Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. september 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/182/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114212310
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114212310.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. predsedníčky senátu a

členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej, v spore žalobcu Y. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. E. XXXX/X, Z., právne zastúpený JUDr. Katarínou Leškovou, advokátkou, Plzenská 2, Prešov
proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne
zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47
233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č. k. 7C/180/2014-54 zo dňa 19.3.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch III. a IV. o určení neprijateľných zmluvných podmienok a vo výroku

o trovách konania.

Žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Y., K. J. XXX/XX, Y., sp. zn. RK-PC-528/14-EK
zo dňa 17.3.2014 na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Zrušil rozhodcovský rozsudok
vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Y., K. J. XXX/XX, Y. sp. zn. RK-
PC-528/14-EK zo dňa 17.3.2014 z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. c/, g/, j/ zákona č. 244/2002 Z.

z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení. Určil, že zmluvná podmienka v zmluve o revolvingovom
úvere zo dňa 20.9.2011 č. XXXXXXXXXX bod 8.4. „Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok
úveru je splatná dňom uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na
započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej
výšky úveru podľa čl. 2.3. zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi
na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a/ tejto dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky
odplaty), a to ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi podľa čl. 2.3. zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy.

Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu
dlžníkovi. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky dlžníka voči
veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. zmluvných dojednaní žiadosti/
zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b/ tejto
dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty), a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa
čl. 4.3. zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet dlžníka uvedený v čl.
2. žiadosti/zmluvy“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Určil, že zmluvná podmienka v zmluve o

revolvingovom úvere zo dňa 20.9.2011 č. XXXXXXXXXX bod 8. „Dohoda o poskytnutí služby uzavretá
podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. bod 8.1. Predmetom tejto dohody o poskytnutí služby
je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok
službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvinguposkytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej ako „úver/
revolving“) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a/ za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti
odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 Eur a b/ za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti

odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 Eur v prípade, ak bude dlžníkovi revolving
poskytnutý je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi
trovykonaniapozostávajúceztrovprávnehozastúpeniavovýške307,17Eurnaúčetprávnehozástupcu
žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení súd prvej inštancie poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, zistený skutkový stav,

obsah pripojených listinných dôkazov, výsluch svedkyne C. F., A. A., citoval ust. § 40 ods. 1 písm. c/, g/, j/
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a uviedol, že vykonaným dokazovaním považoval za
preukázané,žežalobažalobcujevcelomrozsahudôvodná.Medzižalobcomažalovanýmakoveriteľom
bola dňa 20.9.2011 podpísaná zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej
poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 1.500,- Eur, ktorý sa zaviazal žalobca splácať 42 mesiacov vo
výške mesačnej splátky 80,57 Eur. Z karty klienta mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobcovi bola

vrátane revolvingu vyplatená suma 1.284,25 Eur, z ktorej žalobca žalovanému splatil sumu 1.516,04
Eur. Dňa 12.3.2014 doručil žalovaný rozhodcovskému súdu K. legal arbiter s.r.o. žalobu, ktorou žiadal,
aby súd zaviazal žalobcu zaplatiť mu sumu vo výške 1.859,50 Eur spolu s úrokom z omeškania, ako
aj zmluvnou pokutou. Následne dňa 17.3.2014 rozhodcovský súd Viktória v Žiline vydal rozhodcovský
rozsudok sp. zn. RK-PC-528/14-EK, ktorým zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 1.859,50 Eur

spolu so zmluvnou pokutou, ako aj úrokom z omeškania. Z pripojeného spisu mal súd prvej inštancie
preukázané, že rozhodcovský rozsudok žalobcovi bol doručený dňa 2.4.2014 a žaloba bola doručená
súdu 29.4.2014, t. j. včas v 30-dňovej lehote. Medzi účastníkmi konania bola dňa 20.9.2011 podpísaná
rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX, v ktorej si strany dohodli v bode 5, že akékoľvek spory,
nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami

zmluvy o revolvingovom úvere s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou
príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred stálymi rozhodcovskými súdmi,
ktorými sú Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. a Victoria rozhodcovský
súd v I. I. zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o.. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa
2.4.2014, nadobudol právoplatnosť dňa 15.4.2014 a vykonateľnosť dňa 23.4.2014.

