Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. marec 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615204083
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4615204083.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava,
IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, Martinčekova 13,
Bratislava, korešpondenčná adresa Vajnorská 100/a, Bratislava, proti povinnému: G. C., J. XX, Y.
M., o vymoženie sumy 219,96 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp.
zn. 6Er/624/2015 a u súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., Kálmana Mikszatha 268,

Rimavská Sobota pod sp. zn. EX 2176/2015, o odvolaní oprávneného zo dňa 23. 11. 2015 proti
uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 5. novembra 2015 č. k. 6Er/624/2015-33, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána
Gaspera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 14. 04. 2015 (doručenú súdu prvého

stupňa dňa 28. 04. 2015). Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 41 ods. 1, 2 písm. d/, §
44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a
o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (zákon o rozhodcovskom
konaní), ustanovenia § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení

neskorších predpisov (zákon o spotrebiteľských úveroch) a ustanovení § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1,
4 písm. r/ zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 20. 01. 2012 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri
Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. Bratislava pod sp. zn. IBC12100221.

Obchodná spoločnosť Poštová banka, a.s. a žalovaný - povinný uzavreli zmluvu o úvere dňa 12.

04. 2008 č. 8045943408, ktorej súčasťou boli obchodné podmienky pre úver a všeobecné obchodné
podmienky, v ktorých bola dojednaná rozhodcovská doložka. Predmetnú zmluvu o úvere súd posúdil
ako spotrebiteľskú zmluvu.

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné podmienky). To neplatí, ak ide

o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky
individuálnedohodnuté.Zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskejzmluvesapovažujúnajmä
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. (§ 53 ods. 1, 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka).

Zmyslom a cieľom právnej úpravy absolútnej neplatnosti neprijateľných podmienok je dosiahnuť, aby
dodávatelianeprijateľnépodmienkyvzmluváchnepoužívali,neuplatňovaliztakýchtopodmienokplneniana súde, resp. neprijímali z nich plnenia od spotrebiteľov. Tento cieľ sa napĺňa aj v exekučnom konaní,
pretoženároky,ktoréajkeďbolipriznanéexekučnýmtitulom,alevychádzajúzneprijateľnýchpodmienok
obchádzajúcich právne normy spotrebiteľského práva, nemožno vymáhať v rámci exekúcie, pretože

takýto výkon práva by bol v rozpore s dobrými mravmi.

Dobré mravy sú zákonu neodporujúce mimoprávne spoločenské normy správania sa akceptované v
danom čase v rámci určitej spoločenskej skupiny, ktoré zodpovedajú požiadavke spravodlivého, teda
vyváženéhousporiadaniavzájomnýchprávapovinnostíúčastníkovspoločenskýchvzťahov,ktorétakéto

normy správania upravujú. V zmysle § 4 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa sa za
konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými
tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej
pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní
dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť
zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Táto zákonná definícia je vytvorená na účely ochrany

spotrebiteľa, ako je však zrejmé z jej znenia, zodpovedá aj všeobecnému chápaniu dobrých mravov
resp. konania proti nim.

Súd prvého stupňa uviedol, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov z
rozhodcovskej doložky. Nakoľko medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah, bola rozhodcovská

doložka (vyplývajúca z obchodných podmienok) podrobená súdnej kontrole podľa kritérií, na ktorých
je založený inštitút neprijateľnej (nekalej) podmienky (dojednania, požiadavky) spotrebiteľskej zmluvy,
t. j. bolo posúdené, či rozhodcovská doložka začlenená medzi podmienky štandardnej (formulárovej)
zmluvy, teda v rámci oprávneným vopred pripravených zmluvných dojednaní, nespôsobuje hrubý
nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom

vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy a nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom (§ 3 Občianskeho zákonníka). Význam rozhodcovskej
doložky je pritom v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami osobitný, pretože v krízových
situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom
dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. V prípade rozhodovania v rozhodcovskom

konaní totiž nejde o výkon verejnej moci, ale o rozhodovanie súkromnou osobou, ktorej zmluvné strany
delegovali právomoc rozhodnúť ich spor.

Podľa názoru súdu prvého stupňa rozhodcovský súd nedostatočne skúmal z hľadiska noriem ochrany
spotrebiteľa rozhodcovskú doložku, na základe ktorej založil svoju príslušnosť. Zo zmluvy o úvere

je zrejmé, že táto je uzatvorená na vopred pripravenom tlačive "zmluva o úvere", do ktorého sú
vpísané údaje o povinnom, druhu a výške poistenia, ďalej na tlačive "Všeobecných obchodných
podmienok". Povinný nemal možnosť meniť obsah týchto dokumentov, ktoré tvoria neoddeliteľnú
časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných podmienok
oprávneného, preto ju nemožno považovať za individuálne dohodnutú. Súd prvého stupňa bol tak

toho názoru, že predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom táto nebola individuálne dojednaná,
napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je v súlade s §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky spočíva
predovšetkým v skutočnosti, že je výlučne na oprávnenom, koho určí ako rozhodcu, či rozhodcovský

súd, pričom sa bráni povinnému, aby svoje práva bránil pred všeobecným súdom. Súd dospel teda
k názoru, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul je neprijateľnou a
absolútnou neplatnou a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje zákonom a dobrým mravom.
Exekučný titul vydaný na základe takejto doložky nemal legitimitu a je nevykonateľný. Po právoplatnosti
tohto rozhodnutia súd rozhodne o zastavení a trovách exekučného konania.

Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právnej zástupkyne v zákonom stanovenej

lehote odvolanie. Namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a má byťnimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci samej. Tvrdil, že mu súd prvého stupňa ako účastníkovi konania odňal možnosť konať pred
súdom, nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu,

pričom nedostatočne zistil skutkový stav a prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie
poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
S poukazom na znenie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uviedol, že exekučný súd nemá zákonné
oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku.
Inak povedané, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia

alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd
alebo ako súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci
teda nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než
akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické a systematické dôvody, ale aj
premenné historického výkladu. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa
16. 06. 2009 sp. zn. 4Cdo 159/2009 a nález Ústavného súdu pod sp. zn. II. ÚS 499/2012. Mal za to, že

exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených
medziach. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej
veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Teda je tu prekážka "res iudicata" a uvedeným konaním
dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko súd svojím konaním išiel nad rámec zákona.
Nie je možné, aby súdy ignorovali vôľu zákonodarcu, ktorú jasne vyjadril pri konštruovaní vzťahu medzi

súdnym a rozhodcovským konaním. Zdôraznil, že oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a.s.
postupoval v súlade s ust. § 93 b/ zákona o bankách a dal možnosť klientovi návrh rozhodcovskej
zmluvy odmietnuť. Poukázal i na nesprávne aplikovanie ustanovení Občianskeho zákonníka a ust. §
153 ods. 1 OSP a odlišný postup iných súdov v tento oblasti. Konštruovaním nového skutkového stavu
bez účasti oprávneného a odňatím možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu, súd

prvéhostupňazistilskutkovýstav,ktorýneobstojí,odňaloprávnenémuakoúčastníkovikonaniamožnosť
konať pred súdom a vec nesprávne právne posúdil. Zároveň tak neprimerane zvýhodnil povinného a
porušil princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon,
nezákonne ho zvýhodnil len na základe jeho postavenia. Exekučný súd nahradil pasivitu povinného bez
toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Súdy tak motivujú účastníkov právnych vzťahov k pasivite.

Všetko uvedené oprávnený konštatoval s poukazom na rozsiahlu judikatúru súdov a Ústavného súdu
SR v tejto oblasti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
zmeniť tak, že súd žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie,
alternatívne, súd napadnuté uznesenie zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, §
214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 2 OSP
potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 30. 03. 2015,
kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi doručený návrh oprávneného zo dňa 15. 03.
2015 na vykonanie exekúcie, v ktorom oprávnený žiadal o vymoženie sumy 219,96 eur s príslušenstvom
a trov exekúcie. Ako exekučný titul predložil rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 20. 01. 2012 Stálym

rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. pod sp.
zn. IBC12100221, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16. 05. 2012 a vykonateľnosť dňa 20. 05. 2012.
Následne súdny exekútor JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD. podaním zo dňa 14. 04. 2015 požiadal príslušný
súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Dňa
05. 11. 2015 súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie,

ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zo dňa 14. 04. 2015 (doručenú súdu prvého stupňa dňa 28. 04. 2015) z dôvodov
uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2015, exekučné konanie na

podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len
do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podanéhopo tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského

rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31.
decembra 2014.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil i správny právny záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej

podmienky a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP
sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody opakoval.

Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či
sú splnené podmienky na vedenie exekučného konania. Jednou z týchto podmienok je relevantný
exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 20. 01. 2012 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. pod sp. zn. IBC12100221, o vydanie ktorého

požiadala spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o. (v exekučnom konaní oprávnený), na základe zmluvy o úvere
zo dňa 12. 04. 2008, v zmysle ktorej bol dlžníkovi (v exekučnom konaní povinnému) poskytnutý úver
v sume 331,94 eur (10.000,- Sk), ktorý sa dlžník zaviazal vrátiť veriteľovi v 11 mesačných splátkach
po 33,09 eur (997,- Sk) s ročnou percentuálnou mierou nákladov banky 24,71 %. Súčasťou zmluvy o
úvere je rozhodcovská doložka v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z

tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou
doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach.“ Ďalšou súčasťou zmluvy o úvere
sú obchodné podmienky pre úver (verzia 1/2008), v ktorých v článku 11 - Prechodné a záverečné
ustanovenia, bode 11.2 je obsiahnutá rozhodcovská doložka v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že
akékoľvek spory, ktoré vznikli zo ZoÚ, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa

uplatnínariešenierozhodcovskádoložkauvedenávoVOP,nazákladektorejdochádzakmimosúdnemu
riešeniu týchto sporov.“ Súčasťou zmluvy o úvere sú aj všeobecné obchodné podmienky (s účinnosťou
od 30. 06. 2007), v ktorých je v článku 10.2 Riešenie sporov obsiahnutá rozhodcovská doložka v znení:
„Banka a Klient sa budú snažiť o urovnanie všetkých sporov, ktoré vzniknú z Bankových obchodov
rokovaním vedeným v dobrom úmysle a v snahe vyhnúť sa súdnemu sporu.

10.2.2 Banka v súlade s § 93b zákona o bankách ponúka Klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej
doložky, v nasledovnom znení: „Banka a Klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z Bankových
obchodov, ako aj spory, ktoré vzniknú zo Zmlúv alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o platnosť,
výklad a zánik Zmluvy, predložia na prejednanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu.
10.2.3 Ak Klient, najneskôr pri uzavretí bankového obchodu a/alebo Zmluvy nedoručí banke písomné

oznámenie, že návrh rozhodcovskej doložky neprijíma, má sa za to, že ju prijal.
10.2.4 Banka a Klient sa dohodli, že sa podrobujú základným vnútorným právnym predpisom
Rozhodcovského súdu, najmä Štatútu a Rokovaciemu poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia
rozhodcovského konania. Jazykom rozhodcovského konania je slovenský jazyk.
10.2.5 Banka a Klient sa dohodli, že sa podriadia rozhodnutiu Rozhodcovského súdu a takéto

rozhodnutie bude pre Banku a Klienta konečné a záväzné.
10.2.6 Banka a Klient sa ďalej dohodli, že táto rozhodcovská doložka zaväzuje právnych nástupcov
oboch zmluvných strán.
10.2.7 Banka a Klient sa dohodli, že odstúpenie od Zmluvy sa nedotýka tejto rozhodcovskej doložky,
ktorá je súčasťou Zmluvy uzavretej medzi Bankou a Klientom.“

V súvislosti s rozhodcovskou doložkou a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací
súd uvádza i s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 02. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19,
že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej vecispotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplýva zo zmluvy o úvere, z obchodných podmienok pre úver
(verzia 1/2008) a všeobecných obchodných podmienok (s účinnosťou od 30. 06. 2007) štandardnej
formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere zo dňa 12. 04. 2008 a tento právny vzťah teória i prax

považujú za nerovnovážny. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na
rozhodcovskom súde. S poukazom na uvedené potom treba považovať rozhodcovskú doložku uvedenú
v zmluve o úvere, v obchodných podmienkach pre úver (verzia 1/2008) a všeobecných obchodných
podmienkach (s účinnosťou od 30. 06. 2007) štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere

zo dňa 12. 04. 2008 bez ohľadu na jej formu a znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože
nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa
prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým mravom.
Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť
ochranu takýmto plneniam.

V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka vyvoláva
nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná
podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, nemali by byť pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou

bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa a nemôže požívať súdnu ochranu.

S takýmto záverom korešponduje i ust. § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v

znení neskorších predpisov, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov, z
čoho vyplýva, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami
rozhodcovského rozsudku, pretože rozhodcovský súd je súkromnoprávny orgán a rozhodcovské
konanie je súkromnoprávnym konaním.

S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul je
materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená v zmluve o úvere, v obchodných
podmienkach pre úver (verzia 1/2008) a všeobecných obchodných podmienkach (s účinnosťou od
30. 06. 2007) štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere zo dňa 12. 04. 2008 je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 4

Občianskeho zákonníka, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú
prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Na závere o neplatnosti predmetnej rozhodcovskej doložky
nemení nič ani námietka odvolateľa, že predložením rozhodcovskej zmluvy si plnil len svoju povinnosť,
vyplývajúcu mu z ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, za čo ho nemožno v predmetnom exekučnom

konaní sankcionovať. Exekučný súd vyššie uvedené nedostatky zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto správne postupoval podľa § 44
ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a žiadosť súdneho exekútora
zamietol. Týmto postupom exekučný súd správne a v súlade so zákonom odmietol poskytnúť exekučnú

právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, nakoľko boli splnené podmienky na
zamietnutie návrhu, ktorým súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §
219 ods. 2 OSP potvrdil.