Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/113/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716010462
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6716010462.2

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., a prísediacich
Anny Pivoluskovej a Márie Greguškovej, v trestnej veci obžalovaného I. T., pre zločin vydierania podľa
§ 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 28. 09. 2016vo
Zvolene, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný I. T., nar. XX. XX. XXXX v D. Ľ., trvale bytom T.Č., okres K.,

uznáva sa za vinného, preto že

v bode 1/ rozsudku

dňa 22.04.2016 v čase okolo 14:00 hod. vošiel do zariadenia pod názvom „Parkovací dom“ vo X., okres
X., kde pracovala B. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.. O.. Š. XXXX/XX, X. a kde sa v tom čase tam aj
nachádzala, pričom pristúpil k pultu za ktorým menovaná pracovala a na pult položil bejzbalovú palicu
zabelenú v čiernej igelitovej taške a začal jej vulgárne nadávať a požadovať od nej telefón na jej priateľa
s tým, že ak tak neurobí tak jej odreže nehy a ruky, pričom B. P. mu telefónne číslo na svojho priateľa

nechcela dať ale v obave o svoje zdravie a život mu sľúbila, že mu požadované telefónne číslo dá po
skončení práce a požiadala ho aby odišiel, čo on ale neurobil a čakal ju pred robotou, pričom keď B. P.
v čase o 15:00 hod. dňa 22.04.2016 odchádzala z práce, tak ku nej opätovne pristúpil a to pri východe
zo zariadenia „Parkovací dom“ vo X. a začal jej opätovne vulgárne nadávať a vyhrážať sa jej zabitím,
pričom hovoril, že ak mu nedá požadovaný telefón tak jej ruky a nohy odreže a že jej priateľovi vystrelí
mozog z hlavy, pričom ju sprevádzal až k jej autu, kde následne, keď do neho chcela nastúpiť, tak jej

v tom zabránil a opakovane od nej pýtal telefónne číslo na jej priateľa, pričom keď sa B. P. nakoniec
podarilo do auta nastúpiť a zamknúť sa v ňom, tak jej vyhrážal, že jej rozbije okienko na aute, pričom
B. P. nakoľko vedela že je schopný svoje vyhrážky naplniť, nakoľko tak už v minulosti urobil, mu otvorila
dvere, kde on si následne ku nej sadol na miesto spolujazdca a opätovne jej pod hrozbou násilia a smrti
prikázal, aby mu dala telefónne číslo na jej priateľa pričom ju ťahal za vlasy, kde B. P. mu zo strachu o
svoj život a zdravie nakoniec požadované telefónne číslo poskytla,

v bode 2/ rozsudku
v období od januára 2015 najneskôr do 19.05.2016 v meste X., okres X. a na iných miestach
prenasledoval svoju bývalú družku, matku ich spoločného dieťaťa B. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
X., C.. O.. Š. XX po tom, ako táto v januári 2015 ukončila ich vzťah, načo sa jej začal vyhrážať že ak si
nájde iného tak ju dá na vozík alebo zabije, že si ju odsedí, správa sa voči nej majetnícky, že mu patrí,

zároveňneustálevyhľadávalosobnúblízkosťB.P.afyzickyjusledoval,čakávaljupredprácou,následne
jejpísalinformáciečoonarobí,neustálechodilnaadresu,kdebývaahádzalkamenedookna,vykrikoval
pod oknami a trúbil na aute,
neustále ju kontaktoval prostredníctvom elektronickej komunikácie, napriek tomu, že si zmenila
telefónne číslo, opakovane ju kontaktoval cez aplikácie Viber a Whatsupp mnohopočetnými vulgárnymi
vyhrážkami správami a to proti jej vôli, nakoľko mu opakovane dala v správach najavo aby jej dal pokoj,kde násilné a vulgárne správanie voči nej sa stupňovalo až do tej miery, že dňa 22.04.2016 v čase
okolo 14.00 hod. prišiel za B. P. do práce do Parkovacieho domu vo X., sídlisko X., kde na pult vyložil
bejzbalovú palicu v čiernej igelitovej taške, kde jej začal vulgárne nadávať, žiadal od nej tel. číslo na jej

súčasného známeho, vyhrážal sa jej slovami, že jej nohy a ruky odreže, následne ju čakal pred prácou,
kde vravel že ju zoberie do lesa a zabije ju,
čím takto u B. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., C.. O.. Š. XX týmto svojím dlhodobým správaním
vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie a podstatným spôsobom zhoršuje kvalitu života až natoľko,
že bola nútená dočasne odísť zo X. na iné miesto Slovenskej republiky,

teda

v bode 1/ rozsudku

iného hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a tento čin spáchal na chránenej
osobe - blízkej osobe,

v bode 2/ rozsudku

iného dlhodobo prenasledoval takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo
zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu života,
tým, že sa mu vyhrážal ublížením na zdraví, vyhľadával jeho osobnú blízkosť alebo ho sledoval, ho
kontaktoval prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby proti jeho vôli, pričom čin spáchal na
chránenej osobe - blízkej osobe a závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,

čím spáchal

v bode 1/ rozsudku
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie §
139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona,

v bode 2/ rozsudku
prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, ods. 2 písm.
a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona a s poukazom
na § 138 písm. a/ Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa 189 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 5, § 41 ods. 1, ods. 2, § 46 Trestného zákona na úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa§48ods.2písm.a/Trestnéhozákonasúdobžalovanéhonavýkontrestuodňatiaslobodyzaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal dňa 17. 08. 2016na tunajší súd pod sp. zn.

3Pv/209/16/6611obžalobu na I. T., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a prečin nebezpečného prenasledovania
podľa § 360a ods. 1 písm. a), b), c), ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1
písm. c) Trestného zákona a § 138 písm. a) Trestného zákona.Obžalovaný I. T. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil
vyhlásenie o tom, že je nevinný. Po zákonnom poučení v rámci jeho výsluchu uviedol, že je to všetko
veľké nedorozumenie, všetko sa to dialo kvôli ich synovi, s ktorým nemajú upravený styk. Všetko sa to

zbehlo tak, že si poškodená našla albánskeho priateľa, on si o ňom zistil, že obchoduje s drogami a
ženami, tak prišiel za poškodenou do parkovacieho domu, že čo to má znamenať. Predtým mu nebrala
telefón, chlapec nebol v škôlke, nevedel, kde je. Do telefónu mu poškodená povedala, aby prišiel, že
mu dá číslo na toho Albánca. Žiadna bejzbolka tam nebola, na takú útlu ženu nepotrebuje bejzbolku,
číslo mu nedávala v aute, ale pred parkovacím domom, všetko je to zachytené na zázname. Čo sa týka

toho prenasledovania, bol za ňou jeden až dvakrát, a to len kvôli tomu, že mu nebrala telefón, čo nie
je nebezpečné prenasledovanie.

Na doplňujúce otázky obžalovaný uviedol, že vtedy v parkovacom dome mal so sebou čiernu tašku, v
ktorej boli klobásy, žiadna bejzbalová palica. Čo sa týka ich rozhovoru vo vnútri a následne vonku pred
parkovacím domom, tak oni si s poškodenou bežne hovoria ty piča, ty kokot, u nich je taká komunikácia

bežná. Vtedy mu do telefónu povedala, že má robotu, aby prišiel o tretej, tak tam prišiel, ako vychádzala
z parkovacieho domu, tak mu dala to telefónne číslo. Išli spolu k autu, normálne sa rozprávali. Čo sa
týka tých SMS, tak tie sú len jednosmerné, nevedel, prečo tie od neho sú vymazané. Poukázal na
to, že trestné oznámenie bolo podané v Močenku, lebo poškodenú tam zobral jej Albánky priateľ za
skorumpovaným policajtom, a ten policajtovi vravel, čo má písať do zápisnice. On poškodenej pred

parkovacím domom vysvetľoval, akí sú tí Albánci hajzli, že ju vyvezú, že bude trtkať za peniaze, a že
unesú aj chlapca. Hneď tam tomu Albáncovi volal, nadával mu do telefónu, vravel mu, aby prišiel, aby
sa stretli, ale nikto neprišiel. S poškodenou žili kadejako, raz spolu, raz nie, žili ako druh a družka,
majú spolu chlapca, aj Vianoce 2015 boli spolu. Tiež spolu chodili aj do škôlky pre chlapca. Čo sa týka
prenasledovania poškodenej, on denne prejde aj sto krát po tej ulici, kde ona býva, išiel za ňou, keď

mu 3-4 dni nedvíhala telefón, chlapec nebol v škôlke, raz, keď šiel okolo desiatej, tak videl na balkóne
dve osoby, tak zastal, že čo to má znamenať, a keďže bolo veľa hodín, asi ho niekto musel vidieť,
žiadne kamienky do okien nehádzal. S poškodenou si pravidelne písali, aj cez Viber a WhatsApp, ona
mu nedvíhala telefón, nechcela mu dať číslo na toho Albánca, on si zatiaľ zisťoval, čo sú zač, teda
bol rozčúlený, mal nervy. Oni tak bežne komunikovali, poškodenej v živote nič nespravil, boli spolu

9-10 rokov, on to bral ako bežnú komunikáciu, a na podanie trestného oznámenia ju niekto naviedol.
Telefonická komunikácia s tým Albáncom skončila tak, že mu Albánec povedal, že príde, že sa stretnú,
ale nikto neprišiel, potom mu volal nijaký Muhamed z L., že ten predtým nerozumel po slovensky,
že sa stretnú, ale nikto neprišiel. On mal po celý čas obavy o chlapca, určite nenechal rozhodovanie
poškodenej, s kým sa bude stýkať, na ňu, keďže sa bál o chlapca. O chlapca sa bál preto, lebo videl

poškodenú voziť sa na Mercedese s nemeckými značkami, tak sa čudoval, že kto by jej požičal také
auto, začalo mu to vŕtať v hlave, tak začal okolo toho zisťovať. Poškodená je ľahko ovplyvniteľná, bál
sa, aby ju naozaj neprehovorili a neodišla s nimi preč. Aj v minulosti sa mu vyhrážala, že už chlapca
neuvidí, že s ním odíde do zahraničia. Vtedy sa pristavil pri byte poškodenej preto, lebo na balkóne videl
osobu, ktorá je bývalou narkomankou a prostitútkou, a neskôr zistil, že práve ona zoznámila poškodenú

s tými Albáncami.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj poškodená B. P., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že
v spoločnom spolužití s obžalovaným mali určité konflikty, celý problém ohľadne tohto vznikol kvôli
tomu, že sa nedohodli a ani nemajú upravený styk s ich spoločným synom. Kvôli tomu preto vznikali

medzi nimi hádky. Podaním trestného oznámenia určite nechcela, aby to takto dopadlo, chcela len
obžalovanému zamedziť styk. Nič také sa nestalo, aby to muselo takto skončiť. Žili spolu s obžalovaným
ako kedy, niekedy spolu, niekedy oddelene, v čase skutku už žili oddelene, kontaktovali sa len ohľadne
ichsyna.Obžalovanýtiežnemalzáujemstretávaťsa,malsvojupriateľku.TenjepriateľjeL.,nieAlbánec,
obžalovaný sa bál, že odíde do zahraničia, kvôli tomu sa aj hádali. Rozišli sa kvôli dlhodobým nezhodám,

boli medzi nimi aj hádky, fyzicky tiež občas, bolo to ale už dávno.

Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola na návrh prokurátora na odstránenie rozporov vo
výpovediachpoškodenejprečítanáčasťzápisniceovýsluchupoškodenejzprípravnéhokonania,vrámci
ktorej uviedla, že má skutočne obavu o svoj život a zdravie, žeby jej mohol I. T. ublížiť, naplniť svoje

vyhrážky, pretože ju už v minulosti veľakrát zbil, ona aj podávala trestné oznámenia, ktoré boli vyriešené
priestupkovo, zastavené, na čo poškodená uviedla, že áno, boli aj fyzické útoky, keď bol obžalovaný pod
vplyvom alkoholu, ale to už bolo dávno, keď boli oddelene, tak už nie.Poškodená ďalej uviedla, že v prejednávanom období chodil za ňou obžalovaný do roboty, teda keď
zistil, že niekoho má, párkrát tam bol, chcel od nej telefónne číslo, ona mu ho dať nechcela. Keď vtedy v
práci skončila, obžalovaný išiel za ňou do auta, ona sa bála, tak mu to číslo dala. Kričal, nadával jej, že je

kurva, piča, ona sadla do auta a zamkla sa, on chcel rozbiť okno, tak ho vpustila dnu a dala mu to číslo.
Keď vtedy za ňou prišiel, mal so sebou čierne igelitové vrecko, a povedal jej, že je tam bejzbolka, ale ona
ju nevidela. Potom neskôr jej povedal, že tam bejzbolka nebola. Vie ale, že ju vozieval v kufri auta. Číslo
od nej si pýtal tak, že kričal, on si myslel, resp. sa dopočul, že ten jej priateľ má byť Albánec, tak mal
nervy, používal vulgarizmy, čo je u neho ale bežný prejav, ona sa mu nevyhrážala. Dnu v parkovacom

dome mu teda to číslo nedala, on odišiel, ona mala o tretej končiť, tak sa tam vrátil, potom vonku na ňu
kričal, nadával, že jej odreže ruky a nohy, ak mu nedá to číslo. To mu teda nakoniec dala, obžalovaný
dotyčnému aj volal, aj sa spolu rozprávali. Ona by nemala problém s tým, dať mu to telefónne číslo,
keby sa o tom normálne porozprávali, ale nie takto. Keď vtedy sedeli v aute, kričali po sebe, chytil ju aj
za vlasy. Obžalovaný bol nervózny, ona by ani nepodávala trestné oznámenie, ale ten jej kamarát má
známeho policajta v C., tak išla podať trestné oznámenie tam, nechcela, aby to takto dopadlo.

Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola na návrh prokurátora na odstránenie rozporov vo
výpovediachpoškodenejprečítanáčasťzápisniceovýsluchupoškodenejzprípravnéhokonania,vrámci
ktorej uviedla, že v aute sa slovne doťahovali, on povedal, že nech mu dá okamžite to číslo, schytil ju
aj za vlasy, že ak mu ho nedá, zabije ju, na čo mu to číslo dala, bolo to číslo na jej kamaráta, žiadneho

frajera, a je to Nemec a žiadny Albánec, na čo svedkyňa uvádza, že áno, bolo to tak. Keď mu to číslo
dala, obžalovaný mu volal z auta, ale o ničom sa nebavili, lebo on rozprával po nemecky a obžalovaný
po slovensky.

Poškodená ďalej uviedla, že čo sa týka druhého skutku, obžalovaný ju neobťažoval, chodil síce popod

okná, ale to bolo všetko v čase, keď zistil, že ten jej kamarát má byť Albánec, dopočul sa aj, že chce
odísť do zahraničia. Mohli si to vyjasniť, ako si to už vyjasnili teraz, ona nemala záujem s ním takýmto
spôsobom komunikovať. Čo sa týka tých správ, obťažovalo ju to, nemali si to ani kedy vysvetliť, pretože
ona podala trestné oznámenie, tam jej povedali, že obžalovaného budú ešte veľakrát volať, zrazu ho
zobrali, a už nemali čas si to vysvetliť. Je pravda, že potom už také správy prestal písať. Jej išlo hlavne

o to, aby dostal zákaz styku s ňou, aby za ňou nechodil do roboty. Zdá sa jej to prehnané za toto dostať
5 alebo niekoľko rokov.

Na doplňujúce otázky poškodená uviedla, že ako začalo toto, tak ju začal obžalovaný častejšie
vyhľadávať aj v práci, hľadal ju aj doma, keď nedvíhala telefón, alebo ak videl, že svieti, zatrúbil, alebo

tak, aj hádzal do okna skalky. Predtým ju nikdy nenavštevoval v práci. V tom čase aj obžalovaný niečo
vykrikoval pod oknami. V C. sa vtedy zdržiavala približne jeden týždeň, nechcela chodiť do roboty, keďže
sa riešilo toto, a obžalovaný aj na jej telefón poslal správu na jej kamaráta, že je kokot, on sa preto tiež
nahneval, a chcel, aby sa to už riešilo. Poškodená sa nebojí o svoj život, alebo zdravie, do spisu už aj
doložila dve čestné vyhlásenia. Hlavný dôvod kontaktovania sa zo strany obžalovaného bol hlavne kvôli

maloletému, dopočul sa, že sú to Albánci, tak sa bál, aby sa synovi a zrejme aj jej nič nestalo. Čo sa týka
výrazov, ktoré použil obžalovaný v ich vzájomnej komunikácii, tak on takéto výrazy používa bežne, aj sa
tak bežne vyjadruje, tedapoužíva nadávky. Potvrdila jej to aj jeho bývalá manželka, že on takto bežne
komunikuje. Na obžalovaného nemôže povedať nič zlé, čo sa týka dieťaťa, so synom má dobrý vzťah,
vie sa oňho aj postarať, malému chýba. Nemajú upravenú striedavú starostlivosť, ale už by sa na tom

vedeli dohodnúť, je pravda, že v minulosti sa predbiehali, kto ho skôr príde vyzdvihnúť zo škôlky. Pri tom
prvom skutku nemala pocit hrozby alebo nejakého násilia. To telefónne číslo dala obžalovanému v aute.

K tejto výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že telefónne číslo mu poškodená dávala, keď
vyšla z roboty, on ju čakal pred robotou, dala mu do ruky lístoček s telefónnym číslom. Vôbec ju nenútil

v aute, neťahal ju za vlasy, vôbec nemá pocit, žeby sa jej vyhrážal.
Na hlavnom pojednávaní vypovedala aj svedkyňa C. P., matka poškodenej, ktorá po zákonnom poučení
využila právo v zmysle § 130 ods. 2 Trestného poriadku, a odmietla vypovedať, po splnení podmienok
uvedených v § 263 ods. 4 Trestného poriadku bola preto na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o
jej výsluchu z prípravného konania, v rámci ktorej uviedla, že pozná obžalovaného už asi siedmy rok ,ako

priateľa jej dcéry. Majú spolu dieťa, oni spolu aj žili aj nežili, od začiatku boli medzi nimi rozpory. Ani ona
s ním už od začiatku nemala dobrý vzťah. Poškodená s ním už asi rok nežije, od vtedy býva u nej, a už
s obžalovaným nechce nič mať, on sa s tým však nevie zmieriť. Dňa 22. 04. 2016 sa nachádzala v práci
v hotely Tenis, kde bola od 05:30 do 15:30 hod. Niekedy po obede, keď bola ešte v práci, tak jej dcéravolala, že obžalovaný prišiel ku nej opäť do práce a robil jej problémy. Ona sa vedela do jej situácie
vžiť, keďže v minulosti aj ju navštívil v práci, a bolo jej to nepríjemné a hanbila sa za jeho konanie,
čo tam dokazoval. Bližšie o tom sa s dcérou rozprávala v ten deň doma, povedala jej, že obžalovaný

prišiel za ňou do fitka, kde pracuje, vytiahol bejzbalovú palicu a mala z neho strašný strach, čo sa ide
diať. Povedala jej, že sa bála, a nechcela mať problém v robote, tak dala hlasnejšie rádio, aby nebolo
obžalovaného počuť. Bližšie jej nehovorila, ako to prebiehalo vnútri, ale potom, keď išla domov, tak ju von
zase čakal, a opäť sa jej mal vyhrážať. Povedala jej, že jej obžalovaný povedal, že ju zabije, že ju zastrelí.
Bližšie sa ale k tomu nevyjadrovala, lebo sa ju snaží pred jej problémami s obžalovaným chrániť. Ku

druhému skutku svedkyňa vypovedala, že obžalovaný a poškodená sa rozišli v januári 2015 a od vtedy
sa toto zo strany obžalovaného zintenzívnilo, asi sa s tým nevedel zmieriť, myslel si, že poškodená patrí
jemu. Vie, že v tom období zo strany obžalovaného dochádzalo k tomu, že poškodenú prenasledoval,
vyhľadával, chodil za ňou do práce, domov, a takisto sa viackrát zastavil aj za ňou v práci, riešiť si jeho
problémy. Vždy to prebiehalo tak, že húkal, vykrikoval, dokonca v jej práci aj porozbíjal poháre. Ona vždy
volala políciu, aby to prišla riešiť, to bolo asi trikrát. Taktiež sa stalo, že obžalovaný prišiel pred panelák,

hádzal kamene do okna, na druhé poschodie, kde bývajú, tiež vykrikoval vulgarizmy, a aj vytruboval na
aute. Tieto vulgarizmy smeroval na poškodenú, ale aj na ňu. Nevedela uviesť, prečo chodil aj za ňou
do práce, asi si myslel, že dohovorí dcére, ale ignorovala ho. Svedkyňa taktiež potvrdila, že obžalovaný
vyvolával dcére a vypisoval smsky, kde jej nadával a vyhrážal sa jej, taktiež nejaké správy posielal aj
jej, ale už ich vymazala. Toto sa zo strany obžalovaného stupňovalo, a vyvrcholilo to 22. 04. 2016 s tou

bejzbalovou pálkou. Má strach o dcéru, aby ozaj jeho vyhrážky nenaplnil, nevie, čo od neho môže čakať.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa I. T., bývalá manželka obžalovaného, ktorá po
zákonnom poučení uviedla, že má vedomosť o prejednávanom prípade, prichádzala do kontaktu aj s
obžalovaným, aj s poškodenou, keďže ich deti sú v podstate súrodenci. Poškodená chodila s ich synom

aj ku nim domov. Celé toto sa jej zdá veľmi nadnesené, obžalovaný nikdy nebol násilný typ, nikdy by
nebol schopný ublížiť blízkej osobe. Má veľmi dobrý vzťah k obom deťom, v konečnom dôsledku sa ublíži
len maloletému S., ktorý má s obžalovaným dobrý vzťah. Čo sa týka toho prenasledovania, obžalovaný
je aj s ňou stále v kontakte, teda musel komunikovať aj s poškodenou. Ohľadne tej igelitky, tak nikto tú
zbraň, teda bejzbalovú pálku nevidel. Tiež samotná poškodená jej povedala, že ona nechcela, aby to

celé takto skončilo. Povedala, že trestné oznámenie išla podať niekde do L., že to tak chcel jej priateľ.

Na doplňujúce otázky uviedla, že obžalovaný má svojské vyjadrovanie, často používa vulgarizmy, aj
keď žili spolu, tak napr. hovoril „ma neser, lebo ti ruky nohy dolámem“, ale nikdy by to neurobil. Často
teda používa nadávky, jej ale nikdy neublížil, nikdy by neublížil ani poškodenej. Hlavné dôvody sporu

medzi obžalovaným a poškodenou bol ich syn, ona mu nechcela dať dieťa, potom zase on išiel dieťa
vyzdvihnúť zo škôlky a nechcel jej ho dať. Ku záverom, ktoré uviedla na hlavnom pojednávaní dospela
tak, že sa rozprávala s obžalovaným a s poškodenou, poškodená jej vravela, že tam mal nejakú igelitku,
ale že nikto bejzbolku nevidel, teda to vie zo vzájomných rozhovorov. Je pravda, že pri skutkoch osobne
nebola prítomná. Ona nebola spokojná s takýmto spôsobom komunikácie, každý je nejaký, potom si

na to ale zvykla, vedela, že to obžalovaný nemyslí vážne. S tým, že to nemyslí vážne, určite nie sú
uzrozumené tretie osoby, ale ten, kto obžalovaného pozná, vie, že o nič nejde.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že svedkyňa uviedla pravdu.

V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie
prečítaním listinných dôkazov,a to: elektronická komunikácia medzi obžalovaným a poškodenou (č.l. 97 -
106), správa obce Klokoč (č.l. 109), výpis z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR (č.l. 110 - 119), odpis
registra trestov obžalovaného (č.l. 128 - 130), priložený spis Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/72/2012.

Podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní prostredníctvom technického
zariadenia vykonal dokazovanie prehraním CD nosiča, na ktorom sú zachytené záznamy z objektu
Parkovací dom, ako aj fotografie týchto záznamov (č.l. 77 - 96).

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a

právnym záverom.

Vina obžalovaného bola podľa názoru súdu bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaná.
Obžalovaný síce svoju vinu od počiatku popiera, s obhajobou, že telefónne číslo mu dala poškodenádobrovoľne, že v igelitovej taške nemal bejzbalovú pálku, ani že poškodenú neprenasledoval, a že
spôsob, akým sa vyjadroval v ich vzájomnej komunikácii je jeho bežným spôsobom vyjadrovania.
Obžalovaný je ale usvedčovaný práve výpoveďou poškodenej, ktorá síce na hlavnom pojednávaní

prejavila snahu z časti pozmeniť svoju výpoveď, s cieľom pomôcť obžalovanému, ale v podstatných
bodoch, ktoré práve zakladajú trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného, ostala jej výpoveď
nezmenená. Ako uviedla, mala obavy o svoju osobu zo strany obžalovaného, a táto jej obava pramení z
toho, že v minulosti ju obžalovaný viackrát fyzicky napadol, takže poškodená si bola vedomá toho, kam
môže dospieť správanie obžalovaného. Oprávnene preto mala obavy o svoje zdravie a život. Taktiež

popísala, akým spôsobom od nej obžalovaný žiadal vydanie telefónneho čísla v aute, že ju držal za
vlasy a aj sa jej slovne vyhrážal. Taktiež uviedla, že to telefónne číslo mu nechcela dať, teda mu ho
dala až na základe jeho vyhrážok a opakovaného naliehania. Poškodená tiež vypovedala, že z obavy z
obžalovaného asi týždeň bývala mimo mesta X., a aj trestné oznámenie podávala mimo mesta X.. Aj z
tohto je zrejmé, že konanie obžalovaného vo vzťahu k poškodenej zrejme nebolo bežným. Poškodená
ďalej vypovedala, že správy od obžalovaného ju obťažovali, tiež vypovedala, ako chodil popod okná,

vytruboval na aute, hádzal kamienky do okna a pod. aj z oboznámených správ, ktoré písal obžalovaný
poškodenej, a na časť ktorý mu aj poškodená odpovedala, je zrejmé, že ju obžalovaný obťažoval,
vyhrážal sa jej, a to opakovane a v intenzívnej miere. Čestné prehlásenia, ktoré poškodená doložila
do spisu, súd vyhodnotil ako účelové, s cieľom pomôcť obžalovanému, a to zrejme po zistení, aký
trest ukladá Trestný zákon za trestné činy, ktoré sú mu kladené za vinu. Výpoveď svedkyne C. P. v

podstatných bodov potvrdila výpoveď poškodenej, keď svedkyňa tiež opísala, z vlastnej skúsenosti,
ako sa obžalovaný správal, a že jej to bolo nepríjemné. Taktiež potvrdila skutočnosti, že obžalovaný
poškodenú opakovane vyhľadával, a to aj v práci, čo predtým nerobil. Nakoniec, výpoveď svedkyne I.
T., bývalej manželky obžalovaného, ktorú navrhol vypočuť obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu,
súd tiež vyhodnotil ako účelovú, naviac, keď nebola osobne prítomná ani pri jednom z prejednávaných

skutkov. Vo svojej výpovedi okrem iného uviedla, že obžalovaný by nikomu z blízkych osôb neublížil.
Ako ale vypovedala sama poškodená, obžalovaný ju v minulosti viackrát fyzicky napadol. Čo sa týka
obhajobyobžalovaného,ževčiernejigelitovejtaškenemalbejzbalovúpálku,aleklobásy,súdkonštatuje,
že z videozáznamu je zrejmé, že zo spôsobu, ako obžalovaný obsah tašky držal a manipuloval s ňou je
evidentné, že v nej klobásy nemohli byť, ale zo záznamu vyplýva záver, že skôr mohlo ísť o bejzbalovú

pálku. Záver ešte súd poznamenáva, že pokiaľ si obžalovaný myslí, že spôsob, akým sa vyjadruje a koná
vo vzťahu k poškodenej je jeho bežným spôsobom vyjadrovania, tak pokiaľ takýto spôsob naplní znaky
skutkovej podstaty niektorého z trestných činov, už o bežný spôsob komunikácie nejde, keďže už ide o
protiprávne konanie. Na základe uvedených skutočností potom súd nemal žiadnu dôvodnú pochybnosť
o vine obžalovaného, túto preto uznal v zmysle podanej obžaloby.

Podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou
inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až
šesť rokov. Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 na chránenej osobe.

Podľa § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.

Podľa § 360a ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona Kto iného
dlhodobo prenasleduje takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie,

život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života, tým, že
sa vyhráža ublížením na zdraví alebo inou ujmou jemu alebo jemu blízkej osobe, vyhľadáva jeho osobnú
blízkosť alebo ho sleduje, ho kontaktuje prostredníctvom tretej osoby alebo elektronickej komunikačnej
služby, písomne alebo inak proti jeho vôli. Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe a závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. a) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa
§ 147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157.

Obžalovaný tak svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu
vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c)
Trestného zákona, a prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a), písm. b),
písm. c), ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestnéhozákona a s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, pretože iného hrozbou násilia alebo inej
ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a tento čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe, a iného
dlhodobo prenasledoval takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo

zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu života,
tým, že sa mu vyhrážal ublížením na zdraví, vyhľadával jeho osobnú blízkosť alebo ho sledoval, ho
kontaktoval prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby proti jeho vôli, pričom čin spáchal na
chránenej osobe - blízkej osobe a závažnejším spôsobom konania - so zbraňou.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd postupoval podľa zásad pre ukladanie trestov uvedených v
§ 34 Trestného zákona. V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd prihliadol na pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, a zistil dve
priťažujúce okolnosti, a to podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, t.j. že spáchal viac trestných činov,
a podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, t.j. že už bol za trestný čin odsúdený. Súd ale v zmysle § 38
ods. 5 Trestného zákona na takýto pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností neprihliadol, pretože

obžalovanýspáchalopätovnezločin,súdpretomuselzvýšiťdolnúhranicuzákonomustanovenejtrestnej
sadzby trestného činu najprísnejšie trestného a jednu polovicu. Vzhľadom na uvedené potom trestná
sadzba trestu odňatia slobody predstavuje 7 rokov až 13 rokov a 4 mesiace (aj v zmysle § 41 ods. 2
Trestného zákona totiž súd musel zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu).

Zo správ na obžalovaného vyplýva, že doposiaľ dopustil 31 priestupkov, väčšinou na úseku cestnej
dopravy. Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že bo doposiaľ 6 krát súdne trestaný,
naposledy mu bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/72/2012 uložený trest odňatia slobody
vo výmere 3 rokov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu vo výmere 5 rokov. Z
uvedeného je zrejmé, že žalovaných skutkov sa obžalovaný dopustil počas plynutia skúšobnej doby

podmienečného odsúdenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo
výmere 7 rokov, teda na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd sa pri výmere
trestu zaoberal aj tým, či nie je naplnená niektorá z podmienok pre mimoriadne zníženie trestu v zmysle

§ 39 ods. 1 Trestného zákona, ale nezistil žiadne okolnosti prípadu, ani pomery páchateľa, ktoré by
mimoriadne zníženie odôvodňovalo. Súd v tomto prípade ukladal úhrnný trest podľa § 41 ods. 1, ods.
2 Trestného zákona, pretože odsúdil obžalovaného za viac trestných činov. Takto uložený trest je podľa
názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej
prevencie postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne

zabezpečí jeho prevýchovu. Zároveň takýto trest postihuje len obžalovaného.

Keďže obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho podľa
§ 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

O škode súd žiadnym spôsobom nerozhodoval, pretože poškodená si v adhéznom konaní neuplatnila
nárok na náhradu škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to

v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.