Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. jún 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/447/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614209040
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2614209040.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v právnej veci žalobkyne: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Metodova
8, IČO: 35 697 270, zastúpená: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Bratislava, Dr. Vladimíra
Clementisa 10, IČO: 35 855 673, proti žalovanej: K. C., nar. XX.XX.XXXX, J. H. XXX, C. I., o zaplatenie
211,38 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k.
10C/10/2015-38 zo dňa 24.02.2015, v časti, v ktorej súd žalobu zamietol, v časti určenia zmluvnej

podmienky za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej zamietajúcej časti, v časti určenia neplatnosti zmluvnej
podmienky za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania,
r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd čiastočne vyhovel žalobe a žalovanej uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 132,38 eura s 8,50 % ročným úrokom z omeškania od 24.5.2013 do zaplatenia,
a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 42,02 eura a náhradu iných trov
konania v sume 10,33 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanej súd náhradu trov
konania nepriznal. Súd určil, že zmluvná podmienka dojednaná v Zmluve o pripojení č. A5098512 zo dňa

7.7.2010vspojenísDodatkomkZmluveoposkytovaníverejnýchslužiebč.A5098512zodňa21.11.2012
uzavretá medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom uvedená v čl. 2 bod 2.5 v
znení: „Účastník si je vedomý, že MT je mu predávaný za Kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 Dodatku,
ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle tohto Dodatku
poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa Účastník zaviazal užívať služby
poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú v

tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode
2.2, 2.3, alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj na prípadný obsah
Prílohy č. 1 Dodatku (pokiaľ je súčasťou Dodatku takáto príloha), by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda
(minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT). V nadväznosti na ustanovenia predchádzajúcej
vety sa Strany dohodli, že Účastník je povinný Podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú
pokutu v prípade porušenia nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne:

a) ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť včas
a riadne uhradiť cenu za Služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči
Podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne Podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť Podniku (a
to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči Podniku, avšak Účastník je povinný ho uhradiť
Podniku alebo prostredníctvom Podniku), alebo
b) ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej v článku 2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť

zotrvať v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa Zmluvy v znení tohto Dodatku a po celú dobu viazanosti
užívať bez prerušenia Služby prostredníctvom SIM karty alebo Účastník poruší svoju povinnosťneuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť
ukončenie platnosti Zmluvy a/alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či
skutočne dôjde k ukončeniu Dodatku alebo Zmluvy).

je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 79 eur, pričom pokiaľ k porušeniu
povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež
„Druhá časť doby viazanosti“), výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených
pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia
zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre Druhú časť doby

viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a
okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal počas Druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej
zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v
predchádzajúcej vete a v menovateli číslo šesť. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel
uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol.
Zmluvná pokuta (resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti od určitého

okamihu postupne znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu, v jej výške, ako je táto stanovená
pre obdobie pred Druhou časťou doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou
spotrebiteľskou cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH (uvedenou v článku 1 bode
1.2 v kolónke označenej číslom 9) a Kúpnou cenou t. j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú Podnik predal
MT Účastníkovi, (uvedenou v článku 1 bode 1.2 v kolónke označenej číslom 4). Právo na zmluvnú

pokutu podľa tohto bodu vznikne Podniku samotným porušením povinnosti Účastníka, a to v okamihu
porušenia povinnosti Účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo
strany Podniku (napr. odstúpením od Zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania Služieb
v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písmena c) tohto článku.)“, je neplatná z
dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.

Rozsudok prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 2 až 5, § 53a,
§ 517 ods. 2, § 544, § 563 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), čl. 3 bod 1, čl. 4, čl. 6 bod 1,
čl. 7 bod 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vecne
súd v odvolaním napadnutej časti argumentoval tým, že mal preukázané, že predmetné Zmluva ako

aj Dodatok k tejto zmluve sú spotrebiteľskými zmluvami v zmysle príslušných ustanovení OZ, nakoľko
žalobca konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ v
zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom žalovaný mal v zmysle § 52 a nasl. OZ postavenie
spotrebiteľa,nakoľkopriuzatváraníaplnenízmluvyakoajdodatkuknejnekonalvrámcipredmetusvojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a z uvedeného dôvodu je na daný vzťah potrebné aplikovať

všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Z povahy spotrebiteľských zmlúv vyplýva, že
nesmú obsahovať neprimerané podmienky, t. j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V konaní mal súd listinnými
dôkazmi preukázané, že žalovaná porušila svoje povinnosti vyplývajúce jej z platne uzatvorenej Zmluvy
v znení dodatku k nej so žalobcom, a to tým, že neplatila za poskytnuté služby riadne a včas. Nedoplatok

na službách v zmysle príslušných faktúr predstavoval celkom sumu 132,38 eura. Na základe uvedeného
súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 132,38 eura a úrokov z omeškania vo výške 8,50 % ročne,
ktorá je v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to s účinnosťou od 24.05.2013, t.j. od
nasledujúceho dňa po uplynutí náhradnej lehoty na plnenie poskytnutej žalobcom. Súd žalobu v časti
zmluvnej pokuty v zmysle dodatku k Zmluve zamietol a podľa § 153 ods. 3 O.s.p. určil, že ustanovenie o

zmluvnej pokute je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda je neplatné z dôvodu jej neprijateľnosti,
nakoľko z obsahu Zmluvy a Dodatku k nej uzavretom medzi účastníkmi vyplýva, že ich text bol
vopred pripravený dodávateľom v podobe typovej zmluvy pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov,
pričom spotrebiteľ pri podpise zmluvy nemal možnosť ovplyvniť ich obsah, mohol len zmluvu ako
celok odmietnuť alebo ju prijať a z tohto dôvodu v danom prípade nemožno dojednania o zmluvnej

pokute považovať za individuálne dojednané. Súd preskúmal dojednania o zmluvnej pokute v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k) OZ, pričom stanovil, že výšku zmluvnej pokuty ako sankcie spojenej
s nesplnením záväzku žalovanej ako spotrebiteľa nemožno považovať za primeranú, a to aj napriek
skutočnosti, že k porušeniu povinností žalovaným prišlo už v prvom roku 24 mesačnej viazanosti. Z
uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že zmluvná podmienka dojednaná v dodatku k zmluve o

zmluvnej pokute spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v
neprospech žalovanej (spotrebiteľa) tým, že od nej za nesplnenie svojho záväzku požaduje, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu s jeho nesplnením spojenú, v dôsledku čoho ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná ako celok a nemožno použiť moderačné právo upravené v § 545aOZ (rozsudok ESD vo veci C-618/10 zo dňa 14.6.2012). O trovách konania rozhodol súd v súlade s
§ 142 ods. 2 O.s.p.. Nakoľko žalobca bol úspešný v časti 62,63 % uplatneného nároku a žalovaný v
časti 37,37 % uplatneného nároku súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo

výške 52,35 eura, žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal, keďže si trovy konania neuplatnil a
zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú.

Proti tomuto rozsudku, s výnimkou vyhovujúceho výroku, podala prostredníctvom svojho právneho
zástupcu odvolanie žalobkyňa, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej časti zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako odvolacie dôvody
žalobkyňa uviedla, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že prvostupňový
súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav a rozhodnutie je v napadnutej časti nepreskúmateľné. Za podstatný
dôvodnesprávnostianepreskúmateľnostipovažujeskutočnosť,ževodôvodnenísúduabsentujeprávne
posúdenie veci s ohľadom na to, na základe akých skutočností súd dospel k právnemu názoru o tom,

že výška zmluvnej pokuty je neprimerane vysoká sankcia a tým spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán. Súd sa vôbec reálne nezaoberal okolnosťami, za ktorých
bola predmetná zmluva vrátane dodatku uzatvorená, ani tým, či daná podmienka nebola dojednaná
individuálne a či ňou zároveň bola spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, vzhľadom na všetky okolnosti. Podľa zmluvy a jej dodatku

získala žalovaná zvýhodnený účastnícky program a pre získanie týchto výhod oproti poskytovaniu
služieb iba podľa samotnej zmluvy o pripojení, žalovaná pristúpila na prísnejšie podmienky poskytovania
telekomunikačnýchslužieb,najmäprevzalazáväzokzotrvaťvzmluvnomvzťahupodobu24mesiacov.V
prípade, že by žalovaná dané podmienky nesplnila, za porušenie povinností sa zmluvné strany dohodli,
že bude zaviazaná zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 79 eur, pričom podľa dojednania pokiaľ k porušeniu

povinnosti zo strany žalovanej dôjde v období posledných 6 mesiacov pred uplynutím doby viazanosti,
výška zmluvnej pokuty sa bude postupne znižovať podľa dojednania. Žalovaná pritom porušila
svoju základnú povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy tým, že nezaplatila vyúčtovanú cenu za poskytnuté
služby na začiatku zmluvného vzťahu, resp. uhradila iba za jedno fakturačné obdobie. Dôvodom
uzatvorenia Dodatku bola pre žalovanú možnosť získať zvýhodnenie v cenách za telekomunikačné

služby za dohodnutých podmienok a s dohodnutou sankciou. Žalobca očakával príjem za dobu
viazanosti minimálne vo výške 1.007,52 eura. Za nevyhnutné považoval prihliadnuť na nerovnováhu
založenú samotným uzatvorením dodatku, a to v prospech spotrebiteľa, s prihliadnutím na výhodu ceny
telekomunikačných služieb, ktorú uzatvorením dodatku získal.

Žalovaná odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalobkyne sa písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len O.s.p.),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom
konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.),

po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutej
časti v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné
a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je nevyhnutné zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému

súdu na ďalšie konanie.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody žalobkyne, s
prihliadnutím na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku, bolo posúdiť, či prvostupňový súd správne
návrh vo zvyšku zamietol, určil, že označená zmluvná podmienka je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti

a zároveň rozhodol o náhrade trov konania. Predmetom odvolacieho prieskumu pritom nebola prvá
výroková veta, ktorou bolo žalobe sčasti vyhovené, ktorá v dôsledku nenapadnutia odvolaním sa stala
právoplatnou.

Prvostupňový súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z dokazovania vykonaného pred

súdom prvého stupňa, ktoré neboli žalobkyňou namietané a z ktorých následne vychádzal i odvolací
súd, podľa ktorých žalobkyňa ako dodávateľ služieb a žalovaná ako fyzická osoba spotrebiteľ - občan
uzatvorili Zmluvu o pripojení zo dňa 7.7.2010 (ďalej aj len „zmluva“), ktorou žalobkyňa poskytla
žalovanej využívanie telekomunikačných služieb prostredníctvom telefónneho čísla XXXXXXXXXX aužívateľského programu Paušal Štart. Na základe dodatku k zmluve zo dňa 21.11.2012 žalobkyňa
odpredala žalovanej mobilný telefón Samsung S5610 za zníženú kúpnu cenu 1 euro. Zároveň si
účastníci dohodli zmluvnú pokutu v prípadoch nesplnenia si záväzkov žalovanou v sume 79 eur.

Žalovaná za služby riadne neplatila, pričom jej vznikol nedoplatok za neuhradené služby v sume 132,38
eura, a to na základe faktúr: č. 5193008871 na sumu 55,60 eura, faktúra č. 5196621414 na sumu 53,98
eura, faktúra č. 5196698400 na sumu 5 eur, faktúra č. 5200264786 na sumu 26 eur. Dátum splatnosti
jednotlivých faktúr nastal pred podaním žaloby. Žalobkyňa sa pokúsila vyriešiť vec mimosúdnou cestou,
pričom zaslala žalovanej pokus o pokonávku zo dňa 9.5.2013, v ktorom jej poskytla lehotu na zaplatenie

dlžnej čiastky do 23.5.2013.

Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.06.2007. Dňom 01.07.2007
nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorý v ostatnom znení má v
§ 3 ods. 3 zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v

spotrebiteľských zmluvách.

Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období od
01.04.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 01.01.2008. S účinnosťou od 01.01.2008 Občiansky
zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Porovnajúc obsah účastníkmi uzavretej zmluvy o pripojení včítane jej dodatku s vyššie citovanými
zákonnýmiustanoveniamijenespornéaprvostupňovýsúdvpreskúmavanomrozsudkusprávneuzavrel,
že právny vzťah založený predmetnými zmluvami medzi žalobcom, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy
konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľom v zmysle §

52 a nasl. OZ a ako podnikom v zmysle § 5 ods. 1 cit. zák. č. 351/2011 Z.z. (účinného v čase uzatvorenia
dodatku k zmluve) a na druhej strane žalovanou, ktorá pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bola teda spotrebiteľom
zmysle § 52 a nasl. OZ a podľa § 5 ods. 2 a 4 cit. zák. č. 351/2011 Z.z. účastníkom, je spotrebiteľským
vzťahom a predmetná zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou. V dôsledku toho bolo na daný

vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v
čase uzavretia predmetnej zmluvy.

V zmysle § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, resp. dodatku k nej,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Ustanovenia ods. 1 sa nevzťahuje podľa ods. 2 iba na predmet plnenia alebo cenu plnenia alebo ak
boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V ods. 3 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva ktoré

ustanoveniauvedenévspotrebiteľskejzmluvesapovažujúzaneprijateľnépodmienky.Medzinenovelou
Občianskeho zákonníka zák. č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008 bolo zakotvené písm. k), v
zmysle ktorého za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa,
ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením
tohto záväzku. Podľa ods. 5 cit. § 53 OZ v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1 OZ v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je

zachované v Občianskom zákonníku v nezmenenej podobe od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských
zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky
v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho zákonníka takým spôsobom, že je to v neprospechspotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a
ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé
podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť,žeurčitéaspekty,podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,

nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa
bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé.

V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa
hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže
existovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí
i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.

Ako prvé je potrebné skúmať, či predmetná zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve nebola individuálne

dojednaná.

Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol vopred
pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v
podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej dodatkov

sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa, ním vybraný mobilný telefón, účastnícky program
a služby. Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými
ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania
obsiahnutévuvedenýchzmluváchaichdodatkochpretospoukazomnacit.ust.§53ods.2OZičl.3bod
2 smernice, nemožno považovať za individuálne dojednané. Je nesporné, že žalovaný ako spotrebiteľ

nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve
fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať
a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno
preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods.
3 OZ (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní

individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto bolo nevyhnutným v súlade s ust. § 53
ods. 3 OZ predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.Samotná skutočnosť, že žalovaný ako spotrebiteľ mal možnosť vybrať si z viacerých žalobcom ako
dodávateľom ponúkaných mobilných telefónov i lacnejší, v dôsledku čoho by i zmluvná pokuta bola
nižšia, rozhodne nemôže znamenať možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných podmienok.

Podstatným totiž je, že v danej uzavretej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná podmienka o
zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa
s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej
obsah a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola dojednaná za
iných podmienok, príp. aby nebola dojednaná vôbec. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť,

že spotrebiteľ mal možnosť voľby pri kúpe rôznych koncových zariadení, pričom pri kúpe lacnejšieho
by bola i zmluvná pokuta nižšia.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že predmetné zmluvné podmienky v podobe
dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané. Dôkazné bremeno preukázať, že
dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 OZ (i čl. 3

bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne
dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že
predmetné zmluvné podmienky v podobe dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne
dojednané, preto podliehajú súdnej kontrole s poukazom na § 53 ods. 1 OZ.

Odvolateľnamietalzáverprvostupňovéhosúdu,žepridojednaníozmluvnejpodmienkevčl.2.5.dodatku
danej zmluvy došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a tým k naplneniu znaku neprijateľnosti podmienok, pričom poukázal na ďalšie podmienky
uzavreté v zmluve, resp. dodatkoch, ktoré sú s prihliadnutím na výhody, ktoré nimi spotrebiteľ získal,
naopak v prospech spotrebiteľa.

Je pravdou, že v zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok
hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej
závisí. Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu

ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta
dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná, pričom prvostupňový súd uzavrel, že nie je.

Prvostupňový súd svoj záver, že výška zmluvnej pokuty podľa dodatku nie je primeraná a spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej, spotrebiteľky,

ničím a nijako bližšie neodôvodnil. Jeho odôvodnenie je čisto všeobecné, nekonkrétne, nereflektuje na
konkrétne okolnosti daného prípadu, neobsahuje úvahy súdu, ktoré viedli k prijatému záveru. Súd podľa
odôvodnenia ani nezohľadnil povahu tovaru a služieb poskytnutých na základe danej zmluvy, ani všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe jej uzatvorenia, ani všetky ostatné podmienky zmluvy.
Záver, že výška zmluvnej pokuty nie je primeraná, nemá akékoľvek bližšie odôvodnenie a nie je možné

z neho zistiť, na základe čoho konkrétne bol súd názoru, že zmluvná pokuta dojednaná vo výške 79
eur, je neprimeraná. Súd prvého stupňa vôbec nezohľadnil degresívny charakter dojednanej zmluvnej
pokuty. Závery súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti a v časti určenia neplatnosti zmluvnej podmienky
z dôvodu jej neprijateľnosti nie je preto možné preskúmať a zaujať k nim relevantné stanovisko, naviac
vyznievajú arbitrárne (založené na svojvôli).

Zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Má funkciu sankčnú,
preventívnu a uhradzovaciu. Sankčný charakter zmluvnej pokuty znamená najmä, že postihuje toho
účastníka,ktorýporušízmluvnúpovinnosťnepriaznivýmnásledkomatopodobevznikuďalšejpovinnosti
zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Občiansky zákonník neobsahuje úpravu o výške zmluvnej

pokuty a ani o spôsobe jej určenia. Výška zmluvnej pokuty ale musí spĺňať kritérium primeranosti (cit.
ust. § 53 ods. 4 písm. k).

Sankcia (zmluvná pokuta) musí byť primeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti, najmä vo vzťahu k
dôsledkom, aké toto porušenie má pre dodávateľa. Týmto dôsledkom musí byť primeraná zmluvná

pokuta, ktorá plní funkciu peňažnej náhrady pre dodávateľa za riziko, ktoré znáša v dôsledku nesplnenia
povinnosti.Zmluvné strany (žalobca a žalovaná) si zmluvnú pokutu dojednali v bode 2.5. dodatku tak, že Účastník
si je vedomý, že MT je mu predávaný za Kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 Dodatku, ktorej výške
sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle tohto Dodatku poskytnutou

zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa Účastník zaviazal užívať služby poskytované
mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku,
pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo
2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj na prípadný obsah Prílohy č. 1
Dodatku (pokiaľ je súčasťou Dodatku takáto príloha), by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda (minimálne

v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT). V nadväznosti na ustanovenie predchádzajúcej vety sa
Strany dohodli, že Účastník je povinný Podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu v
prípade porušenia nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne:
a) ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť včas
a riadne uhradiť cenu za Služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči
Podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne Podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť Podniku (a

to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči Podniku, avšak Účastník je povinný ho uhradiť
Podniku alebo prostredníctvom Podniku), alebo
b) ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej v článku 2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť
zotrvať v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa Zmluvy v znení tohto Dodatku a po celú dobu viazanosti
užívať bez prerušenia Služby prostredníctvom SIM karty alebo Účastník poruší svoju povinnosť

neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť
ukončenieplatnostiZmluvya/aleboDodatkupreduplynutídobyviazanosti(bezohľadunato,čiskutočne
dôjde k ukončeniu Dodatku alebo Zmluvy),
je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 169 eur, pričom pokiaľ k porušeniu
povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež

„Druhá časť doby viazanosti“), výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených
pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia
zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre Druhú časť doby
viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a
okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal počas Druhej časti doby viazanosti) sankcionoval

zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v
predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo šesť. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel
uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta
(resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti od určitého okamihu postupne
znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu, v jej výške, ako je táto stanovená pre obdobie pred

Druhou časťou doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou)
cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH (uvedenou v článku 1 bode 1.2 v kolónke
označenej číslom 9) a Kúpnou cenou t.j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú Podnik predal MT Účastníkovi,
(uvedenou v článku 1 bode 1.2 v kolónke označenej číslom 4). Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto
bodu vznikne Podniku samotným porušením povinnosti Účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti

Účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany Podniku (napr.
odstúpením od Zmluvy alebo porušením či obmedzením poskytovania Služieb v prípade porušenia
povinnosti podľa bodu 2.3 písmena c) tohto článku).

V návrhu žalobkyňa uviedla, že v dodatku k zmluve zohľadnil pri určení výšky zmluvnej pokuty výšku

zľavy poskytnutej žalovanému pre predaji mobilného telefónu. Tvrdí, že výška zľavy nie je vyššia, ako
výška zľavy, ktorá bola pri predaji mobilného telefónu žalovanému poskytnutá.

Žalobkyňa v odvolaní namietala, že podľa zmluvy a jej dodatku získal žalovaná zvýhodnený účastnícky
program, prevzal na seba záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov, nepožiadať

o vypojenie z prevádzky alebo dočasnú deaktiváciu SIM karty, nedopustiť sa konania alebo nedať
podnet ku konaniu, na základe ktorého by navrhovateľovi (zmluvy) vzniklo právo na odstúpenie od
zmluvy alebo na vypovedanie zmluvy, že bude mať aktivovaný účastnícky program, že nedôjde k
porušeniu jeho záväzkov uvedených v dodatku. Zmluvná pokuta vo výške 79 eur v prejednávanej veci
zabezpečuje porušenie uvedených povinností zo strany žalovanej. Úlohou súdu je posúdiť, či je, alebo

nie je výška zmluvnej pokuty (ne)primerane vysoká vzhľadom k porušeniu uvedených povinností zo
strany žalovaného.Dojednanie o zmluvnej pokute je potrebné posúdiť aj z hľadiska ust. 53 ods. 1 OZ, t.j. či neobsahuje
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (keďže ako bolo vyššie uvedené nebola individuálne dojednaná). Východiskom

úvah o neprijateľnosti podmienok je predpoklad, že spotrebiteľ sa fakticky nachádza v nerovnom
postavení v porovnaní s dodávateľom, ktorý pri dojednávaní podmienok vystupuje v profesijnej pozícii a
spravidla predkladá pripravený návrh dojednaní v podobe formulárovej predlohy zmluvy. Nemalú mieru
zohráva aj to, že spotrebiteľ sa rozhoduje v časovej tiesni, bezprostredne po tom, čo sa nedostatočne
oboznámi s predloženým návrhom zmluvy, ktorej text býva často zámerne neprehľadný. Za ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán sa podľa súdnej praxe
považujú také dojednania, ktoré sú nepresné, neurčité, ťažko pochopiteľné priemernému spotrebiteľovi,
odkazujúce na rôzne ďalšie body, články zmluvy, alebo všeobecné podmienky zmluvy, písané maličkým,
až nečitateľným písmom, aby vzbudili dojem nepodstatnosti. Jednoznačnosť, zrozumiteľnosť a určitosť
zmluvných dojednaní (podmienok) má zásadne vyvážiť silnejšie postavenie dodávateľa pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy. Ustanovenie odseku 1 (§ 53), za nerovnováhu v právach a povinnostiach

považuje bez ďalšieho za neprimeranú zmluvnú podmienku. Je však treba pripomenúť, že nie každá
podmienka, ktorá sa navonok môže individuálne javiť ako neprijateľná, musí mať za následok jej
neplatnosť. Pre takýto záver je potrebné zobrať do úvahy aj ďalšie dojednané podmienky a všetky
skutočnosti, ktoré vyplynuli z obsahu samotnej zmluvy, ako aj okolnosti, za ktorých došlo k jej uzavretiu.
Je dôležité, že síce treba považovať za nerovnovážny stav v právach a povinnostiach, ak je naplnený

niektorý z dôvodov neprijateľných podmienok v zmysle ods. 4 § 53, avšak toto hodnotenie sa bude týkať
iba individuálneho hodnotenia konkrétnej podmienky.

