Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. september 2016

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 11C/281/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513210488
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Blahutiaková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2016:1513210488.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Monikou Blahutiakovou v právnej veci žalobcu: TRI-Limited

s.r.o., IČO: 47 244 151, Dlhá 372/43, 931 01 Šamorín proti žalovanému: W. E., nar. XX.X.XXXX, bytom
F. XX, XXX XX J., právne zastúpenému JUDr. Ludevítom Rabayom, advokátom, Krížna 17D, 811 07
Bratislava, o náhradu škody 715,32 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca W. T. žiadala, aby súd v skrátenom konaní uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu
715,32 Eur spolu s úrokom z omeškania 8,75% ročne od 2.1.2013 až do zaplatenia a nahradiť mu

trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku. V žalobe uviedol, že je výlučným vlastníkom
motorového vozidla zn. NISSAN PRIMERA, rok výroby 31.3.2000, ŠPZ K. striebornej metalízy, ktoré
okrem vlastníka vozidla užíval s jeho súhlasom aj oprávnený držiteľ vozidla, syn žalobcu I.. I. T., nar.
XX.X.XXXX. Tento oprávnený držiteľ vozidla viedol motorové vozidlo aj dňa 14.6.2012. Na križovatke
Jantárová/Rusovská cesta v smere na Námestie Hraničiarovv Bratislave v uvedený deň o 16,15 hod do
vozidlažalobcustojacehonakrižovatkezozadunarazilžalovaný,vodičmotorovéhovozidlaMAZDAev.č.
J..Vzhľadomnazhoduúčastníkovdopravnejnehodyvotázkevinynastranežalovaného,došlokdohode

o dobrovoľnej náhrade škody z povinného zmluvného poistenia žalovaného, ktoré malo byť uzavreté
so spoločnosťou AXA pojišťovňa, a.s. Žalobca ďalej tvrdil, že podľa faktúry č. XXXXXXX, vystavenej
autoservisom v sume 2.220,32 Eur, mu vznikla v tejto sume škoda, ktorá mu nebola v žalovanej
sume uhradená. Žalovaný poskytol žalobcovi Oznámenie o vzniku škodovej udalosti, kde okrem iného
deklaroval vinu na spôsobení škody a uzavretie povinného zmluvného poistenia. Žalobca bol 27.9.2012
poisťovňou AXA pojišťovňa, a.s. písomne informovaný o vybavení nároku na náhradu škody tak, že
nárok sa bez náhrady odkladá, keďže žalovaný nemá so spoločnosťou dohodnuté zmluvné poistenie

zodpovednosti za škodu. Z poverenia Slovenskej kancelárie poisťovateľov bola dňa 2.1.2013 žalobcovi
poukázaná suma 1.508,11 Eur titulom náhrady škody z vyššie označenej škodovej udalosti, teda o sumu
712,02 Eur menej oproti sume vyúčtovanej faktúrou vystavenou autoservisom. Žalovaný bol výzvou zo
dňa 18.3.2013 vyzvaný na dobrovoľnú úhradu náhrady škody v žalovanej sume. Túto však žalobcovi
neuhradil. Žalobca právne argumentoval ustanovením § 420 a nasl. v spojení s ustanovením § 427
Občianskeho zákonníka. Dôkazne argumentoval osvedčením o evidencii č. D. XXXXXX, oznámením
o vzniku škodovej udalosti zo dňa 14.6.2012, oznámením AXA pojišťovna a.s. o vybavení nároku na

náhradu škody zo škodovej udalosti č. XX.XXXXX.XXXXXXX zo dňa 27.9.2012, oznámením Allianz -
Slovenskej poisťovne, a.s. zo dňa 2.1.2013, faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 29.6.2012, vystavenou G. T. -
servis, IČO 17 526 477, korešpondenciou medzi stranami smerujúcou k mimosúdnej dohode o predmete
sporu, ktoré pripojil k žalobe.2. Konajúci súd vo veci rozhodol dňa 28.5.2013 platobným rozkazom 27Ro/1079/2013-24, ktorým uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 715,32 Eur spolu s požadovaným príslušenstvom. Proti

predmetnémuplatobnémurozkazupodalžalovanýodpor.Žalobužiadalakonedôvodnúvcelomrozsahu
zamietnuť argumentujúc, že žalobcovi za poškodenie vozidla ev. č. K. bola z poverenia Slovenskej
kancelárie poisťovateľov Allianz-Slovenskou poisťovňou, a.s. Bratislava titulom náhrady škody za
poškodenie motorového vozidla vyplatená suma 1.508,11 Eur, stanovená v súlade s ustanovením §
442 a § 443 Občianskeho zákonníka. Z dôvodu, že kalkulované náklady na opravu vozidla boli vyššie

ako všeobecná hodnota vozidla v čase vzniku škodovej udalosti, škoda bola likvidovaná ako totálna a
skutočná škoda bola v danom prípade ustálená ako rozdiel všeobecnej hodnoty vozidla v čase škodovej
udalosti 2.108,11 Eur a hodnoty použiteľných zvyškov 600 Eur. Takto určená skutočná škoda v sume
1.508,11 Eur ( 2.108,11 Eur - 600 Eur ) bola poškodenému nahradená. Ďalej uviedol, že sporové strany
mali snahu riešiť vec mimosúdne, čo preukazoval písomným návrhom žalobcu na mimosúdne riešenie a
dobrovoľnúúhraduzodňa18.3.2013(č.l.30vsúdnomspise)aodpoveďoužalovanéhozodňa7.5.2013

( č.l. 31 v súdnom spise ). K dohode o spornom nároku nedošlo. Žalovaný súčasne prostredníctvom súdu
vyzval Allianz - Slovenskú poisťovňu, a.s, aby vstúpila do konania ako intervenient ( vedľajší účastník )
na strane žalovaného.

3. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. na výzvu súdu oznámila, že nemá právny záujem na výsledku

predmetného konania, nakoľko žalovaný nemá v Alliaz - Slovenskej poisťovni, a.s. uzavretú poistnú
zmluvu pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, preto nevstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného.

4. Podaním doručeným konajúcemu súdu dňa 22.1.2014 žalobca navrhol zmenu účastníka konania na

strane žalobcu s odkazom na vtedy platné ustanovenie § 92 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,
keď po začatí konania dňa 14.1.2014 na základe zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k prevodu
práv a povinností k žalovanej pohľadávke na postupníka CONTRACTUS s.r.o., IČO 47 244 151, ktorý
so vstupom do konania súhlasil. Postupník od 24.10.2014 zmenil obchodné meno a podniká pod
obchodným menom TRI-Limited, s.r.o. Konajúci súd zmenu účastníka na strane žalobcu dňa 9.2.2016

pripustil uznesením 11C 281/13-77. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.4.2016.

5.Súdvecprejednalarozhodolvneprítomnostiriadnepredvolanéhožalobcu,ktorýbolnečinnoustranou
sporu a opakovane sa na pojednávanie nedostavil napriek riadnemu predvolaniu doručovanému do
sídla spoločnosti. Na pojednávaní súd vypočul žalovaného, vykonal dokazovanie listinami predloženými

pôvodným žalobcom, výpisom z obchodného registra Okresného súdu Trnava, oddiel Sro, vložka č.
35227/T a ostatnými listinami založenými v súdnom spise. Žalovaná strana skutkové tvrdenia o vzniku
škodovej udalosti a o zavinení nerozporovala.

Žiadala doplniť dokazovanie vo vzťahu k preukázaniu naplnenia podmienok pre uplatnenie

zodpovednosti za vznik škody v žalovanej výške, ktorá mala žalobcovi konaním žalovaného vzniknúť
poukazujúc na to, že v súdnom spise je založená iba faktúra, ktorou autoservis fakturoval za dodanie
službyamateriálsodkazomnaprílohutejtofaktúryazktorejstranažalobcuodvodzovalažalovanýnárok
čo do výšky. Žalobca túto prílohu nepredložil a neurobil tak ani po výzve súdu. Žalovaný faktúru, v ktorej
absentuje špecifikácia vykonaných prác a poskytnutého materiálu, nepovažoval za dôkaz osvedčujúci

žalobou uplatnený nárok čo do výšky a vyslovil pochybnosti, či autoservisom účtovaná cena opravy
vozidla v celom rozsahu súvisí s odstraňovaním následkov škody spôsobenej žalovaným dňa 14.6.2012.
Ďalej poukazoval na absenciu dokladu, ktorý by preukazoval, že žalobca sumu 715,32 Eur, náhrady
ktorej sa v prejednávanej veci domáha, aj reálne uhradil, teda že o túto sumu sa zmenšil jeho majetok.

6. Z oznámenia o vzniku škodovej udalosti, vyhotoveného dňa 14.6.2012, súd zistil, že dňa 14.6.2012 v
čase približne o 16,15 hod Ingrid Vargová, vodič motorového vozidla MAZDA ev.č. J. XXX Z., nedobrzdila
a narazila do motorového vozidla NISSAN PRIMERA ev.č. K. XXX Q., ktoré viedol vodič C.. I. T. a ktoré
stálona„stopke“nakrižovatkeJantárová/RusovskácestavsmerenaNámestiehraničiarov vBratislave.
S poškodeným bol spísaný Záznam o nehode a udalosť bola škodcom ( žalovaným ) nahlásená

poisťovni AXA. Polícia k nehode nebola volaná. Podľa zápisu v oznámení o vzniku škodovej udalosti na
motorovom vozidle NISSAN PRIMERA bol nárazom poškodený zadný nárazník, podbehy, batožinový
priestor, dvere kufra, zadné svetlá, blatníky. Poškodený žiadal náhradu škody, škodca považoval nárok
poškodeného za oprávnený. Vznik škodovej udalosti bol škodcom s odkazom na poistnú zmluvu č.XXXXXXXXXX poisťovni AXA pojišťovňa, a.s., pobočke Bratislava, v ktorej bola táto škodová udalosť
evidovanápodč.XX.XXXXX.XXXXXXX.Oslovenápoisťovňalistomzodňa27.9.2012W.T.oznámila,že
uplatnený nárok na náhradu škody za vzniknuté poškodenie vozidla NISSAN PRIMERA odkladajú bez

náhrady, nakoľko označený vinník dopravnej nehody T. E. - back it upl nemá zjednané povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu u AXA poisťovne, a.s. a súčasne ju so svojimi nárokmi odkázali
na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov ( č.l. 8 v súdnom spise ). Z poverenia Slovenskej kancelárie
poisťovateľov Allianz Slovenská poisťovňa, a.s. listom zo dňa 2.1.2013 oznámila W. T., že poukáže
náhraduškodyzapoškodenievozidlaK.XXXQ.vovýške1.508,11Eur.Náhradaškodybolastanovenáv

súlades§442a§443Občianskehozákonníkaakorozdielmedzivšeobecnouhodnotouvčaseškodovej
udalosti v sume 2.108,11 Eur a hodnotou 600 Eur použiteľných zvyškov. Škoda na poškodenom vozidle
bola likvidovaná ako totálna škoda, pretože kalkulované náklady na opravu vozidla boli vyššie ako
všeobecné hodnota vozidla v čase poistnej udalosti. G. T. - servis, IČO 17 526 477 ako dodávateľ
vystavil odberateľovi W. T. za opravu vozidla NISSAN PRIMERA ev.č.K.-XXX Q. dňa 29.6.2012 faktúru
č. 2012078 v sume 2.220,32 Eur, na základe ktorej po odpočítaní preddavku v sume 1.505 Eur mal

odberateľ ( poškodený žalobca ) doplatiť vykonávateľovi opravy sumu 715,32 Eur.

7. Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 2 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla; poškodeným je ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu

a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona, škodovou udalosťou je skutočnosť, ktorá môže
byť dôvodom vzniku práv poškodeného na plnenie poisťovateľa alebo kancelárie, poistnou udalosťou
je vznik povinnosti poisťovateľa alebo kancelárie nahradiť vzniknutú škodu, prevádzkovateľom
motorového vozidla fyzická soba alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť
disponovať s motorovým vozidlom.

Podľa § 15 citovaného zákonného ustanovenia náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi (§ 823
Občianskeho zákonníka ) a je povinný tento nárok preukázať (§ 799 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 24 ods.2 citovaného zákona Kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné
plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia
zodpovednosti. Poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku 2 proti kancelárii
za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa
tohto zákona ( ods. 3). Kancelária poskytuje poškodenému poistné plnenie podľa odseku 2 za rovnakých

podmienok, za akých poskytuje poistné plnenie poisťovateľ podľa tohto zákona ( ods.5).

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk). Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to
poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

8. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že motorovým vozidlom MAZDA ev.č. J. XXX Z.,

ktorého vlastníkom bol v čase poistnej udalosti T. E. - BACK IT UP! Backline Solutions, IČO 41632664
a vodičom W. E. (žalovaná), bola spôsobná škoda tak, ako je popísaná v oznámení o vzniku škodovej
udalosti zo dňa 14.6.2012. V konaní ostalo nesporné, že 14.6.2012 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej
bola spôsobená škoda na osobnom motorovom vozidle NISSAN PRIMERA ev.č. K. XXX Q., vlastnícky
patriacom W. T.. Nesporné tiež zostalo, že vodičom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda,

bola žalovaná. Tiež zostalo nesporné, že škodca škodovú udalosť poisťovni nahlásil a poškodenému
bola dňa 2.1.2013 poisťovateľom poukázaná suma 1.508,11 Eur titulom náhrady skutočnej škody, ktorá
mu bola škodovou udalosťou spôsobená poškodením motorového vozidla. Rozsah náhrady škody
poškodený vo vzťahu k poisťovni, ktorá plnenie titulom náhrady škody poskytla, nenamietal.9. Žalobca tvrdil, že žalovaný mu svojím zavineným konaním spôsobil škodu vo výške 2.220,32 Eur,
ktorú vyvodzoval z faktúry č. XXXXXXX vystavenej autoservisom, z ktorej suma 1.508,11 Eur bola už

uhradená poisťovňou a zvyšná suma 712,02 Eur zodpovedným subjektom uhradená nebola. V danej
veci ide teda o nárok na náhradu škody uplatnený proti tomu, kto škodu spôsobil. Súd uzavrel, že
žalovaný je zodpovedný za škodu spôsobenú v dôsledku dopravnej nehody, a to titulom subjektívnej
zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti, ako aj z titulu objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Žalovaný zodpovednosť za
vzniknutú škodu uznal. Škoda na motorovom vozidle vlastnícky patriaceho pôvodnému žalobcovi W.
T. bola spôsobená osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla MAZDA ev.č. J. XXX Z., na
ktoré nebolo u AXA poisťovne, a.s. zjednané povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa § 427 Občianskeho
zákonníka je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu a je založená na princípe

objektívnej zodpovednosti.

Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa citovaného zákonného ustanovenia sú prevádzka
motorového vozidla, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla a
škodou. Možno teda uzavrieť, že motorové vozidlo MAZDA ev.č. J. XXX Z. bolo príčinnou udalostí

majúcich za následok vznik škody.

10. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk). Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza
z ceny v čase poškodenia. Všeobecné ustanovenie § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje

rozsah náhrady škody, a to pre všetky druhy spôsobenej škody. Osobitným ustanovením aplikovateľným
v prípadoch škody spôsobenej na veci, upravujúcim spôsob určenia výšky takejto škody, je však
ustanovenie § 443 Občianskeho zákonníka, ktoré v záujme reparačnej funkcie zodpovednosti za škodu
zakotvuje pravidlo, podľa ktorého sa pri určení výšky škody na veciach zásadne vychádza z ceny veci
v čase poškodenia a nie z ceny v čase nadobudnutia veci (poškodeným). Podľa ustálenej judikatúry sa

za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení alebo
zničení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty potrebné na uvedenie veci
do predošlého stavu. Za škodu sa v právnej teórii a praxi považuje ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v
majetkovej sfére poškodeného, spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu a je objektívne vyjadriteľná
všeobecným ekvivalentom - peniazmi. Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetku

poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou, a ktorá predstavuje majetkové hodnoty potrebné na
uvedenie veci do predošlého stavu (viď R 55/1971). Pri škode, spôsobenej na opotrebovaných veciach,
treba zistiť všeobecnú cenu, ktorú mali tieto veci v čase poškodenia (porovnaj R 27/1977). Pri určení
rozsahu náhrady škody v zmysle ustanovenia § 442 Občianskeho zákonníka nie je daný žiadny zákonný
podklad pre zvýhodnenie buď poškodeného alebo škodcu. Rozsah náhrady škody je vždy závislý na

objektívnych skutočnostiach. Treba dodať, že potvrdenie správnosti podstaty výpočtu skutočnej škody
spôsobenej úplným zničením motorového vozidla, pri ktorom sa od časovej ceny motorového vozidla
odpočíta hodnota zvyškov poškodeného vozidla, vyplýva tiež z ďalších rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, napríklad sp. z n. 5 Cdo 120/2007 a sp. zn. 1 Cdo 226/2005. V prejednávanej veci
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., ktorá z poverenia Slovenskej kancelárie poisťovateľov poukázala

poškodenému náhradu škody, pri likvidácii škody z poistnej udalosti zo dňa 14.6.2012 postupovala v
zmysle vyššie uvádzaného, keď škoda bola likvidovaná ako totálna Skutočná škoda ustálená vyššie
uvedeným spôsobom bola poškodenému riadne uhradená. Spôsob likvidácie škody poisťovateľom ani
jeho postup pri výpočte skutočnej škody stranami sporu namietaný nebol. V danom prípade žalobcovi
bola spôsobená škoda pri dopravnej nehode na jeho motorovom vozidle, a to bez toho, aby žalobca

túto dopravnú nehodu akýmkoľvek spôsobom zavinil, teda bez toho, aby sa žalobca akýmkoľvek
spôsobom o vznik škody pričinil alebo ju spôsobil. Následne mala byť vykonaná oprava tohto vozidla
tak, aby sa vozidlo dostalo do stavu, v akom bolo pred poškodením, čo umožňuje aj ustanovenie §
442 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Preukázanou škodou, ktorá žalobcovi vznikla poškodením jeho
motorového vozidla pri dopravnej nehode, a teda skutočnou škodou, by boli preto náklady, ktoré za

vykonanú opravu musel žalobca uhradiť, teda cena vykonanej opravy. Žalobca na preukázanie nároku
na náhradu škody vzniknutej poškodením jeho motorového vozidla pri dopravnej nehode predložil
faktúru č. 2012078 z 29.6.2012, ktorou bol žalobcovi autoservisom účtovaný materiál a vykonané práce
pri oprave motorového vozidla NISSAN PRIMERA ev.č. K. XXXCK ( č.l. 10 v súdnom spise ) a podľaktorej vyúčtovaná cena opravy v sume 2.220,32 Eur bola uhradená len preddavkom v sume 1.505 Eur,
teda o žalovanú sumu 715,32 Eur menej. Z predmetnej faktúry však nebolo zrejmé, z čoho pozostáva
celková fakturovaná suma, teda v čom spočívajú náklady na opravu vozidla.

Žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval, ktoré konkrétne práce boli v súvislosti s opravou
poškodeného vozidla vykonané, aký materiál bol pri oprave použitý, teda nebolo možné na námietku
žalovanej preskúmať primeranosť vykonaného rozsahu opravy v súvislosti s odstraňovaním následkov
škody spôsobenej na vozidle, za ktorú žalovaná zodpovedá. Žalobca nepreukázal, že sumu 715,32

Eur ako doplatok ceny opravy, reálne zaplatil a kedy túto platbu vykonal. Z faktúry bolo zrejmé iba
zaplatenie preddavku na opravu v sume 1.505 Eur, avšak v tomto rozsahu bola už poškodenému
náhrada škody poskytnutá poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. z poverenia Slovenskej
kancelárie poisťovateľov, ktorá titulom náhrady škody poskytla sumu 1.508,11 Eur. Na splnenie
povinnosti produkovať dôkazy o vzniku škody v žalovanej výške, ktorá žalobcovi mala vzniknúť, bol
žalobca súdom vyzvaný. V tomto smere si žalobca povinnosť, ktorú mu súd v priebehu konania

uložil, nesplnil. V čase začatia konania mal žalobca podľa vtedy platného Občianskeho súdneho
poriadku povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Žalobcu v prejednávanej veci zaťažovala procesná
zodpovednosť za preukázanie vzniku škody v žalovanej výške. Bolo teda v jeho záujme, aby túto
skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva a ním v konaní tvrdenú preukázal tak, aby ju súd uznal ako
pravdivú a dôvodnú. Občiansky zákonník jednoznačne vymedzuje predpoklady vzniku zodpovednosti

za škodu, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a to porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon),
vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou a zavinenie
toho, kto škodu spôsobil. Pri objektívnej zodpovednosti za škodu sa zavinenie predpokladá, prvé tri
predpoklady (porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť) však musia byť rovnako
splnené. Aj podľa článku 8 Civilného sporového poriadku s účinnosťou od 1.7.2016 strany sporu sú

povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,
a to v súlade s princípmi hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Priamym dôsledkom dopravnej nehody
bolo poškodenie motorového vozidla žalobcovi W. T.. Žalobcovi nesporne vznikla škoda poškodením
motorového vozidla pri dopravnej nehode, ktorú nezavinil a za ktorú subjektívne zodpovedá žalovaná.
Škoda v rozsahu 1.508,11 Eur bola žalobcovi nahradená, vznik škody v žalovanej výške 715,32 Eur,

ktorej náhrady sa v prejednávanej veci domáhal, žalobca podľa záveru súdu relevantným spôsobom
nepreukázal. Za takýto dôkaz bez ďalšieho súd nepovažoval faktúru č. 2012078 zo dňa 29.6.2012 v
znení, ako je založená na č.l. 10 v súdnom spise. Keďže žalobca nepreukázal vznik škody v rozsahu
žalovaného nároku, súd žalobu zamietol. Rozhodol na základe zisteného skutkového stavu (§ 215 ods.
1 CSP) po dokazovaní vykonanom dôkazmi označenými a predloženými žalobcom, t.j. osvedčením o

evidencii vozidla, oznámením o vzniku škodovej udalosti - škodca, vybavením nároku na náhradu škody
zo dňa 27.9.2012, oznámením poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. zo dňa 2.1.2013, faktúrou
č. 2012078, splatnou 9.7.2012 predloženou bez prílohy, na ktorú odkazoval popis predmetu fakturácie,
ako aj dôkazmi označenými a predloženými žalovanou, t.j. oznámením o poukázaní náhrady škody
zo dňa 2.1.2013, návrhom na mimosúdne riešenie a žiadosť o dobrovoľnú úhradu zo dňa 18.3.2013,

odpoveďou na návrh zo dňa 7.5.2013. Iné dôkazy strany sporu nežiadali vykonať. V prejednávanej veci
nebolo povinnosťou súdu zabezpečiť a vykonávať dôkazy, ktoré sporové strany nenavrhli. Žalobca si
tak svojou procesnou nečinnosťou odňal reálnu a efektívnu možnosť konať pred súdom, najmä dôkazne
argumentovať prejednávanú právnu vec a uplatňovať si svoje práva priznané mu ako strane sporu
Civilným sporovým poriadkom.

11. Žalovaná strana sporu upriamujúc pozornosť súdu na okolnosti postúpenia žalovanej pohľadávky
novému veriteľovi mala za to, že pohľadávka žalobcu v čase jej postúpenia ani neexistovala. Zmluvu
o postúpení pohľadávky zo dňa 14.1.2014 vzhľadom na jej obsah považovala za právny úkon
špekulatívnehocharakteru,čovyvodzovalanajmäzustanoveníoodplatezapostúpeniepohľadávkyazo
skutočnosti, že postupníka zastupoval vodič poškodeného vozidla, zainteresovaný v tejto prejednávanej

veci ako aj na škodovej udalosti, na oprave vozidla i na komunikácii so žalovanou vo veci dobrovoľnej
úhrady žalobou vymáhanej náhrady.
V súvislosti s uplatnenou námietkou súd uvádza, že pôvodný žalobca, poškodený škodovou udalosťou
zo dňa 14.6.2012, uzavrel so žalobcom označeným v záhlaví tohto rozsudku s odkazom na ustanovenie
§ 524 Občianskeho zákonníka zmluvu o postúpení pohľadávky z nároku na náhradu škody vo výške

715,32 Eur, ktorý je predmetom tohto súdneho sporu. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka
veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Citované
ustanovenie upravuje postúpenie pohľadávky na základe zmluvy, ktorou dochádza k zmene v osobe
veriteľa. Do právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom nastupuje namiesto pôvodného veriteľa novýveriteľ bez toho, že by inak sa tento vzťah zmenil. Pohľadávka prechádza v stave, v akom existuje v čase
postúpenia, vrátane jej príslušenstva. Ide o dvojstranný právny úkon bez účasti dlžníka, pretože zmena
v osobe veriteľa sa nedotýka práv a povinností dlžníka zo záväzkového vzťahu. Predmetom postúpenia

môže byť len určitá pohľadávka, t. j. právo na plnenie od dlžníka. Vychádzajúc z dikcie zákona, postúpiť
možno "pohľadávku" a nie pohľadávku spornú, či fiktívnu, domnelú alebo neistú. Ak postupca postúpi
problematickú pohľadávku a postupník sa nepresvedčí u dlžníka, či ide o bezproblémovú pohľadávku,
ale ju považuje za pravú, nič nebráni, aby uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky, ak iné prekážky
uvedené v zákone tomu nebránia. Ostávajú mu však práva podľa § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Súd zmenu v osobe žalobcu dňa 9.2.2016 pripustil s odkazom na vtedy platné ustanovenie § 92 ods. 2,
3 Občianskeho súdneho poriadku, vychádzajúc z toho, že počas súdneho konania môže dôjsť k tomu,
že pohľadávka, ktorá je predmetom konania, bude postúpená. Podľa názoru súdu pohľadávka môže
existovať bez ohľadu na to, či to deklaruje nejaké rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, ako aj bez
ohľadu na to, či to dlžník uznáva alebo nie. Záväzok (záväzkový vzťah) spravidla nevzniká na základe
rozhodnutia súdu, ale právo na plnenie (pohľadávka) vzniká spravidla z právnych úkonov (§ 488, §

489 Občianskeho zákonníka), a to objektívne a súdne rozhodnutie až následne deklaruje existenciu
(ale nezakladá vznik) príslušného právneho úkonu a deklaruje už existujúcu povinnosť (napr. povinnosť
zaplatiť) plniť, a to aj s príslušenstvom. Súd sa stotožnil s právnym záverom vysloveným v tejto otázke v
rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 2006,sp. zn.1 Obdo V 13/2005 a dospel k záveru, že zmluva
o postúpení pohľadávky zo dňa 14.1.2014 bola platne uzavretá, keďže obsahovala všetky podstatné

náležitosti tak ako ich predpokladajú ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na platnosť
predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky by nemala vplyv ani skutočnosť, že predmetom postúpenia
by bola neexistujúca pohľadávka, lebo existencia pohľadávky nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o
postúpení pohľadávky. Ak by v konaní vyšlo najavo, že pohľadávka postúpená za odplatu neexistuje,
táto skutočnosť by nemala za následok neplatnosť zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky. V takom

prípade by sa dalo postupovať podľa § 527 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v ktorom ustanovení je
upravená osobitná zodpovednosť postupcu za existenciu postúpenej pohľadávky. Súd mal za nesporné,
že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 14.1.2014 spĺňa všetky hmotnoprávne náležitosti, ktoré od
nej zákon vyžaduje. Preto bol použitý § 92 ods. 2 v tom čase platného Občianskeho súdneho poriadku,
z ktorého vyplýva, že ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú

prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho
boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania namiesto
doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho
prešli. Vychádzajúc z úvah uvádzaných v tomto odseku preto žalovanou stranou uplatnená námietka
nebola spôsobilá pre záver o nedostatku aktívnej legitimácie na strane postupníka, v procesnej pozícii

žalobcu.
12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(CSP), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci, v spojení s
§ 262 ods. 1,2 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa prvejvýrokovejvety tohtorozhodnutiabolžalovanývsporeplneúspešný.Mierajehoúspechutak
predstavuje 100%. V tomto rozsahu mu súd priznal nárok na náhradu trov. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia,
na tunajšom súde ako súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov).