Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. november 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/85/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116010988
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3116010988.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Romana
Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému M. Z., pre pokus zločinu
znásilnenia podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 199 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods.
1 písm. c/ Tr. zák. a iné, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 7. novembra 2016, odvolania
obžalovaného M. Z. a prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v neprospech obžalovaného podané

proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 25. augusta 2016, sp. zn. 4T/62/2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania prokurátora a obžalovaného M. Z. zamietajú, pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 25. augusta 2016, sp. zn. 4T/62/2016, bol obžalovaný M.
Z. uznaný za vinného z pokusu zločinu znásilnenia podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 199 ods. 1, 2 písm. b/
Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu so zločinom obmedzovania

osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d/ Tr. zák. a s
prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.
a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 23.03.2016 v čase zhruba o 16.00 hod. v bytovom dome na ulici R. II. XX/XX v V. nad Z. v byte č.
XX sa pokúsil násilím donútiť poškodenú J. A., nar. XX.XX.XXXX, prechodne bytom K. XXX, V. nad Z.,

s ktorou intímne žije zhruba 3 roky, proti jej vôli k súloži a to takým spôsobom, že ju chytil za ruky, hodil
ju na posteľ, priľahol ju, strhol jej rifle a nohavičky a hovoril jej, viem, že to máš rada, iba preto si sem
prišla, so mnou ti to chutí najlepšie, pričom poškodená mu povedala, že to nechce a aktívne sa bránila,
kopala ho, na základe čoho upustil od dokonania súlože, avšak naďalej zostala poškodená páchateľom
priľahnutá na posteli a počas toho sa jej vyhrážal, že živá odtiaľto neodíde, začal ju dusiť pod krkom a
hovoril jej, že nikam nepôjde, povedala mu, že chce ísť na WC, s čím súhlasil, keď sa vracala, tak si

chcela obliecť rifle, pristúpil ku nej, dal jej facku do pravej časti tváre, načo spadla na zem, priložil jej
plastovú pištoľ k hlave a povedal, aby sa zdvihla, opäť ju hodil na posteľ a povedal jej, že tu zostane až
do rána, na čo poškodená povedala, že tu ostať nechce, na čo ju privalil na posteli a povedal, že nikam
nepôjde, po chvíli odišiel do kuchyne a poškodená sa postavila z postele, na čo jej znova dal facku do
pravej časti tváre, v dôsledku čoho spadla na zem, podišiel k nej a povedal vstávaj, vyhodím ťa von
oknom, začal ju ťahať znova do postele, kde ju opätovne priľahol a povedal, že tu ostane až do rána,

pričom z dôvodu strachu sa poškodená pomočila do postele.

Za tieto trestné činy bol obžalovaný M. Z. odsúdený podľa § 199 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm.
l/, n/ Tr. zák., § 37 písm. h/, m/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. a § 39 ods. 1, 2 písm.
a/ Tr. zák. na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere štyri roky, na výkon ktorého bol
podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym

stupňom stráženia.Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest prepadnutia veci a to 1 ks čierna
plastová pištoľ so zásobníkom, ktorej vlastníkom sa v zmysle § 60 ods. 6 Tr. zák. stáva štát.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. obžalovanému M. Z. bolo zároveň uložené aj ochranné ambulantné
protialkoholické liečenie.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť len vo výrokoch o uloženom treste
odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, pretože ho v zákonnej 15-dňovej lehote včas podanými

odvolaniami napadli pre nesprávnosť uvedených výrokov obžalovaný M. Z. a prokurátor Okresnej
prokuratúry Trenčín (ďalej len prokurátor) v neprospech obžalovaného.

Obžalovaný M. Z. vo svojom písomnom odvolaní odôvodnenom prostredníctvom obhajcu, ako aj na
verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, namietal správnosť napadnutého rozsudku vo výroku o treste
odňatia slobody, ktorý s poukazom na spôsob, okolnosti, pohnútku, povahu a závažnosť pokusu

najprísnejšieho trestného činu považoval za neprimerane prísny. Poukazoval na to, že priznal svoju
vinu, úprimne oľutoval čin, že jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli v čase činu významne
zmenšené, že v prípade najprísnejšieho trestného činu znásilnenia išlo len o štádium pokusu v dôsledku
jeho upustenia od ďalšieho konania, že jeho pobyt na slobode pre spoločnosť nie je nebezpečný, že o
jeho riadnom a bezproblémovom zaradení do spoločnosti nemožno pochybovať, keďže riadne pracoval,

nemá asociálne prvky, okrem ambulantného liečenia iniciatívne so snahou riešiť svoju závislosť nastúpil
do resocializačného zariadenia v Koši a začal opäť plánovať spoločný život s bývalou manželkou, pričom
jeho ďalšou významnou motiváciou je aj zdravotný stav jeho XX-ročnej matky, ktorej zistili onkologické
ochorenie.

