Rozsudok ,
Zmenené, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. máj 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 2T/105/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715010489

Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715010489.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného L.
D., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní dňa 02. 05. 2016 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný L. D., nar. XX. XX. XXXX v Y., bytom Y., Š. XXX/XX,

uznáva sa za vinného, preto že

dňa 19.12.2014 v čase o 19.10 h viedol ako vodič OMV tov.zn. Ford Fusion, ev.č. Y. XXX V. v meste B.,
okres Y., po ceste II/526 v smere jazdy od B. do M., kde v časti sídliska U., bol zastavený a kontrolovaný
hliadkou OO PZ Hriňová,

napriek tomu, že mu bola rozhodnutím ODI Detva pod sp.zn. ORPZ-ZV-OD14-130/2014-S zo dňa
02.12.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 02.12.2014 uložená sankcia zákaz činnosti viesť motorové
vozidlá po dobu 12 mesiacov, odo dňa právoplatnosti rozhodnutia,

teda

maril výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje
rozhodnutie štátneho orgánu o zákaze činnosti,

čím spáchal

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38
ods. 2 Trestného zákona, § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal na tunajší súd dňa 08. 07. 2015 obžalobu pod sp. zn.
2Pv/43/15/6611 na L. D., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.

d) Trestného zákona.

Obžalovaný L. D. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil
vyhlásenie o tom, že je vinný. Po tomto vyhlásení obžalovaný kladne odpovedal na všetky otázky
uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku, prokurátor preto v súlade s § 257

ods. 6 Trestného poriadku navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať. Vzhľadom na súhlasné stanovisko
prokurátora súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného a v zmysle § 257
ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný uznal vinu nevykoná,
a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody, alebo o ochrannom opatrení.

V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie
prečítaním listinných dôkazov, a to: evidenčná karta vodiča (čl. 48-49, 50), správy na obžalovaného (čl.
51-52), odpis RT obžalovaného (čl. 78).

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkových a

právnym záverom.

Vina obžalovaného bola vzhľadom na jeho vyhlásenie na hlavnom pojednávaní, ako aj vzhľadom na
vykonané dokazovanie v prípravnom konaní nepochybná, súd preto vykonal len dokazovanie súvisiace
s výrokom o treste a náhrade škody. Obžalovaný sa navyše ku spáchaniu trestného činu priznal už v

rámci jeho výsluchu v prípravnom konaní.

Podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu
alebo iného orgánu verejnej moci tým, že vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu
alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti.

Obžalovaný L. D. tak svojím konaním naplnil všetky obligatórne, zákonné znaky skutkovej podstaty
prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona,
pretože maril výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje
rozhodnutie štátneho orgánu o zákaze činnosti.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd postupoval podľa zásad pre ukladanie trestov uvedených v
§ 34 Trestného zákona. V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd prihliadol na pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného L. D. prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písm. l) Trestného zákona, t.j. že sa ku trestnému činu priznal a tento úprimne oľutoval. Súd zároveň

prihliadolnajednupriťažujúcuokolnosťpodľa§37písm.m)Trestnéhozákona,t.j.žeužbolzatrestnýčin
odsúdený. Vzhľadom na uvedené je potom pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v rovnováhe,
trestná sadzba trestu odňatia slobody je potom vo výmere až 2 roky.

Zo správ na obžalovaného vyplýva, že v minulosti sa dopustil siedmych priestupkov. Z odpisu registra

trestov obžalovaného vyplýva, že bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný, naposledy mu bol trestným
rozkazomOkresnéhosúduZvolensp.zn.2T/110/2014zodňa30.07.2014uloženýtrestodňatiaslobody
vo výmere jedného roka, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov, do
14. 11. 2015. Z uvedeného je zrejmé, že skutku uvedeného v obžalobe sa obžalovaný dopustil v čase
plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo
výmere 3 mesiacov, teda pri dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd v tomto prípade
nemohol rozhodnúť o podmienečnom odklade výkonu tohto trestu, pretože obžalovaný spáchal trestný

čin v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia (trestný rozkaz Okresného súdu Zvolen
sp. zn. 2T/110/2014 zo dňa 30. 07. 2014), a v zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona nie je možné
podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný
čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Súd v tomto prípade neukladal alternatívny
trest, pretože peňažný trest alebo trest povinnej práce by vzhľadom na predchádzajúce odsúdenia

nesplnili svoj účel. Súd poukazuje na to, že obžalovaný sa žalovaného skutku dopustil dva mesiace po
právoplatnosti jeho posledného odsúdenia. Uložený trest je preto aj v súlade s uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Tdo/11/2015 zo dňa 24. 02. 2015. Uložený trest je potom podľa
názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej
prevencie postačujúci a zároveň zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne
zabezpečí jeho prevýchovu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V

prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.