Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/262/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113228137
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113228137.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: ELCOM, spoločnosť s
ručením obmedzeným Prešov, IČO: 00 695 599, so sídlom Prešov, Jesenná 2695/26, právne zastúpený:
Mgr. Miroslav Baláž, advokát so sídlom Prešov, Sládkovičova 8 proti žalovaným: 1.) JUDr. Y. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T., T. XXX, X.) R.. Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., U. 5, 3.) JURISCONSULTI
s.r.o., IČO: 31 679 790 so sídlom Prešov, Alexandra Matušku13, právne zastúpený: JUDr. Mária
Sýkorová, advokátka so sídlom Košice, Zoborská 13 v konaní o zaplatenie 756,14 Eur s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 15C/259/2013-54 zo dňa 05.05.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobný návrh zamietol. Vyslovil, že o trovách konania
bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie ust.§2 ods.1,2, § 3, § 13, § 18, § 22 zákona
č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch, ust.§ 373, § 76, § 86, § 87 a § 304 Obchodného zákonníka.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že inou vadou konania podľa § 241a ods.2 písm. a/ O.s.p. je aj

skutočnosť, ak si súd vyloží skutkový základ sporu natoľko vadne, že v skutočnosti rozhodne o skutku
inom a prekročí tak súd medze ustanovené v § 153 O.s.p. bez zákonného dôvodu (rozsudok NS ČR
sp.zn. 32Odo/1414/2006).

4. Súd je viazaný žalobou a môže rozhodnúť iba o tom, čo žalobca požadoval. Nápravu omylu v
právnom názore, ku ktorému došlo pri podaní žaloby, môže žalobca urobiť iba tak, že svoju požiadavku
vyjadrenú v tzv. žalobnom petite zmení za podmienok uvedených v ust. § 95 O.s.p. (NS ČR sp.zn.

30Cdo/1782/2006).

5. V zmysle ust. § 18 zák. č. 129/1991 Zb. komerčný právnik zodpovedal klientovi za škodu, ktorú mu
spôsobil v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci. Za škodu spôsobenú klientovi zodpovedal aj vtedy,
ak bola spôsobená v súvislosti s poskytnutím právnej pomoci jeho zástupcom, alebo jeho pracovníkom,
zodpovednosť týchto osôb podľa občiansko-právnych, alebo pracovno-právnych predpisov nie je tým
dotknutá. Podľa tvrdení žalobcu mu škodu mal spôsobiť žalovaný v 3. rade, čo je však z pohľadu súdu

vylúčené, nakoľko jeho právny predchodca počnúc dňom 01.1.1994 stratil zákonnú možnosť poskytovať
právne služby vrátane zastupovania pred súdom. Zodpovednosť žalovaného v 1. a 2. rade tým nemôže
byť daná pre akcesorický charakter ručiteľského záväzku. Ručenie v dôsledku svojej akcesorickej
povahy sleduje právny osud zabezpečovaného záväzku, čo teda znamená, že pokiaľ nevznikol hlavnýzáväzok, nemohol vzniknúť ani ručiteľský záväzok. Pokiaľ by súd zisťoval zodpovednosť za škodu
žalovaných v 1. a 2. rade (žalobca poukazuje na hrubé porušenie povinnosti žalovaného v 1. rade
ako advokáta, avšak nárok si u neho neuplatňuje ako u škodcu, ale ako u ručiteľa), prekročil by tak

hranice skutku opísané žalobcom. Žalovaní v 1. a 2. rade neboli v žalobe žalovaní ako osoby, ktoré
svojim konaním porušili objektívne právo, čo viedlo ku vzniku škody u žalobcu. Z uvedeného dôvodu nie
je daná pasívna vecná legitimácia žiadneho zo žalovaných účastníkov konania. Námietka nedostatku
vecnej legitimácie je stav vyplývajúci z hmotného práva a jej nedostatok spôsobuje neúspech žaloby,
pretože žalobca zažaloval žalovaných, ktorí nie sú nositeľmi tvrdenej povinnosti, čo má za následok

nedostatokpasívnejvecnejlegitimácie.Spoukázanímnasúdomuvádzanédôvodyvedúcekzamietnutiu
žaloby, nebolo dôvodné dopĺňať dokazovanie v zmysle návrhu právneho zástupcu žalobcu výsluchom
žalovaných, nakoľko by to nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci. Keďže súd žalobu zamietol pre
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, nebolo dôvodné zaoberať sa vznesenou námietkou premlčania
zo strany žalovaných.

6.Výrokotrováchkonaniaodôvodnilsúdprvejinštancieust.§151ods.3Občianskehosúdnehoporiadku
účinného do 30.06.2016 (ďalej O.s.p.) tak, že v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu
účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o
trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

7. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Právne odôvodnil svoje odvolanie ust.§ 205
ods.2 písm.a/, b/, c/, d/ a f/ O.s.p. Namietal, že súd prvej inštancie nepostupoval dôsledne podľa ust.§
132 O.s.p. a zároveň svoje rozhodnutie nesprávne právne odôvodnil nedostatkom pasívnej legitimácie

na strane žalovaných vychádzajúc najmä zo skutočností, že žalobca udelil plnomocenstvo priamo
žalovanému v 1.rade, avšak ani u neho nie je preto z pohľadu súdu prvej inštancie daná zodpovednosť
za škodu, nakoľko nebol žalovaný ako škodca, ale ako ručiteľ tvrdeného škodcu. Zároveň žalobca
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.09.2010 sp.zn. 5Cdo/196/2009 i na rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 32Odo/1414/2006 zo dňa 01.10.2008. V danom prípade ide jednoznačne

od samého začatia konania o uplatnenie nárokov z titulu náhrady škody. Čo sa týka konštatovania súdu
prvej inštancie, že počnúc dňom 01.10.1994 poskytovanie právneho zastúpenia žalovaným v 3.rade,
resp. jeho právnym predchodcom nebolo možné je potrebné zdôrazniť, že žalobca o tejto skutočnosti
nevedel a nemusel vedieť, nakoľko nemá právnické vzdelanie. No práve naopak, právny predchodca
žalovaného v 3.rade poskytoval žalobcovi právne služby a to až do 30.05.2007. Mandátna zmluva

uzavretá dňa 01.08.1994 napokon nebola do dnešného dňa zrušená a ani vypovedaná. V kontexte
vyššie uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k
nesprávnym skutkovým a právnym záverom, nakoľko to, že právny predchodca žalovaného v 3.rade
poskytoval žalobcovi právne služby aj po 01.10.1994, hoci na to nebol oprávnený neznamená, že
nemohol takouto činnosťou spôsobiť škodu, za ktorú je aj zodpovedný. Nutné je pritom zdôrazniť aj

tú skutočnosť, že zodpovednosť advokáta, resp. komerčného právnika za škodu je zodpovednosťou
objektívnou založenou na kumulatívnom splnení troch podmienok a to činnosť súvisiaca s výkonom
povolania, vznik škody a príčinná súvislosti s výkonom povolania a vznikom škody. V tomto prípade ide o
prezumpciuzavinenietoho,ktozaškoduzodpovedá,ktorájezakotvenáv§44,§120ods.3Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého sa zodpovednosti zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil, čo ani jeden zo

žalovaných neurobil. Rovnako žalobca poukázal na skutočnosť, že verejnú obchodnú spoločnosť nie je
možné zamieňať so spoločnosťou s ručením obmedzeným, za ktorú koná konateľ. V prípade verejnej
obchodnej spoločnosti totiž v zmysle § 81 Obchodného zákonníka môže byť poverený obchodným
vedením spoločnosti každý spoločník samostatne. Takto tomu bolo aj v prípade JURISCONSULTI,
v.o.s., kde za spoločnosť konali a podpisovali štatutárni zástupcovia (spoločníci), každý samostatne. Je

teda len logické, že v rámci mandátnej zmluvy, ktorú uzavrel žalobca s JURISCONSULTI, v.o.s. bolo
podpísanéplnomocenstvožalovanýmv1.rade,ktorýbolštatutáromverejnejobchodnejspoločnosti.Súd
prvej inštancie odmietol vykonať dokazovanie výsluchom žalovaných v 1. až 3.rade, rozhodol vo veci
bez vypočutia účastníkov konania, ktorí sa k veci nemohli vyjadriť, čím im odňal možnosť konať pred
súdom. Preto podľa názoru žalobcu je tu dôvod na rozhodnutie v zmysle odvolacieho petitu. Navrhol,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. K odvolaniu žalobcu sa žalovaní nevyjadrili.9. Krajský súd v Prešove podaním zo dňa 06.09.2016, doručeným právnemu zástupcovi žalobcu dňa
09.09.2016 a právnej zástupkyni žalovaných tiež dňa 09.09.2016 vyzval postupom podľa ust.§ 382
C.s.p. strany sporu, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy zaslali odvolaciemu súdu vyjadrenie k

možnému použitiu ust.§ 398 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. o premlčaní nároku na náhradu
škody uplynutím 10-ročn ej premlčacej doby, keď došlo k porušeniu povinnosti. K uvedenému sa
vyjadrila právna zástupkyňa žalovaných tak, že žalovaná je náhrada škody podnikateľa, ktorá vznikla
pri jeho podnikateľskej činnosti. Premlčanie práva na náhradu škody sa riadi Obchodným zákonníkom.
V tejto súvislosti poukázala na vyjadrenie doručené súdu prvej inštancie dňa 22.01.2015. Poukázala na

znenie ust.§ 398 Obchodného zákonníka, i na rozsudok Okresného súdu Poprad sp.zn. 17Cb/2/2003 s
tým, že takýto názor vyslovil i Krajský súd v Prešove vo veci sp.zn. 7Co/190/2015, i Krajský súd v Žiline
vo veci sp.zn. 8Co/184/2011. Obdobný právny názor vyslovil aj Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci
sp.zn. 43Cob/193/2013, i na rozhodnutie Okresného súdu v Prešove sp.zn. 7C/130/2013. V tejto veci
poukázalsúdprvejinštancieajnarozhodnutieNajvyššiehosúduČeskejrepublikysp.zn.32Cdo/24/2009
a 23Cdo/5393/2007, i na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. II. ÚS 1256/2010. Preto

žalovaní navrhli rozsudok potvrdiť. Vyjadrenie žalovaných odvolací súd zaslal právnemu zástupcovi
žalobcu emailom dňa 21.09.2016. Žalobca podaním doručeným Krajskému súdu v Prešove na výzvu
zaslal vyjadrenie, že nesúhlasí s použitím ust.§ 398 Obchodného zákonníka.

10. Odvolací súd vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného

sporového poriadku, ďalej len C.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad vyjadrených v ust.§ 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia
pojednávania podľa ust.§ 385 C.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej
tabuli súdu dňa 23.09.2016 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne
správny.

11. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca ako mandant a spoločnosť
JUSRISCONCULTI, v.o.s. kancelária komerčných právnikov zastúpená JUDr. Marekom Sahuľom so
sídlom Masarykova 16, Prešov ako mandatár uzavreli dňa 01.08.1994 mandátnu zmluvu, v predmete
ktorej sa mandatár zaviazal pre mandanta poskytovať právne rady a konzultácie súvisiace s predmetom

zmluvy, zaujímať právne stanoviská k vzniknutým problémom, posudzovať a spracovávať návrhy zmlúv.

12. Dňa 31.05.2013 došlo k odovzdaniu spisov spoločnosti ELCOM, s.r.o. žalovaným v 1. rade, kde
okrem iných figuruje aj spor proti Dušanovi Šaradínovi s poznámkou: rozsudok 2003.

13. Žalobca doručil žalovanému v 1. rade list dňa 22.07.2013 v ktorom ho informoval, že ním podaná
správa o stave vybavenia právnych vecí je v rozpore s ich zisteniami a z dôvodu zanedbania povinnosti
pri zastupovaní, čím došlo k hrubému porušeniu povinnosti advokáta vyplývajúcich zo Zákona o
advokácii, si uplatňuje náhradu škody s príslušenstvom. K právnej veci voči H.E. uviedol, že žalovaný v
1. rade s poukázaním na jeho poznámku: „rozsudok 2003“ nepochybne vedel, že má rozsudok od roku

2003, kde lehota na plnenie začala plynúť od 12.07.2002. Žalobcovi bol priznaný nárok na 10.196,70 Sk
istiny s 11,6 %-ným úrokom z omeškania od 12.07.2002, súdny poplatok 760,- Sk. Žalobcom vyčíslený
nárok tak predstavuje súčet priznanej istiny 10.196,70 Sk, kapitalizovaný úrok z omeškania 11.828,- Sk
a súdny poplatok 760,- Sk po spočítaní v prepočte na euro 756,14 Eur. Žalobca si tiež uplatňuje trovy
právneho zastúpenia 102,90 Eur.

14. Z pripojeného spisového materiálu Okresného súdu Poprad v právnej veci sp.zn. 17Cb/2/2013
vyplýva, že žaloba bola súdu doručená 26.09.2002 a súd vydal dňa 23.05.2003 rozsudok č.k.
17Cb/2/2003-32, ktorým zaviazal žalovaného H. U. zaplatiť žalobcovi ELCOM, s.r.o. Prešov, Námestie
mládeže 3, istinu 10.196,70 Sk s 11,6 %-ným úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 12.07.2002 do

zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 2.225,- Sk na účet právneho zástupcu JUDr. Mareka Sahuľa.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť 03.09.2003. Zo spisového materiálu ďalej vyplýva, že žalobcu v
konaní zatupoval priamo JUDr. Marek Sahuľ, komerčný právnik na základe plnomocenstva vystaveného
dňa 12.09.2012.

15. Vo veci žalovaní namietali jednak nedostatok pasívnej vecnej legitimácie a jednak vzniesli aj
námietku premlčania s odkazom na ust.§ 398 Obchodného zákonníka.16. Podľa ust. § 398 Obchodného zákonníka, pri nároku na náhradu škody plynie premlčacia doba odo
dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu;
končí však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

17. Premlčacia doba teda všeobecne začína plynúť dňom, keď vznikla objektívna možnosť podať žalobu
alebo uskutočniť právny úkon (§ 391 Obchodného zákonníka). Pri práve na náhradu škody je táto
všeobecná úprava konkretizovaná v ustanovení § 398 Obchodného zákonníka. V tomto ustanovení sú
upravené dve premlčacie doby a to subjektívna, ktorá je 4 - ročná a objektívna, ktorá je 10- ročná.

Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby musia byť splnené dve podmienky a to vedomosť o
škode a vedomosť o osobe povinnej na jej úhradu. Subjektívna premlčacia doba nepredlžuje objektívnu
premlčaciu dobu, pretože uplynutím subjektívnej premlčacej doby dôjde k premlčaniu aj vtedy, keď
objektívna premlčacia doba ešte neuplynula. Objektívna premlčacia doba je pri práve na náhradu škody
10- ročná. Jej význam spočíva v tom, že vymedzuje časový rámec na uplatnenie 4 -ročnej subjektívnej
doby, ak sa táto doba neskončila do 10-tich rokov od porušenia povinnosti. Tým je zabezpečená právna

istota účastníkov právnych vzťahov. Začiatok objektívnej doby na rozdiel od začiatku subjektívnej doby
sa viaže na deň, keď došlo k porušeniu povinnosti . Objektívna premlčacia doba sa uplatní len vtedy, keď
nedošlo k uplynutiu 4 -ročnej subjektívnej premlčacej doby a teda k premlčaniu práva na náhradu škody.

18. Odvolací súd nesúhlasí s právnym názorom žalobcu, ktorý vyjadril v písomnom podaní doručenom

súdu prvej inštancie dňa 13.04.2015, teda že na premlčanie pôvodného nároku je potrebné aplikovať
ust.§ 408 Obchodného zákonníka, čo znamená, že od splatnosti pohľadávky dňa 12.07.2002 došlo
k premlčaniu dňa 12.07.2012. V tom čase žiaden zo žalovaných žalobcovi neoznámil existenciu
rozhodnutia súdu, čo by smerovalo k tomu, že žalobca si mohol nárok exekučne vymáhať. Žalobcovi
mala začať podľa jeho názoru plynúť 4-ročná subjektívna premlčacia lehota až potom, ako ho JUDr.

Sahuľ 31.05.2013 informoval o skutočnom stave právnych vecí a odovzdal agendu novoustanovenému
právnemu zástupcovi, teda nárok žalobcu na náhradu voči žalovaným premlčaný nie je. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na to čo uviedol vyššie, že význam subjektívnej premlčacej doby spočíva v tom,
že vymedzuje časový rámec na jej uplatnenie, ak sa neskončila do 10 rokov od porušenia povinnosti.

19. Rozsudok Okresného súdu Poprad nadobudol právoplatnosť dňa 03.09.2003 a vykonateľný sa
stal 07.09.2003. Povinnosť informovať žalobcu o právoplatnosti platobného rozkazu vznikla dňom
nasledujúcim po jeho právoplatnosti, teda dňa 04.09.2003 a čo do vykonateľnosti dňa 08.09.2003.
Objektívna 10-ročná premlčacia doba teda najneskôr uplynula dňa 08.09.2013. Žalobca bola podaná
na súd dňa 30.09.2013, teda po márnom uplynutí 10-ročnej premlčacej doby. Keďže v čase podania

žaloby už objektívna premlčacia doba uplynula v dôsledku vznesenia námietky premlčania zo strany
žalovaných, nebolo možné žalobcovi premlčané právo priznať. Odvolací súd preto v zmysle ust.§ 387
ods.1 C.s.p. rozsudok potvrdil, lebo je vo výroku vecne správny.

20. K odvolacím námietkam žalobcu čo do nesprávneho skutkového zistenia súdu prvej inštancie

ohľadom nedostatku pasívnej legitimácie žalovaných odvolací súd uvádza, že z dôvodu premlčania
nároku nebolo potrebné sa touto otázkou osobitne zaoberať.

21. Súd prvej inštancie rozhodne o trovách odvolacieho konania vo svojom rozhodnutí v lehote 30 dní
od právoplatnosti (§ 470 ods.2 v spojení s § 262 ods.3 a § 396 ods.1 C.s.p.).

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).