Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. september 2014

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 10C/129/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713203683
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Júlia Stuhlmann – Podobová

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2014:3713203683.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, samosudca Mgr. Júlia Stuhlmann-Podobová, v právnej veci

navrhovateľa CD Consulting, s.r.o., IČO 26 429 705, Nagano Office Center, K červenému dvoru
3269/25a, Praha 3, Česká republika, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,
s.r.o., IČO 36 864 421, Grősslingova 4, Bratislava, proti odporcovi T. S., W.. XX. X. XXXX, F. T. F., N.
XXX/X, v konaní o zaplatenie 960,16 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu uhradiť mu sumu 960,16 € spolu

so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 966,13 € od 25.5.2010 do 13.2.2012, čo
predstavuje 1521,64 Eur, zo sumy 960,16 Eur od 14.2.2012 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo
výške 6% ročne zo sumy zo sumy 966,13 € od 30.8.2010 do 13.2.2012, čo predstavuje 84,88 Eur, zo
sumy 960,16 Eur od 14.2.2012 do zaplatenia. Uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých
práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 12.6.2009 na zmenkovú sumu 966,13 €, pričom odporca sa
zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z tejto sumy od 25.5.2010. Spoločnosť
Pohotovosť, s.r.o. ako indosant predložila odporcovi zmenku k zaplateniu, ktorú však neuhradil a preto

navrhovateľ žiadal, aby ho súd v zmysle čl. 7 Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 k tejto povinnosti zaviazal rozsudkom.
Súd vo veci rozhodol Rozsudkom zo dňa 6.9.2013 č.k. 10C 129/2013-48, ktorým návrh navrhovateľa v
celom rozsahu zamietol. Uznesením Krajského súdu Trenčín č.k. 17Co 893/2013-60 zo dňa 6.5.2014
bol citovaný rozsudok zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie z dôvodu, že navrhovateľovi nebolo
umožnené vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Odvolací súd vyslovil názor, že v ďalšom konaní, je súd oprávnený vykonávať dôkazy k okolnostiam

kauzy zmenky, z ktorej navrhovateľ uplatňuje právo, a to všetky, ktoré bude nevyhnutne potrebovať
na spravodlivé rozhodnutie vo veci. Toto dokazovanie však musí vykonať spôsobom zaručujúcim
účastníkom právo na vyjadrenie k dôkazom. Pokiaľ sa bude jednať o dôkazy, ku ktorých vykonaniu
pristúpi bez návrhu účastníkov, musí účastníkov pred rozhodnutím vo veci oboznámiť, k akým
rozhodujúcimskutočnostiammienidokazovanievykonaťaakédôkazymienioboznámiť.Listinnédôkazy
je povinný súčasne účastníkom zaslať a následne musí účastníkom umožniť vyjadriť sa k takémuto
oboznámeniu a dôkazom. Právnymi názormi odvolacieho súdu je súd prvého stupňa viazaný.

Dňa 10.7.2014 súd oznámil účastníkom, že mieni vykonať dokazovanie k okolnostiam kauzy zmenky,
za týmto účelom pristúpil k vykonaniu dôkazov bez návrhu účastníkov a pripojil z exekučného spisu
vedeného na Okresnom súde Považská Bystrica sp.zn. 6Er 145/2011 listinné dôkazy, a to Zmluvu oúvere č. 3204259 a Všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru. Zároveň súd zaslal účastníkom
uvedené listinné dôkazy a umožnil vyjadriť sa k nim.
Navrhovateľ dňa 7.8.2014 súdu doručil vyjadrenie, v ktorom uviedol, že súd má postupovať podľa

procesných pravidiel Nariadenia č. 861/2007 a neaplikovať prednostne vnútroštátne právo. Poukázal na
skutočnosť, že žiaden z účastníkov dokazovanie úverovou zmluvou nenavrhol. V zmysle § 120 O.s.p.
dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len
zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Zároveň uviedol, že
predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový vzťah. Zmenka je samostatným abstraktným

záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než
sú na zmenke uvedené. Zákon dáva možnosť dlžníkovi podať námietku proti majiteľovi, dlžník musí
preukázať, že išlo pôvodne o blankozmenku, ktorá mala byť vyplnená inak, a teda musia preukázať
obsah vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím právom.
V danej veci bola naviac zmenka prevedená na iného majiteľa, preto dlžník musí preukázať že nový
majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou.

Posudzovanie základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby odporca ako spotrebiteľ vzniesol voči
majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jeho škodu alebo ak by podal relevantné kauzálne námietky
týkajúce sa úverovej zmluvy, prípadne zmenky. Skutočnosť, že zmenková suma vyplnená do zmenky
presahoval maximálnu zmenkovú sumu upravenú v § 4 ods.6 zákona č. 258/2001 Z.z. v dôsledku čoho
bola vyplnená v rozpore so zákonom, mohla mať za následok len vznik práva na náhradu škody, avšak

nemohla spôsobiť absolútnu neplatnosť zmenky. Poukázal na skutočnosť, že záväzky zo zmenky, aj keď
vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Nie je preto možné súhlasiť s
názorom okresného súdu, že sú závislé na úverovom vzťahu. Súd je preto oprávnený skúmať len to, či
zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť,
nie však podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť.

Odporca sa k návrhu a k listinným dôkazom nevyjadril.

Súd vo veci v zmysle čl. 5 bodu 1 Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 konal
bez nariadenia ústneho pojednávania a vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, zmenky, Zmluvy o

úvere č. 3204259, Všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru pripojených z exekučného
spisu tunajšieho súdu č.k. 6Er 145/2011 a zistil nasledovné:

Odporca dňa 12.6.2009 uzatvoril s právnym predchodcom navrhovateľa, spoločnosťou Pohotovosť,
s.r.o. zmluvu o úvere č. 3204259, na základe ktorej spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. poskytla odporcovi

ako fyzickej osobe úver vo výške 800,- €, ktorý sa odporca zaviazal spolu s poplatkom vo výške 1500,-
€ vrátiť v 12 mesačných splátkach po 125,- € mesačne počnúc dňom 10.7.2009.

Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru /ďalej len VPPÚ/ vyhotovené ako
formulár. Podľa čl. 17 VPPÚ na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky

vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remintentovi, vystavil vystaviteľ zmenku, v
ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa
dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto
podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky,
prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku , alebo časť poslednej splátky.

Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré
veriteľovivzniknúkudňuvyplneniazmenky.Dátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumyvyplnínazmenke
remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

V zmysle daných Všeobecných obchodných podmienok vystavila spoločnosť Pohotovosť, a.s. dňa

12.6.2009 neúplnú zmenkou (blankozmenku), kde spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. vystupovala ako
vystaviteľ a odporca ako remitent. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“ s lehotou
splatnosti „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do zmenky bola vpísaná suma 966,13
Eur a zmenkový úrok vo výške 0,25% denne od 25.5.2010 do zaplatenia. Pôvodný majiteľ zmenky,
spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. následne indosovala zmenku na terajšieho navrhovateľa.

Vzhľadom na to, že odporca úver nesplácal riadne a včas, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých
podmienok splatný, vyplnila spoločnosť Pohotovosť zmenku v zmysle dohody o vyplnení zmenky na
sumu 966,13 € s dátumom začiatku úročenia od 25.52010.Podľa čl. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie“) toto

nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu
na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000 EUR bez akýchkoľvek
úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na
zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta jure imperii").

Podľa čl. 3 bodu 1 Nariadenia na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má
aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu
alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa čl. 5 bodu 1 Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd

alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán.

Podľa čl. 19 Nariadenia pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa vedie konanie.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 4 ods. 6 z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v súvislosti s poskytovaním úveru
od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. 8) Veriteľ smie prijať
od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide
o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky

nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať
a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade
zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Najdôležitejším kritériom na posúdenie, či v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu alebo nie, je
kritérium zmluvných strán a ich podnikateľskej činnosti, teda skutočnosť, že zmluvnými stranami súdodávateľ a osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, pričom spotrebiteľ
vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ
a spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Zo zmluvy o úvere

mal súd za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa, spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. poskytla
odporcovi pri podpise zmluvy úver, ktorý sa odporca zaviazal vrátiť podľa dojednaných podmienok. Je
nepochybné, že spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a odporca nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Ich vzťah je vzťahom dodávateľa a spotrebiteľa podľa § 52 ods. 3 a 4

Občianskeho zákonníka a treba naň aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách. Zmluva o úvere bola odporcovi predložená už vo vopred, dodávateľom pripravenom,
predtlačenom formulári, teda bez možnosti odporcu, akokoľvek zasiahnuť do podmienok poskytnutia
úveru. Súd tak má za to, že posudzovaná zmluva o úvere spadá do kategórie spotrebiteľských zmlúv v
zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Bod 20 VPPÚ síce obsahuje klauzulu, „že na všetky právne
vzťahy založené zmluvou o úvere sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka“ v zmysle § 262 ods.

1 Obchodného zákonníka, avšak súd má za to, že táto klauzula obchádza ustanovenia § 52 ods. 2, §
54 ods. 1 Občianskeho zákonníka o nemožnosti odchýliť sa v neprospech spotrebiteľa od výhodnejšej
úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku, a je preto ex lege neplatná.

Ďalej bolo potrebné sa vysporiadať s otázkou, či predmetnú spotrebiteľskú zmluvu možno podriadiť
režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmysle § 3 ods. 1, 2 cit. zák. je
veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na

výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Účel poskytnutých peňažných prostriedkov na výkon
povolania tak, ako je zaškrtnuté v predtlači textu zmluvy o úvere, nie je v konaní preukázaný. Dôkazné
bremeno pritom je na ťarchu toho, kto tvrdí takúto výnimku, teda veriteľa. Bezpečným preukázaním
tejto skutočnosti pritom nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy o poskytnutí úveru na
výkon povolania, ktorý je neurčitý a neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie spotrebiteľa a

aký konkrétny súvis malo s týmto povolaním či predmetom činnosti spotrebiteľa uzavretie príslušnej
zmluvy. V uvedenom zmysle však oprávnený svoju dôkaznú povinnosť nesplnil, preto súd konštatoval,
že takto neurčité vymedzenie účelu poskytnutia úveru v konkrétnej veci „na výkon povolania“ v spojení
s nedostatkom akýchkoľvek ďalších dôkazov zo strany oprávneného má rovnaký dopad, ako keby v
zmluve nebol jej účel vymedzený vôbec. Preto súd na daný právny vzťah aplikoval i ustanovenia zákona

č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

V danom prípade bola zmenka vystavená ako zabezpečovací prostriedok pôvodného právneho
vzťahu, ktorý má povahu spotrebiteľského vzťahu. Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od

spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože práve v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky
regulované a obmedzené v §4 ods.6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Posledná
právnaúpravav§5azákonaoochranespotrebiteľač.250/2007Z.z.dokoncazmenkuvspotrebiteľských
úveroch úplne zakazuje. S otázkou či ide o nárok navrhovateľa uplatňovaný zo zmenky alebo nárok z
tzv. kauzy, v ktorej mala zmenka len zabezpečovací charakter sa vysporiadal v danej veci aj Krajský

súd Trenčín, ktorý v Uznesení zo dňa 6.6.2013, č.k. 8Ncb/145/2013-25 ustálil, že na konanie vo veci je
príslušný okresný súd. Poukázal na to, že je túto kolíziu potrebné riešiť v súlade s princípom zvýšenej
ochrany spotrebiteľa. Rovnako tak je súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý v Uznesení
č.k. 17Co 893/2013-60 zo dňa 6.5.2014 uviedol, že „v ďalšom konaní nie je vykonanie dôkazov úverovou
zmluvou a jej všeobecnými obchodnými podmienkami, prípadne aj inými dôkaznými prostriedkami

vylúčené.... dokazovanie k otázkam zmenkovej zmluvy - kauzy zmenky je tak z hľadiska jeho dôvodu
prípustné. V ďalšom konaní je súd prvého stupňa oprávnený vykonať dôkazy k okolnostiam kauzy
zmenky, z ktorej navrhovateľ uplatňuje právo, a to v zásade všetky, ktoré bude nevyhnutne potrebovať
na spravodlivé rozhodnutie vo veci....ak z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistí, že zmenka
má pôvod v spotrebiteľskom vzťahu, vykoná ďalšie skutkové zistenia potrebné k otázkam platnosti

