Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. júl 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/33/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5915200756
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5915200756.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcov - 1/ rade: M. R.,
nar.XX.X.XXXX, bytom ul. M. XX/X, C., 2/ rade I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. M. XX/X, C., 3/ C.
R., nar. XX.X.XXXX, bytom ul. M. XX/X, C., všetci právne zastúpení advokátskou kanceláriou JUDr.
Danica Bírošová, s.r.o., so sídlom C. XX, U., proti žalovanému - Ústredná vojenská nemocnica SNP
Ružomberok, Fakultná nemocnica, so sídlom gen. M. Vesela 21, Ružomberok, za účasti vedľajšieho
účastníka konania na strane žalovaného - Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., so sídlom Dostojevského
rad 4, Bratislava, IČO: 00151700, o zaplatenie 303.902,48 eur z titulu náhrady škody a náhrady

nemajetkovej ujmy, na základe odvolania žalobcov 1/, 2/, 3/ a na základe odvolania Allianz - Slovenská
poisťovňa a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok
č.k. 2C/42/2015-350 zo dňa 21.10.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v časti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť titulom náhrady nemajetkovej
ujmy žalobkyni v rade 1/ sumu 20.000 eur, žalobcovi v rade 2/ sumu 10.000 eur v lehote do 3 dní od
právoplatnostirozsudkua potvrdzuje rozsudokvčastizamietnutianávrhunanáhradunemajetkovej
ujmy vo zvyšku vo vzťahu ku žalobcom v rade 1/ a 2/.

M e n í rozsudok v časti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť titulom náhrady nemajetkovej ujmy
žalobcovi v rade 3/ sumu 10.000 eur a v časti zamietnutia návrhu vo zvyšku vo vzťahu k žalobcovi v
rade 3/ tak, že žalovaný je p o v i n n ý žalobcovi v rade 3/ titulom náhrady nemajetkovej ujmy zaplatiť
15.000 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh žalobcu v rade 3/ na náhradu
nemajetkovej ujmy z a m i e t a .

M e n í rozsudok vo výroku o náhrade majetkovej ujmy tak, že žalovaný je p o v i n n ý
zaplatiť žalobcom v rade 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne titulom náhrady majetkovej ujmy sumu 663,88

eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Návrh žalobcov v rade 1/ až 3/ na náhradu majetkovej ujmy v sume 1.586,12 eur
z a m i e t a .

N e d o t ý k a sa rozsudku vo zvyšku.

Žiadna zo strán sporu n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom v 1/ až 3/ rade
titulom náhrady majetkovej ujmy sumu 2.250 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto
rozsudku, na ktorú sumu sú žalobcovia v 1/ až v 3/rade oprávnení spoločne a nerozdielne. Konanie včasti o zaplatenie sumy 79,67 eur okresný súd zastavil. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť titulom
náhrady nemajetkovej ujmy žalobkyni v 1/rade sumu 20.000 eur, žalobcovi v 2/rade sumu 10.000 eur
a žalobcovi v 3/rade sumu 10.000 eur, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

Návrh žalobcov v 1/ až 3/ rade vo zvyšnej časti okresný súd zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania.

2. Podanou žalobou žalobcovia uplatnili voči žalovanému dva nároky: 1. nárok podľa § 420 ods. 1
Občianskeho zákonníka na náhradu majetkovej ujmy vo výške 3.902,48 eur a 2. nárok podľa § 13

Občianskeho zákonníka na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 300.000 eur, z toho
150.000 eur pre žalobkyňu v 1.rade a po 75.000 eur pre žalobcov v 2. a v 3.rade.

3. Okresný súd vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby zistil vykonaným dokazovaním, že dňa
25.4.2012 bol v zdravotníckom zariadení žalovaného vykonaný operačný zákrok u I. R. - manžela
žalobkyne v rade 1. rade, a zároveň otec žalobcov v 2. a v 3.rade - a po vykonaní operačného zákroku

I. R. zomrel. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pobočka Martin vykonal v zmysle zák. č.
581/2004Z.z.šetrenie,výsledkomktorého„úrad"konštatoval,žejednoznačnoupríčinousmrtinebohého
I. R. bol hemoragický šok na podklade chirurgického krvácania v operačnej rane, čo potvrdil i pitevný
nález, ale hlavne klinická diagnóza už od prekladu pacienta z operačnej sály na OAIM. Úrad mal za to,
že pri začínajúcich sa príznakoch šoku mal byť nebohý okamžite transportovaný na operačnú sálu, mala

byť u neho urobená chirurgická revízia so zastavením krvácania a adekvátnou náhradou straty krvi.
To by bola jediná šanca na záchranu života operovaného pacienta. Konaním dohliadaného subjektu -
žalovaného bolo porušené ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. Z tohto dôvodu úrad uzatvoril
podanie brata nebohého ako opodstatnené s tým, že úrad bude ďalej postupovať podľa osobitného
predpisu. V závere znaleckého posudku podaného v prebiehajúcom trestnom konaní vyplynulo, že

operačnývýkonsámosebebolsťaženýadlhotrvajúci.Operačnýzákrokpodľavideozáznamuzoperácie
bolvykonanýtechnickysprávneavsúladespostupmilegeartis.Napriektomunavideozáznamejejasne
možnopozorovaťvýraznejšiekrvnéstraty,čobolopotrebnériadnezaznamenaťaevidovať.Predkaždou
náročnou operáciou je nutné mať zaistenú náhradnú krv, či krvné preparáty, v prípade I. R. išlo o náročný
výkon, čo sám operatér uviedol vo svojej výpovedi, preto nie je zo zdravotnej dokumentácie jasné,

prečo nebola krv objednaná, resp. zaistená. Tento postup nie je možné považovať za správny postup v
liečbe. Nezabezpečenie krvi pred operáciou je nesprávny postup v liečbe, ide o postup non lege artis.
Znalec z odborného hľadiska vyhodnotil za nesprávnu odbornú argumentáciu operatéra o tom, že dutinu
brušnú nerevidovali, pretože si neboli vedomí výraznejších krvných strát. Znalec uvádza, že pri každej
operácii je nutné na jej konci revidovať operačné pole a brušnú dutinu. Nerevidovanie dutiny brušnej

