Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/23/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1306225257
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:1306225257.30

Rozhodnutie

Okresný súd v Nových Zámkoch, pred sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou v právnej veci navrhovateľa:
I.. C. T., L.. X.X.XXXX, J. O. XXX, zastúpený Mgr. Pavlom Hosom, advokátom so sídlom Jasovská 23,
Bratislava, proti odporcom: 1/. W.. J.. I.L. D., L.. X.XX.XXXX, J. B. XXX/X, B., X/ J. D., L.. X.XX.XXXX,
J. B. XXX/X, B. o neplatnosť kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom v 1. a v 2. rade titulom náhrady trov konania sumu 0,- eur,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd protinávrh odporcov v 1. a v 2. rade zo dňa 20.09.2007, o zaplatenie sumy 4000,- Sk s
príslušenstvom, zamieta.

Súd odporcom v 1. a v 2.rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.1.2007 prostredníctvom
právneho zástupcu domáhal určenia, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 18.4.2005 medzi navrhovateľom
ako predávajúcim a odporcami v 1. a 2. rade ako kupujúcimi, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti, bližšie

špecifikované vo výroku tohto rozsudku, je neplatná.
Návrh odôvodnil tým, že ako predávajúci uzatvoril dňa 18.4.2005 s odporcami ako kupujúcimi kúpnu
zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, konkrétne ku kaštieľu so
súp. číslom XX, vedenom v Správe katastra Nové Zámky, pre kat. územie a obec C. L. Ž., zapísané na
LV č. XXX. Kúpna zmluva bola Správou katastra Nové Zámky zavkladovaná dňa 10.10.2005 pod č. E.
XXXX/XX a v článku IV. Kúpnej zmluvy si účastníci dohodli kúpnu cenu a platobné podmienky, podľa

ktorých kúpna cena bola stanovená na sumu 3 200 000,- Sk a kupujúci sa zaviazali k jej úhrade tak, že
v deň podpisu zaplatia predávajúcemu formou zálohy sumu 160 000,- Sk a zvyšnú sumu 3 040 000,- Sk
zaplatia najneskôr do 30.11.2005. Pre prípad nedodržania záväzku kupujúcich zaplatiť predávajúcemu
zvyšok kúpnej ceny v stanovenom termíne, si účastníci kúpnej zmluvy dohodli stratu platnosti zmluvy
a prepadnutie zálohy v prospech predávajúceho. Odporcovia v 1. a 2. rade si svoju povinnosť podľa
článku IV. Kúpnej zmluvy splnili iba čiastočne a to tak, že zaplatili zálohu v sume 160 000,- Sk a zvyšnú

časť v sume 3 040 000,- Sk nezaplatili a z tohto dôvodu navrhovateľ mal za to, že kúpna zmluva je
podľa § 39 OZ neplatná. Okrem toho mal za to, že naliehavosť právneho úkonu podľa ustanovenia §
80c O.S.P. na požadovanom určení je daná tým, že bez takéhoto určenia je právne postavenie žalobcu
ohrozenéaneisté.Navrhovateľbezurčenianeplatnostikúpnejzmluvynemôžebyťzapísanýakovlastník
predmetných nehnuteľností v príslušnej evidencii Katastra nehnuteľností.

Odporcovia v 1. a 2. rade sa vyjadrili písomne k návrhu, v ktorom uviedli, že nesúhlasia so žalobou,
navrhujú ju zamietnuť, keď mali za to, že navrhovateľovi vyplatili kúpnu cenu tak, že dňa 18.4.2005 voforme zálohy v sume 160 000,- Sk v hotovosti a to odporkyňou v 2. rade a dňa 6.10.2005 odporcom
v 1. rade tiež v hotovosti v Limbachu v sume 3 040 000,- Sk. Na obidve sumy existujú príjmové
pokladničné doklady, ktoré potvrdzujú túto skutočnosť. Odporcovia v 1/ a 2/ rade sa protinávrhom z

20.09.2007 domáhali od navrhovateľa zaplatenia sumy 4.000,-Sk s príslušenstvom s odôvodnením,
že dňa 07.10.2005 zaplatili poplatok 8.000,-Sk za návrh na vklad do Správy katastra ohľadom zápisu
vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy z 18.04.2005. Odporcovia mali za to, navrhovateľovi
vznikla povinnosť zaplatiť polovicu predmetnej sumy, lebo sa takto obojstranne dohodli.

Súd prvého stupňa vo veci samej rozhodol rozsudkom dňa 16.03.2011, a vyhovel navrhovateľovi,
keď určil, že Kúpna zmluva uzatvorená dňa 18.04.2005, medzi navrhovateľom ako predávajúcim a
odporcami v 1. a v 2. rade ako kupujúcimi, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti, kaštieľ so súp. č. XX,
nachádzajúci sa na parc. č. XXX/X, o výmere XXXX m2, a pozemok parc. č. XXX/X o výmere XXXX
m2, zastavané plochy nádvoria zapísané na LV č. XXX, pre kat. úz. C. L. Ž. je neplatná. Odporcov v
1. a v 2. rade zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne titulom trov konania

sumu 1173,93 eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Okrem toho súd prvého stupňa Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 27.04.2011, rozhodol o protinávrhu
odporcov v 1. a v 2. rade, zo dňa 20.09.2007, o zaplatenie sumy 4000,- Sk istiny s príslušenstvom tak,
že ho zamietol. Odporcom v 1. a v 2. rade náhradu trov nepriznal.

Oba tieto rozsudky boli napadnuté v zákonnej lehote odvolaním odporcami v 1. a v 2. rade, ktorí
sa domáhali ich zrušenia a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Tvrdili, že im bola odopretá spravodlivosť, nesplnením si poučovacej povinnosti súdom, porušením
práva, porušením práva rovnosti a zásady, kontradiktórnosti konania. Namietali, že boli vypočutí zaujatí

svedkovia navrhnutí navrhovateľom bez toho, aby odporcom bolo umožnené mať vedomosť o tomto
úkone a bez umožnenia klásť im otázky. Vyčítali súdu prvého stupňa tiež, že nevypočul nimi navrhnutých
svedkov JUDr. I., kpt. Mgr. Pavla T., W.. V. C.. Namietali aj nesprávne právne posúdenie veci.
Rozhodnutie súdu považovali za rozporné s hmotným a procesným právom, keď rozsudok bol podaný
nie presvedčivo a náležito odôvodnený. Súd prvého stupňa najskôr prerušil konanie do právoplatného

skončenia trestnej veci vedenej aj v čase podania odvolania (vec ORP-983/1-OEK-BH-2007). V tejto
trestnej veci ostáva už len vypočutie svedka W.. V. C., ktorý dňa 05. 10. 2005 zapožičal fyzicky odporcovi
v 1/ rade finančnú hotovosť 3.040.000,-Sk na úhradu 2. splátky navrhovateľovi, čo odporca v 1/ rade
aj učinil 06. 10. 2005 a doplatok kúpnej ceny uhradil v hotovosti navrhovateľovi. Navrhovateľ to aj
osvedčil ním vypísaným a vlastnoručne podpísaným príjmovým pokladničným dokladom 06. 10. 2005.

Takýto doklad vlastnoručne vypísal a podpísal navrhovateľ a odporca v 1/ rade nemal žiaden úmysel
uviesť navrhovateľa do omylu. Dôkazom o opaku malo byť vypočutie svedka W.. V. C. v súdnom
konaní sp. zn. 9C 23/07, súd porušil zásadu kontradiktórnosti konania vo veci samej. Za dôkaz hrubej
a účelovej manipulácie s danou vecou zo strany súdu je aj Predvolanie na úkon 27. 04. 2011 o
13.45 hod. za účelom vyhlásenia doplňujúceho rozsudku o protinávrhu odporcov na zaplatenie sumy

4.000,-Sk, ktoré však bolo doručené až 09. 05. 2011 ako príloha k rozsudku. Odporcovia poukázali
na svoju schopnosť dostáť záväzkom, i disponovanie s finančnými prostriedkami. Vyčítali súdu prvého
stupňa, že nie sú zastúpení v konaní advokátom a nemajú právnické vzdelanie, a preto si súd zjavne
s poukazom na ust. § 5 a § 118 OSP nesplnil poučovaciu povinnosť, neoznámil výsledky prípravy
pojednávania a nekonal v súlade s ust. § 1, § 3, § 18 a nasl. OSP. Súd neumožnil odporcom, aby

mohli klásť otázky svedkom (J., J., Š., Y.). Navrhli zopakovať výsluchy týchto svedkov. Napriek tomu,
že súd prvého stupňa sám prerušil konanie, nevedel, že uzniesol o opomenutí dôvodov na prerušenie
konania a pokračovanie vo veci samej a odignoroval tým ust. § 118 OSP. Napriek ospravedlneniu
odporcu v 1/ rade z neúčasti na pojednávaní zo závažných zdravotných dôvodov, o čom predložil
doklad o práceneschopnosti, vykonával dokazovanie vypočutím svedkov tak, ako už uviedol bez ich

prítomnosti. O termíne pojednávania nemala vedomosť ani odporkyňa v 2/ rade, čím bola porušená
zásada kontradiktórnosti konania. Postupom súdu bolo tiež zmarené vykonanie dôkazov v trestnom
konaní. Odporca v 1/ rade navrhol vypočuť svedka W.. C., ako nezaujatú osobu, avšak súd návrh
odignoroval, hoci bol závažného charakteru. Súd zámerne nesplnil svoj zákonnú a ústavnú povinnosť,
lebo aj vyhlásenie rozsudku bez vedomosti odporcov o vyhlásení rozsudku na pojednávaní 16. 03.