Vzhľadom ku skutočnosti, že dojednanie o zmluvnej pokute je súčasťou právneho úkonu (zmluvy) súd ex
offo posudzuje uvedenú časť zmluvy z hľadiska § 37 (resp. § 41) OZ a v ňom obsiahnutých podmienok

pre platnosť právneho úkonu a to slobodu konajúceho, vážnosť právneho úkonu, určitosť právneho
úkonu a zrozumiteľnosť právneho úkonu. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že spotrebiteľské
zmluvy najčastejšie nespĺňajú podmienku určitosti a zrozumiteľnosti. Určitosť právneho úkonu vyžaduje,
aby bol právny úkon jednoznačný čo do obsahu zmluvného dojednania (čo do obsahu práv a povinností),
umožňujúci tento obsah vyložiť na základe výkladových pravidiel. Ak to nie je možné, takýto právny úkon

je možné označiť za neurčitý s dôsledkami jeho absolútnej neplatnosti (resp. absolútnej neplatnosti v
časti). Skutkovou aj právnou otázkou aplikačnej praxe je posúdenie zrozumiteľnosti právneho úkonu.
Právny úkon je nezrozumiteľný, ak nie je možné spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti zistiť, aká bola
vôľa konajúceho. Právna úprava obsahuje výkladové pravidlá právneho úkonu v § 35 ods. 2 a 3 OZ,
podľa ktorého právny úkon treba vykladať podľa jazykového vyjadrenia a vôle toho, kto právny úkon

urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právny úkon tiež nemôže odporovať zákonu,
alebo ho obchádzať a nesmie sa priečiť dobrým mravom (§ 39 OZ).

Uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa mali za následok, že napádané
rozhodnutie nespĺňa požiadavky obsiahnuté v ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p., na riadne odôvodnenie

rozsudku. Ide o procesné pochybenie, v dôsledku ktorého došlo k porušeniu práva žalobkyne
na spravodlivý proces a zároveň k odňatiu jej možnosti konať pred súdom (písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu). Súd prvého
stupňa tým, že svoje rozhodnutie (v časti, v ktorej žalobu zamietol) neodôvodnil vo vzťahu k
preukázanému skutkovému stavu, nedal odpoveď ani na opodstatnenie svojho postupu, na základe

ktorého určil dojednania o zmluvnej pokute v predmetnom dodatku k zmluve za neprijateľné, pričom ich
neprijateľnosť žiadnym konkrétnym spôsobom neodôvodnil.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej
časti a vrátil mu vec na ďalšie konanie podľa ods. 2 cit. ustanovenia.

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní opätovne posúdiť citované dojednanie
o zmluvnej pokute zo všetkých, vyššie uvedených hľadísk, t.j. z hľadiska § 53 ods. 1 OZ, § 54 ods.
4 písm. k) OZ a § 37, § 39 a § 41 OZ. Ak súd dospeje k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,

súd v odôvodnení rozsudku uvedie, v čom nerovnováha v právach a povinnostiach spočíva a ako sa
prejavuje (§ 53 ods. 1 OZ). Súd bude posudzovať dojednanie o zmluvnej pokute aj z hľadiska § 53
ods. 4 písm. k) OZ, t.j. z hľadiska primeranosti dojednanej a uplatnenej zmluvnej pokuty za porušenie
povinnosti žalovanej. Je pravdou, že neprimeranosť zmluvnej pokuty spôsobuje nerovnováhu v právacha povinnostiach zmluvných strán, ale značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán
sa môže prejavovať aj iným spôsobom, tak, ako vyššie odvolací súd uviedol. Tu je priestor na to, aby
súd vyhodnotil, či žalobca skutočne zohľadnil aj časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty a zohľadnil

čas, kedy si žalovaná prestala plniť povinnosti a či tomu prispôsobil aj výšku uplatnenej zmluvnej pokuty
a či zmenami v dodatku (degresívna zmluvná pokuta) odstránila všetky vady, pre ktoré súdy v minulosti
vyhodnotili dohodnutú zmluvnú pokutu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ako to tvrdí žalobca v
žalobe.

Aby súd prvého stupňa mohol posúdiť charakter dojednanej zmluvnej pokuty, je potrebné vypočuť
žalobkyňu k okolnostiam uzavretej dohody o zmluvnej pokute (resp. vyžiadať si písomné stanovisko,
keďže žalobkyňa sa pojednávaní nezúčastňuje) a zisťovať, či zmluvná pokuta 169 eur je dojednaná
pre prípad každého jedného porušenia zmluvy zvlášť (t.j. žalobkyňa účtuje zmluvnú pokutu zvlášť za
uhradenie za službu neskoro, za neuhradenie za službu v plnej výške, teda riadne, za nezotrvanie v
zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov, atď. podľa bodu 2.5 dodatku) alebo je dojednaná za všetky

porušenia povinností žalovaného jedna zmluvná pokuta vo výške 79 eur. Kde v dodatku je uvedené, že
výška zmluvnej pokuty zohľadňuje zľavu pri predaji telefónu, ako to žalobkyňa tvrdí v žalobe. Ďalej nech
žalobkyňa uvedie, prečo je zmluvná pokuta klesajúca len v posledných šiestich mesiacoch viazanosti a
čo bránilo dojednanie klesajúcej zmluvnej pokute od počiatku doby viazanosti. Ak nie je dojednaná jedna
pokuta za všetky porušenia povinností, prečo výška zmluvnej pokuty nezohľadňuje výšku prípadného

čiastočného plnenia za poskytované služby. Prečo výška zmluvnej pokuty nie je v dodatku uvedená
rovnakou veľkosťou písma ako napr. zľavnená kúpna cena za mobilný telefón. Prečo nie je výška
zmluvnej pokuty v posledných šiestich mesiacoch vyjadrená číselne, ale je potrebné ju vypočítavať
spôsobom uvedeným v bode 2.5 dodatku, prípadne zisťovať ďalšie odpovede na otázky, na základe
ktorých súd jednak vyloží časť právneho úkonu o dojednaní zmluvnej pokuty ale aj posúdi, či dojednanie

je, alebo nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, resp. ide, alebo nejde o čiastočne absolútne
neplatný právny úkon. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalobkyne, že v danom prípade
je potrebné prihliadnuť ku skutočnosti, že žalovaná neplatila za služby od počiatku. Účelom vyhlásenia
zmluvnej podmienky za neprijateľnú je to, aby dodávateľ služby upustil od uvádzania dojednaní v
zmluvách, ktoré boli súdom vyhlásené za neplatné a neprijateľné. Aj v tomto prípade, ak súd dospeje k

záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné, neprijateľné, na základe uvedeného nie je možné
priznať právo na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Ak súd dospeje k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, resp. je neprimeraná (uvedie z akého dôvodu), v takom

prípade vo výroku rozsudku vysloví, že konkrétna podmienka je neprijateľná (§ 153 ods. 4 O.s.p.). Súd
je oprávnený a povinný posúdi dojednanie o zmluvnej pokute aj z hľadísk ustanovení § 37, § 39, § 41
OZ, pretože by išlo o absolútnu neplatnosť časti právneho úkonu. V prípade ak súd konštatuje, že právny
úkon je absolútne neplatný (resp. jeho časť), vždy uvedie z akého dôvodu je potrebné považovať právny
úkon za neplatný a v takom prípade nie je potrebné vo výroku rozsudku vysloviť, že konkrétne zmluvné

dojednanie je neprijateľnou podmienkou a preto je neplatné. Pre úplnosť je potrebné dodať, že každý z
vyššieuvedenýchdôvodov budemaťzanásledok,ženároknazaplateniezmluvnejpokutynebudemôcť
byťžalobcovipriznaný.Vprípade,aksúduzavrie,žezmluvajevčastidojednanejzmluvnejpokutyplatná
a neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky (dojednanie o zmluvnej pokute nespôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a zmluvná pokuta

je primeraná), žalobe žalobcu aj v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vyhovie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o náhrade trov prvostupňového aj odvolacieho konania (§
224 ods. 3 O.s.p.).

Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.