Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. november 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/131/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114218263
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7114218263.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: U., s.r.o., G. cesta XXXX, V., F.: XX XXX XXX
zastúpeného: P. & K., s r. o., M. K. XXX/XX, X. S. proti žalovanému: T. D., a.s., Z. trieda XX, H. - Z., F.:
XX XXX XXX o zaplatenie XXX,XX eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Q. súdu H. I zo dňa
XX.X.XXXX č. k. 26Cb/86/2014, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému a vec vracia súdu

prvého stupňa na rozhodnutie o trovách účastníkov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

Rozhodnutie súd prvého stupňa založil na zistení, že žalobca objednávkou č. Q z XX.XX.XXXX objednal
u žalovaného drevené brikety V. v množstve XX paliet za cenu XXX eur/paletu bez O. s termínom
dodania január XXXX. Žalovaný e-mailom z XX.XX.XXXX potvrdil prijatie
objednávky a zálohovou faktúrou č. XXXXXX splatnou XX.XX.XXXX na sumu X XXX eur vyúčtoval
žalobcovi dodávku objednaných brikiet, ktorú žalobca aj zaplatil. Pretože v dohodnutej lehote žalovaný
tovar nedodal, žalobca listom z

XX.X.XXXX od zmluvy odstúpil a vyzval žalovaného na vrátenie X XXX eur.

Súd prvého stupňa vec posúdil podľa § 349, § 365, § 369, § 358 a § 359 Obchodného zákonníka, §
451 a § 580 Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. a konštatoval,
že v konaní nebolo sporné, že žalovaný nedodal žalobcovi objednaný tovar a po odstúpení od zmluvy

žalobcom, mu v stanovenej lehote nevrátil ani zaplatenú kúpnu cenu objednaného tovaru. Po podaní
žaloby dňa XX.XX.XXXX podľa tvrdenia žalobcu mu žalovaný dodal brikety v hodnote X XXX eur,
poskytnuté plnenie žalobca prijal a cenu dodaného tovaru započítal s cenou dodávky. Následne vzal
žalobu o zaplatenie X XXX eur späť a súd konanie v tejto časti uznesením zo XX.X.XXXX č. k. XXCb/
XX/XXXX-XX zastavil. Predmetom konania ostal nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania v
sadzbe X,XX% ročne zo sumy X XXX eur od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške XXX,XX eur. Súd

prvého stupňa poukázal na to, že medzinárodný nákladný list č. XXXXXXX nepreukazuje dodanie tovaru
žalovaným žalobcovi, lebo v ňom nie je žalobca uvedený a tovar prevzala spoločnosť Y. - Y., s.r.o.,
nie žalobca a ani z faktúry č. XXXXXX, ktorou žalovaný vyúčtoval žalobcovi dodávku brikiet podľa e-
mailovej objednávky z XX.XX.XXXX nevyplýva dodanie tovaru žalovaným žalobcovi dňa XX.XX.XXXX
a započítanie vzájomných nárokov účastníkov konania žalobca nepreukázal. Uzavrel, že ak nie je
preukázaný deň dodania tovaru, splatnosť ceny za dodanie tovaru a deň, kedy sa vzájomné pohľadávky

a záväzky účastníkov konania stretli, nie je možné ustáliť, dokedy bol žalovaný v omeškaní s vydaním
bezdôvodného obohatenia - vrátením kúpnej ceny za objednaný a nedodaný tovar. Teda nie je možnéani zistiť, či žalovaný bol v omeškaní so zaplatením žalovanej sumy, prípadne aká má byť výška
úrokov z omeškania. S poukazom na ustanovenie § 120
ods. 1 O. s. p. súd prvého stupňa zastával názor, že žalobca tvrdenie o nesplnení povinnosti žalovaným

nepreukázal, preto žalobu o zaplatenie úrokov z
omeškania vo výške XXX,XX eur ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a

žalovanému náhradu trov konania nepriznal, lebo trovy konania mu nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolaním napadol len výrok, ktorým
súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom
výroku zmenil tak, že žalobcovi prizná náhradu všetkých trov, ktoré v konaní uplatnil a vyčíslil. Žalobca

tvrdil, že sa dôvodne domáhal zaplatenia X XXX eur s príslušenstvom z dôvodu vrátenia poskytnutej
zálohy na dodávku tovaru. Poukázal na to, že žalovaný po podaní žaloby dodal žalobcovi tovar, preto
žalobu o zaplatenie istiny X XXX eur vzal žalobca späť
a zotrval na zaplatení úrokov z omeškania. Vzhľadom na uvedené považoval za zrejmé, že žaloba bola
podaná dôvodne, lebo žalovaný splnil svoj záväzok až po podaní žaloby, a preto má žalobca právo na

náhradu všetkých trov konania, najmä v súvislosti so zastavením konania v časti o zaplatenie istiny X
XXX eur. Uviedol, že žalobca mal neúspech len v nepatrnej časti, a to v časti príslušenstva pohľadávky,
preto rozhodnutie o zamietnutí žaloby v tejto časti nemá vplyv na právo žalobcu na náhradu trov konania.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia §
212 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p.,
pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie
ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Odôvodnenie rozhodnutia umožňuje účastníkom konania posúdiť, ktoré skutočnosti súd považoval za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov,
ako vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a v konečnom dôsledku, akými úvahami sa spravoval
pri svojom rozhodnutí o veci samej (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Nedostatok riadneho a preskúmateľného
odôvodnenia rozhodnutia znamená porušenie základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), spôsobuje,
že konanie je zaťažené inou vadou (§205 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a zároveň je porušením konkrétneho procesného ustanovenia, ktorého
bezprostredným následkom je odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom.

Ajrozhodnutiesúduotrováchkonaniajepotrebnéodôvodniťtak,abyzdôvodovrozhodnutiabolozrejmé
akosúdpostupovalprirozhodovaníonáhradetrovkonaniaaakodospelkzáveru,ktorýnáslednevyjadril
vo výroku rozhodnutia.

V predmetnej veci sa žalobca podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny X XXX eur
a úrokov z omeškania. Po začatí konania vzal žalobu o zaplatenie istiny X XXX eur späť tvrdiac, že
v tejto sume mu žalovaný dodal tovar, ktorý žalobca prijal a započítal na úhradu v žalobe uplatnenej
pohľadávky. Žiadal však priznať úroky z omeškania, ktoré vyčíslil v sume XXX,XX eur.

Súd prvého stupňa na základe čiastočného späťvzatia žalobcu konanie o zaplatenie X.XXX eur zastavil
uznesením zo XX.X.XXXX, ktoré sa stalo právoplatným XX.X.XXXX. O náhrade trov zastaveného
konania v tomto rozhodnutí správne nerozhodoval, lebo o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje

súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 151 ods. 1 veta prvá O. s. p.).V napadnutom rozsudku následne súd prvého stupňa rozhodoval len o nároku žalobcu na kapitalizované
úroky z omeškania. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa posudzoval
žalobcom predložené listinné dôkazy a dospel k záveru, že nepreukazujú žalobcom tvrdené skutočnosti,

t. j. dodanie tovaru žalovaným v hodnote žalovanej istiny žalobcovi po začatí konania a započítanie
zo strany žalobcu, preto žalobu o zaplatenie úrokov z
omeškania zamietol a žalovanému, ktorý mal byť úspešný v konaní, náhradu trov konania nepriznal,
lebo mu nevznikli. Neuviedol však dôvody, ktoré viedli súd prvého stupňa k záveru, že žalovaný bol
úspešný v celom konaní, keď konanie o zaplatenie istiny bolo už skôr zastavené.

Zastavenie konania nemožno posudzovať ako úspech či neúspech účastníka v konaní, preto o náhrade
trov zastaveného konania nemožno rozhodovať podľa § 142 O. s. p. Uvedené ustanovenie vyjadrenú
základnú zásadu uplatňovanú pri náhrade trov konania, a to zásadu zodpovednosti za výsledok (za
úspech). To znamená, že účastníkovi, ktorý mal v konaní plný úspech, súd prizná náhradu účelne

vynaložených trov konania; ak mal úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí alebo
rozhodne, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Nárok na celú náhradu trov
konania vzniká aj v prípade, ak účastník mal v konaní len nepatrný neúspech, alebo ak rozhodnutie o
výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

Výnimkouzozásadynáhradytrovkonaniapodľaúspechu,resp.pomeruúspechu vo
veci vyjadrenej v ustanovení § 142 je ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p.

Podľa § 146 ods. 2 O. s. p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Citované ustanovenie vyjadruje zásadu zodpovednosti za zavinenie na zastavení konania, keď ukladá
povinnosť nahradiť náklady konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie
možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva, pretože potom by po
zastavení konania súd ďalej skúmal dôvodnosť nároku vo veci samej. Ak teda vzal navrhovateľ návrh
späť, z procesného hľadiska zásadne platí (ak nejde o prípad ustanovenia § 146 ods. 2 veta druhá),

že zavinil zastavenie konania a je preto povinný nahradiť náklady konania odporcovi. Druhá veta
citovaného ustanovenia je výnimkou z uvedenej zásady a uplatňuje sa vtedy, keď pre správanie odporcu
došlo k späťvzatiu dôvodne podanej žaloby.
Predpokladom rozhodnutia o trovách konania podľa § 146
ods. 2 druhej vety O. s. p. je teda, dôvodne podaná žaloba a jednak skutočnosť, že k späťvzatiu došlo

pre správanie sa odporcu v období nasledujúcom po podaní žaloby.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku síce posudzoval žalobcom predložené dôkazy,
jeho závery vo vzťahu k veci samej sa však nepremietli do odôvodnenia rozhodnutia o náhrade trov

konania a do výroku, ktorým mal rozhodnúť o trovách oboch účastníkov konania.

Odvolací súd preto zrušil rozsudok v napadnutom výroku o náhrade trov podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.
s. p., lebo rozhodnutie je nepreskúmateľné v napadnutej časti o náhrade trov konania pre nedostatok

dôvodov a v zrušenom rozsahu vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa v ďalšom konaní opätovne rozhodne o náhrade trov oboch účastníkov konania,
pričom posúdi dopad zastaveného konania a rozhodnutia o veci samej na náhradu trov konania. V

odôvodnení nového rozhodnutia stručne a jasne vysvetlí, akými úvahami sa pri rozhodovaní o náhrade
trov riadil a na základe akej právnej úpravy založil závery svojho rozhodnutia.Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého
stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu § 226 O.s.p.).

V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.