2. Následne súd citoval ust. § 3 ods. 1, § 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní a uviedol, že medzi
účastníkmi konania bola dojednaná rozhodcovská zmluva na samostatnej listine podpísanej obidvoma
zmluvnými stranami, čím bola dodržaná písomná forma vyžadovaná zákonom. Rozhodcovskú zmluvu
nemožno považovať za neplatný právny úkon z dôvodu jej neurčitosti, nakoľko zákon ju v ustanovení

ust. § 3 ods. 1 definuje ako dohodu medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ zákon umožňuje, aby sa zmluvné strany dohodli na riešení všetkých
prípadných sporov v rozhodcovskom konaní, nie je potrebné, aby boli v dojednaniach rozhodcovskej
zmluvy presne špecifikované budúce spory, ktoré má rozhodnúť rozhodcovský súd. Medzi účastníkmi

konania nie je sporné, že rozhodcovskú zmluvu uzatvorili v nadväznosti na zmluvu o revolvingovom
úvere, ktorá je podľa obsahu spotrebiteľskou zmluvou. Platne uzatvorená rozhodcovská zmluva podľa
§ 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní nemusí v spotrebiteľských právnych vzťahoch zakladať
právomoc rozhodcovského súdu, a to z dôvodu jej možnej neprijateľnosti. Súd prvej inštancie preto
preskúmal, či rozhodcovská zmluva neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a či bola individuálne dojednaná.
V predmetnej veci nebola rozhodcovská zmluva obsiahnutá v spleti iných dojednaní zmluvy, resp.
zakomponovaná vo všeobecných obchodných podmienkach, ale účastníci ju uzatvorili na samostatnej
listine, ktorá bola zreteľne označená ako rozhodcovská zmluva. Súd prvej inštancie považoval
žalobný návrh za dôvodný v časti, pokiaľ žalobca žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok z dôvodu,

že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne prepisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Rozhodcovský súd zaviazal žalobcu aj na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá nebola dojednaná priamo
v spotrebiteľskej zmluve, ale v čl. 14 nazvanom „Sankcie“ bod 14. 1 zmluvných dojednaní zmluvy
o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. (ďalej len „všeobecné obchodné
podmienky“). Zmluvnú pokutu možno dojedať len písomne, pričom podľa § 40 ods. 3 Občianskeho

zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Všeobecné obchodné
podmienky predložené rozhodcovskému súdu neboli podpísané ani jednou zo zmluvných strán, preto
nedošlo k platnému uzatvoreniu dohody o zmluvnej pokute. Zmluvnú pokutu možno uzavrieť buď
samostatne, alebo ako súčasť zmluvy, ktorej sa zmluvná pokuta týka. Odkaz na všeobecné obchodnépodmienky nemožno považovať za písomné uzatvorenie dohody o zmluvnej pokute, pokiaľ tieto nie sú
podpísané zmluvnými stranami. Navyše, zmluva o revolvingovom úvere je zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, a teda musí spĺňať náležitosti podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a

iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a musí byť aj v súlade s ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Ustanovenia o zmluvnej pokute žalovaný zakomponoval do všeobecných obchodných
podmienok, obsah ktorých žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, takže sa nejedná o
individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Pri spotrebiteľskom úvere nemôže veriteľ od spotrebiteľa
požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené

priamo v zmluve. Dojednanie o zmluvnej pokute nie je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
preto rozhodcovský súd nemohol žalobcu zaviazať aj na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zároveň bola
porušená aj zásada rovnosti účastníkov (§ 40 ods. 1 písm. g/ zákona o rozhodcovskom konaní) z dôvodu
neprijateľnosti miesta rozhodcovského konania. Sídlo rozhodcovského súdu nie je totožné so sídlom
všeobecného súdu spotrebiteľa a už vôbec nemá sídlo na inom mieste výhodnejšom pre spotrebiteľa
(sídlo rozhodcovského súdu, ktorý rozhodoval v danom prípade je vo vzdialenosti viac ako 200 km od