nie je možné z odbornej stránky akceptovať. Išlo o nesprávny postup liečby - postup non lege artis.
Vznik krvácania v dutine brušnej bola okolnosť, ktorá vznikla v rámci včasnej pooperačnej komplikácie.
Napriek konštatovaným pochybeniam nie je možné jednoznačne konštatovať, že pooperačný šokový
stav nastal v dôsledku výlučne chybne vykonanej operácie, pretože operačný výkon na základe
videozáznamusplnilcieľoperácie.Preberajúcalekárkapoprevzatí pacientanaAROsprávnezhodnotila

včasnú komplikáciu pooperačného šoku, nesprávnym postupom (postup non lege artis) však bolo
jednoznačne to, že diagnostickú rozvahu nezaznamenala v zdravotnej dokumentácii a neuviedla ani, že
si zdravotný stav vyžaduje urgentne chirurgické konzílium. Non lege artis postupom bola aj skutočnosť,
že nezabezpečila krvné náhrady pre transfúznu liečbu. Nebola správna ani manažment pacienta, síce
telefonickylekárkanahlásilapotrebuchirurgickéhokonzíliaprilôžkupacienta,avšakjejkonkrétnypostup

nemožnopovažovaťzasprávnyvtom,žesinevyžiadalapriametelefonickéspojeniesoslužbukonajúcim
chirurgom.Pokiaľbychirurgzakýchkoľvekpríčinnemoholhovoriťslekárkoutelefonicky,takútookolnosť
musela jednoznačne zaznamenať do zdravotnej dokumentácie. Pooperačná starostlivosť o pána R.
nebola vedená správne pri jasne dokumentovanom zdravotnom stave. Obdobne bol zistený nesprávny
(non lege artis) postup liečby zo strany MUDr. J. M.. K znaleckému posudku č. 140/2013 bol vypracovaný

aj doplnok č. 2 v ktorom sa konštatuje, že dňa 25.4.2012 v čase o 18.15 hod. boli u I. R. jednoznačné
klinické známky hypovolemického šoku, ktoré neboli MUDr. M. včas a adekvátne rozpoznané a liečené.
V nadväznosti na závery doplnenia znaleckého posudku je možné pripustiť, že z údajov zo zdravotnej
dokumentácie pána I. R. nemohla MUDr. J. M. mať vedomosť o krvných stratách počas operácie,
nakoľko ich množstvo nebolo nikde zaznamenané. Na základe pitevného protokolu pána I. R. možno

konštatovať,žebezprostrednoupríčinousmrtimenovanéhobolhemoragickýšok,ktorémupredchádzalo
krvácanie v operačnom poli s prítomnosťou krvi a krvných koagúl v oboch pohrudnicových dutinách, v
brušnejdutineamedzihrudiprizákladnejchorobe-hernii-pažerákovéhohiátu,stavepolaparoskopickej
fundoplikácii podľa Nissena - Rosettiho. Uvedená komplikácia patrí do medicínskeho rizika akéhokoľvekoperačného výkonu. Za neakceptovateľné znalci v doplnku k znaleckému posudku konštatovali, že
v podmienkach Ústrednej vojenskej nemocnice anesteziológ, či lekár intenzívneho lôžka nedokázal
privolať k pacientovi v šokovom stave okamžite chirurgické konzílium. Celkový postup liečby od zistenia

šokového stavu nie je možné považovať za odborne správny. Znalci zhodnotili to, že pacient pred
operáciou nemal zaistenú krv, ktorú by mu bolo možné podať ihneď v prípade potreby ako postup
non lege artis. Operatér pred plánovaným operačným výkonom takého rozsahu mal zabezpečiť pre
konkrétneho pacienta potrebné náhrady. Z hľadiska komplexného uzavreli, že smrť pána I. R. síce
bezprostredne nastala v dôsledku hemoragického šoku po laparoskopickej operácii hiátovej hernie

dňa 25.4.2012, avšak šanca na záchranu pacienta bola priaznivá za predpokladu včasnej chirurgickej
intervencie - operačnej revízie do dutiny brušnej s hemostázou. V danom prípade boli konštatované
viaceré postupy non lege artis, ktoré sú uvedené aj v doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 140/2013.

4. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd mal preukázané, že v súdenej veci žalobcovia
osvedčili všetky základné hmotnoprávne predpoklady žalovaného nároku. V dôsledku nesprávne

poskytnutej zdravotnej starostlivosti zomrel príbuzný žalobcov v 1. až v 3.rade, žalovaný zodpovedá
za škodu pretože porušil ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a službách
súvisiacichsposkytovanímzdravotnejstarostlivostiaozmeneadoplneníniektorýchzákonov.Porušenie
povinnosti žalovaným bolo jednoznačne bezpochyby preukázané jednak z oznámenia Úradu pre dohľad
nadzdravotnoustarostlivosťou,ktorýnazákladepodnetusplnomocnenéhozástupcužalobkynev1.rade

vykonal dohľad na mieste, v zdravotníckom zariadení žalobcu a po vykonaní dohľadu, preštudovaní
zdravotnej dokumentácie a oboznámení sa s celou situáciou skonštatoval, že jednoznačnou príčinou
smrti nebohého I. R. bol hemoragický šok na podklade chirurgického krvácania v operačnej rane, pričom
táto skutočnosť bola potvrdená aj vyššie oboznamovanými závermi znaleckého posudku v znení jeho
doplnkov vypracované pre účely trestného konania.

