Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/110/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714210732
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6714210732.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa

v I.rade G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/XX, XXX XX X., štátny občan SR a navrhovateľa v
II.rade W.. D. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom V..Y. XXXX/XX, XXX XX X., štátny občan SR, obaja zast.
JUDr. Luciou Fabriciusovou, advokátkou, Kuzmányho 7, 974 01 Banská Bystrica proti odporkyni S. N.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V..Y.Č. XXXX/XX, XXX XX X., prechodne bytom G. XX, XXX XX X.,
štátna občianka SR, zast. JUDr. Jánom Vinarčíkom, advokátom,Pod Rybou 5, 974 01 Banská Bystrica
o určenie vlastníckeho práva nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ v I.rade a navrhovateľ v II.rade sú p o v i n n í nahradiť odporkyni trovy konania vo výške
248,82 €, predstavujúce trovy právneho zastúpenia,ktoré sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne
advokátovi odporkyne JUDr. Jánovi Vinarčíkovi, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 23.07.2014 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľov, ktorým žiadali určiť voči odporkyni,
že navrhovateľ v I.rade a navrhovateľ v II.rade sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu so súp.
č. XXXX, postavenom na parcele C-KN č.XXX spolu s pozemkami parc. C-KN č.XXX zastavaná plocha
o výmere XXX C. a parc.č. C-KN č.XXX záhrady o výmere XXX C., nehnuteľností evidovaných na

Okresnom úrade vo X., odbor katastra, obec X., katastrálne územie C., zapísaných na LV č. XXX,
a to navrhovateľ v I.rade o výške spoluvlastníckeho podielu l/4-ina k celku a navrhovateľ v II.rade o
výške spoluvlastníckeho podielu l/4-ina k celku. Zároveň žiadali, aby súd odporkyňu zaviazal zaplatiť
navrhovateľom náhradu trov konania.
Svoj návrh zdôvodnili tým, že navrhovateľ v I.rade na základe Osvedčenia o dedičstve D1077/98,
Dnot 176/98 zo dňa 23.9.1998 sa stal vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo výške l/2-ica k celku k
nehnuteľnosti evidovanej na Okresnom úrade vo Zvolene, odbor katastra, obec X., k.ú. C. zapísanej na

LV č. XXX a to rodinného domu súp. č. XXXX postaveného na parcele C-KN č.XXX spolu s pozemkami
parcela C-KN č.XXX zastavaná plocha o výmere XXX C. a parcely C-KN č.XXX záhrada o výmere XXX
C..NazákladeOsvedčeniaodedičstveD884/98,Dnot131/98zodňal9.10.1998sanavrhovateľ vI.rade
stal vlastníkom zvyšného spoluvlastníckeho podielu vo výške l/2-ica k celku predmetných nehnuteľností.
Na základe darovacej zmluvy zo dňa l5.3.1999 navrhovateľ v I.rade ako výlučný vlastník daroval
spoluvlastnícke podiely k predmetným nehnuteľnostiam do podielového spoluvlastníctva navrhovateľovi
v I.rade ako svojmu synovi vo výške spoluvlastníckeho podielu 3-iny a odporkyni ako svojej neveste

vo výške spoluvlastníckeho podielu l/4-ina. Vklad vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy bol
povolený dňa 30.4.1999 pod č. V XXX/XXXX. Pred uzavretím vyššie uvedenej darovacej zmluvy dňa
l8.l.1999 vyplatila odporkyňa navrhovateľovi v I.rade sumu 200.000 Sk, ktorú fyzicky prevzal navrhovateľ
v II.rade a to ako zálohu na kúpu 1-ice spoluvlastníckeho podielu k rodinnému domu. Pri dohode ovýške kúpnej ceny vychádzali zo znaleckého posudku č.183/1998 znalca I. K. zo dňa 6.9.1998, ktorá
predstavovala celkom sumu 347.110 € ( polovica znaleckej ceny). Z potvrdenia vyplýva, že po doplatení
sumy 147.110 Sk sa odporkyňa stane podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností vo výške 1-ice.

Keďže dohodnutú kúpnu cenu odporkyňa nevyplatila v celej výške, navrhovateľ v I.rade jej previedol
spoluvlastnícky podiel vo výške 1-iny. Dňa l8.1.2002 navrhovateľ v II.rade ako podielový spoluvlastník
vo výške spoluvlastníckeho podielu 3-iny k celku k predmetným nehnuteľnostiam darovacou zmluvou
previedol l/4-inu zo svojho spoluvlastníckeho podielu na odporkyňu, keďže odporkyňa mu vyplatila sumu
147.110 Sk. Vklad vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy bol povolený dňa 6.5.2002 pod

č. V XXX/XXXX. Navrhovateľ v I.rade v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Zvolen č.k.
15C 196/2011, v ktorom sa domáhal od odporkyne vrátenia daru uviedol, že finančné prostriedky mu
odporkyňouvyplatenéboliaprevodspoluvlastníckehopodielunaodporkyňubolpodmienenýzaplatením
kúpnej ceny. Súd žalobu o vrátenie daru zamietol z dôvodov, že darovacia zmluva je absolútne
neplatným právnym úkonom, čo má za následok, že navrhovateľ v I.rade sa nemôže s prihliadnutím
na túto skutočnosť s úspechom domáhať vrátania daru. Konajúci súd neplatnosť darovacej zmluvy

posudzoval podľa ustanovenia § 37 ods.1 a § 39 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že darovacia
zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom pre nedostatok vážnosti a z dôvodu obchádzania
daňových zákonov. Nadobúdací titul darovacej zmluvy spochybnila aj odporkyňa a v tomto konaní
potvrdila, že darovacia zmluva bola uzavretá z dôvodov aby sa obišli daňové zákony, nakoľko pri
darovaní bol nižší poplatok a daň ako pri kúpnej zmluve. Vedomosť odporkyne o simulovanom právnom

úkone, ktorým darovacími zmluvami sa zastieral právny úkon kúpnej zmluvy bola daná od počiatku, čo
vyplýva nielen zo súdnych konaní vedených pred tunajším súdom pod sp.zn. 9C 139/2010, ale tiež,
že aj z listu zo dňa l4.3.2010 adresovaného navrhovateľovi v II.rade, v ktorom odporkyňa potvrdila, že
darovacie zmluvy boli len formálne a že polovicu domu s pozemkom si fakticky len kúpila. Ak právny
úkon trpí vadami vôle (nebol urobený vážne) je absolútne neplatný. Takýto právny úkon postihnutý

absolútnou neplatnosťou nemá za následok vznik zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Ak právnym
úkonom má byť zastretý iný právny úkon platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a sú
splnené všetky jeho náležitosti ( § 4la ods.2 veta prvá OZ). Z toho vyplýva, že ak má byť určitým
právnymúkonom,konkrétneprávnymúkonompredstieraným,resp.urobenýmnaoko(tzv.simulovaným
právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. dissimulovaný právny úkon) je simulovaný právny

úkon pre nedostatok potrebnej vôle subjektov skutočne uzavrieť ako neplatný. V takých prípadoch platí
tento iný tzv. zastieraný právny úkon. Podmienkou však je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli
subjektov a ďalej, že sú u neho splnené i ostatné náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť.
Darovacia zmluva zo dňa l5.3.1999 a darovacia zmluva zo dňa l8.l.2002 nemajú náležitosti iného
právneho úkonu, ktorý by mohol byť platný, napríklad zmluvy kúpnej pre nedostatok písomnej formy,

preto sa na ňu nemožno odvolať. V danom prípade fakticky išlo o simulovaný dvojstranne právny
úkon, ktorým zmluvné strany len predstierali uzatvorenie darovacej zmluvy, pretože v skutočnosti mali
záujem o odplatný prevod vlastníckeho práva, keďže účelom kúpnej zmluvy je prevod vlastníckeho
práva za dohodnutú kúpnu cenu a účelom darovacej zmluvy bezodplatný prevod vlastníckeho práva.
Poukázali tiež na ustanovenie § 132 OZ a ustanovenie § 34 zákona č. 165/1995 Z.z., katastrálny

zákon s ohľadom na nadobudnutie vlastníckeho práva rozhodnutím štátneho orgánu, keď takýmto
štátnym orgánom je súd, ktorý rozsudkom môže určiť vlastnícke právo. Naliehavý právny záujem v
zmysle § 80c O.s.p. preukazovali tým, že postavenie navrhovateľa v I.rade a navrhovateľa v II.rade
bez určenia navrhovaného výroku by bolo neisté, keďže odporkyňa je zapísaná v katastri nehnuteľnosti
ako podielový spoluvlastník spornej nehnuteľnosti a rozhodnutie súdu v tejto otázke je okrem iného aj

podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností s tým, že bez takéhoto určenia súdu
sa navrhovatelia nemôžu domáhať na príslušnom katastri nehnuteľností zmeny v osobe vlastníka ( napr.
rozsudok NS SR zo 6.l2.2012, sp.zn.5Cdo 31/ 2011).

Dňa 2.10.2014 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie odporkyne k žalobe zo dňa 30.9.2014, v

ktorom prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že so žalobou nesúhlasí, nakoľko aj z
vyjadrenia samotných navrhovateľov v žalobnom návrhu vyplýva vôľa zmluvných strán uskutočniť
prevod nehnuteľností, ktorý je nespochybniteľný. Poukázala na rozhodnutie tunajšieho súdu sp.zn.15C
196/2011 zo dňa 6.l2.2012 s tým, že účastníci neuzavreli darovaciu zmluvu, išlo o zastretý právny úkon,
ale uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľností, za ktorý si ona riadne zaplatila

kúpnu cenu v zmysle znaleckého posudku, keď cena a výška podielov, ktoré vyplácala v dvoch splátkach
zodpovedajú polovici hodnoty uvedenej nehnuteľností v zmysle spomenutého znaleckého posudku.
Darovacia zmluva je pre nedostatok vážnosti v zmysle ustanovenia § 37 ods.1 OZ absolútne neplatným
právnym úkonom, a preto nebolo možné domáhať sa vrátenia takéhoto daru z neplatnej zmluvy.Navyše bolo vyslovené aj podozrenie z obchádzania daňového zákona, keďže poplatky za prevod
nehnuteľností boli vyššie ako v prípade darovania. Preto prichádzala do úvahy aj absolútna neplatnosť
z dôvodu § 39 OZ t.j. obchádzania daňových zákonov. Ďalej odporkyňa konštatovala, že vychádzajúc

z charakteru občianskoprávneho vzťahu v súvislosti s predmetným prevodom nehnuteľností vyplýva,
že v danom prípade išlo o tzv. dissimulovaný, zastretý právny úkon vyznačujúci sa tým, že obsahuje
spoločnú vedomú nezhodu vôle a prejavu zmluvných strán, čo sa prejavuje pri dvojstrannom právnom
úkone akým je zmluva tak, že obidve strany po vzájomnej dohode zhodne prejavujú niečo iné, než
v skutočnosti chcú, pričom v danej veci týmto dissimulovaným právnym úkonom bola kúpna zmluva.

Dissimulácia spočíva v tom, že simulovaným právnym úkonom sa zastiera iný právny úkon mienený
vážne. Navrhovatelia aj odporkyňa v danom prípade simulovali darovacie zmluvy. V skutočnosti však
mali na mysli kúpne zmluvy, nakoľko finančné prostriedky za predmet prevodu vyplatené boli, prevod
bol podmienený v obidvoch prípadoch zaplatením kúpnej ceny a prevzatie finančných prostriedkov
navrhovatelia aj potvrdili. Prijatím finančných prostriedkov si účastníci konania určili kúpnu cenu za
nehnuteľnosti, čo potvrdzuje aj samotné vyhlásenie na darovacej zmluve v bode IV. Dôvodom takéhoto

konania bolo obchádzanie daňových zákonov. Dôkazmi vykonanými na súdnom konaní vedenom pred
Okresným súdom Zvolen, č.k. l5C 196/2011, na ktorý sa žalobný návrh odvoláva bolo preukázané, že pri
prevode nehnuteľností sa jednalo o zakrytý právny úkon, ktorý vyjadroval slobodnú, vážnu a neomylnú
vôľu účastníkov zmluvného vzťahu, a taktiež boli splnené všetky náležitosti dissimulovaného právneho
úkonu, t.j. kúpnej ceny tým, že cena za prevod nehnuteľností bola riadne dohodnutá a vyplatená.

Splnením náležitosti dissimulovaného právneho úkonu sa myslí predovšetkým sloboda, vážnosť a
neomylnosť vôle účastníkov zmluvného vzťahu a nie jeho písomná forma, nakoľko v takom prípade by
terminus technicus negotium dissimulatum recipovaný do kontinentálneho právneho systému, ktorého
je právny poriadok SR integrálnou súčasťou, z rímsko-právnej tradície, nebol v teoreticko-právnej rovine
vôbecmožný.Navrhovateľkamázato,žepredmetnážalobajevysloveneúčelováašpekulatívnavsnahe

uspokojiť záujem navrhovateľov o nehnuteľnosť a tým sa bezdôvodne obohatiť a navyše nemá právne,
ani morálne opodstatnenie. Na záver uviedla, že pokiaľ berie do úvahy, že k prevodu nehnuteľností,
ktoré sú predmetom žalobného návrhu došlo v prvom rade vkladom vlastníckeho práva na základe
darovacej zmluvy, kde vklad bol povolený dňa 30.4.1999 pod č. V XXX/XXXX a v druhom rade vkladom
vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy, kde vklad bol povolený dňa 6.5.2002 pod č. V XXX/

XXXX, pričom ako vyplýva zo žalobného návrhu, čo nerozporuje ani odporkyňa právnym titulom prevodu
bol dissimulovaný právny úkon, okrem hore uvádzaných náležitostí je nesporné, že akékoľvek námietky
týkajúce sa predmetného prevodu sú v súčasnosti premlčané, z ktorého dôvodu z právnej opatrnosti
vzniesla voči právu navrhovateľov v I. a II.rade námietku premlčania, pretože toto právo bolo na súde
uplatnené až po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty. Na základe vyššie uvedeného žiadala žalobný

návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 26.11.2014, ktorého sa zúčastnili všetci účastníci konania ako
aj ich právni zástupcovia, pričom súd vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol.

Súd na predmetnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa v I.rade, navrhovateľa v
II.radeaodporkyne,oboznámilsasprednesomprávnejzástupkynenavrhovateľovaprávnejzástupkyne
odporkyne, vykonal listinné dôkazy, ktoré vo fotokópiách doložili do spisu účastníci konania a to
osvedčenie o dedičstve č. k. D 1077/98-15 zo dňa 23.9.1998 z č. 8-10, osvedčenie o dedičstve sp.zn. D
884/98, Dnot 131/98 zo dňa l9.10.1998 z čl.11-l2, výpis z katastra nehnuteľností pre k.ú. C. LV č. XXX zo

dňa l8.l.199, keď zvyšok dátumu nie je čitateľný z čl.13, darovaciu zmluvu zo dňa l5.3.1999 z čl.14-15,
potvrdenie zo dňa 18.1.1999 z čl.l6, znalecký posudok č.183/98 z čl.l7-19, darovaciu zmluvu zo dňa
18.1.2002 z čl.20-22, list zo dňa 14.3.2010 z čl.23-24, výpis z LV č. XXX pre k.ú. C. zo dňa 22.7.2014 z
čl.25-26, výpis z účtu č.1006/90834120/4900 zo dňa 28.2.2002 na meno C. N., zápisnicu o pojednávaní
zo dňa 24.3.2014 sp.zn.l6C 198/2011 a oboznámil sa s obsahom pripojených spisov tunajšieho súdu

9C 139/2010 a 15C 196/2011, pričom zistil tento skutkový stav.
Z výpisu z LV č. XXX zo dňa 18.1.199( zvyšok dátumu nečitateľný) pre okres X., M. X., T..Ú.. C. v
spojení s osvedčením o dedičstve č.k. D 1077/98-15, Dnot 176/98 zo dňa 23.9.1998 a osvedčením
o dedičstve D 884/98, Dnot 131/98 zo dňa 19.10.1998 súd zistil, že na tomto LV Č..XXX bol ako
vlastník vedený v podiele l/2-ica G. N., nar. XX.X.XXXX,Š. XX, na základe rozhodnutia D 884/98, Dnot

131/98-9/99 a v podiele l/2-ica na základe rozhodnutia D 1077/98, Dnot 176/98-10/99 s tým, že ako
majetková podstata je tu uvedená stavba rodinný dom so súp. č. XXXX postavený na parcele č. XXX
ako i parcela č. XXX vo výmere XXX C. zastavané plochy a parcele č. XXX vo výmere XXX C. -
záhrada. Predmetné nehnuteľnosti nadobudol navrhovateľ v I.rade z titulu dedenia po svojom otcoviŠ.P. N., nar. XX.X.XXXX zomrelom dňa X.X.XXXX ako i po svojej matke C. N., nar. B..X.XXXX, zomrelej
X.X.XXXX s tým, že v rámci obidvoch dedičských konaní bola uzavretá medzi dedičmi dohoda o
vyporiadaní dedičstva, keď druhým dedičom bol brat navrhovateľa v I.rade I. N., nar. XX.X.XXXX s tým,

že dedičstvo nadobudol navrhovateľ v I.rade bez povinnosti vyplácať svojho spoludediča z protihodnoty
jeho zákonného dedičského podielu.
Z darovacej zmluvy zo dňa 15.3.1999 súd zistil, že ako darujúci je tu uvedený navrhovateľ v I.rade, ako
obdarovaní sú tu uvedení navrhovateľ v II.rade a odporkyňa. Ohľadne rozhodnutia o vklade je uvedené,
že tento bol povolený dňa 30.4.1999 pod č.V XXX/XX s tým, že predmetom tejto darovacej zmluvy bol

prevodvlastníckehoprávakrodinnémudomuvoX.vk.ú.C.Ô.nauliciV..Y.,D..Č..XXXX/XXsostudňou,
s vedľajšími stavbami (chlievami), s vonkajšími úpravami, s pozemkami parc. č.KN-XXX- zastavané
plochy o výmere XXX C. s domom č.XXXX, parc. č. KN XXX záhrada o výmere XXX C. zapísané na LV
č. XXX pre k.ú. C., ktoré darujúci týmto daroval obdarovaným, T.P. W.. D. N. v 3-inách a neveste S. N. v
1-ine do ich podielového spoluvlastníctva bez tiarch a obdarovaní W.. D. N. a S. N., rod. N. dar od svojho
otca a svokra s vďakou prijali. V článku IV tejto darovacej zmluvy je uvedené, že hodnota nehnuteľností

pre účely poplatkové je 694.219 Sk tak ako ju určil znalec z odvetvia oceňovania nehnuteľností Ján
Drozdík znaleckým posudkom zo dňa 6.9.1998 s tým, že hodnota daru u obdarovaného syna W.. D. N.
je 520.700 Sk a u obdarovanej nevesty S., rod. N. je 173.560 Sk.
Z potvrdenia zo dňa l8.l.1999 súd zistil, že je v ňom uvedené, že dňa l8.1.1999 W.. D. N., nar. XX.X.XXXX
prevzal 200.000 Sk ako zálohu na kúpu rodinného domu na ul. V. Y. XX/XXXX na parcele XXX vo

X.-C., ktorého polovicu nadobudne po doplatení sumy 147.110 Sk dňa 30.4.1999 S. N., rod. N., nar.
XX.X.XXXX. Suma 347.110 Sk je polovica hodnoty vyššie uvedenej nehnuteľnosti v zmysle znaleckého
posudku č.183/98 vypracovaným súdnym znalcom I. K. dňa 6.10.1998 vo Zvolene na celkovú sumu
694.219 Sk. V kolónke odovzdal je uvedená S. N., rod. N., v kolónke prevzal W.. D. N., v kolónke svedok
I. N. a G. N., všetko s nečitateľnými podpismi.

Z výňatku znaleckého posudku č.183/98 znalca I. K. zo dňa 6.9.1998 súd zistil, že predmetom tohto
posudku bolo ocenenie nehnuteľnosti rodinného domu s príslušenstvom v k.ú. C., súp. č. XXXX na
parcele č. XXX, pričom nehnuteľnosť celkom t.j. rodinný dom, plot, studňa, vedľajšie stavby, vonkajšie
úpravy,pozemokatrvaléporastybolaohodnotenánacelkovúsumu694.219Sk,ztoho1-ica347.110Sk.
Z darovacej zmluvy zo dňa 18.1.2002 súd zistil, že bola uzavretá medzi navrhovateľom v II.rade

ako darcom a odporkyňou ako obdarovanou, zavkladovaná pod č. V XXX/XXXX, vklad povolený dňa
6.5.2002, pričom predmetom tejto darovacej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k 1-ine rodinného
domu súp. č. XXXX na ul. V.. Y. Č..XX E. X., mestská časť C.Ô. vrátane záhrady s trvalými porastami,
oplotenia studne, vonkajšími úpravami (prípojka vody, prípojka kanalizácie odkvapový chodník, plotové
vrátka) tak ako boli tieto popísané v priloženom zn.posudku č.3/2002 súdneho znalca Ing. Ivana

Mondočka z 9.1.2002, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k.ú. C. a parcela č. KN XXX zastavaná
plocha o výmere 387 m2 a parcela č.KN XXX-záhrada o výmere XXX C. , resp. stavba rodinný dom, súp.
č.XXXX postavený na parcele č.KN XXX. Obdarovaná vyhlásila, že predmetné nehnuteľnosti od darcu
s vďakou prijíma. V článku III tejto darovacej zmluvy je uvedené, že darca a obdarovaná sa vzájomne
dohodli, že hodnota predmetu daru uvedeného v článku I tejto zmluvy predstavuje 154.347,50 Sk, čo

zodpovedá bežnej cene v mieste a zn.posudku súdneho znalca Ing. Ivana Mondočka č.03/2002 zo dňa
9.1.2002.
Z listu zo dňa l4.3.2010 súd zistil, že ho adresovala odporkyňa navrhovateľovi v II.rade, v ktorom uviedla
okrem iného, že k otázke daru, ktorým bola polovica rodinného domu spolu s pozemkami na adrese ich
trvalého pobytu, bola táto darovacia zmluva len formálnou pre účely daňovej povinnosti na jeho návrh

a že tú polovicu domu spolu s pozemkom si fakticky kúpila, keď jej rodičia zaplatili jeho strýkovi, ktorý
bol jedným z pôvodných spoluvlastníkov 325.000 Sk. Podľa znaleckého posudku, na ktorý odkazuje
darovaciazmluvamalavtomčasedarovanánehnuteľnosťakocelokhodnotu650.000Sk.Okremtohojej
rodičiavjejprospechdorekonštrukciecelejstrechyvrátanekrovuposkytlifinančnúhotovosť250.000Sk,
na rekonštrukciu podpivničených priestorov v hodnote 20.000 Sk, na ďalšiu prístavbu pivnice s terasou

v celkovej hodnote 50.000 Sk. Všetky finančné transakcie financovali jej rodičia z existujúceho bežného
účtu a nie je žiadny problém požiadať o výpisy z jednotlivých čerpaní. Ďalej v liste uviedla, že od svojho
vlastníctva k rodinnému domu neustúpi, je rozhodnutá získať buď celý dom vrátane pozemku alebo
finančnú hotovosť rovnajúcu sa sume, ktorú navrhne vyplatiť.
Z výpisu z LV č.XXX zo dňa 22.7.2014 pre M. X., obec X., T..Ú..C. súd zistil, že v časti A: Majetková

podstata je uvedená stavba rodinný dom so súp. č. XXXX postavený na parcele XXX a parcely registra
C: parcelné č. XXX o výmere XXX C. zastavané plochy a nádvoria a parcela č.XXX o výmere XXX C. -
záhrady a v časti B: Vlastníci a iné oprávnené osoby sú ako vlastník v podieli l/2-ica uvedený D. N., nar.
XX.X.XXXX, titul nadobudnutia darovacia zmluva V XXX/XX -XXX/XX a v podieli spolu 1-ica S. N., rod.N., nar. XX.X.XXXX, titul nadobudnutia v podieli 1-ina darovacia zmluva V XXX/XX-XXX/XX a v podieli
l/4-ina darovacia zmluva V XXX/XX-XXX/XX, v časti C: Ťarchy je uvedené „ bez zápisu“.
Z výpisu z účtu č.10006/90834120/4900 vedeného na meno C. N. zo dňa 28.2.2002, súd okrem iného

zistil, že je tu uvedená účtovná operácia dňa 20.2. označená ako úhrada Mestský úrad Zvolen, prijatá
suma l.189.562 Sk a dňa 2l.2. sú uvedené prevody v počte účtovných operácií 6, 3 x na účet v Slovenskej
sporiteľne, 2 x na účet vo VÚB a l x Tatrabanka a.s. s tým, že sa jedná o sumy 3x 100.000 Sk, 1 x
200.000 Sk , l x 300.562 Sk a l x 389.000 Sk.
Z pripojenej zápisnice o pojednávaní zo dňa 24.3.2014 sp.zn. 16C 198/2011 súd okrem iného zistil, že

ako navrhovateľ je tu uvedený D. N. a ako odporkyňa S. N. v konaní o vrátenie daru, kde navrhovateľ
pri svojom výsluchu okrem iného uviedol, že „otec potom dobrovoľne bez nátlaku daroval jemu 3-iny
a odporkyni l/4-inu, pretože boli manželia s odporkyňou, z čoho on riadne vyplatil za obe časti daň z
darovania a on potom previedol túto 1-inu na odporkyňu, pretože boli stále s odporkyňou manželia, žili
dobre, ako aj preto, že jedného dňa prišla matka odporkyne s plačom, že S. má len l/4-inu rodinného
domu.Malzato,žeuvedenéfinančnéprostriedkynaoknádorodinnéhodomutakakopripojilaodporkyňa

faktúru, strechu rodinného domu ako aj na pivnicu mu dala matka žalovanej. Je pravdou, že všetky
finančné prostriedky boli od rodiny žalovanej, ale všetko musel vybavovať on. Všetko boli dobrovoľné
darovaciezmluvy,nikdynerobilinijakýzastretýprávnyúkon.Jehootecdarovall/4-inuodporkyni,nakoľko
boli manželia s tým, že tam budú spoločne žiť a budú si verní. Tak on na základe dobrých mravov s
jeho manželkou bez nejakého iného dôvodu a už vôbec nie na základe finančných prostriedkov daroval

ďalšiu l/4-inu rodinného domu. Keby chceli uzavrieť kúpnu zmluvu na tento rodinný dom, tak by s jeho
otcom neuzatvárali s osobou jemu blízkou a už vôbec nie s jeho manželkou, pretože znovu uviedol, že
toto 2 x štvrtinové darovanie bolo dobrovoľné.
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu 9C/139/2010 súd zistil, že ako navrhovateľka je tu uvedená S.
N., nar. XX.X.XXXX, ako odporca je uvedený W.. D. N., nar.31.5.1970 s tým, že sa jedná o konanie o

zrušenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktorým navrhovateľka žiadala zrušiť podielové
spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. C. a tieto žiadala
prikázať do svojho výlučného vlastníctva za finančnú náhradu 46.400 €. Toto konanie bolo uznesením
zo dňa 20.l.2012 sp.zn. 9C 139/2010-247 prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na
Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 15C /196/2011 a konania vedeného na Okresnom súde Zvolen pod

sp.zn.l6C 198/2011.
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu l5C 196/2011 súd zistil, že ako navrhovateľ je tu uvedený G. N., nar.
26.9.1946 a ako odporkyňa S. N., nar. 30.7.1975 označenom ako žaloba o vrátenie daru bolo rozhodnuté
rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 6.l2.2012, sp.zn. 15C 196/2011-89, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 24.7.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa l.4.2014, sp.zn.l4Co

94/2013-132,ktorýmI.stupňovýsúdžalobuzamietolaodvolacísúdpotvrdilrozsudokokresnéhosúduvo
výroku, v ktorom žalobu zamietol, keď z odôvodnenia tohto rozsudku okrem iného vyplýva, že podanou
žalobou žalobca žiadal vrátiť dar nehnuteľnosť, ktorú mal na základe darovacej zmluvy zo dňa l5.3.1999
darovaťžalovanejstým,žesajednáo1-inurodinnéhodomuspolu spriľahlýmistavbamiaspozemkami,
ktoré v uvedený deň daroval v 1-ine žalovanej a v 3-inách svojmu synovi. Na pojednávaní dňa 6.l2.2012

žalobca potvrdil, že v skutočnosti mu boli vyplatené finančné prostriedky a teda si žalovaná uvedenú
nehnuteľnosť kúpila. Žalobca uviedol, že peniaze sa vyplácali jeho synovi, pretože tento mal vyplatiť
jeho brata, teda svojho strýka. Súd ďalej konštatoval, že potvrdenie, ktoré žalovaná doložila do spisu,
ale aj samotné vyjadrenia účastníkov konania nielen žalovanej ale aj žalobcu svedčia o tom, že tu
išlo o zastretý právny úkon v zmysle ustanovenia § 41a ods.2 OZ. V skutočnosti účastníci neuzavreli

darovaciu zmluvu, ale kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností, za ktorý si žalovaná
riadne zaplatila kúpnu cenu v zmysle znaleckého posudku tak ako bol vyhotovený. Cena a výšky
podielov, ktoré vyplácala v dvoch splátkach zodpovedajú polovici hodnoty uvedenej nehnuteľnosti v
zmysle už spomínaného znaleckého posudku. Darovacia zmluva je pre nedostatok vážnosti v zmysle
ustanovenia § 37 ods.1 OZ absolútne neplatným právnym úkonom. V skutočnosti tu išlo o kúpnu

zmluvu a nie darovaciu zmluvu. Keďže darovaciu zmluvu súd považuje za absolútne neplatný právny
úkon, nie je možné domáhať sa vrátenia takéhoto daru z neplatnej zmluvy. Navyše bolo vyslovené
účastníkmi konania podozrenia aj z obchádzania zákona a to daňového zákona, kde poplatky za prevod
nehnuteľností boli vyššie ako v prípade darovania. Preto prichádza do úvahy aj absolútna neplatnosť
z dôvodu §39 OZ t.j. obchádzania daňových zákonov. Vzhľadom k týmto skutočnostiam mal súd zato,

že darovacia zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, a k takejto skutočnosti je potrebné
prihliadnuť. Potom sa nemôže žalobca s úspechom domáhať vrátenia daru v zmysle ustanovenia § 630
OZ a súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.Z prednesu právnej zástupkyne navrhovateľov na pojednávaní súd zistil, že sa v celom rozsahu
pridržiava písomného žalobného návrhu s tým, že navrhovatelia sa domáhajú voči odporkyni určenia
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, každý v podiele l/4-ina v pomere k celku z toho

dôvodu, že považujú darovaciu zmluvu zo dňa 15.3.1999 ako aj darovaciu zmluvu zo dňa 18.1.2002 za
absolútne neplatné právne úkony, nakoľko sa jednalo o simulované právne úkony, keďže predmetom
týchto úkonov bol odplatný prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, avšak tieto
právne úkony nespĺňali náležitosti právneho úkonu kúpnej zmluvy, nakoľko tieto neobsahovali kúpnu
cenu. V záverečnej reči uviedla, že trvajú na tom, že bolo preukázané, že bola zo strany navrhovateľov

vôľa previesť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v príslušných podieloch odplatným
spôsobom, ako i nadobudnutie vlastníckeho práva odplatným spôsobom zo strany odporkyne s tým, že
zostranyvšetkýchzúčastnenýchstránbolovyplateniekúpnychcienajpotvrdené.Ztýchtodôvodovtrvali
natom,žedarovaciazmluvazodňa15.3.1999jeneplatnávčastitýkajúcejsaprevoduspoluvlastníckeho
podielu navrhovateľa v I.rade voči odporkyni a takisto darovacia zmluva zo dňa l8.l.2002 je absolútne
neplatná v celom rozsahu s poukazom na ustanovenie § 37 ods.l pre nedostatok vážnosti prejavenej

v týchto zmluvách ohľadne darovania a taktiež s poukazom na ustanovenie § 40 ods.1 Občianskeho
zákonníka pre nedostatok formy.
Z výsluchu navrhovateľa v I.rade na pojednávaní súd zistil, že on sa rozhodol na základe toho, že
bývalá nevesta si neplnila svoje manželské povinnosti tak ako mala, teda robila si čo chcela, nevarila,
neprala, neupratovala, teda nerobila veci tak, ako ich má manželka robiť, keďže on mal zato, že budú

spoločne so synom vychovávať spoločné deti a žiť spolu ako manželia, tak on sa rozhodol zobrať jej ten
podiel na nehnuteľnostiach s tým, že ona zato dala určitý obnos peňazí. Na otázku právnej zástupkyni
navrhovateľov, či si pamätá, že pri uzavretí prvej zmluvy prevzali od odporkyne nejaké peniaze, uviedol,
že myslí, že vtedy doniesla 200.000 Sk, on podpísal čo potrebovali, už si presne na tie okolnosti
nepamätal. Na otázku právnej zástupkyni navrhovateľky, či by previedol ten podiel na nehnuteľnostiach

na odporkyňu v prípade, že by mu tie peňažné prostriedky vtedy nepriniesla, navrhovateľ v I.rade
uviedol, že nie, no možno keby riadne žili so synom potom, tak možno áno, ale to už teraz uviesť
nevedel. Navrhovateľ v I.rade ešte tiež k veci uviedol, že si pamätá, že otec odporkyne v čase, keď
sa navrhovateľ v II.rade a odporkyňa rozvádzali uviedol, že vedia, že sa na tej oprave nepodieľali,
len chcú, aby sa vrátili finančné prostriedky, ktoré ony do toho domu investovali. Podotkol, že sa tam

robili opravy vo väčšom rozsahu, robil sa tam celý plyn, kanalizácia atď., takže do tej rekonštrukcie
boli vložené oveľa väčšie finančné prostriedky ako tie, ktoré tam vložila odporkyňa. Na otázku právnej
zástupkyne odporkyne, či vie uviesť kto vyplatil dedičský podiel jeho brata uviedol, že to vyplatil on, dali
mu 2 x toľko, čo doniesla nevesta. Na otázku právnej zástupkyne odporkyne, či bol prevod vlastníckeho
práva z neho na odporkyňu podmienený zaplatením finančných prostriedkov uviedol, že celé to bolo tak,

že ony si všetko nechávali podpisovať, on to podpisoval „ jedna báseň“, všetko čo bolo treba. Ony si
nedali podpisovať nič a v podstate on je taký, že keď sa rozhodne niečo niekomu darovať, tak to proste
daruje. Na otázku právnej zástupkyne odporkyne, či mu boli vyplatené nejaké finančné prostriedky,
resp. jeho synovi uviedol, že jemu neboli vyplatené ani nevie, že by boli vyplatené synovi. Na otázku
právnej zástupkyne odporkyne, či bola z jeho strany vôľa previesť na odporkyňu predmetný podiel na tej

nehnuteľnosti uviedol, že dali mu niečo podpísať, nejaký papier, keď doniesla bývalá nevesta peniaze,
tak to on podpísal, ale jeho vôľa to nebola. Na otázku právnej zástupkyne navrhovateľov, potom čo mu
bolo predložené k nahliadnutiu potvrdenie zo dňa l8.1.1999 v spise zažurnalizované na čl. l6, či sa vie
vyjadriť k tomu, či prevzal tieto finančné prostriedky, ktoré sú tam uvádzané vo výške 200.000 Sk, nato
uviedol, že o týchto vie, asi ich aj prezval, už si to presne nepamätal.

Z výsluchu navrhovateľa v II.rade súd na pojednávaní zistil, že na základe toho, že bývalá manželka
priniesla sumu 200.000 Sk, v tom čase bol pritom prítomný on, jeho otec a ona, keď sa peniaze
odovzdávali, tak na tom základe jeho otec previedol na ňu podiel vo výške l/4-iny k predmetným
nehnuteľnostiam, teda tieto jej daroval. Keď bývalá manželka priniesla ďalšie finančné prostriedky, tak
zase on jej na základe toho previedol ďalšiu l/4-inu k týmto nehnuteľnostiam. Na otázku súdu, v akej

výške mali byť tieto ďalšie finančné prostriedky poskytnuté odporkyňou, uviedol, že presnú sumu si už
nepamätá, ale tak ako je to zdokumentované v spisovom materiály. Celková suma bola asi 600.000
Sk. On nie je právnik a preto v tom čase neskúmal tie právne úkony, myslí si ale tak ako to tvrdí aj
druhá strana, že by tieto darovacie zmluvy mali byť neplatné a trval na tom, že to prebehlo tak, ako
to popísali, čo nepopiera ani odporkyňa. Na otázku právnej zástupkyne odporkyne, či bol z finančných

prostriedkov, ktoré poskytla odporkyňa tak ako to uviedli na tomto pojednávaní vyplatený podiel na
dedičstve, pokiaľ ide o brata jeho otca, resp. kto vyplatil tento dedičský podiel bratovi jeho otca uviedol,
že si na to už nepamätá a nie je to predmetom tohto konania. Na otázku právnej zástupkyne odporkyne,
či bol prevod vlastníckeho práva v tom podiele z jeho strany voči odporkyni podmienený vyplatenímfinančných prostriedkov uviedol, že áno na základe toho, že vyplatila tú sumu asi l47.000 Sk, tak to on
na ňu previedol. Na otázku právnej zástupkyni odporkyne, či bola z jeho strany vôľa previesť podiel na
predmetných nehnuteľnostiach na odporkyňu uviedol, že áno, keďže dala tie finančné prostriedky. Ešte

dodal, že v podstate bol k tomu donútený, keďže prišla za ním matka odporkyne a naliehala na neho,
pretože dala na to finančné prostriedky, tak by mala mať polovicu domu.
Z výsluchu odporkyne na pojednávaní súd zistil, že trvá na tom, že žaloby navrhovateľov sú účelové a
špekulatívne so snahou získať nehnuteľnosti a obohatiť sa jej majetkom. Trvala na tom, že zo strany
navrhovateľov bolo ich vôľou previesť nehnuteľnosti na ňu, pričom ony sami určili, že to bude formou

darovacej zmluvy. Poukázala nato, že tieto skutočnosti vyplývajú aj zo zápisnice z pojednávania medzi
účastníkmi v právnej veci l6C 198/2011 zo dňa 24.3.2014. Navrhovatelia jej tvrdili, že v rámci rodiny
nie je právne možné, aby bolo to prevádzané kúpnou zmluvou ale iba darovacou zmluvou, ona si to
nezisťovala, dôverovala v tom čase im, že nebude pripravená o majetok, ale napriek tomu l8.1.1999
uzavreli predbežnú dohodu, z ktorej vyplývalo, že im vyplatila sumu 200.000 Sk na kúpu rodinného
domu,čonavrhovateliaaninespochybňujú.Všetko,čonavrhovateľomvyplatilaboloposkytnutézpeňazí

jej rodičov. Poukázala na pojednávaní doložený bankový výpis, z ktorého vyplýva, že 2l.2.2002 jej otec
Milan Grečo previedol na účet sumu 589.000 Sk, na základe čoho potom navrhovateľ v II.rade previedol
jej aj tú ďalšiu 1-inu k predmetnému rodinnému domu. Z tejto sumy bola okrem iného vyplatená aj
oprava strechy vo výške 225.857,90 Sk, výmena okien na rodinnom dome vo výške 73.109,30 Sk,
oprava pivnice 48.580 Sk a výmena podláh v 3 miestnostiach 30.000 Sk. Trvala na tom, že sa cíti byť

spoluvlastníčkou predmetného rodinného domu a tvrdenia navrhovateľov považuje za nemorálne a v
rozpore so zákonom.
Z prednesu právnej zástupkyne odporkyne na pojednávaní súd zistil, že sa v celom rozsahu pridržiavala
písomných vyjadrení uvedených vo vyjadrení k žalobnému návrhu a nad rámec toho ešte k veci uviedla,
že odporkyňa vyplatila navrhovateľom postupne väčšiu sumu, než len pôvodne dohodnutých 347.110

Sk, pričom tieto finančné prostriedky získala darom od svojho otca, ktorý predal pozemky Mestskému
úradu vo Zvolene za vyše l.mil. Sk. Otec odporkyne tieto finančné prostriedky rovnakým dielom daroval
obidvom dcéram po vyše 500.000 Sk, prvý prevod na sumu vo výške 389.000 Sk bol odporkyni
jej otcom uskutočnený dňa 2l.2.2002 na účet Tatrabanky a druhý prevod z rovnakého dňa 2l.2.2002
vykonal otec odporkyne na jej účet vo VÚB a.s. vo výške 200.000 Sk. Z týchto peňazí odporkyňa

uhradila faktúry na rekonštrukciu rodinného domu, teda dotknutej nehnuteľnosti, ktorá je predmetom
sporu, pričom finančné prostriedky boli použité na vyplatenie plastových okien vo výške 73.109,30
Sk, na opravu strechy rodinného domu vo výške 225.857,90 Sk, opravu pivnice vo výške 48.590 Sk
t.j., že v roku 2002 odporkyňa doplatila navrhovateľovi v II.rade finančné prostriedky do celej hodnoty
polovice spoluvlastníckeho podielu k rodinnému domu, čo bolo základnou podmienkou prevodu 2/4-

ín spoluvlastníckeho podielu. Z uvedeného teda vyplýva, že si odporkyňa reálne dar v podiele 2/4-iny
odkúpila,čobolajednoznačnevôľa,resp.podmienkadarcovtaknavrhovateľavI.radeakoinavrhovateľa
v II.rade. Poukázala tiež na vyjadrenie navrhovateľa v II.rade, keď pri svojej výpovedi na pojednávaní
v konaní 9C 139/2010 dňa 8.3.2011 mal na strane 4 zápisnice uviesť, že so zrušením podielového
spoluvlastníctva súhlasí a navrhuje nehnuteľnosť prikázať do jeho výlučného vlastníctva s tým, že je

ochotný navrhovateľku vyplatiť čiastkou za jej podiel vo výške 6.600 € s tým, že finančné prostriedky
na takúto výplatu má k dispozícií s tým, že ak by sa preukázalo, že všeobecná cena nehnuteľností je
vyššia, tak si príslušnú finančnú úhradu na vyplatenie navrhovateľky zabezpečí. Až následne začal robiť
kroky, aby získal bezdôvodne polovicu rodinného domu, čo mu vôbec nepatrí. Z vyjadrení samotných
navrhovateľov jednoznačne vyplýva vôľa zmluvných strán previesť nehnuteľnosti za odplatu, ktorá bola

jasne určená, akceptovaná aj prijatá. Účastníci konania v danom prípade simulovali darovacie zmluvy,
v skutočnosti mali na mysli kúpne zmluvy, nakoľko finančné prostriedky za predmet prevodu vyplatené
boli, prevod bol podmienený v obidvoch prípadoch zaplatením kúpnej ceny a prevzatie finančných
prostriedkov navrhovateľ v I.rade ako aj navrhovateľ v II.rade riadne potvrdili, pričom prijatím finančných
prostriedkov účastníci konania určili kúpnu zmluvu za nehnuteľnosti. Jednalo sa o zakrytý právny úkon,

ktorý vyjadroval slobodnú, vážnu, neomylnú vôľu účastníkov zmluvného vzťahu a boli tiež splnené
všetkynáležitostidissimulovaného právnehoúkonut.j.kúpnejzmluvy,keďcenazaprevodnehnuteľnosti
bola riadne dohodnutá a vyplatená. Pre prípad úspechu si uplatnili trovy konania. Právna zástupkyne
odporkyne ešte uviedla, že konanie vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 16C 198/2011 bolo prerušené
do skončenia konania vo veci 10C 110/2014, s čím však odporkyňa nesúhlasila a preto proti tomuto

uzneseniu bolo podané z ich strany odvolanie a zrejme z tohto dôvodu je momentálne spis na Krajskom
súde v Banskej Bystrici. Predmetom tohto konania je žaloba o vrátenie daru, ktorú podával navrhovateľ v
II.radevočiodporkyniatýkasatejdruhejdarovacejzmluvy.Právnazástupkyňaodporkynepreprípad,žeby súd nemal dostatočne preukázané, že predmetné finančné prostriedky na rekonštrukciu rodinného
domu boli poskytnuté zo strany rodičov odporkyne, navrhla ich vypočuť ako svedkov.

Podľa § 80 písm.c) Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „ O.s.p.“) návrhom na začatie konania
možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § l00 ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „ OZ“) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak

sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § l00 ods.2 OZ premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je
dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 37 ods.1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je

neplatný.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40 ods.1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

Podľa § 41a ods.2 OZ, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to
zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu
sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,

že návrh navrhovateľov je v celom rozsahu nedôvodný.
Podaným návrhom sa navrhovatelia domáhali určenia vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam v tam uvedených spoluvlastníckych podieloch v pomere k celku. Jednalo sa teda o
určovaciu žalobu, v rámci ktorej jej povinnosťou navrhovateľa preukázať, či má naliehavý právny záujem
na takomto určení. Súd sa zaoberal skúmaním otázky naliehavosti právneho záujmu navrhovateľov

na danom určení, pričom ustálil, že naliehavý právny záujem zo strany navrhovateľov bol preukázaný,
nakoľkonavrhovateliatvrdili,žeodporkyňa,ktorájevsúčasnostizapísanáakopodielováspoluvlastníčka
na predmetných nehnuteľnostiach v LV, tieto svoje spoluvlastnícke podiely nadobudla na základe
absolútne neplatných právnych úkonov od navrhovateľov, a preto mali navrhovatelia zato, že k prevodu
vlastníckych práv na odporkyňu nemohlo dôjsť a navrhovateľ v I.rade ako i navrhovateľ v II.rade sú

v príslušných spoluvlastníckych podieloch stále vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Z toho podľa
názoru súdu vyplýva, že určovacou žalobou sa navrhovatelia snažili dosiahnuť zhodu medzi skutočným
stavomastavomzapísanýmvkatastrinehnuteľností,pričomvtakomprípadejenaliehavýprávnyzáujem
na určení vlastníckeho práva vždy daný. Súd sa teda stotožnil s právnym názorom navrhovateľov, že bez
požadovaného určenia by bolo právo navrhovateľov ohrozené, resp. by ich postavenie bolo neisté, keď

bez požadovaného určenia súdu by sa navrhovatelia nemohli domáhať na príslušnom katastri zmeny v
osobe vlastníka ( rozsudok NS SR zo dňa 6.l2.2012 sp.zn. 5Cdo 31/2011).
Odporkyňa vzniesla v podanom písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu námietku premlčania s
poukazom nato, že k prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam došlo na základe
darovacích zmlúv, ktorých vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 30.4.1999, resp. dňa

6.5.2002, čiže s poukazom nato, že právo bolo na súde uplatnené až po uplynutí 3-ročnej premlčacej
lehoty vzniesla z opatrnosti voči právu navrhovateľov námietku premlčania. Súd si však tento právny
názor odporkyne ohľadne námietky premlčania neosvojil, keďže tak ako bolo už vyššie uvedené,
navrhovatelia sa domáhali určenia svojho vlastníckeho práva v rozsahu uvedených spoluvlastníckych
podieloch z dôvodu, že odporkyňa nadobudla tieto svoje spoluvlastnícke podiely na predmetných

nehnuteľnostiach na základe absolútne neplatných právnych úkonov. Súd teda poukazuje nato, že
premlčaniuvzmysle vyššiecitovanýchustanoveníObčianskehozákonníkapodliehajúvšetkymajetkové
práva s výnimkou vlastníckeho práva, v spojení s dôsledkami súvisiacimi s absolútnou neplatnosťou
právneho úkonu, ktorá je v zásade časovo neobmedzená na rozdiel od relatívnej neplatnosti právneho
úkonu, pri ktorej sa právo jej dovolať premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že tak darovacia zmluva zo dňa l5.3.1999, ktorej vklad
bol povolený pod č. V 659/99, ako i darovacia zmluva zo dňa l8.1.2002, ktorej vklad bol povolený pod č.
V 117/2002 sú neplatné právne úkony z dôvodu, že sa v obidvoch prípadoch jednalo o zastreté právne
úkony, čiže úkony simulované, keďže tu absentovala vôľa účastníkov týchto úkonov, keď podstatoudarovacej zmluvy je bezodplatný prevod vlastníckeho práva. V súdenej veci má súd zato, že došlo k
platnému uzavretiu kúpnych zmlúv,(u darovacej zmluvy zo dňa 15.3.1999 v časti medzi navrhovateľom v
I.rade a odporkyňou), nakoľko predmetom plnenia predmetných zmlúv bol odplatný prevod vlastníckeho

práva v určených spoluvlastníckych podieloch k pomere celku k predmetným nehnuteľnostiam, a teda
má platiť tento nezastretý (dissimulovaný) právny úkon, ktorý zodpovedal vôli účastníkov a zároveň boli
splnené všetky jeho podstatné náležitosti, t.j. dohoda o predmete plnenia-špecifikácia nehnuteľností
a určenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu k predmetným nehnuteľnostiam, ktorý bol predmetom
prevodu, ako i dohoda o výške kúpnej ceny. Tieto skutočnosti mal súd preukázané tak z obidvoch

predmetných darovacích zmlúv, z potvrdenia zo dňa 18.1.1999 a v neposlednom rade tieto skutočnosti
potvrdili v podstate zhodne všetci účastníci konania pri svojich výsluchoch pred súdom na pojednávaní,
a tiež sú zrejmé zo samotného žalobného návrhu podaného navrhovateľmi. Pokiaľ ide o námietku
navrhovateľov, že dohoda o kúpnych cenách nebola dojednaná písomne, a preto právne úkony kúpnych
zmlúv nie sú perfektné a sú tiež neplatné, súd zastáva názor, že takýto výklad ustanovenia § 41a
ods.2 OZ by bol príliš formalistický a v zásade nikdy by nemohlo dôjsť k naplneniu jeho obsahu, keďže

je zrejmé, že pokiaľ chceli zmluvné strany zastierať kúpnu zmluvu darovacou zmluvou, nemohli do
jej textu priamo poňať dohodu o výške kúpnej ceny, avšak tak z uvedeného písomného potvrdenia
zo dňa l8.1.1999, ako i z výsluchu účastníkov jednoznačne vyplýva, že vôľou účastníkov bolo, aby
odporkyňa nadobudla spoluvlastnícky podiel l/2-ica v pomere k celku na predmetných nehnuteľnostiach
po zaplatení sumy 347.110 Sk, čo predstavovalo polovicu hodnoty predmetných nehnuteľností v zmysle

tam citovaného zn.posudku, ktorým boli tieto nehnuteľnosti ocenené, pričom kúpna zmluva bola
dojednaná a aj vyplatená.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietol z dôvodu,
že navrhovatelia svoje tvrdené vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v požadovaných
podieloch voči odporkyni nepreukázali.

Súd nevykonal dokazovanie výsluchom rodičov odporkyne, tak ako to navrhla na pojednávaní právna
zástupkyňa odporkyne, ktorí sa mali vyjadriť k tomu, že predmetné finančné prostriedky na rekonštrukciu
rodinného domu boli poskytnuté zo strany rodičov odporkyne, a to jednak z dôvodu, že tieto skutočnosti
v zásade medzi účastníkmi ani neboli sporné a navyše súd otázku, či odporkyňa ešte poskytla ďalšie
finančné prostriedky na rekonštrukciu nehnuteľnosti považoval v tomto konaní za právne irelevantnú.

Podľa § l42 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods.1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Odporkyňa si prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnila právo na náhradu trov konania
v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 30.9.2014 a následne tieto trovy vyčíslili podaním zo dňa
27.11.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 1.12.2014, keď z pripojenej poštovej obálky vyplýva,

že táto zásielka bola daná na poštovú prepravu dňa 28.11.2014, pričom trovy konania predstavujúce
trovy právneho zastúpenia si uplatnili v celkovej výške l.814,36 € a to za 3 úkony právnej služby, každý
vo výške 579,25 € s tým, že pri vyčísľovaní trov vychádzali z hodnoty predmetu sporu, t.j. polovice
spoluvlastníckeho podielu nehnuteľností, ktorá má byť vo výške 79.500 € v zmysle vypracovaného
znaleckého posudku znalkyne Ing. Adriany Lelkovej č.19/2011 v konaní vedeného na tunajšom súde pod

sp.zn. 9C 139/10, náhradu za cestovné osobným motorovým vozidlom ŠPZ BB-907 DL s priemernou
spotrebou 6,7 l na 100 km, pri cene benzínu za jeden liter 1,439 € vo výške 12,29 €, náhradu za stratu
času 3 x l3,40 € vo výške 40,20 € a 3 x režijný paušál po 8,04 € spolu 24,l2 €.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku. Nakoľko súd návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietol, má odporkyňa nárok
na náhradu trov konania v zásade v plnej výške. Pri určení výšky trov právneho zastúpenia vychádzal
súd zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 1/13-iny výpočtového
základu, teda základná sadzba tarifnej odmeny pre rok 2014 predstavovala sumu 6l,87 € v súlade s §
11 ods.1 písm.a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb ( ďalej len „ vyhláška“). Súd priznal odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia za
tieto úkony právnej služby:
1./ prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 13a ods.1 písm.a) vyhlášky vo výške 6l,87 € a náhrada podľa
§ 16 ods.3 vyhlášky vo výške 8,04 €,2./ vyjadrenie k žalobe zo dňa 30.9.2014 podľa § 13a ods.1 písm.c) vyhlášky vo výške 6l,87 € a náhrada
podľa § l6 ods.3 vyhlášky vo výške 8,04 €,
3./ zastúpenie na pojednávaní dňa 26.11.2014 podľa § 13a ods.1 písm.d) vyhlášky vo výške 6l,87 € a

náhradapodľa§16ods.3vyhláškyvovýške8,04€,spolutaksúdpriznalodporkynináhradutrovkonania
z titulu úkonov právnej služby a režijného paušálu v celkovej výške 209,73 €. Taktiež súd odporcovi
priznal náhradu cestovného v ním uplatnenej výške l2,29 €, hoci právny zástupca odporkyne nedoložil
ako prílohu technický preukaz k predmetnému motorovému vozidlu, z ktorého by bolo možné právnym
zástupcom odporkyne tvrdené údaje overiť, a taktiež priznal odporkyni náhradu trov konania z titulu

náhrady straty času v zmysle § l7 ods.1 vyhlášky, avšak len vo výške 26,80 € za dve začaté polhodiny
á= l3,40 € za cestu na pojednávanie Banská Bystrica -Zvolen a späť. Spolu tak súd priznal odporkyni
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 248,82 €.
Súd sa nestotožnil s názorom právneho zástupcu odporkyne, že hodnota jedného úkonu právnej služby
je 579,25 €, keď mal zato, že sa jednalo o určovaciu žalobu, pri ktorej by sa malo vychádzať z hodnoty
neurčitej, teda že hodnotu veci, resp. práva nie je možné v peniazoch vyjadriť, analogicky aj s odkazom

na prílohu sadzobník a súdnych poplatkov, časť I, položka 1 písm.b), v zmysle ktorého sa z návrhu na
začatie konania o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je vyberá poplatok vo výške 99,50
€, čiže je stanovená sadzba v tom zmysle, že nie je možné predmet konania oceniť peniazmi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vecic) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.