Vzhľadom na uvedené okolnosti sa domnieval, že na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania, preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a
aby sám uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere neprevyšujúcej 3 roky s podmienečným
odkladom jeho výkonu a so súčasne uloženým probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej
dobe. Súčasne navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Prokurátor v odvolaní podanom v neprospech obžalovaného M. Z. namietal správnosť napadnutého
rozsudku vo výroku o treste odňatia slobody uloženom obžalovanému vo výmere 4 roky, ktorý považoval
za neprimerane mierny a uložený pritom podľa jeho názoru v rozpore s ustanoveniami trestného
zákona upravujúcimi ukladanie trestu. Podľa jeho názoru trest uložený obžalovanému okresným

súdom nezohľadňuje dostatočne násilný charakter spáchanej trestnej činnosti i osobu páchateľa, ktorý
vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie aj za trestný čin ublíženia na zdraví, má sklony k páchaniu
trestnej činnosti. Namietal, že okresný súd priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť uvedenú v
ustanovení § 36 písm. n/ Tr. zák., teda že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným
orgánom. Podľa jeho názoru aplikovanie tejto poľahčujúcej okolnosti v prípade obžalovaného nie je

dôvodné, keďže je založená na aktívnej spolupráci páchateľa pri objasňovaní svojej trestnej činnosti
a vyžaduje si aktívnu účasť páchateľa pri vyšetrovaní trestnej činnosti, pričom je rozhodujúce, do akej
miery páchateľ sám svojím prístupom participuje na objasnení trestnej činnosti. Obžalovaný však v
priebehu celého prípravného konania popieral spáchanie skutku a uvádzal, že celý incident je výmysel
zo strany poškodenej. Namietal tiež mimoriadne zníženie trestu postupom podľa § 39 Tr. zák., pre

aplikáciu ktorého podľa názoru prokurátora neboli splnené dôvody. Poukázal na okolnosti prípadu
spočívajúce v tom, že obžalovaný, napriek jeho priznaniu, sa dopustil násilnej trestnej činnosti, pri
ktorej poškodená utrpela zranenia, ktoré podľa neho neumožňovali mimoriadne zníženie trestu a
rovnako ani pomery obžalovaného ako páchateľa, keďže bol už v minulosti odsúdený aj pre trestný
čin ublíženia na zdraví na nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý neviedol k jeho náprave,

navyše skutku sa dopustil pod vplyvom alkoholu, pričom opilosť si privodil sám napriek vedomosti a
skúsenostiam, že pod vplyvom alkoholu sa môže prejavovať aj neprimeraným agresívnym správaním.
Podľa názoru prokurátora okresným súdom uložený trest vo výmere 4 roky, vzhľadom na uvedené
dôvody, nezohľadňuje dostatočne individuálnu a generálnu prevenciu a nemôže plniť účel v zmysle §
34 Tr. zák.

Na základe uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr.por. zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody uloženom obžalovanému a aby následne za
použitia § 322 ods. 3 Tr. por. uložil obžalovanému M. Z. zákonný a spravodlivý trest.Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní obžalovaného M.
Z., ako aj prokurátora podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa

§ 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaných odvolaní, ktoré mu spolu so spisom boli predložené dňa
26. septembra 2016, vykonal dňa 7. novembra 2016 verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods.
1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť len obžalovaným a prokurátorom napadnutých výrokov
rozsudku o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolania prokurátora a obžalovaného M. Z. nie sú

dôvodné.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania obžalovaného M. Z. ako pokusu zločinu znásilnenia
podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 199 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.
v jednočinnom súbehu so zločinom obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a/ Tr.

zák. s poukazom na § 138 písm. d/ Tr. zák. a s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,
2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák., teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli
byť napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného M. Z. o
vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním) a ktorých správnosť odvolací súd
nemohol preskúmavať, postupoval pri ukladaní trestu odňatia slobody, pri určení druhu a výmery trestu,

ako aj spôsobu jeho výkonu v súlade so zákonom. V posudzovanom prípade boli splnené podmienky
na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody s použitím § 39 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. a trest uložený
obžalovanému M. Z. je primeraný.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v prejednávanom prípade zo spáchaných zbiehajúcich

sa trestných činov je najprísnejšie trestný zločin znásilnenia podľa § 199 Tr. zák., za ktorý v odseku 2
je stanovená trestná sadzba na 7 až 15 rokov odňatia slobody a ktorý vzhľadom na vyrovnaný pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností hrozil aj obžalovanému. V posudzovanom prípade u spáchaného
skutku nedošlo k dokonaniu tohto trestného činu, a to práve v dôsledku upustenia od ďalšieho konania
smerujúceho k dokonaniu činu obžalovaným a konanie obžalovaného M. Z. bolo preto posúdené len ako

pokus zločinu znásilnenia podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 199 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na §
139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. Obžalovanému M. Z. pritom poľahčovalo nielen to, že sa priznal k spáchaniu
trestnej činnosti a že trestné činy úprimne oľutoval, ale aj to, že napomáhal pri objasňovaní trestnej
činnosti príslušným orgánom. Obžalovanému poľahčovali teda dve poľahčujúce okolnosti v zmysle §
36 písm. l/ a písm. n/ Tr. zák., pričom u obžalovaného boli zároveň zistené dve priťažujúce okolnosti

v zmysle § 37 písm. h/, m/ Tr. zák. spočívajúce v tom, že spáchal viac trestných činov a že bol už za
trestný čin odsúdený.

Odvolacísúdzaoberajúcsaargumentáciouprokurátorauvádzanouvodvolanívovzťahuktrestuodňatia
slobody uloženému obžalovanému považuje za potrebné ďalej uviesť, že na jednej strane štát chráni

svoj záujem na ochrane slobody a ľudskej dôstojnosti, ľudského života a zdravia, a to aj za použitia
prísnych sankcií postihujúcich také protiprávne konanie, akého sa dopustil obžalovaný M. Z., v čom sa
prejavuje prvok generálnej prevencie. Na druhej strane Trestný zákon v základných zásadách ukladania
trestov, konkrétne v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák. zakotvuje účel trestu, ktorý má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky

na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov,
pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedeného je zrejmé,
že pri ukladaní trestu je nutné prihliadať nielen na generálnu prevenciu, ale aj individuálnu a trest má
teda spĺňať nielen represívnu funkciu, ale aj prevýchovnú, pričom tieto majú byť vyvážené. Jedným zo
zákonných nástrojov zohľadnenia uvedeného je aj možnosť použitia § 39 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák.,

podľa ktorého môže súd znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom, ak
vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej
sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti
postačuje aj trest kratšieho trvania, ako aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa za pokus trestného činu a
ak vzhľadom na povahu a závažnosť pokusu má súd za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej

týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest
kratšieho trvania.V posudzovanej veci sa okresný súd dôsledne zaoberal vyššie uvedenými skutočnosťami majúcimi
vplyv na potrestanie obžalovaného M. Z., vzal pri tom do úvahy najmä to, že obžalovaný sa priznal k
spáchaniu protiprávnej činnosti v celom rozsahu a napomáhal tak príslušným orgánom pri objasňovaní

trestnej činnosti tým, že svoje priznanie, oľutovanie a napomáhanie potvrdil vyhlásením o vine pred
súdomprvéhostupňa.Uobžalovanéhonebolatedazistenálenjednapoľahčujúcaokolnosťakosamylne
domnieval v odvolaní prokurátor, ale okresným súdom boli správne zistené dve poľahčujúce okolnosti
v zmysle § 36 písm. l/ a písm. n/ Tr. zák. (priznal sa k spáchaniu trestnej činnosti, trestný čin úprimne
oľutoval a tiež napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom).

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. spočívajúca
v napomáhaní pri objasňovaní svojej trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ pomáhal tým orgánom,
ktoré sú určené na objasňovanie trestnej činnosti, teda orgánom činným v trestnom konaní (§ 10 ods. 1
Tr. por.) a súdu (§ 10 ods. 2 Tr. por.), pričom aplikáciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák.,
t.j. že páchateľ napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti, možno priznať aj v

prípade, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie o priznaní viny (§ 257 Tr. por.). Najmä
od 1. januára 2006, kedy nadobudli účinnosť nové trestnoprávne normy, došlo aj k zmene v posudzovaní
obsahu jednotlivých poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Za situácie, kedy došlo k významnému
posilneniu kontradiktórnosti konania pred súdom, keď prakticky ťažisko dokazovania prešlo na konanie
pred súdom, má postoj obžalovaného k tomuto dokazovaniu dôležitý význam. Podľa § 257 ods. 7

Tr.por., ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného prijíma, zároveň vyhlásil, že dokazovanie v
rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Obžalovaný takýmto postupom
umožní "prevziať" výsledky dokazovania z prípravného konania bez toho, aby tieto boli konfrontované
s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný M. Z. tým, že pred súdom urobil
vyhlásenie o vine, podstatne teda uľahčil súdu dokazovanie jeho trestnej činnosti, preto takýto postoj

obžalovaného bolo potrebné pri ukladaní trestu tiež zohľadniť práve pri aplikácii ustanovenia § 39 ods.
1, 2 písm. a/ Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu.

Vzhľadom na povahu i závažnosť pokusu najprísnejšie trestného zločinu znásilnenia a s prihliadnutím
na uvedené poľahčujúce okolnosti i ďalšie okolnosti prípadu, na ktoré vecne správne poukázal v

napadnutom rozsudku okresný súd, má totiž aj odvolací súd za to, že použitie trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom za zločin znásilnenia podľa § 199 Tr. zák. by bolo pre obžalovaného M.
Z. ako páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Za
tejto situácie vyhodnotiť tento postoj obžalovaného iba ako poľahčujúcu okolnosť, spočívajúcu v priznaní
páchateľa, oľutovaní trestného činu, či napomáhaní príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej

činnosti, by bolo podľa názoru odvolacieho súdu nepostačujúce, pretože ide o pomerne výraznejší postoj
ku spáchanej trestnej činnosti.

Okresný súd, vzhľadom na okolnosti dôvodne a vecne správne uvedené v odôvodnení napadnutého
rozsudku, vyvodil preto vecne správny záver, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu

obžalovaného ako páchateľa postačí aj úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere štyri
roky, teda trest odňatia slobody znížený pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom
s použitím § 39 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. a v súlade s ustanovením § 39 ods. 3 písm. d/ Tr. zák.

Úhrnný trest odňatia slobody vo výmere štyri roky uložený obžalovanému M. Z. za tri úmyselné

trestné činy spáchané jedným skutkom so súčasne uloženým trestom prepadnutia veci i ochranným
protialkoholickým liečením ambulantnou formou je trestom primeraným. Zodpovedá všetkým zákonným
hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 Tr. zák., konkrétnej miere závažnosti
spáchaných trestných činov vyplývajúcej z ich povahy a spôsobu spáchania, zisteným poľahčujúcim a
priťažujúcim okolnostiam, ako aj pomerom obžalovaného a možnostiam jeho nápravy z hľadiska účelu

trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie tak, ako na ne poukázal v napadnutom rozsudku okresný
súd,pričomuloženýtrestodňatiaslobodyvtaktostanovenejvýmerejesúčasnedostatočnýmvyjadrením
morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Trest odňatia slobody v rozsahu uloženom obžalovanému M. Z. okresným súdom zodpovedá

podľa zistenia odvolacieho súdu zákonným požiadavkám proporcionality trestu - jeho primeranosti a
spravodlivosti, dostatočne odrádza ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov a
u ostatných členov spoločnosti posilňuje pocit právnej istoty a spravodlivosti, preto môže v dostatočnej
miere plniť funkciu generálnej a individuálnej prevencie trestu.Vecnesprávnyavsúladesustanovením§48ods.2písm.a/Tr.zák.jeajvýrokozaradeníobžalovaného
M. Z. na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom

stráženia.

Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku v prospech a ani
v neprospech obžalovaného M. Z. vo vzťahu k výrokom o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho
výkonu, preto v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného i prokurátora nepovažoval za dôvodné

a neakceptoval ich.

So zreteľom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe
náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolania obžalovaného M. Z.,
ako aj prokurátora v jeho neprospech ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.