Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 4C/111/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415207043
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Borovská

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:8415207043.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobkyne Quantum

Credit, a. s., so sídlom Bratislava, Ružová dolina 25, IČO: 47 248 980, zastúpenej advokátskou
kanceláriou PERSPECTA Legal, s. r. o., so sídlom Bratislava, Ružová dolina 25, IČO: 36 668 745, proti
žalovanej Q. E., A.. XX.XX.XXXX, S. W. F. XX, o zaplatenie 367,45 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 118,50 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75
% ročne nasledovne:
- zo sumy 10,25 eur za dobu od 26.9.2012 do zaplatenia,
- zo sumy 31,68 eur za dobu od 26.10.2012 do zaplatenia,

- zo sumy 76,57 eur za dobu od 26.11.2012 do zaplatenia,

všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd 25.9.2015 domáhala na žalovanej zaplatenia 367,45 eur spolu
s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % p. a. zo sumy 10,25 eur od 26.9.2012 do zaplatenia, 8,75 % p.

a. zo sumy 31,68 eur od 26.10.2012 do zaplatenia, 8,75 % p. a. zo sumy 76,57 eur od 26.11.2012 do
zaplatenia, 8,75 % p. a. zo sumy 248,95 eur od 26.8.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Zástupca žalobkyne žalobu odôvodnil tvrdeniami, že obchodná spoločnosť Slovak Telecom a.s.,
Karadžičová 10, Bratislava, IČO: 35 763 469, uzavrela so žalovanou 5.9.2012 zmluvu o pripojení
podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.
Predmetom zmluvy bol záväzok spoločnosti pripojiť žalovanú k verejnej mobilnej telefónnej sieti a

aktivovať jej SIM kartu na dohodnutý mobilný mesačný program služieb Happy XS. Spolu so zmluvou
o pripojení spoločnosť a žalovaná 5.9.2012 uzavrela aj dodatok k tejto zmluve, na základe ktorého jej
bola poskytnutá zľava na služby a na mobilný telefón, a na základe ktorej spoločnosti vznikla povinnosť
odpredať žalovanej mobilný telefón zn. Nokia Asha 302 v akciovej cene.

Spoločnosť Slovak Telecom a.s., Karadžičová 10, Bratislava, IČO: 35 763 469, na základe zmluvy o
pripojení žalovanej poskytovala plnenie riadne a včas. Riadne žalovanej službu aktivovala, umožnila jej

ju v plnom rozsahu využívať a odovzdala jej mobilný telefón.

Za poskytnuté služby žalovanej boli vystavené nasledujúce faktúry: faktúra č. 7209323843 splatná
25.9.2012 znejúca na sumu 10,25 eur, faktúra č.7210335837 splatná 25.10.2012 znejúca na sumu 31,68eur, faktúra č. 7211384984 splatná 25.11.2012 znejúca na sumu 76,57 eur a faktúra č. 7308066806
splatná 25.8.2013 znejúca na sumu 248,95 eur.

Žalovaná porušila zmluvu tým, že vystavené faktúry nezaplatila, v dôsledku čoho bola deaktivovaná a
následne došlo k odstúpeniu od zmluvy. Predčasným zánikom zmluvy nedošlo k naplneniu podmienky
dodržanialehotyviazanosti,naktorúsažalovanázaviazala,aodktorejsaodvíjalaajzľavanaposkytnutú
službu a na odovzdané koncové zariadenie. Vzhľadom na uvedené poskytovateľovi služby vznikol nárok
na zmluvnú pokutu vyfakturovanú poslednou faktúrou.

Žalobkyňa 9.6.2014 uzavrela so spoločnosťou Slovak Telecom a.s., Karadžičová 10, Bratislava, IČO:
35 763 469, zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej pohľadávka sa stala jej vlastníctvom.
Zo strany spoločnosti Slovak Telekom a.s. postúpenie pohľadávky bolo žalovanej oznámené.

Právny základ žaloby zástupca žalobkyne vymedzil tak, že podnik si svoju zmluvnú povinnosť plnil

riadne a včas, žalovanej službu aktivoval, zabezpečil jej využívanie zmluvne dohodnutého programu a
riadne službu fakturoval. Preto mu vznikol nárok na úhradu faktúr. Keďže žalovaná zmluvu porušila tým,
že za poskytnuté služby neuhradila faktúry, podniku vzniklo právo fakturovať zmluvnú pokutu.

V žalobe argumentoval, že uplatnenú zmluvnú pokutu nemožno považovať za neplatnú z dôvodu jej

neprijateľnosti. Platná judikatúra ani v jednom prípade doposiaľ nevyslovila záver, že samotný fakt
uzavretia dohody o zmluvnej pokute v spotrebiteľskej zmluve predstavuje neprijateľnú podmienku.
Dôvodom neuznania nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty môže byť jedine posúdenie, že platne
dohodnutá zmluvná pokuta je s ohľadom na druh a povahu zabezpečovacieho záväzku neprijateľne
vysoká. Zastáva názor, že dojednanie o zmluvnej pokute je v danom prípade dostatočne určité

a zrozumiteľné. Nedodržaním lehoty viazanosti 24 mesiacov sa poskytovateľovi služby nevrátilo
kalkulované plnenie v podobe marže z tržieb za poskytnuté služby, keďže poskytovateľ služby vstupoval
do zmluvného vzťahu so žalovanou za predpokladu určitého očakávaného hospodárskeho výsledku, čo
plne korešponduje s obsahom jeho podnikateľskej činnosti.

Okrem uvedených nárokov si žalobkyňa žalobou uplatnila aj nárok na zákonné úroky z omeškania.

V rámci prípravy pojednávania súd doručil žalovanej 18.5.2016 žalobu s prílohami na vyjadrenie.
Žalovaná sa k žalobe a jej prílohám nevyjadrila.
Súd vec prejednal a rozhodol v súlade s ust. § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení

s ust. § 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (drobné spory) bez nariadenia pojednávania len
na základe listinných dôkazov v spise.

Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení.

Podľa § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodne na základe skutkového stavu
zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,
ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Oboznámením obsahu spisu súd zistil nasledujúce skutočnosti:

Zo zmluvy označenej ako „Zmluva o poskytovaní verejných služieb“ súd zistil, že obchodná spoločnosť
Slovak Telecom a.s., Karadžičová 10, Bratislava, IČO: 35 763 469, uzavrela 5.9.2012 so žalovanou
zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa ust. § 44 a nasl. zákona č. 351/211 Z. z. o elektronických

komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len zmluva o poskytovaní verejných služieb).
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných elektronických
služieb prostredníctvom verejnej mobilnej telefónnej siete spoločnosti Slovak Telekom,a.s. (ďalej len
všeobecné zmluvné podmienky), ktoré žalobkyňa predložila spolu so žalobou.

Predmetom zmluvy o poskytovaní verejných služieb je záväzok spoločnosti zriadiť žalovanej prístup
k jej verejnej mobilne telefónnej sieti (technológia GSM/UMTS) a aktivovať jej SIM kartu na dohodnutý
mobilný mesačný program služieb Happy XS. Žalovaná sa zmluvou o poskytnutí verejných služieb
zaviazala zaplatiť cenu za zriadenie pripojenia k sieti a sprístupnenie dohodnutých služieb.Z listiny označenej ako „Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb uzavretý podľa zákona č.
351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov t. č. XXXXXXXXX SIM

894210248005351834“ (ďalej len dodatok) súd zistil, že spoločnosť Slovak Telecom a. s., Karadžičová
10, Bratislava, IČO: 35 763 469, uzavrela so žalovanou 5.9.2012 aj dodatok k zmluve o poskytovaní
verejných služieb, na základe ktorého sa spoločnosť zaviazala aktivovať žalovanej dohodnutú službu
Happy XS vo vzťahu k SIM karte zapožičanej na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb
a zabezpečiť jej predaj mobilného telefónu zn. Nokia Asha za kúpnu cenu 0,02 eura. Žalovaná sa

dodatkom zaviazala riadne a včas platiť cenu za služby poskytované podľa zvoleného programu a po
dobu 24 mesiacov nepožiadať o vypojenie SIM karty z prevádzky a nedopustiť sa takého konania a ani
neumožniť také konanie, na základe ktorého by spoločnosti vzniklo právo zrušiť zmluvu odstúpením od
nej alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov porušenia povinnosti zo strany žalovanej.

Z faktúr vystavených spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. predložených žalobkyňou spolu so žalobou

súd zistil, že:

-faktúrouč.7209323843splatnou25.9.2012spoločnosťžalovanejvyfakturovalacenuzaslužbyvobdobí
od 8.8.2012 do 7.9.2012 na sumu 10,25 eur,
- faktúrou č.7210335837 splatnou 25.10.2012 spoločnosť žalovanej vyfakturovala cenu za služby v

období od 8.9.2012 do 7.10.2012 na sumu 31,68 eur,
- faktúrou č. 7211384984 splatnou 25.11.2012 spoločnosť žalovanej vyfakturovala cenu za služby v
období od 8.10.2012 do 7.11.2012 na sumu 76,57 eur,
- faktúrou č. 7308066806 splatnou 25.8.2013 spoločnosť žalovanej vyfakturoval zmluvnú pokutu vo
výške 248,95 eur.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy o pripojení, tzn. k 5.9.2012 (ďalej len zákon o elektronických komunikáciách) zmluvou
o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej
sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú

súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupných
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 44 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách zmluva o poskytovaní verejných služieb musí
obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o

1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi, 39)
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné

ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,

c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace

so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívaniavýhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,

g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa § 44 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené
v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo
cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy
o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná:
a) lehotu prvého pripojenia k sieti,

b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení
účastníkovi,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,

d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene,
e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb,
f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.

V prejednávanej veci súd na základe vyššie uvedených skutkových zistení prijal záver, že žalovaná
uzavrela s obchodnou spoločnosťou Slovak Telecom a.s., Karadžičová 10, Bratislava, IČO: 35 763
469, zmluvu o poskytovaní verejných služieb vrátane dodatku podľa citovaného § 44 a nasl. zákona o
elektronických komunikáciách.

Súd túto zmluvu o poskytovaní verejných služieb vrátane jej dodatku posudzoval z hľadiska ochrany
žalovanej ako spotrebiteľa, nakoľko právny vzťah založený touto zmluvou považoval za vzťah
spotrebiteľský, na ktorý sa v plnom rozsahu vzťahujú právna úprava ochrany žalovanej ako spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pripojení, tzn.

k 5.9.2012 (ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Spoločnosť Slovak Telecom a.s., Karadžičová 10, Bratislava, IČO: 35 763 469, je spoločnosť, ktorej
predmetom podnikania v čase uzavretia zmluvy o poskytovaní verejných služieb žalovanej boli služby,
ktorébolipredmetomzmluvy.Pretosúdmalzato,žetátospoločnosťpriuzatváranízmluvyoposkytovaní
verejných služieb a dodatku konala ako dodávateľ. Žalobkyňa v konaní neuviedla žiadne tvrdenia a
vykonaným dokazovaním nevyšli najavo skutočnosti, ktoré by nasvedčovali záveru, že by aj žalovaná

pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Naopak.
Žalovaná je v zmluve označená ako fyzická osoba nepodnikateľ. Žalobkyňa v žalobe sama v súvislosti s
argumentáciou dôvodnosti nároku na zmluvnú pokutu zmluvu o poskytovaní verejných služieb označuje
zmluvu o poskytovaní verejných služieb za zmluvu spotrebiteľskú. Súd tu len dodáva, že dôkazné
bremeno na preukázanie tzv. nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ.

Žalobkyňa si žalobou uplatnila 2 samostatné nároky, a to nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté
verejné služby (tzv. hovorné) a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných povinností
žalovanou.Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté verejné služby, súd prijal záver, že tento nárok
má svoju oporu v zmluve o poskytovaní verejných služieb vrátane jej dodatku. Žalovanej preto uložil

povinnosť zaplatiť z titulu tzv. hovorného sumu 118,50 eur, ktorú si žalobkyňa uplatnila žalobou, a ktorá
vyplýva z listinných dôkazov v spise.

Súd mal za to, že aktívna legitimácia žalobkyne v konaní vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávok
uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom a.s., Karadžičová 10, Bratislava, a žalobkyňou 9.6.2014.

Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eur súd prijal záver, že tento nárok
nie je dôvodný.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorú túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa bodu 4 dodatku: „ V prípade porušenia záväzku Účastníka uvedeného v bode 1 písm. b) alebo
v bode 2 alebo v bode 3 tohto dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo

strany Podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č.1 .

Tabuľka č. 1 dodatku obsahuje údaj o výške zmluvnej pokute 248,95 eur.

Súd sa stotožňuje s argumentáciou zástupcu žalobkyne, že doterajšia judikatúra ani v jednom

prípade nevyslovila záver, že by samotný fakt uzavretia dohody o zmluvnej pokute medzi účastníkmi
spotrebiteľskej zmluvy predstavoval neprijateľnú podmienku. Súd len dodáva, že ani zo žiadneho
ustanovenia Občianskeho zákonníka a ani z iných ustanovení týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa
v zásade nemožno vyvodiť, že by v spotrebiteľských zmluvách zmluvné strany neboli oprávnené
dohodnúť zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti spotrebiteľom. Súd tiež nepopiera

význam zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho prostriedku, ktorého účelom je viesť dlžníka (vrátane
spotrebiteľa) k riadnemu splneniu zmluvných povinností.

Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o také dojednanie o zmluvnej pokute, ktoré obstojí
v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok so zreteľom na povahu, obsah

a všetky okolnosti právneho úkonu a so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov
spotrebiteľskej zmluvy, vrátane povinnosti vyplývajúcich zo sankcionovania neplnenia zmluvných
povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy. Obligatórnosť súdnej kontroly zmluvných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách vyplýva z čl.6 Smernice Rady č.93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby nekalé

podmienky použité v zmluvách uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa
ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšie existencia možná bez nekalých podmienok.

Ako už súd v značnom počte obdobných vecí uviedol, žaloba na zaplatenie zmluvnej pokuty v

prejednávanej veci vychádza zo zmluvných podmienok, ktoré sú z hľadiska ochrany žalovanej ako
spotrebiteľa neprijateľné. Naviac, žaloba zjavne obchádza zákonný zákaz vyplývajúci z ust. § 53a
Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 575/2009 Z.z. účinného od 1.3.2010, ktorým sa menil a
dopĺňal Občiansky zákonník.

K dôvodom súd bližšie uvádza:

Žaloba zjavne obchádza zákonný zákaz vyplývajúci z ust. § 53a Občianskeho zákonníka v znení zákona
č. 575/2009 Z.z. účinného od 1.3.2010, ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky zákonník, čo už samo o
sebe zakladá dôvod na jej zamietnutie, nakoľko žalobkyňa si žalobou uplatňuje nároky zo zmluvných

podmienok, ktoré už boli súdmi právoplatne judikované ako neprijateľné.

Podľa § 53a Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.3.2010 ak súd určil niektorú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, žespotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie
dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky

alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú
povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné
obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj
právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky,
dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

Predmetné ustanovenie Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície čl.7 ods.1 Smernice Rady
č.93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách do právneho poriadku
SR, ktorý ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov
hospodárskejsúťažeexistovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniu
nekalých podmienok v zmluvách so spotrebiteľmi so strany predajcov alebo dodávateľov. Ustanovenie
zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za

neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná a
priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Priznaním by súd
iba toleroval vytváranie pokračujúceho protiprávneho stavu zo dodávateľom.

V súvislosti s týmto dôvodom zamietnutia žaloby súd dáva do pozornosti nasledujúce rozhodnutia:

rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co 26/2012 z 23.5.2012, rozsudok Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 16Co 32/2012 z 15.3.2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.16Co 8/2014 z
24.2.2012,rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 17C 126/2014 z 23.10.2014, rozsudok Okresného
súdu Rožňava sp. zn. 10C 53/2014 z 23 .6.2014 a pod.

K ďalším dôvodom zamietnutia žaloby súd udáva, že tak, ako už súdy v obdobných veciach judikovali,
aj v prejednávanej veci súd považuje dodávateľom vopred formulárovo (nie individuálne) pripravené
ustanovenia o zmluvnej pokute za neplatné z dôvodu, že spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto za neprijateľné zmluvné podmienky.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke
dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy,
ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou.

Podľa § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V prejednávanej veci vychádzajúc z obsahu a formy zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane jej
dodatku je zrejmé, že dojednanie o zmluvnej pokute nebolo účastníkmi zmluvy vyjednané individuálne.
Ide o typické štandardné formulárové zmluvy, známe súdu opakovane z mnohých obdobných vecí. Vo
formulároch je text dojednania o zmluvnej pokute vopred naformulovaný a dodávateľ iba dopĺňa výšku
pokuty. Žalovaná tak nemala reálnu možnosť žiadnym spôsobom obsah dojednania o zmluvnej pokute

ovplyvniť. Nemala možnosť reálne vyjednávať. Jedinou jej alternatívou bolo prijatie alebo odmietnutie
zmluvy ako celku. Dodávateľ tak zneužíva svoje postavenie na to, aby diktoval spotrebiteľovi zmluvné
podmienky, ktoré spotrebiteľ buď bezvýhradne príjme alebo zmluvu neuzavrie. Vzhľadom tiež na drobné
písmo, ktorým je zmluva vrátane dodatku písaná, množstvo zmluvných dojednaní obsiahnutých v
zmluve, a komplikovanú slovnú formuláciu, priemerný spotrebiteľ nie je schopný v pomerne krátkom

časovom úseku uzatvárania dostatočne pochopiť podstatu a dôsledky dojednania o zmluvnej pokute.
Je na dodávateľovi, ktorý obsah zmluvy pripravil tak, aby spotrebiteľ ako slabšia strana bola dostatočne
jasne informovaná o podstate a jednotlivých následkoch porušenia zmluvných povinností.Zmluvná pokuta vychádzajúc z obsahu zmluvy o poskytovaní verejných služieb a jej dodatku v
prejednávanej veci plní hlavne funkciu paušalizovanej náhrady škody za nesplatenie poskytnutej zľavy
z kúpnej ceny mobilného telefónu a z ceny služieb v dôsledku nesplnenia doby viazanosti 24 mesiacov

a za ušlý zisk vzhľadom na nevyužívanie dojednaných služieb po túto dobu viazanosti. Dojednania
pritom zaväzujú spotrebiteľa zaplatiť zmluvnú pokutu v rovnakej výške 248,95 eur bez ohľadu na dĺžku
využívania služieb, teda ako pre prípad, kedy účastník bude využívať dojednané služby po dobu 11
alebo napr. 23 mesiacov, počas ktorej splatí podstatnú časť poskytnutých zliav a zabezpečí dosiahnutie
podstatnej časti zisku, tak aj pre prípad, kedy služby bude využívať napr. iba 2 mesiace. Takáto

zmluvná pokuta je neprimeranou sankciou, ktorá je objektívne spôsobilá spotrebiteľa poškodiť. Preto je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá nemôže založiť právo na plnenie. Nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa zvýrazňuje aj skutočnosť, že
pre prípad porušenia množstva zmluvných povinností žalovanou je dojednaná zmluvná pokuta, pričom
pre prípad porušenia zmluvných povinnosti spoločnosťou Slovak Telekom a.s. nie je dojednaná ani
jedna zmluvná pokuta.

Aj tu súd poukazuje na už rozsiahlu rozhodovaciu prax súdov v obdobných veciach, v ktorých bola
ako neprijateľná považovaná takáto zmluvná podmienka, a to rozsudok Krajského súdu v Prešove z
29.6.2011 sp. zn. 2Co/137/2010, rozsudok Krajského súdu v Prešove z 9.5.2011 sp. zn.18 Co/136/2010
a mnoho ďalších.

Súd sa nestotožňuje s argumentáciou zástupcu žalobkyne, že dojednanie o zmluvnej pokute v
prejednávanej veci je určité a zrozumiteľné. Súd je toho názoru, že dojednanie o zmluvnej pokute
nespĺňa ani podmienku určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu. Z dojednania: „V prípade porušenia
záväzku Účastníka uvedeného v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto dodatku, v

dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je účastník povinný uhradiť
Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č.1“ bez ďalšieho nemôže byť bežnému spotrebiteľovi
bez pochybnosti zrejmé, za porušenie akých konkrétnych zmluvných povinností má zmluvnú pokutu
zaplatiť. Zmluvná pokuta bola dohodnutá pre porušenie širokého okruhu rôznych zmluvných povinností,
ktoré v dojednaní nie sú presne špecifikované a sú vymedzené iba odkazom na iné opäť drobným

písmom vopred naformulované ustanovenia zmluvy o poskytovaní verejných služieb a jej dodatku, ktoré
následne odkazujú na všeobecné zmluvné podmienky. Takáto pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľná
formulácia jeho povinnosti spôsobuje neprijateľnosť zmluvnej podmienky o zmluvnej pokute.

Naviac, podľa doterajšej judikatúry dojednanie o zmluvnej pokute v spotrebiteľskej zmluve nemôže

byť ani sčasti súčasťou všeobecných podmienok (porovnaj Nález ÚS ČR z 11.11.2013 sp. zn. I. ÚS
3512/2011, rozsudok Okresného súdu Cheb z 31.5.2010 sp. zn. 15 C 410/2009 a pod).

Taktiež pokiaľ ide o porušenie zmluvných povinnosti, ktoré malo spočívať v tom, že „...dôjde
k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku...“, súd dodáva, že zo žiadneho dôkazu

predloženého žalobkyňou nevyplýva záver, že by došlo k odpojeniu SIM karty, a tiež že by podnik bol
od zmluvy o pripojení odstúpil tak, ako to žalobkyňa tvrdí.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 586/2008 Z. Z. účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalobkyňa si žalobou uplatnila nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne tak,
ako to špecifikovala petitom žaloby. Súd jej tieto úroky z omeškania priznal iba zo súm zodpovedajúcichvýške priznanej istiny, pričom vychádzal zo splatnosti jednotlivých faktúr. V prevyšujúcej časti žalobu aj
ohľadne príslušenstva žalovanej istiny zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, aplikujúc
zásadu úspechu v konaní.

Súd žalobe o zaplatenie istiny 367,45 eur vyhovel iba čiastočne, a to ohľadne sumy 118,50 eur. Pomer
úspechu žalobkyne a žalovanej predstavuje 32 % : 68 %. Preto súd vychádzal zo záveru, že žalovanej

prislúcha právo na pomernú náhradu trov konania vo výške 36 %.

Predpokladom priznania práva na náhradu trov konania je riadne uplatnenie nároku (§ 151 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku). Žalovaná si právo na náhradu trov konania neuplatnila. Preto jej súd
žiadnu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného
súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdupovažujezanesprávnyačohosaodvolateľdomáha(§205ods.1Občianskehosúdnehoporiadku).

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).