zmluvy, na základe ktorej zmenka vznikla (kauzy zmenky). Pri právnom posúdení týchto zistení sa bude
riadiť vyššie uvedenými právnymi závermi o dopade prípadnej neplatnosti kauzy zmenky na uplatnené
plnenia zo zmenky.“ V citovanom uznesení sa krajský súd vyčerpávajúco vysporiadal aj so všetkými
ostatnýmiopakovaneuplatňovanýminámietkaminavrhovateľa,ktoréuvádzavosvojomvyjadrenízodňa5.8.2014, súdu doručené dňa 7.8.2014, kde odvolací súd vyslovil, že súd je oprávnený vykonávať ďalšie
dokazovanie (aj keď to účastníci nenavrhli) za účelom odstránenia pochybností vyplývajúcich priamo
z najvýznamnejšieho dôkazu predloženého navrhovateľom, teda zo zmenky, ďalej že súd je oprávnený

skúmať kauzu po indosamente, teda po prevode zmenky rubopisom, keďže v opačnom prípade by došlo
k významnému oslabeniu právneho postavenia spotrebiteľa, čo by bolo v rozpore s právnou úpravou
spotrebiteľského práva. Uvedenými právnymi názormi odvolacieho súdu je prvostupňový súd viazaný.

S poukazom na tieto skutočnosti, keďže sa spotrebiteľská právna úprava má kogentný charakter, súd ex

offo skúmal podmienky vystavenia zmenky a jej prípustnosť práve vo vzťahu k spotrebiteľovi. Následne
súd vyhodnotil zmluvné dojednanie, dohodu o vyplnení zmenky, za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 4 písm. i/, k/, o/
Občianskeho zákonníka) a sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda
o vyplnení zmenky je v rozpore s § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

V zásade je potrebné uviesť, že spotrebiteľské právo v čase uzavretia zmluvy, za účinnosti zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v § 4 ods.6, nevylučovalo prijať od dlžníka zmenku, avšak
len na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru a to za len za určitých, presne
stanovených podmienok: len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane

zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore
s predchádzajúcou vetou, veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie
vydať. V tomto prípade však oprávnený vyplnil zmenku na sumu niekoľkonásobne vyššiu než 30% istiny
poskytnutéhospotrebiteľskéhoúveru.Nazákladeuvedeného,súdvyhodnotildohoduovyplnenízmenky

v bode 17 VPPÚ ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k/, o/ Občianskeho
zákonníka, ktorá stavia spotrebiteľa do výrazne nevýhodného postavenia a sleduje ciel obísť právne
predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Podľa tohto dojednania povinná vystaví zmenku, v ktorej
nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom chýbajúce údaje
môže vyplniť oprávnený ako remitent. Zmenkovú sumu vyplní oprávnený v rozsahu všetkých peňažných

nárokov oprávneného voči povinnému, ktoré podľa uváženia oprávneného vzniknú ku dňu vyplnenia
zmenky. Uzavretím dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že
ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53
ods. 4 písm. o/ Občianskeho zákonníka. Zmenkové úroky naoktrojované vo výške 0,25 % denne z dlžnej
sumy slúžia ako sankcia za oneskorenie platby. Vzhľadom na ich výšku (91,25% ročne) ide nepochybne

o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka. Za situácie,
keď ide o spotrebiteľský vzťah, zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky mení tento zmluvný vzťah na
vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa. Zároveň
je zrejmé, že oprávnený ako dodávateľ mal znenie dohody o vyplnení zmenky vopred pripravené vo
všeobecnýchzmluvnýchpodmienkach,ktorýchobsahpovinnýnemoholpreduzavretímzmluvyovplyvniť

a ktoré používa oprávnený vo všetkých prípadoch.

Z uvedených dôvodov súd musel dohodu o vyplnení zmenky vyhodnotiť ako neprijateľnú, a tým
absolútne neplatnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, resp. ako neplatné
dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Keďže zmenka vychádzala z dohody o vyplnení zmenky, ktorú súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku upravenú v neprospech spotrebiteľa, a z tohto dôvodu ide o dojednanie neplatné, celé
plnenie, ktoré navrhovateľ žiadal priznať súdom je potom v rozpore so zákonom (§ 52 ods. 2, § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch) a teda

právom nedovolené, a preto súd zamietol návrh navrhovateľa v celom rozsahu.

Odporcovi ako úspešnému účastníkovi prináleží v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. náhrada trov konania.
Keďže mu však žiadne trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť s potrebným
počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis s prílohami.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia proti ktorému odvolanie smeruje, v
čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 alebo tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností alebo
tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
alebo tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) alebo tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci.