecne správny a preto rozsudok
v tejto časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
6. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
8. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmto závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne
stotožnil s rozhodnutím prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré žalovaní v 1. a 2. rade uvádzali v odvolaní vyriešil už
súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu
nie je možné posudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok.
11. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi žalobkyňou a žalovanou v 1. rade ako
dlžníkom a žalovaným v 2. rade ako spoludlžníkom bola uzatvorená dňa 08. 07. 2004 zmluva o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej bol žalovaným v 1. a 2. rade poskytnutý
úver vo výške 13.161,38 eura, bol dohodnutý úrok, ako aj úrok z omeškania a výška mesačných
splátok a ostatné zmluvné dojednania. Žalovaný v 3. rade pristúpil k zmluve ako ručiteľ s tým, že pokiaľ
neuspokoja pohľadávku veriteľa dlžníci, uspokojí ju za nich. Súd prvej inštancie správne posúdil právny
vzťah medzi stranami sporu podľa ustanovení zák. č. 310/1992 Zb. zmluvy o stavebnom sporení a
zmluvy o stavebnom úvere, ako aj podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Odvolací súd sa s takýmto
právnym posúdením plne stotožňuje a ako na správne poukazuje. Napokon, ani odvolatelia vo svojom
odvolaní nenamietali uzatvorenie zmluvy ako aj výšku poskytnutého plnenia. Ich námietky smerovali
len proti tej skutočnosti, že žalobkyňa ich neupozornila pri uzatvorení zmluvy, že účty stavebného
sporenia sú vlastné bežné účty, na ktoré má exekútor dosah. Tým, že exekútor zexekuoval uvedené
splátky, dostali sa do omeškania a stali sa z nich neplatiči. S touto ich námietkou sa súd prvej
inštancie správne vyporiadal. Nemožno sa stotožniť s tým, že by žalobkyňa neoprávnene odúčtovala
nasporené prostriedky na účte stavebného sporenia v prospech exekútora. Exekútor postupoval striktne
podľa ustanovení Exekučného poriadku, postupoval pri exekučnom konaní ako jedným zo spôsobov
vykonania exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, a preto na základe exekučného príkazu boli
tieto finančné prostriedky odpísané z účtu a preúčtované na účet súdneho exekútora pre oprávneného
v exekučnom konaní. Pokiaľ by žalobkyňa nerešpektovala rozhodnutie súdneho exekútora, dopustilaby sa porušenia zákona. Preto tieto námietky nemožno pri preskúmavaní veci zohľadniť. Keďže výška
pohľadávky medzi stranami sporu nebola spochybňovaná, súd správne zaviazal žalovaných na úhradu
jej istiny aj s úrokom z omeškania a odvolací súd už len ako na správne závery rozhodnutia súdu prvej
inštancie poukazuje bez toho, aby opakoval výsledky vykonaného dokazovania (§ 387 ods. 2 CSP).
12. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie i v časti náhrady trov konania a použitia
aplikácie ust. § 150 OSP.
13. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
14. Predpokladom použitia ust. § 257 CSP je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre
nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane v spore a existencia výnimočnosti daného prípadu. Súd
prvej inštancie videl dôvody hodné osobitného zreteľa v skutočnosti, že žalovaná v 1. rade je vedená
v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepracuje, nepoberá žiadne dávky a stará sa o dve mal. deti.
Žalovaný v 2. rade je síce konateľom spoločnosti, ktorá však nevykazuje žiadny zisk. Žalovaný v 3.
rade je rozvedený s príjmom okolo 600 eur brutto, ktorý si plní vyživovaciu povinnosť vo výške 133 eur
mesačne a tiež spláca úver 140 eur mesačne. Z takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru,
že priznanie náhrady trov konania by malo na nich natoľko negatívne následky, že by bola ohrozená
ich ekonomická situácia. Preto dôvody hodné osobitného zreteľa videl v sociálnej situácii žalovaných
a odvolací súd sa s takýmto právnym posúdením plne stotožňuje. Uvedené ust. § 257 CSP na rozdiel
od pôvodného ust. § 150 OSP uvádza, že v prípade existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa
súd musí rozhodnúť o nepriznaní náhrady, kým v minulosti len mohol. Odvolací súd sa preto stotožnil s
dôvodmi hodnými osobitného zreteľa uvádzanými súdom prvej inštancie, a preto rozsudok súdu prvej
inštancie i v tejto časti ako vecne správny potvrdil. Nie je pravdou, ako uvádza žalobkyňa vo svojom
odvolaní, že by sa žalovaní vzniknutú situáciu nesnažili riešiť a tým bola nútená podať žalobu na súd,
pretože žalovaní v l. a 2. rade vo svojom odvolaní jednoznačne uvádzajú, že sa snažili riešiť situáciu so
žalobkyňou, avšak po jej oznámení, že všetky ďalšie splátky, ktoré by na daný účet hradili, by opäť boli
presunuté k exekútorovi, nemohli preto pokračovať v splácaní, pretože by všetky platby boli presunuté
k exekútorovi a aj tak by boli neplatiči.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1
CSP s odkazom na § 257 CSP tak, že úspešnej žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
keď v konaní bola úspešná, pretože pre ich nepriznanie vzhliadol dôvody osobitného zreteľa, ktoré
vzhliadol v sociálnej situácii žalovaných tak, ako je vyššie popísané.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.