2011 a bez ich vedomosti o tomto úkone, bolo prejavom zjavnej a neprípustnej „tajnej justície“ a
hrubým pošliapaním ústavných práv odporcov. Odporcovia zaujali stanovisko, že počas doby prerušenia
súdneho konania od 23. 11. 2007 nebolo ich povinnosťou predkladať súdu a ani len navrhovať žiaden
dôkaz, vzhľadom na uznesenie súdneho prerušenia konania do právoplatnosti skončenia v predmetnejtrestnej veci. Postupom súdu im bola odňatá možnosť konať pred súdom v súlade s ustanoveniami
OSP. Vo veci dosiaľ nebola vypočutá odporkyňa v 2/ rade ako účastníčka konania a tejto po 23. 11.
2007 odňal tiež ústavné práva. Odvolaním proti doplňujúcemu rozsudku sa domáhali jeho zrušenia

pre nezákonnosť. Namietali porušenie ich základných práv, zdôrazňovali, že znaleckým dokazovaním
v trestnej veci, vedenej na KR PR Bratislava pod č. KRP-77/OPK-BA-2007 bolo ustálené, že zmluvu
o pôžičke zo 14. 12. 2005 podpísal I.. T. po prevzatí 10.000.000,-Sk od odporcu v 1/ rade. Bolo aj
znalecky potvrdené, že podpis na prevzatie sumy 5.000.000,-Sk je nesporne pravý a patriaci I.. T.. Oba
znalecké posudky následne preveroval aj vyšetrovateľom do konania pribratý znalecký ústav. O tejto

skutočnosti sa dozvedel odporca až po podaní odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa zo 16. 03.
2011. Považoval za náležité, aby aj v tomto súdnom konaní bol vykonaný znalecký posudok za účelom
osvedčenia, že písmo a podpisy na príjmových pokladničných dokladoch sú nesporne pravé a patriace
navrhovateľovi.

Odvolací súd napadnuté rozsudky súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď

dospel k záveru, že napadnuté rozsudky je treba podľa § 221 ods. 1, písm. h), f) O. S.P., zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal na to, že postupom súdu sa účastníkom konania odňala možnosť
konať pred súdom a okrem toho súd prvého stupňa nesprávne vec správne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Odvolací súd ďalej uviedol,
že navrhovateľ sa domáha neplatnosti kúpnej zmluvy podľa § 39 OZ. Zdôraznil však, že nezaplatenie

kúpnej ceny, alebo jej zvyšku nie je dôvodom pre neplatnosť kúpnej zmluvy podľa § 39 OZ. Nevyhnutnou
podmienkou pod sankciou absolútnej neplatnosti právneho úkonu je písomná forma zmluvy o prevode
nehnuteľnosti. Iná je však problematika odstúpenia od zmluvy. Podľa § 48 ods. 1 OZ, od zmluvy môže
účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa odseku 2, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom

ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté inak. Podľa § 49a OZ, právny úkon je neplatný, ak konajúca
osoba ho urobila v pomere vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca,
osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je
takisto neplatný, ak omyl vyvolala osoba úmyselne. Omyl k pohnútke nerobí právny úkon neplatným. Je
teda zásadný rozdiel medzi neplatnosťou zmluvy a odstúpením od zmluvy. Aj účastníci kúpnej zmluvy

dohodli možnosť odstúpiť od kúpnej zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny v čl. V, bod 3 zmluvy. Treba
uviesť, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje. V zásade teda platí, že odstúpiť možno
iba od zmluvy, ktorá bola platne uzavretá, teda odstúpiť možno buď na základe obojstrannej dohody
alebo jednostranným právnym úkonom. Samozrejme platí, že zmluvy sa zásadne musia dodržiavať.
Účastník však môže výnimočne jednostranným adresovaným právnym úkonom od zmluvy odstúpiť

alebo v prípade, ak je to účastníkmi zmluvy dohodnuté, ak povaha (jej obsah) to pripúšťa.

Čo sa týka protinávrhu odporcov o zaplatenie 4000,- Sk, sa vecou ani vôbec súd prvého stupňa
nezaoberal, a jeho rozhodnutie je preto podľa názoru odvolacieho súdu nepreskúmateľné.

Súd vykonal dokazovanie a to prednesom právneho zástupcu navrhovateľa, výsluchom účastníkov
konania, okrem odporkyne v 2. rade, výsluchom svedkov, a oboznámením sa s nasledovnými listinnými
dôkazmi a to: vyšetrovacími spismi OR PZ, ÚJKP Bratislava II, č. ČVS: ORP-563/OEK-B2-2007, OR PZ
Bratislava -okolie, ÚJKP, oddelenie ekonomickej kriminality Pezinok č. ČVS: ORP-983/1-OEK-BH-07,
Kúpnou zmluvou zo dňa 18.04.2005, vyjadrením Ministerstva kultúry SR z č. l. 7, pokusmi o zmier v

počte 4, vyjadrením odporcov k návrhu, a všetkými ostatnými podrobnými vyjadreniami najmä odporcu
v 1. rade, Zmluvou o pôžičke z č. l. 20, príjmovými pokladničnými dokladmi z 18.04.2005 a 06.10.2005,
návrhom na povolenie vkladu vlastníckeho práva do Katastra nehnuteľností, príjmovým pokladničným
dokladom z č. l. 53, vyjadrením Generálnej prokuratúry z č. l. 159, uznesením o prerušení konania,
správou o stave konania v trestnej veci č. l. 194, odpoveďou na dožiadanie z č. l. 211, uznesením z

č. l. 212, uznesením Okresnej prokuratúry Pezinok, vkladovým spisom č. E. XXXX/X, odpoveďou na
dožiadanie z č. l. 270, uznesením z č. l. 271, lekárskou správou z č. l. 295, upovedomením z č. l. 204,
výpisom z LV č. XXX kat. úz. C. L. Ž. z č. l. 504-505, Rozsudkom v predmetnej veci z č. l. 513, odvolaním
odporcov, Dopĺňacím rozsudkom z č. l. 551, odvolaním odporcov voči nemu, Zmluvou o pôžičke zo dňa
05.10.2005 z č. l. 572, uznesením odvolacieho súdu, Čestným prehlásením z č. l. 654, rozhodnutím

Obce Michal nad Žitavou o povolení rekonštrukcie kaštieľa, vyjadrením z č. l. 716a, daňovým priznaním
spoločnosti odporcu v 1. rade za rok 2006, listom Generálnej prokuratúry SR z č. l. 864, vyrozumením
Okresnej prokuratúry Bratislava III, vo veci 4Pv/241/13-13 z č. l. 868, uznesením OR PZ Bratislava IIIč. ČVS: ORP-25/1-EVK-B3-2013, kópiou zápisnice z pojednávania vo veci 18C/56/2010 OS Bratislava
I., a zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 14.01.2015 súd pojednával v neprítomnosti odporcov v 1. a 2. rade, ako aj samotného navrhovateľa
podľa § 101 ods. 2 O.S.P., keď právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil neúčasť navrhovateľa z
dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti, odporca v 1. rade ospravedlnil svoju neúčasť písomne podaním
zo dňa 12.01.2015, z dôvodu, že sa nachádza v súčasnosti vo väzbe v ÚVV Bratislava, s tým, že žiadal
odročiť pojednávanie, lebo navrhoval, aby súd zabezpečil vyšetrovacie spisy č. ČVS: ORP-501/OEK-

B3-2012 OR PZ Bratislava III., a spis Okresnej prokuratúry Bratislava III, č. k. 4 Pv/241/13/1103-33, kde
bol vypočutý svedok W.. V. C. maďarským orgánmi v roku 2013, k otázke pôžičky k sume 3 040 000,- Sk.
Odporkyňa v 2. rade ospravedlnila svoju neúčasť písomne, s tým, že zamestnávateľ ju nevedel uvoľniť
z práce, z dôvodu nedostatku pracovníkov v pobočke OTP banke, a.s., so sídlom v Pezinku. Navrhla
vypočuť ako svedkov Ing. V. C. S. I. C..

Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľa bolo súdu preukázané, že pridržiaval sa svojho
podrobného písomného vyjadrenia, čo sa týka právnej kvalifikácie zo dňa 17.01.2013, a trval na návrhu
a na neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 18.04.2005, podľa § 49a OZ, z dôvodu, že odporca v 1. rade
konal v úmysle nezaplatiť kúpnu cenu za nehnuteľnosť, s tým, že zavádzal navrhovateľa na vystavenie
dokladu o zaplatení druhej časti kúpnej ceny, z dôvodu, že ho potrebuje predložiť na vybavenie pôžičky,

a že dodatočne kúpnu cenu zaplatí a ďalej kúpna zmluva čl. IV, v bode 3, obsahuje aj ustanovenie,
že pokiaľ kúpna cena nebude zaplatená v celosti, kúpna zmluva nie je platná. Navrhovateľ zároveň
poukázal v tejto súvislosti na ust. § 36 ods. 2 OZ, ktorý má charakter rozväzovacej podmienky.
Nemal vo veci žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie a nesúhlasil s návrhom odporcu na nariadenie
znaleckého dokazovania, lebo tento považoval za zbytočný, keď navrhovateľ nepopiera skutočnosť, že

podpísal príjmové pokladničné doklady, iba skutočnosť, že neobdržal kúpnu cenu. Čo sa týka návrhov
na dokazovanie, ktoré navrhol odporca v 1. rade a to výsluchu svedka C. a C., uviedol, že p. C. nemá
nič spoločné s uzavretím zmluvy a doplatením kúpnej ceny za kaštieľ, lebo nebol prítomný pri týchto
úkonoch, a čo sa týka svedka Ing. C., tento bol súdom viac krát predvolaný, a podľa jeho vedomostí
je na uvedenej adrese neznámy, odporca v 1. rade doložil do spisu vyjadrenie tohto svedka ohľadom

pôžičky v sume 3 040 000,- Sk, ktoré on mal údajne požičať odporcovi v 1. rade.
Čo sa týka veci samej na záver uviedol, že navrhovateľ na podanom návrhu trvá, z právneho hľadiska
ho považuje za dôvodný, s poukazom na ust. § 49a OZ, že teda bol odporcami uvedený do omylu,
tým, že odporcovia sľúbili, že napriek dokladu, ktorý vystavil navrhovateľ o zaplatení zvyšku kúpnej ceny
za kaštieľ doplatia zvyšok kúpnej ceny po obdržaní úveru. Toto sa ale nestalo, pričom už vtedy, keď

toto odporca v 1. rade tvrdil, vedel, že nemá finančné prostriedky na doplatenie kúpnej ceny a napriek
tomu vystavil navrhovateľ pre odporcu v 1. rade doklad o zaplatení zvyšku kúpnej ceny, ktorá vyplatená
nebola.
Čo sa týka protinávrhu odporcov ohľadom zaplatenia sumy 4000,- Sk, istiny s príslušenstvom, tento
navrhol zamietnuť tak, ako to aj pôvodne rozhodol súd prvého stupňa, keď podľa jeho názoru odporcovia

nemali právo podať návrh na vklad vlastníckeho práva do príslušnej Správy katastra v tom čase, keď
nebol vyplatený zvyšok kúpnej ceny. Okrem toho v kúpnej zmluve nie je uvedený článok, ktorý by hovoril
o tom, že návrh na vklad do katastra by mal byť podaný v zrýchlenom konaní, aj keby bola zaplatená
celá kúpna cena, nakoľko iba v zrýchlenom konaní vkladu vlastníckeho práva bol v tom čase poplatok
4000,- Sk, resp. 8000,- Sk spolu.

Výpoveďou navrhovateľa, bolo preukázané, že dôvody, ktoré uviedol odporca v 1. rade vo svojej
výpovedi považoval za štandardné a bežne formulované odporcom, s tým, že nepredložil žiadne dôkazy,
na ktoré sa odvolával a tým spochybňuje návrh bez akýchkoľvek relevantných dôkazov. V ostatnom sa
pridržiaval prednesu právneho zástupcu.

Výpoveďou odporcu v 1. rade, ktorý zastupoval aj svoju manželku odporkyňu v 2. rade, a tiež sa vyjadril,
že ona sa na pojednávanie nedostaví kvôli ich maloletému synovi, a kvôli tomu, že ju zamestnávateľ
neuvoľní z práce, uviedol, že zastáva odlišný právny názor od navrhovateľa a mal za to, že toto konanie
je vykonštruované, lebo tie právne dôvody, o ktoré navrhovateľ opiera svoje nároky sú vykonštruované a

nepravdivéanavrholnávrhzamietnuťapriznaťmu4000,-Skakopolovicunárokovnavkladvlastníckeho
práva do Správy katastra. Argumentoval tým, že je nesporné, že k žiadnemu uvádzaniu do omylu z jeho
strany, ako aj manželky voči navrhovateľovi nedošlo, lebo kúpnu zmluvu vypracoval navrhovateľ, s tým,
že on sám trval na tom, aby sa mu zaplatila kúpna cena v hotovosti, resp., aby bola vyplatená tak, ako tobolo uvedené v kúpnej zmluve, preto mal za to, že on s odporkyňou v 2. rade, sa nedopustili nekalého
konania, a čo sa týka príjmových pokladničných dokladov uviedol, že preukázal spolu s manželkou,
že k vyplateniu kúpnej ceny došlo tak, ako si to navrhovateľ predstavoval a chcel, lebo kúpnu cenu

nebolo možné zaplatiť prevodom z účtu, keď v kúpnej zmluve žiadne číslo účtu navrhovateľa uvedené
nebolo, a ani sám navrhovateľ nesúhlasil s tým, aby kúpna cena bola zaplatená prevodom, ale iba v
hotovosti, preto on konal spolu s manželkou v dobrej viere tak, ako si to želal navrhovateľ, a trval na
tom, že navrhovateľ kúpnu cenu prevzal dva krát v hotovosti, a po vyplatení druhej časti kúpnej ceny,
bol vykonaný návrh na vklad vlastníckeho práva do príslušnej Správy katastra, a k tomu bol predložený

aj súhlas z Ministerstva kultúry SR, ktorý zabezpečil navrhovateľ. Čo sa týka protinávrhu o zaplatenie
sumy 4000,-Sk, na ňom odporca v 1. rade trval v celom rozsahu, keď predmetom tohto protinávrhu je
polovica zaplateného správneho poplatku na príslušnej Správe katastra za vklad vlastníckeho práva
vyplývajúci z kúpnej zmluvy, kedy odporkyňa v 2. rade v dobrej viere a v ubezpečení navrhovateľa tento
zaplatila s tým, že navrhovateľ mal zaplatiť druhú polovicu. Tento protinávrh považoval za dôvodný, a
jeho dôvodnosť podľa názoru odporcu v 1. rade vyplýva zo samotného spisu Správy katastra, kde je

jasne uvedené, že bolo zaplatených 8000,- Sk správny poplatok, a ďalej vyplýva z kúpnej zmluvy, že
polovica z tohto poplatku prináleží na zaplatenie navrhovateľovi.
Čo sa týka kúpnej ceny za kaštieľ a pôžičky od W.. V. C., mal za to, že jednoznačne preukázal, že došlo
k zaplateniu kúpnej ceny, lebo svedok p. C. poskytol odporcovi v 1. rade pôžičku v hotovosti v sume 3
040 000,- Sk, za účelom zaplatenia doplatku kúpnej ceny za kaštieľ a preukázal to Čestným prehlásením

Ing. C. zo dňa 25.07.2012, z č. l. 654, s tým, že svedok v tomto čestnom prehlásení aj uviedol, že pôžička
mu bola zo strany odporcu v 1. rade aj vrátená.
Odporca v 1. rade trval na výsluchu svedka W.. V. C., ktorý mu poskytol pôžičku v hotovosti v sume 3
040 000,-Sk, a okrem toho vykonával aj stavebný dozor na prácach, ktoré prebiehali v kaštieli a viac krát
osobne prišiel do styku aj s p. navrhovateľom. K ďalším návrhom na dokazovanie uviedol, že navrhuje

znalecké dokazovanie z odboru písmoznalectva, za účelom preukázania skutočnosti, či navrhovateľ
podpísal pokladničné doklady o kúpnych cenách za predaj kaštieľa.
Odporkyňa v 2. rade, sa iba písomne vyjadrovala k niektorým podaniam, resp. sa iba ospravedlňovala z
neúčasti na pojednávaniach, s odôvodnením, že splnomocnila na zastupovanie v tomto konaní odporcu
v 1. rade, svojho manžela, a ku kúpnej cene sa vyjadrila, že táto bola prostredníctvom jej manžela

vyplatená v celosti navrhovateľovi.

Výsluchom svedka, C.. C. J., advokáta, mal súd preukázané, že v čase vypracovávania Kúpnej zmluvy
vykonával advokátskeho koncipientka v advokátskej kancelárii navrhovateľa a pamätal sa , že odporca
v 1. rade začal chodiť do tejto kancelárie na jar 2005, keď došlo aj k podpisu kúpnej zmluvy ohľadom

prevodu nehnuteľností kaštieľa v obci C. L. Ž. s tým, že táto zmluva sa nepodpisovala v kancelárii ale
svedok mal vedomosť, že určitý bod tejto zmluvy hovoril o tom, že sa má zložiť záloha v sume 160
000,- Sk a túto zmluvu sa pamätal, že asi pripravoval on, resp. sa pripravovala spoločne a on na nej
pracoval a mal vedomosti o tom, že túto zálohu odporcovia vyplatili a zvyšok uviedol, keď prišiel do
kancelárie odporca v 1. rade, že zaplatí buď z nejakých svojich obchodov alebo že si zoberie úver. To,

že si zoberie úver spomenul až neskôr, keď už dlhšiu dobu neplatil. Svedok mal vedomosti o tom, že
k tomu, aby dostal odporca v 1. rade úver, tvrdil navrhovateľovi, že potrebuje, aby mal preukázané, že
zaplatil celú kúpnu cenu a mal vedomosť svedok o tom, že od navrhovateľa žiadal odporca, aby mu
takéto potvrdenie vydal, že kúpnu cenu zaplatil v celosti. Pamätal si aj to, že bol podaný návrh na vklad
vlastníckeho práva do Správy katastra s tým, že meno navrhovateľa bude na LV figurovať dovtedy, kým

odporcovia nezaplatia zvyšok kúpnej ceny. Správa katastra to ale takto zavkladovať nechcela a preto
takýto vklad ani nepovolila a muselo byť preukázané, že odporcovia zaplatili celú kúpnu cenu, preto
žiadali od navrhovateľa tento doklad o zaplatení. Uviedol, že si myslí, že tento doklad im navrhovateľ
vystavil.Dokoncasisvedokpamätal,žesarobilaajzmenacharakterustavby,nakoľkožalovanýv1.rade
tvrdil,žesivybavuješpeciálnyinvestičnýúver,kuktorémupotrebovalmaťpreukázané,ženejdeostavbu

na bývanie ale administratívnu budovu. Svedok si pamätal, že odporca v 1. rade sľuboval zaplatenie
kúpnej ceny dokonca roka 2006, nakoniec nezaplatil a došlo zo strany navrhovateľa k vypovedaniu
všetkých plných mocí na zastupovanie v konaní.

Výpoveďou svedkyne, R. J., mal súd preukázané, že tiež bola zamestnankyňou advokátskej kancelárie

navrhovateľa v r. 2005. Pamätala si, že v tomto období odporca v 1. rade veľmi často chodil
navrhovateľovi do kancelárie, lebo ho navrhovateľ zastupoval v rôznych kauzách. Mala vedomosť o tom,
že odporca v 1. rade má záujem o kúpu kaštieľa v C. L. Ž.. Ohľadom kúpnej ceny za kaštieľ si pamätalatoľko, že odporca v 1. rade povedal, že čaká na nejaké peniaze a sľuboval, že po ich obdržaní zaplatí
zvyšok kúpnej ceny.

Výpoveďou svedka, G. Š., mal súd preukázané, že s odporcom v 1. rade sa stretol v r. 2004 niekedy na
jeseň s tým, že známemu z realitnej kancelárie inzeroval inzerát na predaj kaštieľa, ktorý ho zoznámil
s odporcom, ktorý mal záujem v t.č. o kúpu kaštieľa a v t.č. navrhovateľ bol vo väzbe a preto svedok
oboznamoval odporcu v 1. rade s týmto stavom, bol mu ukázať osobne kaštieľ a potom, keď prepustili
navrhovateľa z väzby v r. 2005, komunikovali spolu. Svedok si pamätal aj na to, ako prišiel odporca

v 1. rade do súkromného domu navrhovateľa, v ktorom býval na jeseň 2005 s tým, že svedok sa ho
pýtal, či prišiel doplatiť zvyšok kúpnej ceny, on povedal, že nie, lebo má problém s bankou, úverom a
potrebuje, aby to bolo naňho napísané, iba tak si vie vybaviť úver a preto prišiel sa dohodnúť osobne k
navrhovateľovi a svedok býval spoločne s navrhovateľom, lebo je jeho zaťom. Mal vedomosti o tom, že
navrhovateľ dal odporcovi v 1. rade potvrdenie o tom, že je vyplatená celá kúpna cena a bol to príjmový
pokladničný doklad, osobne ho videl. Potvrdil súdu aj skutočnosť, že tento doklad vypisoval navrhovateľ.

Výpoveďou svedka, C.. T. D., mal súd preukázané, že nikdy v žiadnej veci nevypočúval odporcu v 1.
rade, ako ani navrhovateľa a jeho právneho zástupcu. Vie toľko, že odporca v 1. rade podal trestné
oznámenie v júli 2010 na navrhovateľa, išlo tam o trestný čin skrátenia dane podľa § 276 ods. 1, 3 Tr.
zákona v súvislosti s určitou Kúpnou zmluvou medzi odporcom a navrhovateľom, určitou spoločnosťou

Prontocar s.r.o., presne si už nepamätal, iba si myslí, že na túto firmu sa postúpila určitá pohľadávka.
On ako vyšetrovateľ nikoho nevypočúval, žiadal iba určité vyjadrenia od príslušných úradov ale nikoho
vo veci nevypočúval. Potom ako obdržal správy z príslušných úradov trestné oznámenie odmietol. Tiež
uviedol, že odporca v 1. rade je sťažovateľom na ich vyšetrovacom úrade vo viacerých veciach.

Súd uznesením zo dňa 23.11.2007 prerušil konanie do právoplatného skončenia veci vedenej pred
ORP ÚJKP Bratislava - okolie pod sp. zn. ČVS:ORP-983/1-OEK-BH-2007. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 5.1.2008.

Súd uznesením zo dňa 04.08.2014, č. k. 9C/23/2007-917, návrh odporcu v 1. rade na prerušenie

konania vedeného na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Bratislava III., odbor kriminálnej polície,
3. oddelenie vyšetrovania, pod č. k. ČVS:ORP-501/OEK-B3-2012 až do jeho právoplatného skončenia
zamietol. Rozhodol tak z dôvodu, že nepreukázal sa žiadny dôvod na prerušenie tohto konania, z
dôvodu,že vtrestnomkonanísariešiotázkatrestnéhočinupodvodupodľa§250ods. 1,ods.4,písm.b)
Tr. zákona, či poškodenému I.. C. T., trestne zodpovedný páchateľ spôsobil škodu na majetku vo výške 3

040 000,- Sk. Naproti tomu v tomto konaní č. k. 9C/23/2007 sa rieši otázka neplatnosti právneho úkonu,
a to Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 18.04.2005, medzi navrhovateľom ako predávajúcim a odporcami
v 1. a v 2. rade ako kupujúcimi, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti, kaštieľ, nachádzajúci sa v Obci C.
L. Ž., a to z dôvodu, že rozhodujúcou skutočnosťou pre platnosť kúpnej zmluvy bolo, aby odporcovia v
1. a v 2. rade riadne a včas uhradili navrhovateľovi dohodnutú kúpnu cenu za prevod nehnuteľností, tak

ako to bolo uvedené v čl. IV. kúpnej zmluvy.

Kúpnou zmluvou zo dňa 18.4.2005 mal súd preukázané, že takúto uzavreli účastníci konania,
predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti z predávajúceho, navrhovateľa, na kupujúcich odporcov v 1.
a 2. rade a to nehnuteľnosti kaštieľa so súp. číslom XX, ktorý sa nachádza na parc. č. XXX/X o výmere

XXXX m2, zapísaných na LV č. XXX, kat. územia C. L. Ž. a pozemok, parc. č. XXX/X, o výmere 9676 m2,
zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXX, kat. územia C. L. Ž.. V článku IV. boli dojednané
podmienky kúpnej zmluvy, kúpna cena bola stanovená sumou 3 200 000,- Sk, ktorú sa zaviazali kupujúci
uhradiť v 2 splátkach, v deň podpisu kúpnej zmluvy v hotovosti sa kupujúci zaviazali zaplatiť 160 000,-
Sk a zvyšných 3 040 000,- Sk v hotovosti do 30.11.2005. Poplatok za návrh na vklad do katastra sa

zaviazali uhradiť každý v 1. Zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti.

Pokusmi o zmier mal súd preukázané, že žalobca sa domáhal zaplatenia doplatku kúpnej ceny v sume
3 040 000,- Sk od odporcov, resp. odporcu v 1. rade, a tiež bol vyzvaný odporca v 1. rade, aby sa zdržal
ohovárania osoby navrhovateľa a vyhrážania ujmy na zdraví a majetku s osobami jemu blízkymi.

Kópiou plnomocenstva z č.l. 19 zo dňa 14.12.2005 mal súd preukázané, že navrhovateľ mal zastupovať
odporcov pred Správou katastra Nové Zámky ohľadom kaštieľa.Zmluvou o pôžičke, ktorú podpísal odporca v 1. rade a navrhovateľ dňa 14.12.2005 mal súd preukázané,
že dlžník navrhovateľ svojím vlastnoručným podpisom na tejto zmluve potvrdzuje, že prevzal fyzicky
od veriteľa odporcu v 1. rade v hotovosti sumu 10 000 000,- Sk s dohodnutým úrokom 6% p.a. s tým,

že požičanú sumu spolu s úrokom vráti dňa 14.12.2006 a do jej vrátenia bude poskytovať veriteľovi
bezplatne právne služby.

Potvrdením zo dňa 7.6.2006 ako je na č.l. 323 spisu mal súd preukázané, že navrhovateľ potvrdil, že dňa
7.6.2006 prevzal od odporcu v 1. rade pre potreby zastavenia trestného stíhania vo veci ČVS:ORP-100/

OEK-KI-2004 ÚJaKP PZ Košice I. sumu 5 000 000,- Sk.

Kópiami príjmových pokladničných dokladov zo dňa 18.4.2005 mal súd preukázané, že takúto vystavil
navrhovateľ s tým, že prijal od odporkyne v 2. rade zálohu za predaj kaštieľa v sume 160 000,- Sk a
zo dňa 6.10.2005, že navrhovateľ prijal od odporcu v 1. rade doplatok kúpnej ceny za kaštieľ v sume
3 040 000,- Sk.

Kópiou príjmového pokladničného dokladu zo dňa 8.10.2005 mal súd preukázané, že takýto vystavil
odporca v 1. rade, ktorý týmto dokladom prijal od navrhovateľa 3 040 000,- Sk titulom pôžičky.

Návrhom na povolenie vkladu vlastníckeho práva do Správy katastra mal súd preukázané, že takýto
návrh bol spísaný 18.4.2005, podpísaný navrhovateľom aj odporcami, podľa ktorého sa mal vykonať

vklad vlastníckeho práva v prospech odporcov ohľadom prevodu kaštieľa v Michaly nad Žitavou na
základe Kúpnej zmluvy zo dňa 18.4.2005.

Uznesením OR PZ ÚJKP Bratislava II. č. ČVS:ORP-563/OEK-B2-2007 Kk mal súd preukázané, že bolo
odmietnuté trestné stíhanie za trestný čin podľa § 197 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku vo veci poškodzovania

veriteľa podľa § 256 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. b) zákona č. 140/61 Zb. žalobcu, medzi inými aj v
súvislosti s kúpnou cenou kaštieľa v obci Michal nad Žitavou, nakoľko nebol dôvod na začatie takéhoto
trestného stíhania. Z tohto uznesenia vôbec nie je preukázané, že by došlo k zaplateniu celej kúpnej
ceny žalovaným.

Protinávrhom odporcov v 1. a 2. rade mal súd preukázané, že sa domáhali od navrhovateľa zaplatenia
sumy 4000,- Sk so 6% úrokom z omeškania od 7.10.2005 do zaplatenia a náhrady trov konania, všetko
v lehote 3 dní s tým, že navrhovateľ dobrovoľne na základe článku IV. kúpnej zmluvy nezaplatil polovicu
správneho poplatku za vklad vlastníckeho práva podľa návrhu, ktorý bol podaný na príslušnej Správe
katastra v Nových Zámkoch. O tomto návrhu súd rozhodne dodatočným dopĺňacím rozsudkom.

Oznámením o začatí trestného stíhania vo veci OR PZ ÚJKP odbor justičnej polície Pezinok,
ČVS:ORP-983/1-OEK-BH-2007 mal súd preukázané, že prebieha takéto trestné stíhanie pre trestný čin
podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 písm. b) Tr. zákona účinného do 31.12.2005, lebo nie je vylúčené, že
doposiaľ nezistený páchateľ, trestne zodpovedná osoba, v bližšie nezistenom čase odo dňa 18.4.2005

do konca roku 2005 bez vedomia oprávneného, vlastníka nehnuteľnosti, navrhovateľ podal návrh na
povolenie vkladu vlastníckeho práva do Správy katastra nehnuteľností spolu s pokladničným príjmovým
dokladom o fiktívnom zaplatení sumy 3 040 000,- Sk, na základe ktorého tento úrad dokonca r. 2005
povolil vklad vlastníckeho práva pre kupujúcich - odporcov ohľadom kaštieľa v Michali nad Žitavou, čím
vlastníkovi predmetných nehnuteľností navrhovateľovi spôsobil škodu na majetku vo výške 3 040 000,-

Sk.

Uznesením OR PZ ÚJKP Pezinok zo dňa 4.8.2008 ČVS:ORP-983/1-OEK-BH-2007 Hu mal súd
preukázané, že bolo trestné stíhanie za trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 písm. b) Tr.
zákona zastavené, lebo je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie a v

závere vyšetrovateľ uviedol, že takto bolo rozhodnuté z dôvodu, že nebolo zistené, že by sa odporca
v 1. rade preukázateľne dopustil určitého trestného činu a taktiež neboli naplnené zákonné znaky
skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia, ktoré
by odôvodňovali podozrenie z tohto trestného činu. Oznamovateľ si môže svoje nároky uplatniť v
občianskom súdnom konaní. Voči tomuto uzneseniu navrhovateľ podal sťažnosť dňa 20.8.2008, ktorá

bol zamietnutá uznesením zo dňa 12.9.2008 s odôvodnením, že v danom prípade v konaní odporcu v
1. rade naplnenie všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty podvodu absentuje, je nepochybné,
že predávajúci pri podpise kúpnej zmluvy zo dňa 18.4.2005 mal vedomosť, že kupujúci, odporca v 1.
rade nie je schopný kúpnu cenu uhradiť v celosti, preto zvyšných 95% kúpnej ceny, mal uhradiť do30.11.2005. Zo spisového materiálu vyplýva, že kupujúci predávajúceho neuvádzal do omylu, pretože
sám predávajúci uviedol, že pri podpise dokladov o doplatení zvyšku kúpnej ceny o pôžičke dňa
6.10.2005 kupujúci len vyhodnocoval, ktorá banka mu ponúkne lepšie podmienky na poskytnutie úveru

a že má prísľub finančných prostriedkov aj od súkromných osôb.
Podaním OR PZ ÚJKP Pezinok zo dňa 30.3.2009 vo veci ČVS:ORP-983/1-OEK-BH-2007 Hu mal súd
preukázané, že opätovne bolo začaté trestné stíhanie v tejto veci pre trestný čin podvodu, nakoľko v
predchádzajúcichuzneseniachozačatítrestnéhostíhaniabolvyšetrovateľomPZnesprávnevymedzený
rozsah vyšetrovania ako aj nesprávne sformulovaná skutková veta.

Upovedomením Generálnej prokuratúry SR zo dňa 11.7.2007 mal súd preukázané, že prokurátor
v súvislosti s podnetom vedeným na Krajskej prokuratúre v Bratislave pod sp. zn. 2Kn 2538/06 a
Okresnej prokuratúry Bratislava V. pod sp zn. Pn2697/06 a vyšetrovacieho spisu OR PZ Bratislava
V. ČVS:ORP-207/OEK-B5-2007 Tf, ktorým sa navrhovateľ domáhal preskúmania postupu prokurátora
Krajskej prokuratúry mal súd preukázané, že zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že

navrhovateľ odpredal na základe Kúpnej zmluvy z 18.4.2005 predmetné nehnuteľnosti kupujúcim -
odporcom.Jenepochybné,ževčasejejpodpisuakoajpodpisunávrhunapovolenievkladuvlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam, mal vedomosť o skutočnosti, že kupujúci nemôžu kúpnu cenu
uhradiťvcelosti.Rovnakotakjenepochybné,žepredávajúci,navrhovateľ,malminimálnedňa6.10.2005
vedomosť o skutočnosti, že kupujúci stále nemajú finančné prostriedky na doplatenie kúpnej ceny. Je

taktiež nesporné, že predávajúci kupujúceho v tejto otázke od času rokovaní o podmienkach kúpy až
do 6.10.2005 (podpisu dokladov o doplatení zvyšku kúpnej ceny a pôžičke), o okolnostiach brániacich
úhrady kúpnej ceny, neuvádzali do omylu. Predovšetkým z dôvodu, že sám predávajúci uvádza, že
kupujúci všeobecne uvádzali ako zdroj finančného krytia a možný úver peňažných ústavov, príp. aj
z iných bližšie neurčených zdrojov. Na druhej strane je však nutné podotknúť, že zo zápisnice o

trestnom oznámení a ostatných písomných podaní navrhovateľa vyplýva, že medzi ním a odporcom
v 1. rade došlo podpisom príjmových pokladničných dokladov k vzniku nového záväzku, ktorým je
Zmluva o pôžičke, ktorá mala nahradiť záväzok pôvodný z kúpnej zmluvy. Tento nový záväzok je práve
disimulovaným právnym úkonom. V tejto súvislosti bude potrebné vo veci ďalej konať a to predovšetkým
z dôvodu, že osoba už v dobe pôžičky konala v reálne možnom úmysle peniaze nevrátiť, resp. vedela,

že peniaze nebude môcť v zmluvnej dobe vrátiť a tak uviedla veriteľa do omylu, aby sa na jeho škodu
obohatila.

