Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/128/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210212177
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7210212177.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: Mesto Košice - Mestská polícia
Košice, Trieda SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135, proti povinnému: W. A., nar. XX.XX.XXXX, X. X,
G., zastúpený opatrovníkom V. A., nar. XX.XX.XXXX, X.Á. X, G., pre vymoženie 16,- eur s prísl. a trov
exekúcievkonanívedenompredsúdnymexekútoromJUDr.VierouUhríkovou,sosídlomExekútorského
úradu v Košiciach, Letná 40, o odvolaní opatrovníka povinného proti uzneseniu Okresného súdu Košice

II zo dňa 20.11.2014 č.k. 38Er/1479/2010-15, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II uznesením zo dňa 20.11.2014 č.k. 38Er/1479/2010-15 zamietol návrh povinného
na zastavenie exekúcie a v ňom uviedol, že dňa 12.06.2014 bol súdu doručený návrh opatrovníka
povinného na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil tým, že povinný je zbavený svojprávnosti v plnom

rozsahu, je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 102,30 eur a nemá žiadny iný príjem ani žiadny
majetok. Povinný je od 04.03.2013 na liečení na Psychiatrickej liečebni v A.. Súd citoval ust. § 57 ods.
1, 2 a 3 zákona č. 233/1995 Z.z. a pokračoval tým, že ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne
vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez zreteľa na to, či to účastník konania
navrhol. Na rozdiel od toho, podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sú iné dôvody, ako uvedené
v ods. 1, súd má iba možnosť exekúciu zastaviť. Treba rozlišovať aj to, či dochádza k zastaveniu

exekúcieakocelkualeboibačiastočne(§57ods.3Exekučnéhoporiadku).Opatrovníkvosvojomnávrhu
na zastavenie exekúcie poukázal na nesvojprávnosť a nepriaznivú majetkovú situáciu povinného a z
tohto titulu žiada exekúciu zastaviť. K tomu súd uvádza, že súd má možnosť podľa ust. § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastaviť, ak majetok povinného nepostačuje ani na úhradu
trov exekúcie. Zastavenie exekúcie z tohto dôvodu pritom vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého
účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale najmä uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade

zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie
iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu
trov exekúcie. Existencia nedostatku majetku povinného pritom musí byť podložená šetrením súdneho
exekútora. Exekučný súd zároveň nie je viazaný rozhodnutím v inej veci, že povinný je nemajetný.

Z uvedeného vyplýva, že do kompetencie exekučného súdu nespadá posudzovanie majetkových

pomerov povinného. To je úlohou súdneho exekútora, ktorý v priebehu exekučného konania pri výbere
toho najvhodnejšieho spôsobu vykonania exekúcie preveruje aj majetkové pomery povinných. Pokiaľ
dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, podá na súd podnet
na zastavenie exekúcie z tohto dôvodu a súd sa ním bude zaoberať. V danom prípade obmedzenie, či
pozbavenie spôsobilosti na právne úkony nie je na ujmu povinnému, nakoľko je v exekučnom konaní
zastúpený opatrovníkom. Na základe vyššie citovanej právnej úpravy a skutkového stavu súd rozhodol

tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie opatrovník povinného a v ňom uviedol,
že Exekučný poriadok nevylučuje zákonnú možnosť povinného podať podnet na zastavenie exekúcie
pre jeho nemajetnosť priamo exekučnému súdu, ktorý ale v tomto prípade jeho návrh na zastavenie

exekúcie nesprávne posúdil, nakoľko nevzal do úvahy, že povinný je pozbavený spôsobilosti na právne
úkony a je umiestnený v Psychiatrickej liečebni v A. a nie je predpoklad zlepšenia jeho zdravotného
stavu. Povinný je poberateľom len invalidného dôchodku vo výške 102,30 eur mesačne, čo nie je ani
výška životného minima, a preto nie je možné vykonávať zrážky z tohto dôchodku Sociálnou poisťovňou.
Okrem toho povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorového, ani prípojného vozidla a nevlastní

žiaden nehnuteľný majetok ani hnuteľný majetok vyššej hodnoty, z predaja ktorého by bolo možné
splatiť pohľadávku exekučného konania. Záverom opatrovník povinného navrhuje uznesenie zo dňa
20.11.2014 č.k. 38Er/1479/2010-15 zrušiť a exekučné konanie proti povinnému W.P. A. na vymoženie
sumy 16,- eur zastaviť.

Oprávnený v liste zo dňa 22.01.2015 uviedol, že netrvá na vymáhaní sumy 16,- eur od povinného, avšak

žiada, aby nebol zaviazaný k úhrade trov konania.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal uznesenie súdu prvého
stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a dospel k záveru, že
nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie, ani na jeho zmenu, preto ho podľa § 221 ods. 1 písm. h)

O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Dňa09.05.2014bolasúdnemuexekútorovidoručenážiadosťpovinnéhonazastavenieexekúcie,vktorej
opatrovník povinného okrem iného uviedol, že povinný poberá invalidný dôchodok vo výške 102,30
eur a nemá žiaden iný finančný príjem ani majetok. Uvedenú žiadosť - návrh na zastavenie exekúcie,
následne súdny exekútor dňa 12.06.2014 odstúpil prvostupňovému súdu. Z citovaného ust. § 57 ods.
1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. vyplýva, že ak je splnená podmienka nemajetnosti povinného, súd

obligatórne zastavuje exekúciu. Je teda logické, že predtým musí splnenie tejto podmienky skúmať,
nakoľko návrh na zastavenie exekúcie je takým úkonom povinného, o ktorom súd musí konať a
rozhodnúť. Prvostupňový súd však v tomto smere nevyvinul žiadnu iniciatívu, ale obmedzil sa len na
konštatovanie, že do kompetencie exekučného súdu nespadá posudzovanie majetkových pomerov
povinného, nakoľko to je úloha súdneho exekútora. A práve tu - pri zisťovaní skutkového stavu,

prvostupňový súd pochybil. Totiž ak dospel k záveru, že nemajetnosť povinného je potrebné preukázať
šetrením súdneho exekútora v rámci exekúcie a že exekučný súd nie je subjektom oprávneným na
skúmanie majetkových pomerov povinného, nakoľko takéto skúmanie má prebehnúť pred súdnym
exekútorom, bol povinný predložené vyjadrenie povinného, že sa nachádza v nepriaznivej finančnej
situácii preveriť u súdneho exekútora. Vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od udelenia poverenia na

vykonanie exekúcie do rozhodnutia prvostupňového súdu o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie
(4 roky), mal súdny exekútor dosť priestoru na skúmanie majetkových pomerov povinného, na ich
vyhodnotenie a na základe takto zisteného skutkového stavu mal oznámiť súdu na jeho žiadosť jeho
výsledok, prípadne sám podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, ak na to bol
dôvod.

V danom prípade je teda záver odvolacieho súdu taký, že prvostupňový súd nepostupoval dôsledne,
nakoľko rozhodol bez toho, aby sa presvedčil, ako boli prešetrené majetkové pomery povinného od
začiatku exekúcie, a preto ani nemohol zhodnotiť, či povinný má, resp. nemá dostatok majetku na
uspokojenie pohľadávky oprávneného. Prvostupňový súd nezistil dôsledne skutkový stav a tvrdeniami

povinného sa dostatočne nezaoberal. Na tomto základe preto podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. Krajský
súd v Košiciach uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa 20.11.2014 č.k. 38Er/1479/2010-15 zrušuje
a vec mu vracia na ďalšie konanie, v ktorom okresný súd preskúma opodstatnenosť námietok povinného
tak, aby mal riadne zistený skutkový stav veci a následne posúdi, či je na strane povinného splnená
podmienka nemajetnosti.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania tak, ako to
vyplýva z ust. § 224 ods. 3 O.s.p.Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004

Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.