5. Žalobcovia v 1. až v 3.rade uplatnili právo na náhradu majetkovej škody vo výške 3.902,48 eur.
Predložili aj presnú špecifikáciu nákladov, ktoré v súvislosti s pohrebom nebohého vznikli. Právna
zástupkyňa žalobcov v 1. až v 3.rade pred začatím pojednávania konaného dňa 14.9.2015 zobrala návrh
o zaplatenie sumy 79,67 eur späť, súd s poukazom na uvedený dispozičný úkon žalobcov konanie v

tejto časti zastavil. Skôr, než súd sa začal zaoberať dôvodnosťou výšky uplatnenej majetkovej škody,
musel sa vysporiadať so vznesenou námietkou premlčania, túto námietku vzniesol vedľajší účastník
na strane žalovaného spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. vstupujúci do konania titulom
existencie poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou č. 511029067 - poistenie zodpovednosti za
škoduspôsobenúposkytovanímzdravotnejstarostlivosti,ktorúuzatvorilatátospoločnosťsožalovaným.

Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. argumentovala najmä tým, že žalobcovia mali vedomosť o škodcovi
ako aj výške škody najneskôr dňa 7.11.2012, pričom právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Okresný súd vychádzajúc
z vykonaného dokazovania mal preukázané, že škodová udalosť - úmrtie poškodeného I. R. nastalo
dňa 25.4.2012, pričom v tento deň bolo pozostalým oznámené, že ich príbuzný zomrel. Od tohto dňa

žalobcovia v 1. až v 3.rade vedeli, kto zodpovedá za úmrtie ich príbuzného. Pokiaľ sa týka vzniknutej
škody a jej výšky, náklady súvisiace so zaobstaraním pohrebu nebohého, ktorý sa konal dňa 2.5.2012
boližalobcomznámepodľadoloženýchpotvrdenívpriebehudní2.až4.5.2012apokiaľsatýkanákladov
súvisiacich so zhotovením kamenného pomníka dňa 4.10.2013, kedy podľa príjmového pokladničného
dokladu z tohto dňa (čl. 54 spisu) bol uhradený bratom nebohého doplatok za zhotovenie pomníku

v celkovej výške 2.250 eur, pričom 1.000 eur záloha bola vyplatená dňa 6.5.2013. Úrad pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou oznámil výsledok svojho šetrenia listom zo dňa 20.9.2012 v ktorom
skonštatoval, že žalovaný porušil § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z.. Týmto dňom mali teda žalobcovia
v 1. až v 3.rade definitívne potvrdené, kto zodpovedá za škodu a pokiaľ sa týka výšky škody, s výnimkou
nákladov na obstarávanie kamenného pomníka, o tejto sa dozvedeli najneskôr dňa 4.5.2012, čo vyplýva

z predložených pokladničných dokladov a príjmových pokladničných dokladov svedčiacich o úhradách
za poskytnutie služby súvisiacej s pohrebom. Okresný súd za čiastočne dôvodnú vyhodnotil námietku
premlčania v prípade nákladov na obstaranie pohrebu.

6. Za nepremlčaný nárok považoval náklady na obstaranie pomníka vo výške 2.250 eur. Žalobcovia

mali vedomosť o výške týchto nákladov až dňa 4.10.2013 (príjmový pokladničný doklad na čl. 54
spisu), nejedná sa pritom o nadštandardný alebo luxusný pomník (túto skutočnosť súd zistil z fotografie
náhrobnéhokameňapredloženejžalobcamiv1/-3/rade)avtejtočastiichžalobajedôvodná.Stalosatak
napriekvýhradevedľajšiehoúčastníkakonania,ženákladynazriadeniepomníkaalebonáhrobnejdoskyna úpravu hrobu sa uhrádzajú len do výšky 663,88 eur s poukazom na § 2 ods. 2 Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z.. Súd v tejto súvislosti konštatoval, že uvedené ustanovenie nariadenia vlády iba paušálne
limitujevýškutýchtonákladov,pričomvýškanákladovzapohrebsaurčujenazákladepracovnoprávnych

predpisov podľa zákona č. 461/2003 Z.z.. V súdenej veci, ak by žalovaný nebohému poskytol zdravotnú
starostlivosť riadne a včas, žalobcom v 1. až v 3.rade by nevznikli žiadne náklady súvisiace s jeho
úmrtím. Žalobcovia v 1. až v 3.rade sa nijako nepričinili o smrť svojho príbuzného, nezavinili jeho smrť,
pričom mali so zhotovením náhrobku účelne vynaložené náklady. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi,
keby im súd nepriznal právo na náhradu majetkovej ujmy titulom vynaložených nákladov na zhotovenie

pomníka. Za striktného dodržiavania limitu stanoveného nariadením vlády by nastala situácia, že nikto
z príbuzných zosnulých, ktorí zomreli následkom pracovného úrazu alebo v prípade o aký sa jedná v
uvedenej veci, by si nemohol dať nikto zhotoviť náhrobný kameň, nakoľko jeho náklady takmer vždy
by prevyšovali sumu ustanovenú nariadením vlády. Právo na zaplatenie sumy 170,52 eur okresný súd
žalobcom 1/ až 3/ rade nepriznal, mal za to, že ide o náklady, ktoré nesúvisia priamo s obstarávaním
a zariaďovaním pohrebu nebohého a takéto náklady nespadajú a nie sú v priamej súvislosti s konaním

žalovaného. Titulom náhrady majetkovej ujmy priznal tak žalobcom v 1/ až 3/ rade súd sumu 2.250 eur
a to titulom nákladov na zhotovenie kamenného pomníka pre nebohého.

7. Právo na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 300.000 eur žalobcovia v 1/ až 3/ rade
vyvodiliz§13ods.2Občianskehozákonníka.Účelomnáhradynemajetkovejujmyjeurčitákompenzácia

výlučne v oblasti citovej ujmy, preto je potrebné tento inštitút vnímať len ako prostriedok slúžiaci na
zmiernenie závažného dosahu protiprávneho konania, pretože finančný ekvivalent za ľudský život nie
je určiteľný. V danej veci boli splnené všetky predpoklady zodpovednosti v zmysle § 13 Občianskeho
zákonníka, došlo k smrti blízkej osoby na základe nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti, bolo
porušené ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s

poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a bola preukázaná
priama príčinná súvislosť medzi existenciou zásahu a neoprávneným zásahom. V dôsledku konania
žalovaného došlo k neodstrániteľnému následku, smrti I. R., došlo k zásahu do osobnostného práva,
v prípade tohto zásahu je možné využiť právne prostriedky ochrany osobnosti podľa § 13 Občianskeho
zákonníka. Právny nárok v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je možné vnímať ako formu

absolútnejsatisfakcieoprávnených,aleskôrakovšeobecnégestospravodlivosti,úctykľudskémuživotu
a čiastočného zmiernenia nenapraviteľných a svojou intenzitou s akýmkoľvek výsledkom súdneho sporu
neporovnateľných životných následkov žalobcov v emocionálnej oblasti.

8. Zavinená smrť blízkej osoby (manžela, otca) vzhľadom k vzájomným úzkym, pevným, sociálnym,

citovým, morálnym väzbám predstavuje vážnu nemateriálnu ujmu rozvíjania a napredovania osobnosti
pozostalého tak, že môže byť kvalifikovaná ako znižujúca jeho dôstojnosť či vážnosť v spoločnosti. V
súdenej veci predstavoval zásah do práva na ochranu súkromia a rodinného života žalobcov v 1/ až
3/ rade mimoriadny veľmi hlboký a nenapraviteľný následok. Žalobcovia v 1. až v 3.rade pred smrťou
nebohého tvorili plnohodnotnú fungujúcu rodinu so sociálnymi, citovými väzbami. Smrť manžela a otca

ich nečakane tragickým spôsobom zasiahla a nenávratne pretrhla silné citové a iné väzby. Žalovaný bol
v čase smrti zamestnaný, poskytol svojím príjmom zabezpečenie výživy aj svojej manželke a deťom i
napriek tomu, že jedno z detí už bolo v čase jeho smrti sebestačné. Smrťou nebohého utrpeli žalobcovia
v 1. až v 3.rade obrovskú citovú ujmu zvlášť z toho dôvodu, že jeho úmrtie absolútne nečakali. Ich
príbuzný sa zveril do rúk zdravotníckemu zariadeniu v nádeji, že mu pomôže, pričom sa malo jednať o

banálny operačný zákrok s krátkodobou rekonvalescenciou. Smrť blízkeho príbuzného žalobcov 1/ až 3/
rade je neodvrátiteľným faktom, ktorý natrvalo zasiahol do ich života. Žalobkyňa v 1.rade žila s nebohým
zosnulým dlhé roky v spoločnej domácnosti, boli na seba citovo naviazaní, nebohý jej poskytoval celé
roky podporu a pomoc. Vzhľadom na súhrn všetkých argumentov okresný súd uzavrel, že základ nároku
náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrený v peniazoch u žalobcov v 1/ až 3/ rade je daný.

9. Pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy súd vychádzal zo závažnosti vzniknutej ujmy ako aj z
okolností za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby. Žalobcovia v 1/ až 3/
radeúmrtímpríbuznéhostratilidefinitívnemožnosťrealizovaťsvojeemocionálneacitovéväzbykosobe,
ktorá bola v ich živote človekom, ktorého nemožno nahradiť. Pri určovaní výšky náhrady súd zohľadnil,

že smrť spôsobená nebohému nebola zavinená úmyselným konaním, jednalo sa o nedbanlivostné
zavinenie zdravotníckych pracovníkov a lekárov, ktorí pracovali v zdravotníckom zariadení žalovaného.
Tiež zohľadnil, že zariadenie žalovaného nebolo priamo špecializovaným pracoviskom na vykonanie
takého operačného zákroku, akému sa podrobil nebohý I. R.. O tejto skutočnosti bol poučený a napriektomu si vybral práve zdravotnícke zariadenie žalovaného. Zhodnotiac aj ďalšie okolnosti tohto tragického
prípadu s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky v obdobných prípadoch,
súd ustálil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 1.rade nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške

20.000 eur a žalobcom v rade 2,3 každému po 10.000 eur. Náhradu nemajetkovej ujmy žalobkyni v
1.rade priznal vyššou sumou než u žalobcov 2/, 3/ vzhľadom ku skutočnosti, že sa jednalo o manželku
nebohého, o najbližšiu osobu s ktorou žila v dlhoročnom manželskom zväzku, z ktorého pochádzajú dve
deti.Jednalosaosmrťčlovekavproduktívnomveku,ktorýmalzaloženúplnohodnotnúfungujúcurodinu.
Smrťou otca a manžela došlo nielen k silným citovým a sociálnym otrasom, ale aj k nenavrátiteľnému

následku. Nebohý zabezpečoval všetky potreby rodiny, jeho smrťou došlo aj k poklesu životnej úrovne
rodiny a ďalším nenapraviteľným následkom. Súd v nadväznosti na ustálenie zároveň aj priznanej
sumy náhrady nemajetkovej ujmy žalobcom v 1/ až 3/ rade poukazuje na rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva v Štrasburgu - prípad Kontrová proti Slovenskej republike zo dňa 31.5.2007.
Pokiaľ žalobcovia v 1/ až 3/ rade uplatnili náhradu nemajetkovej ujmy vo vyššej výške, ich žalobu súd v
prevyšujúcej časti ako neadekvátnu zamietol. Súd dodal, že smrť človeka, resp. stratu človeka nemožno

vyčísliť v peniazoch. Na druhej strane tiež nemožno vyčísliť jeho stratu tým, že sa bude predpokladať,
že by určitý počet rokov žil a dosahoval by zárobok. Ide o hypotetické otázky, ktoré by sa mohli, ale
nemuseli naplniť. Okresný súd uzavrel, že priznaná náhrada nemajetkovej ujmy žalobcom v 1/ až 3/
rade plne zodpovedá všetkým okolnostiam a skutočnostiam zisteným v súdenej veci.

10. O trovách konania okresný súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 150
ods. 1 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, hoc obidve procesné
strany mali vo veci čiastočný úspech, napokon v prevažnej časti bol úspešný žalovaný, keďže žaloba
žalobcov v 1/ až 3/ rade bola zamietnutá v prevažnej časti. Súd ale prihliadal v danej veci na okolnosti
a dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby priznal žalovanému

prevažne úspešnému účastníkovi právo na náhradu trov konania za situácie, že v súdnom konaní
žalobcovia v 1/ až 3/ rade sa snažili uplatniť si len svoje základné práva a nároky súvisiace so smrťou
ich príbuzného. Súd prihliadol i na postoj žalovaného, ktorý čiastočne uznal nárok žalobcov, doposiaľ
však im neuhradil žiadnu z ich požadovaných nárokov. Aplikáciou princípu dôvodov hodných osobitného
zreteľažalovanémuanivedľajšiemuúčastníkovinastranežalovanéhookresnýsúdnáhradutrovkonania

nepriznal.

11. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., vystupujúci
v procesnom postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Odvolal sa iba proti výroku I.,
tento výrok napadol v celom rozsahu. Odvolanie zdôvodnil najmä tým, že napriek jeho argumentácii

súd žalobcom v 1/ až 3/ rade priznal na základe predložených príjmových pokladničných dokladov
náhradu nákladov súvisiacich s obstaraním kamenného pomníka v celej výške 2.250 eur. Nesprávne
podľa odvolateľa súd v tejto otázke posúdil výšku priznaného nároku. Poukazuje na obsahové znenie
ustanovenia § 449 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého pri usmrtení sa uhradzujú
aj primerané náklady spojené s pohrebom, pokiaľ neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa

predpisovonemocenskompoistení.Užzdikcietohtohmotnoprávnehoustanoveniajezrejmé,ževrámci
tohto nároku sa nehradia všetky náklady v skutočne vynaloženej výške, ale náhrada týchto nákladov je
obmedzená hľadiskom primeranosti. Posúdenie primeranosti nákladov spojených s pohrebom je úlohou
súdu. Súd je však pri tomto posúdení viazaný limitmi ustanovenými v právnych predpisoch vydaných
na vykonanie Občianskeho zákonníka. Takýmto právnym predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995

Z.z. Označený právny predpis v ustanovení § 2 ods. 2 stanovuje maximálnu sumu (663,88 eur), ktorú
je možné považovať za primerané náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej dosky a na úpravu
hrobu. Zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení limituje výšku náhrady nákladov spojených s pohrebom
paušálnou sumou 2.324,40 eur za pohreb s tým, že náklady na zriadenie pomníku v zmysle ustanovenia
§ 2 ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. sa uhrádzajú do výšky 663,88 eur a sú súčasťou celkových

nákladov na pohreb. V súvislosti s danou problematikou odvolateľ poukazuje aj na závery rozhodnutia
Najvyššieho súdu ČR 25Cdo 818/2004, ako aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR 25 Cdo
2088/2005, tieto závery aj cituje vo svojom odvolaní (poukaz odvolacieho súdu na č.l. 373 spisu). Allianz
- Slovenská poisťovňa a.s. sa domáha zmeny rozsudku v odvolaním napadnutom výroku, v rámci tejto
zmeny žiadala „ zrušenie rozsudku a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie".

12. Odvolanie proti rozsudku okresného súdu podali aj žalobcovia v 1/ až 3/ rade, ich odvolanie smeruje
do výroku, v ktorom im okresný súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy v konkrétnych sumách, ako aj
do výroku, v ktorom okresný súd ich návrh na náhradu nemajetkovej ujmy vo zvyšnej časti zamietol.Argumentovalinajmätým,žepovažujúpriznanúvýškunáhradynemajetkovejujmyzamimoriadnenízku,
nedostatočnú a neprimeranú v porovnaní s dôsledkom zásahu do ich súkromia zo strany žalovaného v
neodstrániteľnom rozsahu. Za nedostatočné vyhodnotili odôvodnenie rozsudku súdu čo sa týka výšky

určenej náhrady. Súd síce poukazuje na rozhodovaciu činnosť ESĽP v Štrasburgu v prípade Kontrová
c/a SR, tento prípad však nie je použiteľný v konkrétnej súdenej veci. Okrem tohto rozhodnutia ESĽP
súd poukázal len všeobecne na ustálenú rozhodovaciu prax súdov SR bez uvedenia konkrétnych
prípadov. Žalobcovia poukazujú na to, že každý posudzovaný prípad súdmi SR je originálny a svojim
obsahom špecifický. Osobitne zvýraznili, že otec rodiny a manžel sa po vitium artis zo strany žalovaného

po nezvládnutej operácii v zdravotníckom zariadení žalovaného nevrátil živý k svojej rodine. Išlo o
zásah do súkromia, ktorý nemožno nijakým spôsobom obnoviť. Zásahom bolo absolútne zamedzené
pokračovanie citových väzieb člena rodiny so zvyškom najbližšej rodiny. Pri určení výšky náhrady
nemajetkovej ujmy pre jednotlivých žalobcov súd nezohľadnil ujmu, aká nastala na strane žalobcov po
smrti I. R., ale aj na nasledujúce obmedzenia a limitovanie ich práva na súkromie, na ich obmedzenia pri
budúcom založení si vlastnej rodiny ( u žalobcov 2/ a 3/ ) a na aktuálne, ako aj do budúcnosti limitovanie

slobodného výberu ich zamestnania, čo sa týka miesta výkonu práce. Súd nevenoval pozornosť tomu,
že žalovaný sa nikdy neospravedlnil za svoje pochybenie. Ak žalovaný nemal technické podmienky, t.j.
nebolo priamo špecializovaným pracoviskom na riešenie takých diagnóz ako mal ich blízky príbuzný
a ak si netrúfal zabezpečiť jeho operáciu ako pacienta, mal ho vyslovene odkázať na špecializované
pracovisko v Banskej Bystrici a neprijať ho do svojej starostlivosti. Ak ho žalovaný na výkon operácie

prijal, mal zabezpečiť všetko potrebné na to, aby pacientovi pomohol z jeho zdravotných ťažkostí.
Odvolatelia vytýkali súdu i to, že sa nezaoberal ďalším nenapraviteľným následkom pro futuro na život
jednotlivých členov pozostalej rodiny neb. I. R., jeho manželka (žalobkyňa v 1/ rade) je ochudobnená
nielen o rodinný život a citovú oblasť, ale o celkovú kvalitu svojho ďalšieho osobného života. Je
invalidná dôchodkyňa, od 18.1.2006 poberá invalidný dôchodok, má psychiatrickú diagnózu paranoidná

schizofrénia, ktorá pravidelne bývala a stále býva kvôli svojmu zdravotnému stavu hospitalizovaná. Má
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, nie je schopná hospodáriť s financiami,
starať sa o potreby rodiny a domácnosti, o svoj zdravotný stav, absolvuje kontroly u lekára samostatne.
Je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím s potrebou sprievodcu, ktorým bol do času svojej smrti
jej nebohý manžel. Túto úlohu nebohého po jeho smrti museli prevziať na seba synovia, žalobcovia v 2/

a 3/ rade. Z dôvodu úmrtia otca vyplýva pre žalobcov v 2/ a 3/ ako synov úloha celoživotnej starostlivosti
o žalobkyňu 1/ - ich matku. Táto starostlivosť ich oberá o možnosť zariadiť si svoj samostatný život
nezávisle od najbližšej príbuznej - ich matky. Smrťou ich otca došlo k silnému citového ale aj sociálnemu
otrasu všetkých členov rodiny, ich ďalší súkromný život je limitovaný. Napokon z dôvodu starostlivosti
o matku sú limitovaní aj pri slobodnom výbere svojho zamestnania, čo sa týka miesta výkonu práce,

nemôžu napr. uvažovať o práci v zahraničí, musia si rozdeliť svoje povinnosti tak, aby starostlivosť
o matku bola vyvážená, od oboch rovnako zabezpečená. Súd nebral do úvahy ich ďalšiu ujmu a to
obmedzenie a limitovanie ich práva na súkromie a na budúci rodinný život. V súhrne všetkých odvolacích
argumentácií žalobcovia 1/ až 3/ rade sa domáhali zmeny rozsudku v odvolaním napadnutých výrokoch,
žiadali v rámci tejto zmeny priznať vyššiu výšku nemajetkovej ujmy.

13.Allianz-Slovenskápoisťovňaa.s.vpísomnomvyjadreníkodvolaniužalobcovuviedol,žeonvstupdo
konania zahlásil len v časti uplatnenej náhrady škody vo výške 3.902,48 eur a nie náhrady nemajetkovej
ujmy, z tohto dôvodu k odvolaniu žalobcov v 1/ až 3/ rade smerujúcom do nároku náhrady nemajetkovej
ujmy sa nevyjadruje.

14. Žalovaný - Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok k odvolaniam žalobcov 1/, 2/, 3/ a
vedľajšieho účastníka predložil písomné vyjadrenie. Žalovaný v otázke nemajetkovej ujmy považuje
rozsudok okresného súdu za zákonný, riadne odôvodnený a primeraný. Súd sa podľa neho riadne
vysporiadal s predloženými dôkazmi, riadne zistil skutkový stav a svoje závery v predmetnom rozsudku

i náležite odôvodnil. Žalovaný uvádza, že nebohý síce netrpel závažným porušením zdravia, avšak
operácia, pri ktorej je pacient v celkovej anestéze, pričom je mu prerezaná dutina brušná a je
napojený na umelé dýchanie, nie je v žiadnom prípade jednoduchý operačný zákrok a s týmto tvrdením
odvolateľov nemôže zásadne súhlasiť. Vážnosť operácie konštatujú aj znalci v znaleckom posudku,
pritomuvádzajú,žepriakomkoľvekpodobnomchirurgickomzákrokujespojenérizikovznikukomplikácií,

najmä krvácania. Žalovaný dodal, že nezabezpečenie krvnej konzervy pre prípad náhrady straty
krvi nebolo a priori dôvodom úmrtia nebohého. Pokiaľ odvolatelia vytýkajú okresnému súdu, že sa
nezaoberal ďalším nenapraviteľným následkom pro futuro na život jednotlivých členov pozostalostnej
rodiny, uvádzajú tie isté skutočnosti ako tomu bolo počas súdneho konania. Podľa názoru žalovanéhoprvostupňový súd sa zaoberal všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a náležite sa s nimi vysporiadal.
Napokon inštitút náhrady nemajetkovej ujmy je len prostriedkom na zmiernenie závažného zásahu
do osobnostných práv a nie kľúčom k vyriešeniu všetkých životných potrieb žalobcov v rade 2/ a 3/.

Je bežným zvykom v slovenských rodinách, že deti sa starajú, resp. doopatrúvajú svojich rodičov, či
už v dôsledku staroby alebo zdravotných problémov a okrem uvedeného si žijú vlastné životy. Ak by
to bolo nad ich úsilie, je možné sa obrátiť, resp. vyhľadať špecializovanú odbornú pomoc, ktorá im
bude poskytnutá, či už ambulantnou alebo ústavnou formou. Podľa žalovaného žalobcovia nepreukázali
dostatočne svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Okrem tvrdení v žalobe neuviedli žiadne dôkazné

prostriedky, ktoré by podporovali ich tvrdenia, dokonca ani pri výsluchu účastníkov nezaznela žiadna
skutočnosť, ktorá by potvrdzovala skutočnosti uvedené v žalobe a v odvolaní. Napriek tomu (žalovaný)
sa rozhodol nepodať odvolanie, považoval rozsudok okresného súdu za spravodlivý a priznanú výšku
nemajetkovej ujmy ako primeranú. Zastáva preto názor, že neexistuje relevantný dôvod, aby žalobcom
v rámci odvolacieho konania bola priznaná vyššia suma náhrady nemajetkovej ujmy. Žiada preto, aby
odvolanie žalobcov krajský súd v celom rozsahu zamietol a rozhodnutie v časti nemajetkovej ujmy

potvrdil. Žalovaný sa stotožnil s odvolaním vedľajšieho účastníka, žiada, aby odvolací súd rozhodol v
súlade s navrhovaným petitom odvolania vedľajšieho účastníka .

15. Žalobcovia v 1/ až 3/ rade predložili písomné vyjadrenie k odvolaniu vedľajšieho účastníka.
Poukazujúvňomnaodôvodnenierozhodnutiaokresnéhosúduvtejtootázke,stotožňujúsasposúdením

primeranosti nákladov na zhotovenie kamenného pomníka pre ich príbuzného a s konštatovaním
súdu, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak by im nepriznal právo na náhradu majetkovej ujmy
z titulu vynaložených nákladov na obstaranie kamenného pomníka. Opakovane uviedli, že smrť ich
príbuzného bola zavinená nesprávnym poskytnutím zdravotníckej starostlivosti, oni nespôsobili smrť
svojho príbuzného. Jeho úmrtím im vznikli neplánované náklady spojené s vybavovaním pohrebu a

neskôr s obstaraním pomníka na jeho hrobe. Správne podľa ich názoru uzavrel súd, že za striktného
dodržiavania limitu stanoveného nariadením vlády by nastala situácia, že nikto z príbuzných zosnulých,
ktorí zomreli následkom pracovného úrazu alebo v prípade, o aký sa jednalo v prejednávanej veci, by
si nemohol nikto zhotoviť náhrobný kameň, nakoľko jeho náklady takmer vždy by prevyšovali sumu
ustanovenú nariadením vlády. Z týchto dôvodov žalobcovia 1/ až 3/ rade žiadali potvrdenie rozsudku

okresného súdu vo výroku I.

16. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zák. č. 160/2015 Z.z. v
znení účinnom od 1.7.2016, ďalej iba CSP), po zistení, že odvolanie podali na to oprávnené procesné
strany, v zákonom stanovenej lehote, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 Civilného

sporového poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1
CSP) čiastočne potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,2 CSP vo vzťahu k žalobcom
1,2 v otázke náhrady nemajetkovej ujmy ( čo do priznanej sumy náhrady nemajetkovej ujmy ako aj do
zamietnutia žaloby ohľadne tohto nároku vo zvyšku ) a čiastočne rozsudok podľa § 388 CSP zmenil :
1. v otázke náhrady nemajetkovej ujmy vo vzťahu ku žalobcovi v r.3 a 2. v otázke náhrady majetkovej

ujmy vo vzťahu ku všetkým žalobcom. Vo zvyšku ( odvolaním nenapadnutom ) sa rozsudku nedotýkal.

17. Okresný súd v súdenej veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, z vykonaného
dokazovania zistil náležite skutkový stav veci. Aj odvolací súd pri posúdení odvolania žalobcov v
1/ až 3/ rade ako aj vedľajšieho účastníka vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého

stupňa. Na súdenú vec (uplatňované nároky žalobcami v 1/ až 3/ rade) okresný súd aplikoval súvisiace
hmotnoprávne predpisy. Odlišný záver ako okresný súd prijal odvolací súd ohľadne výšky nemajetkovej
ujmy vo vzťahu k žalobcovi v rade 3/, ako aj v otázke nároku žalobcov 1/ až 3/ rade na náhradu nákladov
pomníka nebohého. V otázke nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v priznanej sume ako aj zamietnutia
žaloby vo zvyšku voči žalobcom v r.1 a 2. sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil s prijatým záverom

súdu prvého stupňa - v tejto časti sa stotožnil aj s písomným odôvodnením rozsudku. Odlišný záver ako
okresný súd prijal odvolací súd ohľadne výšky nemajetkovej ujmy vo vzťahu ku žalobcovi v rade 3 ( jeho
odvolaniu bolo vyhovené čiastočne ) a v otázke výšky nároku žalobcov na náhradu nákladov pomníka
nebohého ( v tejto časti konštatoval dôvodnosť odvolania).

18. V súdenej veci boli naplnené všetky zákonné predpoklady občiansko - právnej zodpovednosti
žalovaného pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti: 1. protiprávne konanie - t.zn. poskytovateľ
zdravotnej starostlivosti postupoval „ non lege artis „ t.j. v rozpore s objektívnym právom 2. vznik škody
( ujmy ) ako následok protiprávneho konania poskytovateľa zdravotnej starostlivosti 3. príčinná súvislosťmedzi protiprávnym konaním a vzniknutou ujmou. Jedná sa o zodpovednosť objektívnu, z tohto dôvodu
prvok subjektívny ( zavinenie ) je bez právneho významu.

19. Vykonané dokazovanie preukázalo, že konaním poskytovateľa zdravotnej starostlivosti bola
spôsobená ujma - smrť manžela žalobkyne v r.1 a otca žalobcov v r.1,2 Uvedená udalosť závažným
spôsobom zasiahla do rodinného života, súkromia žalobcov, z uvedených dôvodov ich žaloba ktorou sa
domáhajú náhrady nemajetkovej ujmy voči žalovanému cez inštitút § 11 v spojení s § 13 Občianskeho
zákonníka má relevantný právny ale aj skutkový základ.

20. Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy ( § 11 Občianskeho zákonníka ).
Rozhodovacia prax všeobecných súdov už ustálila, že súčasťou práva na ochranu súkromia chráneného
ust.§ 11 Občianskeho zákonníka je aj rodinný život spočívajúci v udržiavaní a rozvíjaní vzájomných
citových, morálnych a sociálnych väzieb medzi najbližšími osobami a konanie, ktoré spôsobilo násilné

pretrhnutie týchto väzieb stratou člena rodiny je konaním nesúcim znaky neoprávneného zásahu do
chránených osobnostných práv pozostalých členov rodiny.

21. Krajský súd zvýrazňuje význam inštitútu nemajetkovej ujmy titulom zásahu do osobnostných práv,
tento inštitút nemá charakter „ odplaty, ceny za ľudský život „ - pretože ľudský život je neoceniteľný,- ale

je inštitútom, ktorý sleduje zmiernenie tých následkov, ktorým stratou blízkeho človeka ( člena rodiny )
v súdenej veci manžela žalobkyne v rade 1 a otca žalobcov v rade 2,3 v dôsledku konkrétnej udalosti
žalobcovia boli vystavení.