bydliskaspotrebiteľa).Rovnakovýbermožnostiriešeniasporovjelenzdanlivá.Prevažnúväčšinusporov
iniciuje žalovaný ako veriteľ. Ďalším dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku bol dôvod podľa
ust. § 40 ods. 1 písm. c/ Zákona o rozhodcovskom konaní, lebo žalobca namietal samotnú platnosť
rozhodcovskej zmluvy. Súd prvej inštancie uviedol, že rozhodcovská zmluva rovnakého obsahu a formy
bola už predmetom viacerých súdnych, najmä exekučných konaní. V tejto súvislosti poukázal na iné

rozhodnutia všeobecných súdov vo vzťahu k posúdeniu rozhodcovskej zmluvy a dodal, že napriek tomu,
že rozhodcovská zmluva mala povahu samostatnej zmluvy, nešlo o rozhodcovskú zmluvu individuálne
dojednanú, pretože bola vopred pripravená dodávateľom bez toho, aby spotrebiteľ mal možnosť do jej
textu akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť. Podpisom tejto zmluvy sa teda, či už z nevedomosti, alebo
z hľadiska nutnosti získať peňažné prostriedky, spotrebiteľ vzdal práva na konanie pred všeobecným

súdom v prípade, ak iniciátorom konania bude dodávateľ. Treba uviesť, že v drvivej väčšine prípadov je
týmto iniciátorom práve dodávateľ. Súd prvej inštancie konštatoval, že takáto rozhodcovská zmluva je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou a napriek tomu, že výsledok rozhodcovského konania je ničotným
právnym aktom, treba ho z hľadiska procesného vysloviť formou zrušenia rozhodcovského rozsudku.
K okolnostiam uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd poukázal na výsluch manželky žalobcu C. F., ako

aj svedkyne A. A., z ktorých vyplynulo, že ak by žalobca ako záujemca o úver odmietol na pobočke
podpísať predloženú rozhodcovskú zmluvu, nebol by mu zo strany žalovaného poskytnutý úver. Z týchto
dôvodov súd prvej inštancie rozhodol o zrušení rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa § 40 ods. 1
písm. c/, g/, j/ Zákona o rozhodcovskom konaní (II. výroku) a o odložení vykonateľnosti rozhodcovského
rozsudku výrokom I. (§ 40 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní).

3. Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, § 53 ods. 1, 2,
3 Občianskeho zákonníka a uviedol, že žalobca v žalobe žiadal vysloviť neprijateľné zmluvné podmienky
uvedené v bode 8, bod 8.1. a 8.4. zmluvy o revolvingovom úvere, ktorej časti žaloby súd prvej inštancie
vyhovel. Uviedol, že pri zmluvnom dojednaní bodu 8, bod 8.1 a 8.4, súd považoval neprijateľnosť nie v

samotnom predmete dojednania a jeho ceny, ale v okolnostiach aplikácie tohto ustanovenia. Z výsluchu
svedkyne A. A. vyplýva, že táto podmienka platí aj v prípade, ak počas zmluvného vzťahu nedôjde
zo strany dlžníka k požiadavke o vykonanie odkladu maximálne troch splátok úveru. To znamená, že
v konečnom dôsledku môže nastať situácia, že dlžník poskytne plnenie bez toho, aby obdržal za to
protiplnenie. Svedkyňa súdu uviedla, že je to riziko klienta. Súd prvej inštancie takúto službu i napriek

deklaráciám, že jej podmienkou nie je podpis úverovej zmluvy, ju považoval za neprijateľnú zmluvnú
podmienku sofistikovane umiestnenú do zmluvy samotnej. Ide o nekalú obchodnú praktiku, ktorej
cieľom je znížiť sumu úveru vyplácanú dlžníkovi. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na
výpoveď žalobcu a jeho manželky, ktorí jednoznačne uviedli, že vôbec im zo strany žalovaného nebolo
vysvetlené, že o takúto službu sa im zníži samotná poskytnutá istina úveru. O tomto vôbec nemali

vedomosť, bolo im divné, že im bola poskytnutá ponížená suma a nie suma úveru, ktorý žiadali vo výške
1.500 Eur. Zmluvná podmienka, ktorá môže reálne viesť k tomu, že spotrebiteľ poskytne dodávateľovi
plnenie bez reálneho protiplnenia spôsobuje značnú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom,
ktorá nie je vyrovnaná žiadnym benefitom pre spotrebiteľa, preto súd prvej inštancie v tejto časti žalobe
vyhovel. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného o nedostatku naliehavého právneho záujmu na tejto žalobe,

pričom súd prvej inštancie poukázal na ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ako aj iné rozhodnutie
všeobecného súdu.O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
tak, že priznal právnemu zástupcovi žalobcu náhradu trov konania pozostávajúcej z trov právneho
zastúpenia vo výške 307,17 Eur, ktoré špecifikoval.

4. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalovaného. Namietal
III. a IV. výrok napadnutého rozsudku v časti výrokov o určení neprijateľných podmienok. Poukázal na
to, že v predmete konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku môže byť len rozhodnutie o zrušení
rozhodcovského rozsudku alebo zamietnutie žaloby. Meritórne v tomto konaní súd vec nerieši, teda

nerozhoduje o nároku uplatňovanom v rozhodcovskom konaní, nerozhoduje o vydaní bezdôvodného
obohatenia, o náhrade škody ani o samotnom ustanovení zmluvy. V časti určenie neprijateľnosti
mal preto súd prvej inštancie buď žalobu zamietnuť alebo vylúčiť na samostatné konanie. Postup
súdu nemá oporu v zákone a vôbec odporuje zmyslu konania o zrušení rozhodcovského rozsudku.
Ďalej namietal nepreskúmateľnosť záverov, ktoré vo vzťahu k časti neprijateľnej dohody o poskytnutí
služby. V tejto časti poukázal na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, na základe

čoho súd dospel k záveru, že dohoda o poskytnutí služby nemá charakter individuálne dohodnutého
ustanovenia, že spôsobuje nerovnováhu v postavení strán a že táto nerovnováha má charakter
značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej
republiky v súvislosti s náležitým odôvodnením rozhodnutia súdu. Dohodu o poskytnutí služby považoval
za samostatne uzatvorenú zmluvu s poukazom na ust. § 52a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Bola

riadne uzavretá, osobitne podpísaná a graficky odlíšená od ostatného obsahu zmluvy o revolvingovom
úvere. Ďalej namietal záver súdu o protiplnení, akým je odklad splatnosti splátok. Zdôraznil, že
zo žiadneho ustanovenia regulujúceho spotrebiteľské právne vzťahy, ani z napadnutého rozsudku
nevyplýva, kedy by spotrebiteľ nemohol za zakúpenú službu platiť vopred. Poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo/1956/2007, z ktorého právneho záveru vyplýva, že

je v možnostiach spotrebiteľa, aby zabránil situácii, ktorá by znamenala výhodu pre žalovaného ako
dodávateľa, a to jednoducho tým, že kupón pri nákupe tovaru v dojednanej dobe uplatní, prípadne
zabezpečí jeho uplatnenie osobou, ktorá kupón darčekový certifikát postúpi. Ide pritom o aktivitu,
ktorú možno po spotrebiteľovi spravodlivo požadovať. Zmyslom ustanovení § 55 a § 56 Občianskeho
zákonníka je síce chrániť spotrebiteľa, avšak iba pred podmienkami neprimeranými v spotrebiteľských

zmluvách. Ak môže spotrebiteľ elementárnym spôsobom zabrániť tomu, aby došlo k porušeniu
rovnováhy práv účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, nemožno mať dojednané podmienky za také, ktoré
by ho neprimerane diskriminovali. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, v čom bod 8.4
spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení strán. Viaceré ustanovenia zákonov ktoré sú určené na
ochranu spotrebiteľa výslovne počítajú s platením vopred pred poskytnutím služby. Právo na odklad

splátok sa nadobúda ihneď, čiže nejde o platbu za niečo neisté. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré
špecifikoval. Právna zástupkyňa žalobcu sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 (ďalej

len Civilného sporového poriadku), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí

skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

Podľa čl. 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne
očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že

jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

Podľa čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento
zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,

judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.Podľa § 153 ods. 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30.6.2016, súd môže v
rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka
používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo

výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve16ab) alebo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie
dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť
vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné

zadosťučinenie,súdajbeznávrhuvýslovneuvedievovýrokurozsudkuznenietejtozmluvnejpodmienky,
ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

6. Vychádzajúc z citovaného ust. § 470 ods. 1, 2 prvá veta Civilného sporového poriadku, odvolací súd
posudzoval dôvody podaného odvolania v zmysle Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 z
dôvodu, že podaním odvolania žalovaným dňa 7.5.2015 procesné účinky zostali zachované. Vzhľadom

k tomu, že Civilný sporový poriadok nemá ekvivalent v právnej úprave týkajúcej sa ust. § 153 ods. 3
a 4 Občianskeho súdneho poriadku, odvolací súd s poukazom na princíp právnej istoty a v súlade s
legitímnym očakávaním účastníka, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou, ako aj v súlade s princípom zákonnosti, t. j. ústavného a eurokonformného výkladu každého
ustanovenia zákona (čl. 2 ods. 2 a čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku) pri posudzovaní dôvodnosti

uplatnenej námietky týkajúcej sa aplikácie ust. § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, vychádzal
z predchádzajúcej právnej úpravy, t. j. Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do
30.6.2016.

7. Odvolaním bol napadnutý III. a IV. výrok napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že v predmete

konania, ktorým sa žalobca domáhal povolenia odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a
jeho zrušenia, nebol súd prvej inštancie oprávnený posudzovať neprijateľnosť dojednaných zmluvných
podmienok v zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 20.9.2011 č. XXXXXXXXXX bodu 8.4 a vo vzťahu
k odplate za poskytnutie odkladu splatnosti úveru a bodu 8 dohode o poskytnutí služby uzavretej podľa
§ 269 ods. 2 Obchodného zákonníka bodu 8.1..

8. Ust. § 153 ods. 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku je vyjadrením oprávnenia súdu rozhodnúť nad
rámec žaloby strany sporu, ak to zákon umožňuje. Základným predpokladom pre postup vyplývajúci
z ust. § 153 ods. 3, 4 Občianskeho súdneho poriadku je, že predmetom sporu je vzťah vyplývajúci
zo spotrebiteľskej zmluvy. Podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka, je spotrebiteľskou zmluvou každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom spotrebiteľom
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). V danom
prípade ide o oprávnenie súdu rozhodnúť v sporovom konaní nad rámec žaloby strany sporu, t. j.
ultra petitum. Z obsahu žaloby v predmetnom konaní však vyplýva, že žalobca navrhoval vyslovenie

neprijateľných podmienok vo vzťahu k bodu 8.4 a bodu 8.1, a preto v tejto časti bol súd prvej inštancie
viazaný žalobou strany sporu. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie bol oprávnený a zároveň
povinný v sporovom konaní viazaný rozsahom žaloby o tejto časti žaloby rozhodnúť i napriek tomu, že v
odôvodnení rozhodnutia poukázal len na ust. § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. Predmetom
sporu bolo zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný na základe zmluvy o revolvingovom

úvere ako zmluvy spotrebiteľskej, a preto uplatnená námietka právneho zástupcu žalovaného, že súd
nebol oprávnený posudzovať neprijateľnosť zmluvných podmienok nebola dôvodná.

9. Pri posudzovaní neprijateľných zmluvných podmienok bodu 8.4 a 8 bodu 1, súd prvej inštancie
správne vychádzal z okolností uzavretia zmluvy, resp. podmienok jej uzavretia, ako aj z obsahu zmluvy

o revolvingovom úvere ako štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je predkladaná spotrebiteľom na
predloženom formulári, ktorých obsah spotrebiteľ nemôže ovplyvniť. Takéto uzatváranie zmluvných
podmienok spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom. Navyše súd prvej inštancie vychádzal z okolností uzavretia zmluvy, ako aj aplikácie bodu
8.1 a bodu 8.4 zmluvných podmienok, najmä z výpovede svedkyne A. A., ktorá pôsobila vo funkcii

finančného agenda u žalovaného a ktorá vo výpovedi uviedla, že žalobca uzatvoril celkom 3 zmluvy o
úvere so žalovaným. Pri ich uzatváraní bola aj jeho manželka. Klientovi odpovedajú na všetky otázky,
najčastejšie sa klient pýta, aká bude výška mesačnej splátky a rovnako doba splácania úveru, ako
aj výška úroku. Pokiaľ ide o istiny, ktoré predkladajú k podpisovaniu, klienta informujú o tom, že imdávajú na podpis dvakrát zmluvu o revolvingovom úvere, hodnotenie dlžníka, dvakrát rozhodcovskú
zmluvu, európske štandardné veci, informáciu o ročnej priemernej miere nákladov a zrážku zo mzdy. Ku
každej z týchto listín povedia klientovi dve - tri vety. Pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, klienta informujú