Spisom Katastrálneho úradu v Nitre, Správy katastra Nové Zámky, pod č. E. XXXX/XX, bolo súdu
preukázané, že bol podaný návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností,

pod č. k. E. XXXX/XX, a bola pripojená Kúpna zmluva zo dňa 18.04.2005, ktorú uzatvorili navrhovateľ
ako predávajúci a odporcovia v 1. a v 2. rade ako kupujúci, a predmetom zmluvy bol predaj kaštieľa,
v kat. úz. C. L. Ž., bližšie špecifikovaný v úvode tohto odôvodnenia, a tiež bolo pripojené potvrdenie od
Ministerstva kultúry SR, o predkupnom práve štátu na kúpu národnej kultúrnej pamiatky, podľa ktorého
štát neprejavil záujem o kúpu tejto národnej kultúrnej pamiatky.

Výpisom z LV č. XXX, kat. úz. C. L. Ž., ku dňu XX.XX.XXXX, bolo preukázané, že navrhovateľ je
výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, parc. č. XXX/X, o výmere XXXX m2, zastavané plochy a nádvoria,
na ktorej je postavený kaštieľ so súp. č. XX. Túto nehnuteľnosť navrhovateľ nadobudol kúpnou zmluvou
zo dňa 19.03.2004, pod vkladovým konaním E. XXXX/XX.

Zmluvou o pôžičke zo dňa 05.10.2005, bolo preukázané, že W.. V. C. zapožičal dňa 05.10.2005
odporcovi v 1. rade pre potreby refinancovania na kúpu kaštieľa sumu 3 040 000,- Sk, formou bezúročnej
pôžičky a to na dobu do 05.10.2006. Priložený bol aj ofotený príjmový pokladničný doklad zo dňa
05.10.2005 s podpisom odporcu v 1. rade.

Čestným prehlásením W.. V. C. zo K. XX.XX.XXXX, bolo súdu preukázané, že čestne prehlásil, že dňa
05.10.2005, na podklade Zmluvy o pôžičke poskytol odporcovi v 1. rade pôžičku v sume 3 040 000,- Sk
v hotovosti, za účelom zaplatenia doplatku kúpnej ceny za kaštieľ, v kat. úz. C. L. Ž., predávajúcemu
navrhovateľovi, hotovostnú platbu požadoval navrhovateľ, čo vyplynulo z obsahu spoločného rokovania

dňa 18.04.2005 v Limbachu, kedy navrhovateľ odovzdával rodine odporcu dokumentáciu k rekonštrukcii
kaštieľa. Svedok potvrdil, že vykonával stavebný dozor. Navrhovateľ mal na základe tohto čestného
prehláseniapočasnávštevsvedkavjehoadvokátskejkanceláriipotvrdiť,žemuodporcazaplatildoplatokkúpnej ceny v hotovosti sumu 3 040 000,- Sk, a že je medzi nimi všetko v poriadku. Svedok ďalej potvrdil,
že pôžička mu bola zo strany odporcu v 1. rade vrátená a že neeviduje voči nemu žiadnu pohľadávku.

Rozhodnutím Obce C. L. Ž. zo dňa 12.04.2006, z č. l. 714, bolo súdu preukázané, že odporcom
ako manželom, Obec ako príslušný stavebný úrad povolila „Rekonštrukciu kaštieľa“ umiestneného na
pozemku, parc. č. XXX/1, v kat. úz. C. L. Ž., s tým, že odborný dozor bude vykonávať W.. V. C., T. XX,
J.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.05.2006.

Daňový úrad Bratislava, listom zo dňa 05.02.2013 na základe výzvy súdu z č. l. 746, zaslal súdu overené
fotokópie daňových priznaní k dani z príjmov právnickej osoby spoločnosti E. G. D., D..O..M.., D. D. T.
XX, J., ktorej konateľom bol odporca v 1. rade za zdaňovacie obdobie rokov 2006, 2007 a 2009 a za rok
2008 uviedol, že daňový subjekt aj napriek zaslanej výzve správcu dane daňové priznanie nepodal.

Listom Generálnej prokuratúry SR, zo dňa 11.07.2007, z č. l. 864, bolo odpovedané navrhovateľovi

vo veci IV/1 Gn 3101/06-20, keď generálny prokurátor preskúmal na základe opakovaného podnetu
z 28.05.2007, k veci sa vzťahujúce spisové materiály Krajskej prokuratúry v Bratislave, sp. zn. 2Kn
2538/06, Okresnej prokuratúry V., sp. zn. Pn 2697/06, a vyšetrovací spis OR PZ Bratislava V., ÚJKP,
Odbor ekonomickej kriminality, ČVS: ORP-207/OEK-B5-2007TF, v ktorom bolo konštatované na strane
4, že zo zápisnice o trestnom oznámení a ostatných písomných podaní navrhovateľa vyplýva, že medzi

ním a osobou odporcu v 1. rade, došlo podpisom zhora uvedených listín (o prijatí doplatku kúpnej
ceny a „pôžičke“), k vzniku nového záväzku. Tento nový záväzok - zmluva o pôžičke, mal nahradiť
záväzok pôvodný z kúpnej zmluvy. Tento nový záväzok je práve disimulovaným právnym úkonom. V
tejto súvislosti bude potrebné vo veci ďalej konať a to predovšetkým z dôvodu, že osoba už v dobe
pôžičky (ktorú obdržala na úhradu iného záväzku), konala v reálne možnom úmysle peniaze nevrátiť,

resp. vedela, že peniaze nebude môcť v zmluvnej dobe vrátiť, a tak uviedla veriteľa do omylu, aby sa
na jeho škodu obohatila.

Podľa ustanovenia § 43 OZ účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov, odstránilo
všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 OZ, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie
zmluvy, nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť sami o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

Podľa ustanovenia § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom odporuje

zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 49a, § 140, § 145
ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1, § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať

ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý
neplatnosti dovolá.

Podľa ustanovenia 49a OZ, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je tak isto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Na základe vykonaného dokazovania a podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, najmä v
intenciáchodvolaciehosúduzodňa01.02.2012,malsúdpreukázané,žejepotrebnénávrhnavrhovateľa
zamietnuť. Čo sa týka právnej kvalifikácie predmetného sporu, súd ho posudzoval podľa ust. § 49a a
§ 39 OZ, § 40a OZ, keď právny zástupca navrhovateľa mal za to, že rozhodujúcou skutočnosťou pre
platnosť kúpnej zmluvy zo dňa 18.04.2005, ktorú uzatvoril navrhovateľ ako predávajúci s odporcami v 1.

av2.radeakokupujúcimi,ktorejpredmetombolinehnuteľnosti kaštieľsosúp.č. XX,nachádzajúcisana
parc. č. XXX/X, a priľahlý pozemok, zapísaný na LV č. XXX, kat. úz. C. L. Ž., bolo, že odporcovia riadne
a včas uhradia dohodnutú kúpnu cenu za prevod nehnuteľnosti tak, ako to bolo uvedené v čl. IV kúpnej
zmluvy, t. j., že navrhovateľ prevedie vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na odporcov za sumu 3 200000,- Sk, ale podľa názoru navrhovateľa a jeho právneho zástupcu v skutočnosti nadobudli vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam za sumu 160 000,- Sk, čo je v rozpore s vôľou navrhovateľa. Táto skutočnosť
predstavuje podstatný omyl vo vôli navrhovateľa, nakoľko inak by k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo.

K vyvolaniu omylu u navrhovateľ došlo aktívnym konaním odporcu v 1. rade, ktorý si pod zámienkou
potreby čerpania úveru vyžiadal od navrhovateľa potvrdenie o úhrade druhej časti kúpnej ceny za
prevod nehnuteľnosti. Navrhovateľ takéto potvrdenie v dobrej viere vystavil, bez reálneho odovzdania
predmetnej časti kúpnej ceny, čo bolo podľa jeho názoru vykonaným dokazovaním preukázané. Ďalej
podľa tvrdenia navrhovateľa vzhľadom k opakovaným ubezpečeniam zo strany odporcu v 1. rade,

že vystavené potvrdenie o úhrade druhej časti kúpnej ceny za predaj nehnuteľností je formálneho
charakteru, a túto časť kúpnej ceny riadne uhradí, navrhovateľ nemal možnosť úmysel odporcov
neuhradiť druhú časť kúpnej ceny za prevod nehnuteľnosti rozpoznať. Odporcovia, teda u navrhovateľa
podľa názoru navrhovateľa vyvolali omyl, že dohodnutá kúpna cena za prevod nehnuteľností bude
riadne uhradená, a preto on považoval kúpnu zmluvu v zmysle ust. § 49a za neplatnú. Tiež mal za to
navrhovateľ, že pre prípad, že sa súd nestotožní s vyššie uvedenou právnou argumentáciou poukázal

na čl. IV, ods. 3 kúpnej zmluvy, podľa ktorého nezaplatením druhej časti kúpnej ceny v stanovenej lehote
kúpna cena stráca platnosť. Toto ustanovenie má charakter rozväzovacej podmienky v zmysle ust. §
36 ods. 2 OZ.
Súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a jednoznačne mal preukázané nasledovné skutočnosti,
jednak, že účastníci konania uzatvorili dňa 18.04.2005 Kúpnu zmluvu podľa ust. § 588 a nasl. OZ, kde

navrhovateľ bol predávajúcim a odporcovia v 1. a v 2. rade boli kupujúci, a predmetom zmluvy bol predaj
kaštieľa so súp. č. XX, ktorý sa nachádza na parc. č. XXX/X, L. B. Č.. XXX, kat. úz. C. L. Ž., ktorého
výlučným vlastníkom v čase predaja bol predávajúci - navrhovateľ a kúpnou zmluvou nadobudli do BSM
tieto nehnuteľnosti odporcovia v 1. a v 2. rade za kúpnu cenu 3 200 000,- Sk, a kúpna cena mala byť
uhradená v hotovosti, najprv zálohovo vo výške 5 % kúpnej ceny t. j. 160 000,- Sk, a zvyšných 95 %

kúpnej ceny v sume 3 040 000,- Sk, mali odporcovia uhradiť v hotovosti do 30.11.2005. Štát v zastúpení
Ministerstva kultúry SR, čo sa týka predkupného práva sa písomne vyjadril ohľadom kúpy národnej
kultúrnej pamiatky, že neprijíma ponuku na kúpu nehnuteľnosti. Ďalej bolo jednoznačne preukázané, že
záloha kúpnej ceny vo výške 5 % v sume 160 000,- Sk, bola v hotovosti vyplatená odporkyňou v 2.
radenavrhovateľovi,nazákladepríjmovéhopokladničnéhodokladuzodňa18.04.2005,ktoréhoplatnosť

nepoprelanijedenzúčastníkovkonania.Ďalejbolvystavenýajďalšípríjmovýpokladničnýdokladzodňa
06.10.2005, podľa ktorého odporca v 1. rade vyplatil navrhovateľovi v hotovosti doplatok kúpnej ceny 95
% v sume 3 040 000,- Sk, ale v tomto konaní nebolo preukázané, že tento zvyšok kúpnej ceny odporca
v 1. rade v skutočnosti a reálne navrhovateľovi zaplatil a navrhovateľ počas celého konania tvrdí, že mu
odporca túto sumu nezaplatil, a že on mu vystavil tento doklad v dobrej viere, pre poskytnutie úveru, a že

odporca v 1. rade ho ubezpečil, že určite mu tento zvyšok kúpnej ceny zaplatí v hotovosti. V tomto konaní
jednoznačne nebolo preukázané, že zvyšok kúpnej ceny bol odporcami zaplatený, ale ani skutočnosť,
že by nebol zaplatený, aj keď v tomto smere navrhovateľ preukázal svedeckými výpoveďami svedkov
C.. C. J., R. J. S. G. Š., že nebol zaplatený zvyšok kúpnej ceny. Naproti týmto dôkazom odporca v 1. rade
dôkazom „Čestným prehlásením“ zo dňa 25.07.2012, ktorý mal vystaviť údajne W.. V. C., preukázal, že

tento pán mu poskytol na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 05.10.2005, pôžičku v sume 3 040 000,-
Sk v hotovosti za účelom zaplatenia doplatku kúpnej ceny za kaštieľ v obci C. L. Ž.W., predávajúcemu -
navrhovateľovi. Tento pán zároveň mal vykonávať aj stavebný dozor, pri rekonštrukcii kaštieľa. Odporca
v 1. rade ho viac krát navrhoval spolu s manželkou vypočuť ako svedka, ale súd jeho návrh zamietol,
spolu aj s ďalším návrhom na výsluch svedka I. C., pretože bolo jednoznačne preukázané, že súd

viac krát predvolával W.. C. na výsluch, ale on sa na adrese trvalého bydliska dlhodobo nezdržiava, je
trestne stíhaný aj v iných veciach, skrýva sa a jeho súčasný pobyt nie je známy, dokonca bol vydaný
naňho medzinárodný zatykač, a bol vypočutý pred orgánmi polície a vyšetrovania v Maďarskej republike.
Tieto skutočnosti však súd nemal preukázané, a čo sa týka svedka I. C. v žiadnej súvislosti nebolo
preukázané, že by mal tento svedok dočinenia s doplatkom kúpnej ceny za kaštieľ. Tiež zamietol návrh

odporcu na nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru: písmoznalectva, lebo navrhovateľ
nepoprel skutočnosť, že by podpis na príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 06.10.2005 nebol jeho
podpisom. Okrem toho v článku IV. bod 3 kúpnej zmluvy sa účastníci dohodli, že nezaplatením zvyšných
95 % kúpnej ceny v stanovenej lehote zmluva stráca platnosť, a zložená záloha prepadá v prospech
predávajúceho. Tento článok však nemá za následok samotnú neplatnosť kúpnej zmluvy tak, ako tento

názor zastáva aj odvolací súd vo svojom uznesení, ktorým zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, ale
zároveň súd prvého stupňa nemal preukázané, že by podľa ust. § 48 ods. 1 OZ, došlo k platnému
odstúpeniu od kúpnej zmluvy, lebo obaja účastníci zhodne potvrdili, že ani jeden z nich jednostranný
právny úkon, a to odstúpenie od kúpnej zmluvy neučinili. V danom prípade, preto prichádza do úvahy,iba právna kvalifikácia podľa ust. § 49a OZ, ale aj k tomuto zákonnému ustanoveniu sa viažu určité
zásady, podľa ktorých je toto ustanovenie platné iba vtedy, ak sú tieto zásady splnené. Na to, aby
právny úkon spôsobil právne následky musí okrem náležitostí uvedených v § 37 a nasl. OZ, spĺňať

ďalšie kritérium, a to, že musí byť prostý omylu. Omylom sa na účely občianskeho práva chápe nesúlad
medzi právnymi následkami, ktoré účastník právneho úkonu zamýšľal vyvolať a medzi následkami, ktoré
skutočne vyvolal. V prípade, že k prejavu vôle došlo v dôsledku omylu, znamená to, že vôľa konajúceho
je vadná. O omyl vo vôli ide vtedy, ak mal konajúci nesprávnu či nedostatočnú predstavu o právnom
úkone, ktorý urobil. Táto vada vôle môže mať za následok neplatnosť právneho úkonu. Ustanovenie §

49a OZ, sa týka omylu iba pri dvojstranných právnych úkonoch. Za splnenia podmienok uvedených v
ust. § 49a OZ, je právne významný aj omyl týkajúci sa možnosti druhého účastníka zmluvy poskytnúť
plnenie z tejto zmluvy. Napríklad „kupujúci ubezpečil predávajúceho o tom, že je schopný v dohodnutej
dobe zaplatiť kúpnu cenu a toto ubezpečenie doloží konkrétnymi skutočnosťami. Ako sa neskôr ukázalo,
tvrdenie o týchto skutočnostiach nebolo pravdivé. Ak by bez tohto ubezpečenia k uzavretiu zmluvy
nedošlo, zmluva bude relatívne neplatná podľa § 49a OZ, v spojení s § 40a OZ.“ Podľa § 49a OZ, má

omyl za následok neplatnosť právneho úkonu len vtedy, ak:
a) mýliaci sa konal v omyle, ktorý druhý účastník vyvolal bez toho, že by sa pri tom bol dopustil ľsti (§49
ods. 1 OZ);
b) mýliaci sa konal v omyle, ktorý druhý účastník síce nevyvolal, ale ak pritom išlo o omyl, ktorý druhému
účastníkovi musel byť známy (ak druhý účastník o omyle musel vedieť);

c) mýliaceho sa účastníka uviedol do omylu druhý účastník úmyselne, t. j. ľsťou.

V danom prípade by prichádzala do úvahy možnosť podľa ods. c) vyššie citovaného, teda tretí prípad,
keď bol omyl druhým účastníkom vyvolaný úmyselne (ľsťou), pričom zákon v tomto prípade nevyžaduje,
aby išlo o omyl podstatný. Lesť je úmyselné vyvolanie omylu, ktorý vyvolá jeden účastník u druhého

účastníka. Lesť spočíva obyčajne v tom, že sa druhej strane úmyselne predstiera danosť niečoho
čo neexistuje, alebo sa zastiera danosť niečoho, čo existuje. Lesť predpokladá úmyselné správanie,
nevyžaduje včas osobitný stupeň ľstivosti, ani trestnosť spávania. Na danosť ľsti sa nevyžaduje, aby
účastník, ktorý sa jej dopustil sledoval nadobudnutie výhody, alebo spôsobenie ujmy, ani to, aby
nadobudol výhodu, alebo spôsobil ujmu.

Súdna prax sa ustálila v názore, že zmluva pri uzavretí ktorej jeden z účastníkov úmyselne predstieral
určitú vôľu so zámerom, aby tým vyvolal u druhého účastníka omyl, alebo aby tým využil jeho omyl,
nie je (absolútne) neplatná podľa ust. § 37 ods. 1 OZ, pre nedostatok vážnej vôle, alebo podľa ust. §
38 ods. 1 OZ, pre rozpor so zákonom. Podvodné konanie jedného z účastníkov zmluvy pri jej uzavretí
je dôvodom neplatnosti zmluvy podľa ust. § 49a OZ, ktorého sa môže úspešne dovolať len druhý

účastník zmluvy (§ 40a OZ). V danom prípade je možné takýto výklad zákona aplikovať na situáciu,
keby bolo jednoznačne preukázané, že odporca v 1. rade uviedol do omylu navrhovateľa v tom, keď
ho ubezpečil, že určite vyplatí doplatok kúpnej ceny za kaštieľ vo výške 95 %, len aby mu vystavil
navrhovateľ príjmový pokladničný doklad o tom, že mu zaplatil 95 % kúpnej ceny ako doplatok za
účelom, že tento doklad potrebuje k vybaveniu úveru na doplatok kúpnej ceny. A ďalej sa nepreukázalo

v konaní, že svedok Ing. Mikóczi by naozaj poskytol odporcovi v 1. rade pôžičku, vo výške 3 040 00,-
Sk, podľa jeho čestného prehlásenia. Bol to nehodnoverný dôkaz, žiadnymi inými podpornými dôkazmi
nebola preukázaná platnosť tohto čestného prehlásenia. Ak teda vychádza súd z právnej kvalifikácie
podľa ust. § 49a OZ, a ak predávajúci vedel, že kúpna zmluva je viazaná na rozväzovaciu podmienku,
že stráca platnosť nezaplatením zvyšných 95 % kúpnej ceny v stanovenej lehote, teda do 30.11.2005,

nemal vopred vystaviť odporcovi v 1. rade príjmový pokladničný doklad o zaplatení doplatku 95 %
kúpnej ceny. V danom prípade nemožno hovoriť o absolútnej neplatnosti právneho úkonu, iba o relatívne
neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a OZ. Pre dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu platí 3 -
ročná premlčacia doba, ktorá plynie od momentu, kedy bol právny úkon v omyle urobený. Proti omylu,
ktorý spôsobil druhý účastník zmluvy sa za podmienok uvedených v § 40a OZ, môže dotknutá strana

brániť dovolaním sa neplatným úkonom mimo súdu. Ak druhý účastník existenciu omylu popiera môže
sa mýliaci účastník zmluvy dovolať neplatnosti právneho úkonu v súdnom konaní, a to:
a) určovacou žalobou podľa § 80c O.S.P., pravda, za podmienky, že navrhovateľ má na takomto určení
naliehavý právny záujem, návrh je potrebné podať na súd do troch rokov, od momentu, kedy bol právny
úkon urobený.

b) žalovanou na plnenie podľa § 80 písm. b) O.S.P. pričom musí v žalobe tvrdiť, že išlo o plnenie na
základe neplatného právneho úkonu.
c) námietkou v akejkoľvek procesnej forme proti návrhu druhej strany na plnenie, námietku možno
uplatniť do troch rokov od urobenia právneho úkonu v omyle.V danom prípade mal súd za to, že navrhovateľ sa dovolal neplatnosti právneho úkonu v trojročnej
premlčacej lehote, lebo odporcovia mali zaplatiť 95 % kúpnej ceny, ako doplatok do 30.11.2005, a od

tejto doby začala plynúť premlčacia lehota a návrh podal navrhovateľ na súd dňa 05.12.2006, čiže táto
podmienkasplnenábola,alebezpochybynepreukázalsúdu,žeodporcoviamutentozvyšokkúpnejceny
nezaplatili, a odporcovia zas na druhej strane bezpochyby nepreukázali súdu, že zaplatili navrhovateľovi
doplatok kúpnej ceny.
Čo sa týka všetkých ďalších dôkazov, ktoré súd vo veci mal preukázané, korešpondujú s tým, že najmä

čo sa týka trestných konaní v súvislosti s podvojným konaním odporcov, resp. odporcu v 1. rade, a
to najmä vec pod sp. zn. ČVS: ORP-983/1-OEK-BH-2007, kvôli ktorému súd aj prerušil konanie, bolo
medzičasom zastavené, lebo je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie, a
v závere vyšetrovateľ uviedol, že takto bolo rozhodnuté z dôvodu, že nebolo zistené, že by sa odporca
v 1. rade preukázateľne dopustil trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 písm. b) Tr. zákona, a
taktiežnebolinaplnenézákladnéznakyskutkovejpodstatytohtotrestnéhočinu.Ajďalšietrestnékonania

a stíhania v súvislosti s kúpou kaštieľa, ako aj inými pôžičkami peňazí, ktoré účastníci konania medzi
sebou mali, neboli právoplatne rozhodnuté do rozhodnutia v tomto konaní, a súd ďalej už neprerušoval
konania, kvôli iným konania, lebo tieto nesúviseli s týmto konaním. Odporcovia najmä odporca v 1.
rade predkladal súdu také návrhy na dokazovanie, ktoré nesúvisia s predmetnou vecou, zbytočne by
sa spor predlžoval, neviedlo by to k ničom, aj tak predkladal množstvo takých dôkazov, čím zavádzal

súd, pretože to nesúviselo s touto vecou.
Čo sa týka skutočnosti, že odporkyňa v 2. rade nebola vo veci vypočutá, súd jej neodňal možnosť konať
pred súdom, pretože nespočetne veľa krát bola predvolaná na pojednávanie, stále sa ospravedlňovala,
s tým, že ju zastupuje v tomto konaní jej manžel, a preto mal súd za to, že jej manžel odporca v 1. rade
bol vo veci vypočutý viac krát, vyjadroval sa aj v jej mene, a preto z tohto dôvodu nedošlo k procesnému

pochybeniu súdu prvého stupňa, z dôvodu, že odporkyňa v 2. rade vypočutá nebola. Bol to aj jej záujem,
mohla si zariadiť veci tak, aby prišla, ona takýto záujem neprejavila, a ani jedného z pojednávaní sa
nikdy nezúčastnila. Mala možnosť sa rozsiahle vyjadriť k návrhu, dôkazom, ku skutku, ktorý sa jej kladie
za vine, ale ani k tomuto sa nevyjadrila.
Z týchto všetkých dôvodov, dôkazov a právnych záverov, čo sa týka veci samej mal súd za to, že je

potrebné návrh zamietnuť s poukazom na všetko vyššie uvedené, pretože čo sa týka právnej kvalifikácie
veci podľa ust. § 49a OZ, je možné vec vyhodnotiť, že čo sa týka kúpnej zmluvy táto je relatívne neplatná
podľa ust. § 49a OZ, ale aj § 40a OZ, ale nebolo možné vyhovieť návrhu navrhovateľa, lebo jednoznačne
nebolo preukázané splnenie podmienky § 49a OZ, teda, že by odporcovia v 1. a v 2. rade nezaplatili
doplatok kúpnej ceny, a zároveň nebolo preukázané odporcami podľa ich dôkazných prostriedkov, že

by bezpochyby zaplatili tento zvyšok navrhovateľovi.

Čo sa týka protinávrhu odporcov v 1. a v 2. rade, o zaplatení sumy 4 000,- Sk s príslušenstvom, súd
ho zamietol, keď mal za to, že zamietol aj návrh vo veci samej, lebo tým, že odporcovia zaplatili
celú sumu správneho poplatku za vkladové konanie na príslušnej Správe katastra vo výške 8 000,-

Sk, týkajúce sa vkladu vlastníckeho práva vyplývajúce z kúpnej zmluvy o kúpe kaštieľa, nie je dôvod
im priznať polovicu týchto nákladov, keď nebolo jednoznačne preukázané, že zaplatili navrhovateľovi
doplatok zvyšku kúpnej ceny. Je pravdou, že v čl. IV, bod 4, kúpnej zmluvy, je uvedené, že poplatok za
návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti, uhradia kupujúci a predávajúci, a to každý v jednej polovici,
za predpokladu, že zmluva je platná, čím sa myslí, že je celá kúpna cena vyplatená a môže dôjsť ku

vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúcich. V tomto konaní bolo preukázané, že odporcovia v 1.
a v 2. rade bez súhlasu navrhovateľa vykonali návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľnosti, kde predložili oba príjmové pokladničné doklady zo dňa 18.04.2005 a 06.10.2005, a
nevyzvali a neupovedomili navrhovateľa o tom, že idú takýto návrh podávať, lebo ho ani nevyzvali na
zaplatenie polovice správneho poplatku vo výške 4 000,- Sk. Z týchto dôvodov súd nemal preukázanú

dôvodnosť protinávrhu, preto mu ani nevyhovel a zamietol ho.

Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania vo veci samej súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.S.P. a priznal ich odporcom v 1.

a v 2. rade, tak, že zaviazal navrhovateľa k ich zaplateniu, lebo odporcovia boli v tomto konaní úspešní,
ale odporcovia si trovy konania v zákonom stanovenej lehote neuplatnili, a preto im súd priznal 0,- eur,
ktorú sumu je navrhovateľ povinný zaplatiť odporcom v 1. a v 2. rade titulom náhrady trov konania, do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.O trovách konania týkajúcich sa protinávrhu odporcov v 1. a v 2. rade, súd rozhodol podľa ust. § 142
ods. 1 O.S.P., tak, že ich odporcom nepriznal, pretože v tomto konaní úspešní neboli, ich návrh súd

zamietol a navrhovateľ v tejto časti bol úspešný, ale v súvislosti s protinávrhom si neuplatnil žiadnu
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa doručenia cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Nitre v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho

poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.