22. Výšku peňažného zadosťučinenia určuje súd na základe voľnej úvahy pri ktorej za rozhodujúce

hľadiská hmotné právo považuje intenzitu, trvanie a rozsah nepriaznivých následkov vzniknutých
dotknutým osobám ( v danom prípade žalobcom ). Vo vzťahu ku žalobcom v rade 1,2 sa krajský súd
v celom rozsahu stotožnil s prijatým záverom súdu prvého stupňa v otázke výšky priznanej náhrady
nemajetkovej ujmy, pri svojich úvahách súd prvého stupňa zohľadnil všetky individuálne okolnosti
zásahu do osobnostnej sféry ( rodinného života ) žalobcov v rade 1,2 či už z hľadiska intenzity, trvania a

rozsahunepriaznivýchnásledkovzásahudoichprávanasúkromiepodktorépatríajichprávonarodinný
život. Všetky súvisiace okolnosti súd v dôvodoch svojho rozhodnutia podrobne, nielen z právneho ale
citlivo aj z hľadiska ľudského vyargumentoval, na tieto argumentácie krajský súd odkazuje a sa s nimi
stotožňuje.

23. Krajský súd však náhradu nemajetkovej ujmy vo vzťahu ku žalobcovi v rade 3 zvýšil ( keď vyhovel
odvolaniu čiastočne ). Okrem okolností uvádzaných súdom prvého stupňa pri hodnotení intenzity a
rozsahu zásahu a zvýšení náhrady nemajetkovej ujmy žalobcovi v rade 3 za významné vyhodnotil
nasledovné skutočnosti : 1. náhle úmrtie otca žalobcu v rade 3 zasiahlo v intenzívnejšom a hlbšom
rozsahu, žalobca v rade 3. žil totiž s rodičmi v trvalej spoločnej domácnosti ( kým žalobca v rade 2 k

rodine dochádzal iba cez víkendové dni ) 2. ich väzby rodinné, osobné, citové boli intenzívne, 3. žalobca
v rade 3. bol na otca odkázaný výživou ( bol študentom strednej školy ), kým žalobca v rade 2 už bol
zárobkovo samostatný, pracoval, na výživu od otca odkázaný už nebol. Vážnosť a hĺbku prežívania
náhlej straty otca u žalobcu v rade 3 je znásobená aj tým, že otec zomrel v deň narodenín žalobcu v rade
3, v uvedený deň je výnimočný v živote každého človeka, osobitný osobný rozmer znamená v živote

mladého 19 ročného človeka, tento deň však pre žalobcu nepriniesol pozitívne očakávania, naopak
práve v tento deň sa dozvedel správu o tom, že jeho otec zomrel, deň narodením žalobcu v rade 3 sa
stal dňom úmrtia jeho otca a uvedenú vážnu udalosť, stratu otca žalobca v rade 3 si bude pripomínať
celý život vždy v deň svojich narodenín. Vzhľadom na súhrn všetkých týchto úvah krajský súd výšku
náhrady nemajetkovej ujmy vo vzťahu ku žalobcovi v rade 3 určil v sume 15.000 eur.

24. Za dôvodný vyhodnotilodvolací argument smerujúci dovýroku o náhrade majetkovej ujmy, t.j. že súd
prvého stupňa náhradu nákladov súvisiacich s obstaraním kamenného pomníka priznal v nesprávnej
výške. Správne odvolateľ ( vedľajší účastník na strane žalovaného ) argumentuje charakterom nároku
s poukazom na § 449 ods.2 Občianskeho zákonníka. Pri priznaní výšky tohto nároku okresný súd

sa nemohol podľa názoru odvolacieho súdu odchýliť od zákonného limitu stanoveného v § 2 ods.2
Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z.25. V prípade nároku na zriadenie pomníka pozostalému ide o osobitný druh peňažnej náhrady
na základe tzv. nákladového hľadiska, teda o osobitný druh náhrady škody, ktorý súvisí s úmrtím
poškodeného, nejde však o škodu na zdraví. Zákonné podmienky dotknutého nároku Občiansky

zákonník upravuje v § 449 ods.2. tak, že „ pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené s
pohrebom, pokiaľ neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení
„. Z dikcie tohto ustanovenia je zrejmé, že v rámci tohto nároku sa nehradia všetky náklady v skutočne
vynaloženej výške, ale náhrada týchto nákladov je obmedzená hľadiskom primeranosti. Posúdenie
primeranosti nákladov spojených s pohrebom je úlohou súdu. Súd je však pri tomto posúdení viazaný

limitmi stanovenými v právnych predpisoch, vydaných na vykonanie Občianskeho zákonníka. Takýmto
právnym predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov. Označeným
právnym predpisom bola stanovená maximálna výška nákladov za zriadenie pomníka ( ako jednej z
dielčej položky nákladov pohrebného ) sumou 663,88 eur, ide o zákonné obmedzenie výšky náhrady do
ktorej je možné podľa zákona poskytnúť náhradu, zákonom stanovený limit ohľadne dotknutého nároku
je pre súd záväzný a nie je možné ho prekročiť. Uvedené dôvody viedli odvolací súd k zmene rozsudku v

tejto odvolaním napadnutej časti a žalobcom mohol priznať náhradu nákladov vynaložených na pomník
iba v sume 663,88 eur a vo zvyšku musel žalobu zamietnuť.

26. Podľa § 396 ods.2 Civilného sporového poriadku ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj
o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Postupujúc podľa uvádzaného procesného

ustanovenia v aplikácii s § 396 ods. l CSP rozhodol krajský súd o trovách celého konania ( prvostupňové
aj odvolacie ) tak, že podľa § 255 ods. 2 CSP žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov,
keďže tak strana žalobcu ako strana žalovanej mali v konaní úspech iba čiastočný.

27. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. l
CSP ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania ) uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne ( dovolacie dôvody ), čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh).
Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie´, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.1 CSP). Dovolanie je podané
včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 CSP).
Podľa § 429 ods.1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods.1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených v

§ 429 ods.2 CSP.