o tom, že rozhodcovský súd rozhoduje v prospech spoločnosti žalovaného vtedy, ak klient dlhodobo
nespláca úver. Všetky listiny má klient k dispozícii, má možnosť si ich prečítať. Pokiaľ ide o službu o
odklade splátok z roku 2015 je už táto služba poskytovaná na osobitnom tlačive, ale v minulosti bola
zakomponovaná priamo do samotnej zmluvy. V súčasnosti je možné poskytnúť odklad od splátok iba
v dvoch prípadoch, a to pre prípad straty zamestnania alebo práceneschopnosti. V čase, keď zmluvu

podpisoval žalobca, bol tam aj prípad úmrtia. Túto službu žalobca aj využil, a to pri 14 a 16 splátke,
využil možnosť odkladu splátok, nakoľko prišiel o zamestnanie. Bol informovaný, že táto služba sa
spoplatňuje. Zároveň klient býva informovaný o tom, že o túto sumu mu príde nižšia suma úveru. V
minulosti sa podpisovala biankozmenka. Rozhodcovská zmluva, ktorú podpísali účastníci sa používa
4 až 5 rokov dozadu. Na pobočke nemajú rokovací poriadok ani Sadzobník poplatkov rozhodcovských
súdov, a ak by nechcel žalobca podpísať rozhodcovskú zmluvu, žalovaný by mu úver neposkytol. Mohol

by odmietnuť poskytnutie služby, a to odklad splátok, ako aj zrážky zo mzdy, avšak rozhodcovskú
zmluvu podpísať klient musel, lebo inak by mu žalovaný úver neposkytol. V prípade, ak klient službu
spočívajúcu v odklade splátok využije, pričom platí splátky pravidelne, žalovaný mu túto sumu nevráti,
je to riziko klienta. Klient sa preukazuje potvrdením o príjme od zamestnávateľa, rovnako sa prezerá
do registra nebankoviek, ak tam žalobca nebol registrovaný, preto pre nich bol bonitný klient a úver

mu poskytli. Poplatok za poskytnutie odkladu splátok sa určuje percentom a závisí od výšky úveru.
Čím je úver vyšší, tým je aj poplatok vyšší. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s posúdením
neprijateľných zmluvných podmienok ohľadne dojednania bodu 8.1 a 8.4 z dôvodu okolností uzavretia
tejto zmluvy, možnosti žalobcu ako spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah. Je nesporné z výpovede svedkyne
A., F., že žalobca nemal inú možnosť pokiaľ mal záujem o poskytnutie úveru len úver podpísať a prijať

predformulované zmluvné podmienky žalovaným. Z obsahu žaloby je nesporné, že právny vzťah vznikol
zo spotrebiteľskej zmluvy, že dojednané zmluvné podmienky žalovaný používa vo viacerých prípadoch,
žalobca ako spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť ich obsah, a preto záver o ich neprijateľnosti bol súdom
vyslovený správne. Navyše v tomto konaní bol súd viazaný žalobou, lebo žalobca sa priamo domáhal
určenia neplatnosti zmluvných podmienok uvedených v bode 8.1 bodu 8.4, a preto súd prvej inštancie

v danom prípade nerozhodoval o posudzovaní týchto zmluvných podmienok ex offo. Len uvedenie ust.
§ 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (str. 12 ods. 5)
nemá za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto ani túto namietanú skutočnosť odvolací súd
nepovažoval za dôvodnú. Navyše napadnuté rozhodnutie je jasné zrozumiteľné a presvedčivé. Súd
prvej inštancie sa náležite vysporiadal so všetkými rozhodnými skutočnosťami dôležitými pre posúdenie

dôvodnosti žaloby. Ani táto namietaná skutočnosť nebola dôvodná.
Z týchto dôvodov odvolací súd preto potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust.
§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku vo výrokoch III. a IV. o určení neprijateľnosti zmluvných
podmienok a vo výroku o trovách konania.

10. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.
Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru

jej úspechu vo veci.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. § 262
ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že priznal žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške voči žalovanému. O výške náhrade trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.