Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 12C/356/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515207031
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Trtalová
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2016:3515207031.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Erikou Trtalovou v právnej veci
navrhovateľa: AB 1 B.V., registračné číslo 560 07 043, so sídlom Holandské kráľovstvo,
1077XX Amsterdam, Strawinskylaan 933, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., IČO 47 234 679, so sídlom Trenčín, Piaristická 707/25, proti odporkyni: E. Q., Z..
XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom F. E. XX, o zaplatenie 910,13 Eur s príslušenstvom,

t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 414,50 Eur spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 414,50 Eur od 28.04.2015 do zaplatenia, a to formou splátok
vo výške 40,-Eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc nasledujúci mesiac po mesiaci, v ktorom
tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, pod hrozbou straty výhody splátok, keď nezaplatením jednej
splátky sa stáva splatný celý dlh.

II. Vo zvyšnej časti návrh zamieta.

III. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 13.07.2015 domáhal, aby súd rozhodol o uložení
povinnosti odporkyne zaplatiť istinu vo výške 910,13 Eur, vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške
8,31 Eur a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 910,13 Eur od 03.07.2015

do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca
navrhovateľa ako veriteľ uzatvoril s odporkyňou ako dlžníkom dňa 08.10.2013 úverovú zmluvu č.
XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvné podmienky právneho predchodcu
navrhovateľa. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 819,- Eur
zo strany právneho predchodcu navrhovateľa odporkyni. Odporkyňa sa zaviazala peňažné prostriedky
vrátiť v 60 pravidelných mesačných splátkach vo výške 28,25
Eur. Odporkyňa bola povinná splácať úver v pravidelných mesačných splátkach splatných v zmysle

uzatvorenej úverovej zmluvy. Odporkyňa si svoje povinnosti riadne a včas neplnila, a preto v zmysle
hlavy úverových zmluvných podmienok s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru bola
odporkyňa právnym predchodcom navrhovateľa listom zo dňa 08.04.2015 vyzvaná k splateniu celého
zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zo zosplatnených
budúcichsplátok,vlehote15dníododoslaniavýzvy.Navrhovateľnadobudolpohľadávkuprotiodporkyni
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej s právnym predchodcom navrhovateľa dňa

12.09.2012. Nárok navrhovateľa pozostáva z istiny vo výške 43,29 Eur, úroku vo výške 89,67 Eur,
zosplatnenej istiny vo výške 685,78 Eur, poistenia Bill protection vo výške 11,94 Eur, upomienky vo.
výške 72,- Eur a poplatku za možnosť zmeny splátky vo výške 7,45 Eur.Odporkyňa k podanému žalobnému návrhu uviedla, že žiada o povolenie splniť povinnosť v splátkach
vo výške 40,- Eur z dôvodu zlej finančnej situácie rodiny a viacerým dlhom. Má dve maloleté deti, ktoré

navštevujú strednú školu.

Podľa § 115a ods. 1 O.s.p na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie
je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia

pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000
eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Po posúdení uplatneného žalobného nároku, súd vec posúdil ako drobný spor, vec prejednal a rozhodol
bez nariadenia pojednávania, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.06.2016.

Súd zistil tento skutkový stav:

Medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou bola dňa 08.10.2013 uzatvorená úverová
zmluva č. XXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 819,-
Eur, ktorý sa odporkyňa zaviazala vrátiť v 60 mesačných splátkach, každá vo výške 28,25 Eur pri
ročnej úrokovej sadzbe 26,08 %, RPMN od 29,30 % do 30,70 %. Celková čiastka splatná spotrebiteľom

bola vyčíslená v sume 1.486,20 Eur. Odporkyňa bola vyzvaná k splateniu celého úveru listom zo dňa
08.04.2015 s tým, aby v lehote 15 dní od odoslania výzvy zaplatila 910,13 Eur. Podľa podacieho
hárku bola výzva odoslaná dňa 13.04.2015.
Z výpisu čerpania, splátok a úhrad úveru je preukázané, že odporkyňa čerpala úver vo výške
819,- Eur dňa 16.10.2013 bankovým prevodom, v čase od 07.11.2013 do 08.12.2014

uhradila 404,50 Eur.

