Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. marec 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 36C/111/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214215903
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7214215903.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKošiceII,samosudcomJUDr.RastislavomPellom,vprávnejvecižalobcov:1.W.X.,bytom:

E.Č..X,O.,narodená:XX.X.XXXX,2.G.X.,bytom:E.Č..X,O.,narodený:X.XX.XXXX,3.G.hX.,bytom:
E. Č.. X, O., narodený: XX.X.XXXX, všetci žalobcovia zastúpení advokátkou: JUDr. Darina Solárová,
sídlo: Škultétyho č. 3, Košice, proti žalovaným: 1. Všeobecná úverová banka, a.s., sídlo: Mlynské nivy
č. 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpený advokátskou kanceláriou: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o.,
sídlo: Kýčerského č. 7, Bratislava,IČO: 36 857 513, 2. Consumer Finance Holding, a.s., sídlo: Hlavné
námestie č. 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, zastúpený advokátskou kanceláriou: Beňo & partners
advokátska kancelária, s.r.o., sídlo: Nám. sv. Egídia č. 93, Poprad, 3. Dražby a aukcie, s. r. o., sídlo:

Flámska č. 1, Martin, IČO: 36 751 642, zastúpený advokátskou kanceláriou: AK JUDr. Marek Hic, s.r.o.,
sídlo: P.O. Hviezdoslava č. 10625/23B, Martin, IČO: 36 865 036, 4. INFOREAL, s.r.o., sídlo: Hlavná č.
108, Košice, IČO: 36 207 128, zastúpený advokátom: JUDr. Maroš Minčík, sídlo: Palackého č. 1, Košice,
v konaní o určenie neplatnosti častí právneho úkonu a o neplatnosti dražby s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalobu voči žalovaným v 2., 3. a 4. rade v plnom rozsahu zamieta.

II. Žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby bytu č. 14 na 4. poschodí bytového domu na E. J.

Č.. X Q. O. a s ním súvisiacich nehnuteľností, ktorá sa uskutočnila dňa 12.3.2014, zamieta.

III. Konanie o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a o zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia 1.000,00 eur vylučuje na samostatné konanie.

IV. O náhrade trov konania žalovaných v 2., 3. a 4. rade bude rozhodnuté po nadobudnutí právoplatnosti
výroku I. tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa svojou žalobou zo dňa 8.6.2014 doručenou súdu dňa 9.6.2014 domáhali voči žalovaným

vydania rozsudku, ktorým bude určené, že: 1. dobrovoľná dražba nehnuteľnosti zapísaných na LV č.
12240 vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Košice pre katastrálne územie Južné mesto
a to: byt č. 14 na 4. poschodí bytového domu na E. J. Q. O., vchod č. 7, súpisné číslo 151-7 na parcele
registra „C“ č. 3051/70 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
1652/100000 a spoluvlastnícky podiel 1652/100000 k pozemku parcela registra „C“ č. 3051/70, ktorá
sa uskutočnila v Martine dňa 12.3.2014 je absolútne neplatná.

Zároveň sa žalobcovia domáhali, aby súd tiež: 2. Určil, že zmluvná podmienka v Zmluve o poskytnutí
úveru „Hypopôžička“ č. U 431075-11 zo dňa 7.7.2011, v čl. 2 „Údaje o úvere“, bod 2.2. zmluvy, „Základné
podmienky“, Čiastka B Úveru, úhrada výdavkov - nákladov odporcu v 2. rade súvisiace s poskytnutím
Úveruvynaloženýchnatentoúčelodporcomv2.radevovýške784,50eurjeabsolútneneplatná;3.Určil,že zmluvná podmienka v Zmluve o poskytnutí úveru „Hypopôžička“ č. U 431075-11 zo dňa 7.7.2011,
v čl. 3 „Vyhlásenie klienta“, bod 3.5.: „Klient potvrdzuje, že sa pred podpisom tejto Úverovej zmluvy
oboznámil so znením OP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Úverovej zmluvy a s ich obsahom súhlasí“,

je absolútne neplatná; 4. Určil, že zmluvná podmienka v Zmluve o poskytnutí úveru „Hypopôžička“ č.
U 431075-11 zo dňa 7.7.2011, v čl. 3 „Vyhlásenie klienta“, bod 3.7.: „Podpisom tejto Úverovej zmluvy
klient výslovne súhlasí, aby v prípade, keď nesplní svoj záväzok riadne a včas podľa tejto Úverovej
zmluvy, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom Hlavné námestie
12, Kežmarok 060 01 /ďalej ako CFH/, prípadne akákoľvek iná spoločnosť, ktorá vykonáva funkciu

sprostredkovateľa podľa OP, bola oprávnená v mene Banky ako veriteľa požadovať od zamestnávateľa
Klienta vykonávanie zrážok zo mzdy je táto Úverová zmluva súčasne Dohodou o zrážkach zo mzdy
podľa § 551 Občianskeho zákonníka“, je absolútne neplatná; 5. Určil, že zmluvná podmienka v Zmluve
o poskytnutí úveru „Hypopôžička“ č. U 431075-11 zo dňa 7.7.2011, v čl. 5 „Rozhodcovská doložka“, je
absolútne neplatná; 6. Určil, že zmluvná podmienka v Zmluve o poskytnutí úveru „Hypopôžička“ č. U
431075-11 zo dňa 7.7.2011, v čl. 5 „Rozhodcovská doložka“, je absolútne neplatná; 7. Určil, že zmluvná

podmienka v Štandardných európskych informáciach o spotrebiteľskom úvere v časti 3. „Náklady
spojené so spotrebiteľským úverom“, v časti nákladov v prípade oneskorených splátok, poplatky za prvú
upomienku vo výške 13,25 € a poplatky za ďalšie upomienky vo výške 23,24 €, je absolútne neplatná;
8. Určil, že zmluvná podmienka v Obchodných podmienkach odporcu v 1. rade pre poskytovanie
spotrebných úverov v rámci programu “Hypopôžičky“, ktoré sú súčasťou Zmluvy o poskytnutí úveru

„Hypopôžička“ č. U 431075-11 zo dňa 7.7.2011, je v časti XII. „Záverečné ustanovenia“, poplatky
za upomienku a pokus o zmier, absolútne neplatná; 9. Určil, že zmluvná podmienka v Obchodných
podmienkach odporcu v 1. rade pre poskytovanie spotrebných úverov v rámci programu “Hypopôžičky“,
ktoré sú súčasťou Zmluvy o poskytnutí úveru „Hypopôžička“ č. U 431075-11 zo dňa 7.7.2011, časť X.
„Realizácia záložného práva“, sú v časti výkonu záložného práva, bod : -53.1 priamym predajom

(priamo kupujúcemu) za

podmienky, že kúpna cena alebo časť kúpnej ceny vo výške Pohľadávky banky bude zaplatená a
poukázaná na príslušný účet banky kupujúcim ku dňu účinnosti kúpnej zmluvy; - 53.2 predajom podľa

zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov; - 53.4 prostredníctvom
tretej osoby (napr. realitnej kancelárie) absolútne neplatné; 10. Určil, že zmluvná podmienka v
Obchodných podmienkach odporcu v 1. rade pre poskytovanie spotrebných úverov v rámci programu
“Hypopôžičky“, ktoré sú súčasťou Zmluvy o poskytnutí úveru „Hypopôžička“ č. U 431075-11 zo dňa
7.7.2011, v časti X. „Realizácia záložného práva“, bod 56: „V prípade predaja Predmetu zabezpečenia

na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov môže
banka v zmysle § 16 ods. 4 tohto zákona v zmluve o vykonaní dražby uzavretej s dražobníkom oprávniť
licitátora znížiť výšku najnižšieho podania“, absolútne neplatná a 11. Zaviazal žalovaných v 1., 2. a 3.
rade na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.000,00 € v prospech žalobcov v
1. a 2. rade. Žalobcovia si tiež uplatnili právo na nahradenie trov tohto súdneho konania.

Žalobcovia svoju žalobu odôvodnili skutočnosťou, že žalovaný v 1. rade poskytol žalobcovi v 3. rade
úver ako dlžníkovi a to na základe Zmluvy o poskytnutí úveru „Hypopôžička“ č. U 431075-11 zo dňa
7.4.2011, pričom žalobcovia v 2. a 3. rade predmetnú zmluvu podpísali ako spoludlžníci. Ďalej uviedli, že
žalobcovia v 2. a 3. rade zabezpečili splatenie úveru zriadením záložného práva k ich vyššie citovanej

nehnuteľnosti(bytč.14 na4.poschodíbytovéhodomunaE.J.č.XQ.O.)aneskôrzdôvodunesplatenia
úveru o tento byt na základe spornej dobrovoľnej dražby prišli, pričom vydražiteľom a teda vlastníkom
bytu sa stal žalovaný vo 4. rade. Žalobcovia s ohľadom na zásady ochrany spotrebiteľov považujú
niektoré zmluvné ustanovenia úverovej zmluvy a jej podmienok za neplatné a tiež považujú výkon
dobrovoľnej dražby za výkon práva, ktorý je v rozpore s ich ústavným právom vlastniť majetok.

Žalobcovia ohľadom predmetu sporu spočiatku konkrétne namietali nasledovné skutočnosti: 1. žalobca
v 3. rade mal záujem uzavrieť úver preto, aby mohol splatiť svoje predchádzajúce dlhy a preto malo byť
žalovanému v 1. rade už pri uzatváraní zmluvy o úvere zrejmé, že ide o rizikového klienta, pretože tento
nie je v stave ani splácať svoje predchádzajúce úvery a aj napriek tomu mu žalovaný v 1. rade predmetný

úver poskytol; 2. podľa existujúcej zahraničnej a aj slovenskej judikatúry v spotrebiteľských vzťahoch
nie je možné spoplatňovať akýkoľvek úkon dodávateľa, ktorým nie je spotrebiteľovi poskytnuté nejaké
reálne plnenie, ale naopak tento úkon je v záujme dodávateľa; 3. vyhlásenia klienta (žalobcov) v bodoch
3.5, 3.7, 3.9 (o oboznámení sa so znením OP, o možnosti zrážok zo mzdy, o súhlase s postúpenímpohľadávky, možnosti informovať o bonite žalobcov) sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami v
spotrebiteľských vzťahoch; 4. článok 5 Zmluvy o Rozhodcovskej doložke je v štandardnej a formulárovej
forme, ktorá nebola individuálne dojednaná, preto ide o neprijateľnú podmienku; 5. rozporované

podmienky v Obchodných podmienkach sú neprijateľné aj z dôvodu, že sú písané drobným písmom a
len ťažko čitateľné, 6. dražba nehnuteľností žalobcov v 1. a 2. rade sa uskutočnila v Martine, ktorý je
vzdialený od bydliska žalobcov 234 km, čo nespĺňa kritérium dostupnosti pre žalobcov; 7. nehnuteľnosti
boli vydražené za 52.000,00 eur a žalobcovia namietajú výrazné podhodnotenie predmetu dražby

v Znaleckom posudku 5/2014, ktorý bol vyhotovený na podnet žalovaného v 3. rade, pretože cena
nehnuteľností sa pohybuje v rozmedzí od 72.000,- eur do 75.000,- eur; 8. podľa názoru žalobcov výkon
záložného práva podľa § 151j Občianskeho zákonníka v spojení s inštitútom dobrovoľnej dražby podľa
Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách je v rozpore s Ústavou SR (čl. 19 a 20 - právo vlastniť
majetok a ochrana tohto vlastníckeho práva) a tiež aj v rozpore s právom Európskej únie. V súvislosti

s týmto stanoviskom o rozpore s právom Európskej únie žalobcovia na podporu svojho stanoviska
predložili súdu Rozsudok Európskeho súdneho dvora zo dňa 10.9.2014 vo veci prejudiciálneho konania
na základe Rozhodnutia Krajského súdu v Prešove v súvislosti s konaním P. O.Š. proti SMART Capital,
a.s..

Neskôr na pojednávaní dňa 6.3.2015 žalobcovia prostredníctvom svoje právnej zástupkyne tiež
namietali, že predmetná úverová zmluva so žalovaným v 1. rade je neplatná a v tejto súvislosti je aj
príslušnázáložnázmluvasohľadomnasvojuakcesorickúpovahuneplatná.Neplatnosťúverovejzmluvy
odôvodnili jej neurčitosťou ohľadom výšky úroku a aj výšky splátok. Podľa žalobcov z obsahu úverovej
zmluvy je zrejmé, že iba časť úveru mala byť zabezpečená zriadením záložného práva. Žalobcovia tiež

namietali, že pri dražbe bol porušený § 12 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách, pretože znalec,
ktorému žalobcovia predmet dražby sprístupnili nevykonal riadnu obhliadku bytu (Na otázku súdu, či
žalobcovia namietali výšku hodnoty bytu podľa vyhotoveného znaleckého posudku, právna zástupkyňa
žalobcov uviedla, že výšku ohodnotenia predmetu dražby nenamietali).

Žalovaný v 1. rade navrhol žalobu v celom rozsahu ako neoprávnenú zamietnuť a žalobcov zaviazať na
nahradenie jeho trov tohto súdneho konania. Toto svoje stanovisko odôvodnil nasledovne: 1. úverová
zmluva ako i zmluva o zriadení záložného práva sú v plnom súlade s právnym poriadkom Slovenskej
republiky a nijakým spôsobom nevybočujú z právneho rámca daného Občianskym zákonníkom,
zákonom o spotrebiteľských úveroch a v prípade záložnej zmluvy aj zákonom o dobrovoľných dražbách;

2. zmluvný vzťah žalovaného v 1. rade a žalobcov neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky; 3.
podľa vyjadrení a záverov príslušného generálneho advokáta v prejudiciálnom konaní pred Európskym
súdnym dvorom je slovenská právna úprava záložného práva a dobrovoľných dražieb v plnom súlade s
európskym„spotrebiteľským“právoma4.žalobcovianepreukázaližiadendôvodneplatnostidobrovoľnej
dražby a žiaden takýto dôvod ani nie je daný. Žalovaný v 1. rade ohľadom údajného podhodnotenia

predmetu dražby Znaleckým posudkom č. 5/2014 vypracovanom súdnym znalcom Ing. U. L. ku dňu
9.1.2014 uviedol, že znalec je povinný vykonávať svoju činnosť s odbornou starostlivosťou a to pod
hrozboutrestnoprávnehopostihu,pričompoukázalnaobsahposudku,zktoréhojezrejmé,žežalobcovia
neumožnili znalcovi vykonať zameranie nehnuteľnosti a byt mu ani nebol sprístupnený, preto znalec pri
vyhotovení posudku vychádzal z údajov v znaleckom posudku vyhotovenom v roku 2009.

Žalovaný v 2. rade navrhol žalobu voči svojej osobe v plnom rozsahu zamietnuť a žalobcov zaviazať
na nahradenie svojich trov konania. Toto svoje stanovisko odôvodnil tak, že dňa 11.4.2011 došlo medzi
žalobcami a žalovaným v 1. rade k uzavretiu úverovej zmluvy, pričom žalovaný v 2. rade v predmetnom
zmluvnom vzťahu vystupoval iba ako sprostredkovateľ, t.j. žalovaný v 2. rade vôbec

nie je hmotnoprávnym účastníkom tohto vzťahu. Na základe uvedeného teda žalovaný v 2. rade
konštatoval, že sa ho netýka ani jeden z navrhovaných výrokov žalobného návrhu, preto namietal svoju
hmotnoprávnu pasívnu legitimáciu v spore.

Žalovaný v 3. rade navrhol žalobu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietnuť a žalobcov zaviazať
spoločneanerozdielnenahradiťtrovykonania.Svojestanoviskoodôvodnilnasledovne:1.žalobnýnávrh
je zmätočný a neúplný pretože žalobcovia si vo svojej žalobe nesplnili dostatočne povinnosť tvrdenia(označenie rozhodujúcich skutočností) a ani svoju dôkaznú povinnosť; 2. žalobcovia sa domáhajú
určenia absolútnej neplatnosti dražby, pričom toto svoje stanovisko odôvodnili iba všeobecnými úvahami
o vo vzťahu k súladnosti právnej úpravy výkonu záložného práva a právom európskym a navrhujú

položenie prejudiciálnych otázok Ústavnému súdu SR bez toho, aby reálne ozrejmili, aký je vzťah
takýchto úvah k predmetu tohto súdneho konania; 3. žalovaný v 3. rade nie je hmotnoprávne vecne
legitimovaný v danom spore, pretože nebol účastníkom sporného úverového vzťahu (konanie o
neprijateľnosti zmluvných podmienok a tiež zaplatenie finančného zadosťučinenia) a tiež zo zákona nie
je vecne legitimovaný na účasť v súdnom konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.

Žalovaný vo 4. rade navrhol žalobu ako neoprávnenú v plnom rozsahu zamietnuť a žalobcov zaviazať
na nahradenie svojich trov konania. Svoje stanovisko odôvodnil tak, že žalobný návrh považuje za
neopodstatnený a zmätočný a v plnom rozsahu sa pripojil k stanovisku prezentovanému žalovaným v
1. rade. Podľa názoru žalovaného vo 4. rade dražba prebehla v súlade s právnym poriadkom SR. Ďalej
poukázal na skutočnosť, že žalovaný vo 4. rade nadobudol predmet dražby v dobrej viere, pričom práve

žalobcovia svojim konaním (neplnením svojich záväzkov voči žalovanému v 1. rade) zapríčinili konanie
dražby a svojim žalobným návrhom hľadajú vinníka za tento stav medzi žalovanými, čo je absurdné.

Žalobcovia a žalovaný v 1. rade uzavreli dňa 11.4.2011 Zmluvu o poskytnutí úveru „Hypopôžička“ č.
U 431075-11, na základe ktorej poskytol žalovaný v 1. rade žalobcom úver v celkovej výške 50.784,50

eur. Časť úveru vo výške 17.493,31 eur bola uhradená tak, že žalovaný v 1. rade za žalobcu v 3. rade
uhradil jeho záväzky tretím subjektom, časť úveru v sume 784,50 eur bola uhradená žalovanému v 2.
rade ako úhrada výdavkov v súvislosti s poskytnutím úveru a suma 32.506,69 eur bola uhradená priamo
žalobcom. Úver mal byť splatený 360 anuitnými splátkami vo výške po 393,60 eur v období od 20.5.2011
do 20.4.2041. Zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka

(Zmluva o úvere). Tieto skutočnosti súd zistil z citovanej úverovej zmluvy (č.l. 16 - 17).

Žalobcovia v 1. a 2. rade a žalovaný v 1. rade na zabezpečenie splatenia vyššie citovaného úveru dňa
11.4.2011 uzavreli Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 431075 - 11. Predmetom
zálohu podľa tejto zmluvy bol byt žalovaných v 1. a 2. rade, konkrétne nehnuteľnosti zapísané na LV č.

12240 vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Košice pre katastrálne územie Južné mesto
a to: byt č. 14 na 4. poschodí bytového domu na E. J. Q. O., vchod č. 7, súpisné číslo 151-7 na parcele
registra „C“ č. 3051/70 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu

1652/100000 a spoluvlastnícky podiel 1652/100000 k pozemku parcela registra „C“ č. 3051/70.
Žalobcovia v 1. a 2. rade sa stali vlastníkmi tohto bytu v priebehu roka 2002. Predmetná záložná zmluva
obsahuje všetky podstatné náležitosti takéhoto právneho úkonu. Tieto skutočnosti súd zistil z citovanej
záložnej zmluvy a z výpisu z listu vlastníctva č. 12240 zo dňa 8.1.2014.

V článku 6 (Podmienky výkonu záložného práva) vyššie citovanej záložnej zmluvy sa nachádza bod
6.3.1. podľa ktorého záložný veriteľ (žalovaný v 1. rade) je oprávnený zvoliť sám spôsob predaja
nehnuteľnosti, najmä: na verejnej dražbe právne záväzným postupom podľa Zákona č. 527/2002 Z.z. o
dobrovoľných dražbách. Túto skutočnosť súd zistil z citovanej záložnej zmluvy (č.l. 21 - 22).

Žalobcovia si neplnili riadne svoju povinnosť uhrádzať dohodnuté splátky úveru podľa Zmluvu o
poskytnutí úveru „Hypopôžička“ č. U 431075-11, preto žalovaný v 1. rade svojim listom zo dňa 27.2.2013
vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a vyzval žalobcov na uhradenie dlžnej sumy vo výške 52.572,72
eur v lehote do 30 dní od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Žalovaný v 1. rade zároveň ponúkol

žalobcom prípadné možnosti riešenia veci a tiež ich upozornil, že pokiaľ nebudú žalobcovia daný
problém riešiť, tak žalovaný v 1. rade pristúpi k realizácii záložného práva v súlade dojednaniami v
záložnej zmluve. Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu a tiež z citovaného listu žalovaného
v 1. rade.

Žalovaný v 3. rade na zabezpečenie výkonu záložného práva podľa bodu 6.3.1 Zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 431075 - 11 zo dňa 11.4.2011 zorganizoval na deň 18.2.2014
dobrovoľnú dražbu na predaj bytu žalobcov v 1. a 2. rade. Dražba sa mala uskutočniť o 13. hodine v
priestoroch budovy na U. J. Č.. XXXX/XX v P. v miestnosti č.d. 14. Vyvolávacia cena bytu bola určenána sumu 65.000,00 eur. Dražba bola neúspešná. Tieto skutočnosti súd zistil z Oznámenia o dražbe zo
dňa 9.1.2014 (č.l. 29-30) a tiež zo skutočnosti, že neskôr sa uskutočnila opakovaná sporná dražba dňa
12.3.2014.

Dňa 12.3.2014 sa v P. na U. J. Č.. XXXX/XX prostredníctvom žalovaného v 3. rade (dražobná
spoločnosť) uskutočnila opakovaná dobrovoľná dražba, na základe ktorej za účelom uspokojenia vyššie
uvedenej pohľadávky žalovaného v 1. rade a na základe jeho návrhu došlo k predaju bytu žalobcov
v 1. a 2. rade (byt č. 14 na Oštepovej ulici č. X v O.) a to tak, že vydražiteľom a teda neskôr aj

vlastníkom sa stal žalovaný vo 4. rade. Základná vyvolávacia cena bola určená na 61.000,00 eur, ktorú
však nikto z účastníkov dražby neakceptoval, preto bola cena predmetu dražby opakovane znížená na
konečnú sumu vo výške 52.000,00 eur. Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu, z Oznámenia o
opakovanejdražbezodňa19.2.2014(č.l.53-54), tiežzNotárskejzápisniceč.N81/2014,NZ9625/2014
zo dňa 12.3.2014 o priebehu dobrovoľnej dražby (č.l. 47 - 52) a z výpisu z listu vlastníctva č. 12240 zo
dňa 5.6.2014 (č.l. 58).

Žalovaný v 3. rade si na účely vykonania dobrovoľnej dražby objednal u súdneho znalca Ing. U. L.
vypracovanie znaleckého posudku na stanovenie hodnoty predmetu dražby. Znalec Ing. U. L. ku dňu
9.1.2014 určil hodnotu bytu žalobcov v 1. a 2. rade (predmet dražby) na sumu 61.000,00 eur a to

svojim Znaleckým posudkom č. 5/2014 zo dňa 9.1.2014. Z obsahu znaleckého posudku (str. 3
posudku) vyplýva, že byt nebol v dohodnutom čase sprístupnený, preto znalec pri vyhotovovaní
posudku vychádzal z poskytnutých podkladov - Znaleckého posudku č. 11/2009 zo dňa 25.4.2009
vyhotoveného Ing. W.. Znalecký posudok bol žalobcom doručený a žalobcovia jeho závery nenamietali.

TietoskutočnostisúdzistilzcitovanéhoZnaleckéhoposudkuč.5/2014(č.l.31-46)azvýpovedeprávnej
zástupkyne žalobcov na pojednávaní dňa 6.3.2015.

PhDr. U. L. (majiteľka zrejme realitnej kancelárie REMAX fajn) sa svojim listom zo dňa 5.6.2014 vyjadrila,
že podľa jej vedomostí, podľa stavu dopytu a ponuky na trhu s nehnuteľnosťami je ku dňu 5.6.2014

trhová hodnota bytu č. 14 na 4. poschodí bytového domu na Oštepovej ulici č. 14 v O. je 75.000,- eur.
Túto skutočnosť súd zistil z citovaného listu (č.l. 59).

Košická realitná spoločnosť, s.r.o. svojim listom zo dňa 6.6.2014 adresovaným žalobcom uviedol, že
trhová cena predmetného bytu sa pohybuje v cene okolo 72.000,- eur. Túto skutočnosť súd zistil z

citovaného listu (č.l. 60).

SÚDNY DVOR (tretia komora) Európskej únie v rámci svojho konania o prejudiciálnej otázke podľa
Článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na základe Rozhodnutia Krajského súdu v Prešove z
20.12 2012 v súvislosti s konaním vo veci žalobcu P. O. c/a SMART Capital, a.s. vydal dňa 10.9.2014

Rozsudok ohľadom súladu platného právneho poriadku v Slovenskej republike s právom Európskej
únie. Konkrétne vo svojom výroku 1 rozhodol takto: „Ustanovenia smernice rady 93/13/EHS z 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že
im neodporuje vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku
založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom záložného

práva na nehnuteľnosť, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie, pokiaľ predmetná právna úprava
prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto
smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu“. Túto skutočnosť súd zistil z citovaného rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie.

Žalobkyňav1.radenapojednávaní17.10.2014uviedlakvecinasledovnéskutočnosti.Mysmenevedeli,
že náš syn ten úver nespláca a my by sme len chceli, aby sme ten úver mohli riadne splatiť. Byt nebol
nikto ohodnotiť, pretože len prišiel papier, ku ktorému bol priložený znalecký posudok. Niekto sa ku nám
nahlásil, že príde ten byt nafotiť a mal prísť o piatej hodine, ale prišiel už o 14. hodine, ja som ho do
bytu nepustila a nedovolila som mu robiť žiadne fotografie. Hneď som volala synovi, že čo sa deje a

ten s ním potom rozprával po telefóne. O tom, že k nám príde niekto nafotiť byt som sa dozvedela tak,
že prišiel papier, kde to bolo uvedené, realitné kancelárie nám žiadne papiere neposielali. Zmluvu o
hypoúvere som podpísala a bola som si vedomá toho, že je potrebné ten úver splácať a podpísala somaj záložnú zmluvu, nikto ma nenútil zmluvy podpísať. My sme ich podpísali pre nášho syna, pretože mu
takto pomáhame, my za neho aj platíme nejaké veci.

Žalobca v 2. rade na pojednávaní 17.10.2014 uviedol k veci nasledovné skutočnosti. Vtedy, keď prišiel
ten pán fotografovať byt, tak jednoducho prišiel s tým, že bude byt fotiť, prišiel o 14.hod. a mal prísť o

17.hod.. Ja som vtedy volal nášho syna a on potom telefonoval s tým pánom. Ten pán potom do nášho
bytu ani nešiel, len sa rozprával telefonicky so synom a potom odišiel, ešte mi hovoril, že toho má veľa
a neviem, prečo sa potom o 17.h nevrátil. Úverovú zmluvu som podpísal z toho dôvodu, že ma o to
poprosil môj syn a myslel som si, že je to dobré pre nášho syna, ja v podstate ani neviem, čo v tej zmluve
je, pretože som ju ani nečítal. Podpísal som aj záložnú zmluvu. Syn nám sľúbil, že bude ten úver splácať.
Nikto mi nebránil, aby som si tú zmluvu pred podpísaním prečítal, pani, čo tam bola mi len povedala, kde

to mám podpísať a aby som to podpísal. Nie je možné povedať, že by ma niekto nútil podpísať zmluvu
bez toho, aby som si ju prečítal. Zmluvu som podpísal z toho dôvodu, že môj syn chcel nejakú pôžičku.

Žalobca v 3. rade na pojednávaní 17.10.2014 uviedol k veci nasledovné skutočnosti. Ja som už skôr
mal nejaké pozdĺžnosti, pretože som mal pôžičku v spoločnosti DEXIA a tiež som mal pozdĺžnosť v

Tatrabanke. Úverovú zmluvu som podpísal a peniaze mi boli poskytnuté v zmysle zmluvy, ja som ten
úver riadne splácal asi jeden rok. Neskôr som sa dostal do finančných problémov a prestal som ho
splácať. Potom mi bolo oznámené, že sa bude konať dražba, tak som oslovil žalovaného v 1. rade a
neskôr aj žalovaného v 2. rade, aby mi vyúčtovali zostatok záväzku. Ten zostatok som chcel vedieť
preto, lebo som oslovil inú finančnú spoločnosť, ktorá by mi vedela poskytnúť peniaze a ja by som mohol

záväzok vyplatiť. Zostatok záväzku mi však nevyčíslili, rozprával som sa s konateľom žalovaného v 3.
rade, ktorému som povedal, že som vo veci podal návrh na predbežné opatrenie a pýtal som sa ho,
či mi nechal vyúčtovanie zostatku u rodičov. Predbežné opatrenie, ktoré som navrhol, nebolo vydané,
pretože súd po mne žiadal nejaké doklady, avšak to prišlo už v čase, keď už bola dražba vykonaná, z
toho dôvodu som predbežné opatrenie pustil z hlavy a neviem, čo sa s tým ďalej dialo. Ohľadom toho

pána, čo prišiel nafotiť byt je pravda, že prišiel o 14.hod., hoci mal prísť o 17.hod., ja som tam prišiel,
pretože ma volali moji rodičia a s týmto pánom som šiel do bytu. Ten pán na mňa pred bytom rodičov
čakal asi hodinu a ja som mu povedal, že si môže urobiť fotky, ale on mi povedal, že použije staré fotky,
tiež mi povedal, že on nie je znalec, a že ten príde neskôr.

Po vyhlásení žalobcu v 3. rade v tom zmysle, že pána, ktorý prišiel nafotiť byt pustil do bytu, súd na
rovnakom pojednávaní dopočul žalobcov v 1. a 2. rade. Žalobkyňa v 1. rade uviedla, že je pravdou,
že ten pán spolu s jej synom vošli do bytu a spolu komunikovali, pričom ona odišla do inej časti bytu a
nechala ich samých. Tiež uviedla, že jej manžel (žalobca v 2. rade) už medzitým odišiel preč a vôbec
nevedel o tom, že ten pán bol v byte. Žalobca v 2. rade uviedol, že nebol celý čas v byte, a že tam bol

iba chvíľu, a o tom, že ten pán je v byte ani nevedel.

Žalovaný v 4. rade na pojednávaní 17.10.2014 uviedol k veci nasledovné skutočnosti. Podnikáme v
oblasti realít. V príslušnom vestníku sme zistili, že sa bude konať dražba predmetného bytu a začali sme
sa o to zaujímať štandardným spôsobom. Prišli sme na dražbu, zložili sme zábezpeku, vydražili sme byt

za cenu, ktorá bola najvyššia a túto sme aj riadne uhradili. Byt sme nadobudli do nášho vlastníctva. Ďalší
štandardný postup je taký, že prídeme do bytu, urobíme obhliadku a dohodneme sa s osobami, ktoré
tam sú, že do kedy byt vypratajú. Keď sme prišli do nášho bytu, tak nás žalobcovia do bytu nepustili
a tvrdili, že tento byt je ich, neumožnili nám ani urobiť odpočty vodomerov a iných médií. Žalobcovia v
predmetnom byte stále bývajú, neplatia nám nájomné, ktoré od nich žiadame, platia inú sumu.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka: „Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.“Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka: „Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.“

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.“

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka: „Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.“

Podľa § 497 Obchodného zákonníka: „Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“ Podstatné náležitosti úverovej zmluvy teda sú: 1. určenie zmluvných
strán, 2. záväzok veriteľa poskytnúť peňažné prostriedky v prospech dlžníka, 3. určenie sumy, do ktorej
budú peňažné prostriedky poskytnuté a 4. záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úrok.“

Podľa § 1 ods. 3 písmeno c) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov: „Spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k
nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov.“

Ako z vyššie uvedených skutočností vyplýva, tak účastníci konania uzavreli dňa 11.4.2011 úverovú

zmluvu, pričom tento zmluvný vzťah sa riadi ustanoveniami §497 a nasledujúcich Obchodného
zákonníka.Sohľadomnaznenie§1 ods.3písmenoc)Zákonač.129/2010Z.z.jepotrebnékonštatovať,
že nejde o spotrebiteľský úver podľa Zákona č. 129/2010 Z.z., pretože splatnosť dohodnutého úveru
je viac ako 10 rokov a tento úver účastníci konania zabezpečili záložným právom k nehnuteľnosti.
Predmetný vzťah je však na každý pád spotrebiteľským vzťahom, podľa § 52 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, pretože zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom (žalovaný v 1. rade) a spotrebiteľmi
(žalobcovia).

Žalobcovia ako jeden z dôvodov neplatnosti dražby uviedli neplatnosť príslušnej záložnej zmluvy, na
základe ktorej sa uskutočnila sporná dobrovoľná dražba. Neplatnosť tejto záložnej zmluvy odôvodnili jej

akcesorickou povahou s úverovou zmluvou uzavretou žalobcami a žalovaným v 1. rade, pričom podľa
nich ja úverová zmluva neplatná. Neplatnosť odôvodnili jej neurčitosťou ohľadom výšky úroku a výšky
splátok. Po oboznámení sa s obsahom úverovej zmluvy súd konštatuje, že táto zmluva nie je neplatným
právnym aktom. Zmluva obsahuje všetky svoje podstatné náležitosti, t.j. obsahuje: určenie zmluvných
strán, záväzok veriteľa (žalovaného v 1. rade) poskytnúť peňažné prostriedky v prospech žalobcov,

určenie sumy, do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté (bod 2.2. zmluvy) a tiež obsahuje záväzok
dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úrok (bod 2.1. zmluvy).

Pokiaľ žalobcovia namietali, že z obsahu zmluvy nie je zrejmé aký úrok sa má platiť, tak v tomto smere
súd poukazuje na znenie § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré pripúšťa možnosť situácie, že

výška úroku nie je dohodnutá. (§502 (1) Obchodného zákonníka: „Od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške
ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť
obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia
zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je

dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.“). Predmetná zmluva však vo svojom bode 2.2.
obsahuje určenie výšky úroku na 7,75% ročne s jeho fixáciou na 5 rokov.

Žalobcovia tiež v rámci tohto konania uviedli, že žalobca v 3. rade mal záujem uzavrieť úver preto, aby
mohol splatiť svoje predchádzajúce dlhy a preto malo byť žalovanému v 1. rade už pri uzatváraní zmluvy

o úvere zrejmé, že ide o rizikového klienta, pretože tento nie je v stave ani splácať svoje predchádzajúce
úveryaajnapriektomumužalovanýv1.radepredmetnýúverposkytol.Pokiaľžalobcoviatotouviedliako
dôvod na neplatnosť príslušných zmlúv, tak súd konštatuje, že takýto ich záver nie je opodstatnený.
V prvom rade je potrebné uviesť, že ako dlžníci v danom vzťahu vystupujú 3 žalobcovia (nie iba žalobca v3. rade), preto bolo riziko nesplácania úveru podstatne nižšie. A tiež je potrebné uviesť, že ak si samotní
žalobcovia boli v čase uzavretia zmluvy vedomí toho, že nebudú schopní splácať poskytnutý úver (čo
súd nepredpokladá) a aj napriek tomu si tento úver vzali, tak potom by sa žalobcovia mohli dopustiť

trestného činu Úverového podvodu podľa § 222 trestného zákona.

Za ďalší dôvod neplatnosti dobrovoľnej dražby žalobcovia označili rozpor slovenskej právnej úpravy
výkonu záložného práva podľa § 151j Občianskeho zákonníka v spojení s inštitútom dobrovoľnej dražby
podľa Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách s Ústavou SR (čl. 19 a 20 - právo vlastniť

majetokaochranatohtovlastníckehopráva)atiežajvrozporesprávomEurópskejúnie.Vtejtosúvislosti
žalobcovia na podporu svojho stanoviska predložili súdu Rozsudok Európskeho súdneho dvora zo
dňa 10.9.2014 vo veci prejudiciálneho konania na základe Rozhodnutia Krajského súdu v Prešove v
súvislosti s konaním P. O. proti SMART Capital, a.s..

Podľa Článku 19 Ústavy Slovenskej republiky: „(1) Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,

osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. (2) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života. (3) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.“

Podľa Článku 20 Ústavy Slovenskej republiky: „(1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym
poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. (2) Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem
majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja
národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených
právnických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo

právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike. (3) Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na
ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho
práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru
ustanovenú zákonom. (4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v
nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. (5) Iné

zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným
spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti
pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky
ustanoví zákon.“

Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe
podľa osobitného zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných
zákonov, 3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Poznámka pod čiarou 3e znie:

Zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách.“

Zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách upravuje dobrovoľné dražby, kontrolu Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky nad dodržiavaním podmienok organizovania a priebehu dražieb a
vznik, trvanie a zánik niektorých právnych vzťahov s tým súvisiacich.

Podľa § 21 ods. 2 až 5 (Zmarenie a neplatnosť dražby) Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách: „(2) V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia
tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby
určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch

mesiacovododňapríklepuokremprípadu,akdôvodyneplatnostidražbysúvisiasospáchanímtrestného
činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v
čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať
sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá
časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23). (3) Osoba, ktorá podala na súde žalobu podľa

odseku 2, je povinná oznámiť príslušnému okresnému úradu začatie súdneho konania. (4) Účastníkmi
súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ,
predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2. (5) Ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd
určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu.“Stanovisko žalobcov, že výkon záložného práva podľa § 151j Občianskeho zákonníka v spojení s
inštitútom dobrovoľnej dražby podľa Zákona č. 527/2002 Z.z. je v rozpore s Ústavou Slovenskej

republiky, respektíve aj s právom Európskej únie, je podľa názoru konajúceho súdu nesprávne.

Obsah § 151j Občianskeho zákonníka v spojení so Zákonom č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách
nie je v žiadnom rozpore s obsahom ústavnej úpravy základných ľudských práv a slobôd v článkoch
19 a 20 Ústavy Slovenskej republiky. Výkon záložného práva podľa § 151j Občianskeho zákonníka

je jedným zo základných inštitútov zabezpečenia záväzkov v slovenskom právnom poriadku a táto
nezasahuje do ľudských práv žalobcov. Takáto právna úprava nijako nezasahuje do práva žalobcov
na ľudskú dôstojnosť, práva na osobnú česť, práva na dobrú povesť a práva na ochranu mena.
Žalobcami rozporovaný inštitút nášho právneho poriadku tiež nijako neobmedzuje právo žalobcov na
ich ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a nezasahuje ani do
práva žalobcov vlastniť majetok. Výkon predmetného záložného práva je plne v súlade so zákonom a

vyplýva zo skutočnosti, že žalobcovia sa slobodne a na základe svojho vlastného rozhodnutia za účelom
zabezpečenia svojich vlastných záujmov (v prípade žalobcov v 1. a 2. rade na podporu svojho syna a v
prípade žalobcu v 3. rade na úhradu svojich skorších záväzkov) rozhodli zobrať si peňažný úver a jeho
splatenie zabezpečiť zriadením záložného práva v prospech veriteľa.

Námietka žalobcov, že zákonná úprava výkonu záložného je v rozpore s právom Európskej únie,
je tiež neopodstatnená. Túto námietku žalobcov vyvrátilo práve žalobcami deklarované rozhodnutie
Tretej komory Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 10.9.2014 vo veci svojho konania o prejudiciálnej
otázke na základe Rozhodnutia Krajského súdu v Prešove z 20.12 2012 v súvislosti s konaním vo veci
žalobcu P. O. c/a SMART Capital, a.s.. Z obsahu citovaného rozhodnutia je zrejmé, že právu Európskej

únie neodporuje vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku
založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom záložného
práva na nehnuteľnosť, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie, pokiaľ predmetná právna úprava
prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto
smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu. S ohľadom na obsah zákonnej úpravy v § 21 ods.

2 až 5 (Zmarenie a neplatnosť dražby) Zákona č. 527/2002 Z.z., ktoré upravujú možnosť poskytnutia
súdnej ochrany v prípade nezákonnosti uskutočnenej dobrovoľnej dražby, je teda dostatočne zrejmé, že
takáto naša vnútroštátna úprava inštitútu výkonu záložného práva je v súlade s právom Európskej únie.

Žalobcovia v rámci tohto konania navrhovali, aby súd položil Ústavnému súdu Slovenskej republiky

prejudiciálneotázkyvsúvislostisichnamietanouprotiústavnosťouzákonnejúpravy §151jObčianskeho
zákonníka v spojení so Zákonom č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Súd nepristúpil k položeniu
navrhovaných prejudiciálnych otázok, pretože to nepovažoval za potrebné a to s ohľadom na svoje
stanovisko uvedené v predchádzajúcich dvoch odsekoch odôvodnenia tohto rozsudku.

Za ďalší z dôvodov neplatnosti dražby žalobcovia uviedli, že vydražená cena 52.000,- eur ako aj
ocenenie predmetu dražby v Znaleckom posudku 5/2014 sú výrazne podhodnotené, pretože cena
nehnuteľnosti sa pohybovala v sume 72.000,- eur až 75.000,- eur.

Podľa § 12 (Ohodnotenie predmetu dražby) Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách: „(1)

Dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania
dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku 3) alebo ak je vlastníkom
predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu
dražby určená znaleckým posudkom, 11a) ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť
mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva

nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny. (2) Vlastník predmetu dražby, ako aj osoba,
ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom
v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí
byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne
po odoslaní výzvy. (3) Ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia

predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii. (4)
Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký
posudok, 11a) a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. (5) Vlastník predmetu dražby je
oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť udražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok
inýmznalcom.Dražobníkjepovinnýsasovznesenýminámietkamipísomnevysporiadaťanajneskôrpäť
pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník

predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok
bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. (6) Na účely ohodnotenia predmetu
dražby sa použije znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5, ktorým bola určená vyššia všeobecná
hodnota predmetu dražby.“

K námietke žalobcov ohľadom ohodnotenia predmetu dražby sa vyjadril žalovaný v 1. rade, ktorý
poukázal na znenie vyššie citovaného § 12 ods. 3 Zákona č. 527/2002 Z.z. a uviedol, že žalobcovia
neumožnili znalcovi vykonať ohodnotenie predmetu dražby a preto podľa neho znalec v súlade s
citovaným zákonným ustanovením vykonal ohodnotenie na základe dostupných údajov (skorší znalecký
posudok).Toto tvrdenie žalovaného v 1. rade potvrdzuje obsah Znaleckého posudku č. 5/2014 zo dňa
9.1.2014, konkrétne údaje na jeho 3. strane, podľa ktorých byt nebol v dohodnutom čase sprístupnený,

preto znalec pri vyhotovovaní posudku vychádzal z poskytnutých podkladov - Znaleckého posudku č.
11/2009 zo dňa 25.4.2009 vyhotoveného Ing. W..

Tvrdenie žalovaného v 1. rade o neumožnení obhliadky bytu žalobcovia v 1. a 2. rade na pojednávaní
dňa 17.10.2014 v zásade najprv potvrdili (uviedli, že niekto prišiel, ale ho do bytu nepustili, pretože

mal prísť neskôr), tieto svoje výpovede neskôr zmenili, to však až po výpovedi žalobcu v 3. rade, ktorý
uviedol, že byt sprístupnili, ale príslušná osoba odišla bez nafotenia bytu s tým, že použije fotografie z
predchádzajúceho posudku. S ohľadom na rozpornosť vyjadrení žalobcov na predmetnom pojednávaní
považuje súd ich tvrdenia o umožnení obhliadky predmetu dražby iba za ich účelovú obranu.

Žalobcovia mali navyše podľa ods. 5 § 12 Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách možnosť
vzniesť voči znaleckému posudku námietky a požiadať o vyhotovenie nového znaleckého posudku, čo
však neurobili. Z uvedeného dôvodu má teda súd za to, že takéto žalobcami až v rámci tohto súdneho
konania rozporované ocenenie bytu nemôže mať za následok neplatnosť dražby.

Cena dosiahnutá vydražením (52.000,- eur) vyplýva z priebehu dražby, konkrétne z výšky najvyššieho
podania počas dražby, ktoré urobil účastník dražby - žalovaný vo 4. rade. Z obsahu notárskej zápisnice
vyhotovenej o priebehu dražby nevyplýva žiadne porušenie Zákona o dobrovoľných dražbách, pričom
žalobcovia ani nepoukázali na nejaké iné konkrétne porušenie príslušného zákona pri výkone dražby.
Stanovisko žalobcov v tom zmysle, že trhová cena bytu je vyššia, nič nemení na zákonnosti dražby a

na jej platnosti. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že trhová cena a cena dosiahnutá
vydražením na dobrovoľnej dražbe sú dva rozdielne pojmy, ktoré nemusia byť totožné.

Žalobcovia svoj žalobný návrh tiež odôvodnili aj skutočnosťou, že sa sporná dražba uskutočnila v
Martine, ktorý je vzdialený od bydliska žalobcov 234 km a teda podľa nich miesto konania dražby

nespĺňa kritérium dostupnosti pre žalobcov. Príslušný Zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách
nepozná a ani nijako neurčuje podmienku „dostupnosti“, respektíve nijako nestanovuje miesto konania
dobrovoľnej dražby. Z uvedeného dôvodu ani táto skutočnosť nie je relevantným dôvodom, ktorý by
spôsoboval neplatnosť spornej dražby.

Na základe vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v časti o určenie neplatnosti dražby ako neoprávnenú
zamietol.

Vo vzťahu ku žalovanému v 2. rade je potrebné uviesť, že žaloba o určenie neplatnosti dražby voči jeho
osobe je neoprávnená aj z dôvodu absencie jeho hmotnoprávnej legitimácie v spore. Tento žalovaný

zo zákona nie je osobou, voči ktorej by za daného skutkového stavu veci mohlo byť vedené úspešné
konanie o určenie neplatnosti dražby. Toto konštatovanie vyplýva z ustanovenia § 21 ods. 4 Zákona
č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa
odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa
odseku 2).

Žalobcovia sa svojou žalobou okrem určenia neplatnosti dražby domáhajú aj určenia neplatnosti
viacerých zmluvných podmienok, všeobecných obchodných podmienok a vyhlásení v rámci príslušného
úverového vzťahu a záložnej zmluvy ako aj zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia(navrhované výroky 2 až 11 žalobného petitu). Účastníkom týchto zmluvných vzťahov sú iba žalobcovia
a žalovaný v 1. rade (veriteľ podľa úverovej zmluvy a záložný veriteľ podľa záložnej zmluvy), t.j. žalovaní
v 2., 3. a 4. rade v konaní o týchto nárokoch žalobcov vôbec nemajú hmotnoprávnu legitimáciu. Z

uvedeného dôvodu je žaloba v tejto časti voči žalovaným v 2. až 4. rade neoprávnená a preto súd žalobu
v tejto časti voči týmto žalovaným ako nedôvodnú zamietol.

S ohľadom na dodržanie zásady hospodárnosti občianskeho súdneho konania súd konanie o
určenie neplatnosti zmluvných podmienok, všeobecných obchodných podmienok a vyhlásení v

rámci príslušného úverového vzťahu a záložnej zmluvy ako aj zaplatenia primeraného finančného
zadosťučinenia (navrhované výroky 2 až 11 žalobného petitu) voči žalovanému v 1. rade (dodávateľovi
v rámci príslušného spotrebiteľského vzťahu) vylúčil na samostatné konanie.

Podľa ustanovenia § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku: „V zložitých prípadoch, najmä z dôvodu
väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže

rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej;
ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch
pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“

O trovách konania bude v súlade s vyššie citovaným § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku

rozhodnuté po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku, pretože ide o pomerne zložitý spor s väčším
množstvom účastníkov.

V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho

žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav
veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie musí popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) obsahovať údaje o tom, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť iba nasledovnými
skutočnosťami: 1, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. (1) O.s.p., 2, konanie má inú vadu,
ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4, súd

prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5, doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz
uplatnené (§ 205a O.s.p.), 6, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto
rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.