Výpisom z obchodného registra navrhovateľa je preukázané, že ide o spoločnosť s
ručením obmedzeným, ktorá je zapísaná v obchodnom registri č. 56007043 Holandského kráľovstva
pod obchodným menom AB 1 B.V., so sídlom 1077XX Amsterdam, Strawinskylaan 933, ktorá bola

registrovaná 10.09.2012 a zahájila svoju činnosť 05.09.2012. Oznámenie o postúpení pohľadávky
bolo zaslané právnou zástupkyňou navrhovateľa odporkyni podaním zo 15.05.2015, ktoré bolo podľa
fotokópie poštového podacieho hárka podané na poštovú prepravu dňa 18.05.2015.

Podľa § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie

dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny
obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce
sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto
bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné

postavenie. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a), b), j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný

účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ročnou
percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 písm. j), k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva

o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno
jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa

všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Zároveň
musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

Podľa § 11 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú
formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, je v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol so spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky

z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Aktívna vecná legitimácia navrhovateľa je v zmysle ustálenej judikatúry preukázaná jeho oznámením
zo dňa 15.05.2015 o postúpení pohľadávky. Právny vzťah účastníkov založený úverovou zmluvou č.

4310030801 zo dňa 08.10.2013 je zmluvou o úvere, teda absolútnym obchodom, ktorého základné
náležitosti sa spravujú Obchodným zákonníkom. Zároveň však vzhľadom na charakter odporkyne
nemožno opomenúť, že ide o úver spotrebiteľský v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. účinnému ku dňu
uzatvorenia predmetnej zmluvy.

Úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej
strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je
chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami. Pretozákonodarcapretentozmluvnýtypstanovilosobitnépodstatnénáležitostiprektoréjepotrebnéaplikovať
aj niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj je potrebné prihliadať aj na smernicu Rady
87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a

správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v
znení smernice Rady 90/88/EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho
parlamentu a Rady 98/7/ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998) ktorá bola transponovaná do
nášho právneho poriadku. Hoci smernica nemá priamy účinok, je potrebné zákonné ustanovenia, ktoré
boli prijaté na jej implementáciu resp. transponovanie, vykladať v zmysle dosiahnutia cieľov smernice,

teda tzv. euro konformným výkladom.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi účastníkmi vznikol spotrebiteľský vzťah. Predmetná
zmluva spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné
podmienky, ktoré odporkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký
počet spotrebiteľov. Zmluva bola uzavretá medzi veriteľom - právnym predchodcom navrhovateľa ako

právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti o. i. poskytovanie úverov
z vlastných zdrojov ako podnikanie a spotrebiteľom - odporkyňou ako fyzickou osobou, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver ako vyplýva z predmetnej zmluvy na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania. Ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver, teda dočasne poskytnúť peňažné prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere v inej právnej forme - vo forme úveru a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Vzhľadom na charakter predmetnej zmluvy o úvere a účastníkov zmluvy je potrebné na zmluvný
vzťah aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskom práve. Súd z vykonaného

dokazovania zistil, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere, o ktorú navrhovateľ opiera uplatnený
nárok, neobsahuje obligatórne náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a § 9 ods.
2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z., ktorými sú výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, ročná percentuálna

miera nákladov. Úverová zmluva obsahuje dojednanie, v ktorom je ročná percentuálna miera nákladov
uvedená v rozpätí od 29,30 % do 30,70 %. Zmluva síce v ďalšej časti obsahuje vysvetlivku, že presná
hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru a klient súhlasí s tým, že presná výška RPMN mu
bude oznámená veriteľom po poskytnutí úveru. Takúto možnosť dohodnutia ročnej percentuálnej miery
nákladov úveru uvedený zákon neumožňuje. Je totiž výlučne vecou veriteľa, ktorého postup dlžník

nemôžeovplyvniť,kedypeniazeztituluúverudlžníkovipoukáže.Veriteľbymalpeniazezúverudlžníkovi
poskytnúť v deň uzavretia úverovej zmluvy (nemožno zabúdať, že úverová zmluva je zmluvou reálnou),
kedy je RPMN nad akúkoľvek pochybnosť známa. Týmto postupom nemôže byť prenesené riziko zmeny
ročnejpercentuálnejmierynákladovvčaseodpodanianávrhunauzatvoreniezmluvydojehoakceptácie
odporkyňou - klientom, ako aj zmeny RPMN v čase od uzavretia zmluvy do poskytnutia úveru na

spotrebiteľa. Je neprípustný prenos zodpovednosti za tento postup veriteľa na dlžníka. K zmene ročnej
percentuálnej miery nákladov v čase čerpania úveru po uzavretí úverovej zmluvy môže dôjsť aj v
neprospech spotrebiteľa oproti stavu, ktorý bol v čase uzavretia zmluvy. Ak navrhovateľ uvádza odkaz
na § 19 zákona č. 129/2010 Z.z. v spojení s prílohou č. 2, súd dodáva nasledovné: Spôsob určenia
ročnej percentuálnej miery nákladov je definovaný v § 2 písm. j) zákona č.129/2010 Z.z. ako celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, sú vyjadrené ako ročné percento z celkovej
výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19 s odkazom na jeho prílohu č. 2. Ide o tzv. základnú rovnicu,
ktorá kladie do rovnováhy celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane
a celkovú súčasnú hodnotu splátok a platieb poplatkov na strane druhej na ročnom základe.
Zo zmluvy o úvere vyplynula celková čiastka splatná spotrebiteľom vo výške 1.486,20 Eur, pričom

správne mala byť uvedená čiastka vo výške 1.695,- Eur a hodnota RPMN 39,06 %.

Ďalej bolo zistené, že zmluva o úvere neobsahuje zákonnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov,prípadnéporadie,vktoromsabudúsplátkypriraďovaťkjednotlivýmnesplatenýmzostatkoms

rôznymiúrokovýmisadzbamispotrebiteľskéhoúverunaúčelyjehosplatenia.Zmluvaneobsahujepresnú
výšku toho ktorého nároku tak, ako to má na mysli vyššie uvedené zákonné ustanovenie. Z citovaného
ustanovenie jednoznačne vyplýva, že pri stanovení výšky mesačnej splátky mal právny predchodca
navrhovateľa v úverovej zmluve presne stanoviť mesačnú výšku splátky istiny, úrokov a poplatkov(oddelene), tak ako to predpokladá (resp. stanovuje) zákon o spotrebiteľských úveroch.
Za naplnenie tejto náležitosti nie je možné považovať uvedenie mesačnej splátky bez špecifikácie istiny,
úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľ podľa citovaných zákonných ustanovení má právo na informácie

o tom, v akej sume splatí samotnú istinu úveru v mesačných dohodnutých splátkach, akú sumu z toho
platí na úroky a v akej výške platí tieto úroky.

Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne
obsahové náležitostí. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka

záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Z ustanovenia § 9 ods. 2
písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že v čase uzatvorenia, táto zmluva mala obsahovať
aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda s rozčlenením
jednotlivých čiastok nestačí uviesť len celkovú výšku splátok. Predložená zmluva o úvere takýto
konkrétny splátkový kalendár neobsahovala. Takáto informácia je pritom významná pre spotrebiteľa,
najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára

ekonomickosťposkytnutéhoúveru,posúdenie,čipožadovanýúrokzaúverjepreňhovýhodný,prijateľný,
resp. aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej navrhovateľom za
poskytnutý úver. (rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.06.2015 vydaný v konaní sp. zn.
6Co/345/2015)

Zákonným následkom nedodržania kogentnej právnej úpravy v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a § 9 ods.
2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z., je zákonná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého
spotrebiteľského úveru (§ 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z.).

Vychádzajúc z uvedeného vznikla odporkyni povinnosť vrátiť navrhovateľovi len hodnotu poskytnutého

úveru po zohľadnení zaplatenej časti, a preto súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť 414,50 Eur
(poskytnutý úver vo výške 819,- Eur - zaplatená časť úveru vo výške 404,50 Eur).

Keďže odporkyňa riadne a včas po vyhlásení okamžitej splatnosti nevrátila poskytnutý úver vznikol
navrhovateľovi v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením

§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. (pre rozhodné obdobie bola stanovená sadzba vo výške 0,05 %)
zákonný nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 414,50
Eur od 28.04.2015 do zaplatenia (deň nasledujúci po uplynutí dodatočne poskytnutej lehote
na zaplatenie), na zaplatenie ktorých súd odporkyňu zaviazal. Súd odporkyni uložil lehotu na zaplatenie
v súlade s § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p. vzhľadom na majetkové pomery na strane odporkyne.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo. Vzhľadom na vyrovnaný pomer úspechu na strane navrhovateľa a na
strane odporkyne, vyslovil súd, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa
už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže

namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia.