Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. júl 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/145/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115228660
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115228660.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o.,
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD.,
advokátkousosídlomMartinčekova13,82101Bratislava,protipovinnej:S.H.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
U. XX, XXX XX U.-P., o vymoženie sumy 966,16 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 14Er/1083/2015-48 zo dňa 16.11.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, zamietol žiadosť
JUDr. Erika Tótha, súdneho exekútora so sídlom Exekútorského úradu Piaristická 2, Nitra, o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. Ex 1238/15. Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na

ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) a § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok"), § 45 ods. 1,2,3 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 25 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 1 ods. 1,2, § 2 písm. a),b), § 3 ods. 1,2
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1,2,3,4, § 53 ods. 1,5,

§ 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ako aj ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Exekučný súd z úradnej povinnosti skúmal, či
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v
súlade so zákonom, a zistil rozpor so zákonom, pretože exekučný titul má vady z materiálnej stránky.
Exekučný titul sa totiž skúma z materiálnej a formálnej stránky; z formálnej stránky sa skúma či exekučný
titul v tomto prípade rozhodcovský rozsudok má všetky formálne náležitosti, ktoré vyžaduje § 34 zákona

č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a z materiálnej stránky, či exekučný titul má splnené všetky
hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, a to napríklad jeho rozpor s právom, t.j. dovolenosť,
rozpor s dobrými mravmi a podobne.

2. Po preskúmaní predložených listín súd konštatoval, že medzi povinnou a pôvodným veriteľom vznikol
spotrebiteľský vzťah na základe zmluvy o úvere, a preto na vec aplikoval normy spotrebiteľského práva.

Súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že právny predchodca oprávneného, Poštová banka, a.s., uzavrel
s povinnou dňa 23.04.2008 zmluvu, na základe ktorej je bol poskytnutý úver vo výške 995,82 eura,
ktorý sa zaviazala vrátiť v pravidelných mesačných splátkach podľa splátkového kalendára. Povinná
poskytnutý úver v zmysle úverovej zmluvy nesplácala riadne a včas, následkom čoho Poštová banka,
a.s., uplatnila možnosť predčasného splatenia celého úveru a potom došlo k postúpeniu pohľadávky
spolu s príslušenstvom a všetkými právami až na terajšieho oprávneného. Exekučným titulom v tejto veci

má byť rozhodcovský rozsudok sp. zn. IBC12100040 zo dňa 20.01.2012 vydaný Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave,ktorý bola povinná zaviazaná na zaplatenie istiny 966,16 eura, 9% úroku z omeškania ročne zo sumy
966,16 eura od 02.06.2010 do zaplatenia a sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenej ku
dňu predčasnej splatnosti celého úveru vo výške 86,93 eura, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania

vyčíslenú odo dňa nasledujúceho po dni predčasnej splatnosti celého úveru do dňa 01.06.2010 vo
výške 403,12 eura, sumu dlžných poplatkov vo výške 46,04 eura a náhradu poplatku za rozhodcovské
konanie vo výške 60,09 eura. Právomoc rozhodcu na rozhodovanie sporu je podľa žalujúcej strany
daná rozhodcovskou doložkou uzatvorenou medzi oboma stranami v rámci Všeobecných obchodných
podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, z čl. 10.2, bod 10.2.2, z ktorej vyplýva, že:

Banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi
nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo
vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to: a)
pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú účinné v čase začatia
rozhodcovského konania, b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť

tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho
poriadku, ktoré sú účinné v čase začatia rozhodcovského konania, alebo všeobecnému súdu.

3. Zo zmluvy o úvere a jej súčasti - obchodných podmienok - je zrejmé, že boli už vopred pripravené
dodávateľom - veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov, a preto povinný dlžník ani nemohol

ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania. Z tohto dôvodu sa na uvedený právny vzťah použijú
ustanovenia o spotrebiteľskom práve, ktoré v odôvodnení uznesenia citoval. Súd bral do úvahy aj
to, že zmluva ako aj obchodné podmienky sú vyhotovené maličkými písmenkami s nahusteným
textom, bez odsekov, čím znemožňujú ich riadne prečítanie, sú vypracované nezrozumiteľne (najmä
pre spotrebiteľov, ktorí právnické vzdelanie nemajú) a týmto spôsobom porušujú informačné povinnosti

zakotvené v zákone o spotrebiteľských úveroch, v zákone ochrane spotrebiteľa a v Občianskom
zákonníku. Súd urobil záver o tom, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v
zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si
spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovská doložka

umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa.
Rozhodcovskú doložkou si spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnými štandardnými podmienkami. Mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa
všetkýmúverovýmpodmienkam.Rozhodcovskádoložkajevzmysle§53ods.5Občianskehozákonníka
neplatná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, prieči sa dobrým mravom a výkon práv

a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na
základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s
dobrými mravmi. Preto súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zmeniť a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vyhovieť, alternatívne uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Odvolanie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e), § 221 ods. 1 písm. d),
f), h) OSP, pričom poukázal najmä na ustanovenia § 44 ods. 2 prvej a druhej vety zákona č. 233/1995

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov
ako aj príslušné ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z., Smernice Rady
93//13/EHS a aj na znenia rôznych rozhodnutí niektorých okresných a krajských súdov, Najvyššieho
súdu Českej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Namietal, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,

ani rozhodcovské konanie a ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný, keďže doručený rozhodcovský
rozsudok,ktorýužnemožnopreskúmať,mápreúčastníkovrozhodcovskéhokonaniarovnakéúčinkyako
právoplatný rozsudok súdu, podľa § 159 OSP. Súd v odôvodnení podľa jeho názoru nevysvetlil viaceré
právne otázky. Uviedol, že jeho právny predchodca ako banka bol povinný podľa § 93b ods. 1 zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzatvorenie rozhodcovskej

zmluvy, inak by došlo k porušeniu zákona. Právoplatný rozhodcovský rozsudok je prekážkou pre
opätovné prejednanie veci, je právne záväzný rovnako ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a je
vykonateľný, t.j. spôsobilý byť podkladom pre exekúciu. V ďalšom texte obsiahleho odvolania oprávnenýnesúhlasil s právnou argumentáciou odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, resp. namietal aj to, že
súd sa nevysporiadal s niektorými podľa neho právne významnými okolnosťami.

5. Sudca súdu prvej inštancie sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“ alebo „OSP“)
vyjadril, že nemieni odvolaniu vyhovieť, a predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej

len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP)
po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru,
že odvolanie nie je opodstatnené.

7. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd

prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 16.11.2015, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho
procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, ktorému bola predložená vec
na rozhodnutie o odvolaní dňa 01.04.2016, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového
poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Exekučný poriadok, ktorý na danú vec aplikoval súd prvej inštancie, bol s účinnosťou
od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z.
z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku , Civilného mimosporového poriadku

a Správneho súdneho
poriadku a o zmene a
doplnení niektorých zákonov.

9. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v

konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku
. (2) Ustanovenia Civilného
sporového poriadku o
odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,
koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona

nepoužijú.(3)Naúčelytohtozákonasapojemžalobapodľapovahyvecivykladáakonávrhnavykonanie
exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na
účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona,
ak z povahy veci nevyplýva inak.

10. Odvolací súd po prejednaní veci uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil. Pritom aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia

súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, a tak na dôvažok dodáva nasledovné:

11. Súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil. Podľa
obsahu spisu rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi
účastníkmi dňa 23.04.2008 v spojení so Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej aj „VOP“),

Obchodnými podmienkami pre úver (ďalej aj „OPPÚ“). Odvolací súd zistil, že samotná zmluva o úvere
obsahuje v bode 2. ods. 7 dojednanie o tom, že „všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane
sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou
vo Všeobecných obchodných podmienkach“. VOP s dňom účinnosti od 01.01.2008 (v spise na č. l. 25
- 28) uvádzajú rozhodcovskú doložku v bode 10.2.2. v znení uvedenom súdom prvej inštancie. Toto

dojednanie, inak povinnou nepodpísané, pritom nešpecifikuje, ktorý rozhodcovský súd by mal spory
rozhodovať. Jeho označenie sa nachádza v úplne inej časti VOP - v bode 2. úvodnej Všeobecnej časti
pri definícii pojmov. Podľa zmluvy o úvere veriteľ poskytol povinnej úver vo výške 30.000 Sk, ktorý
mala vrátiť v 60 mesačných splátkach po 943 Sk od 23.05.2008 do 23.04.2013, pričom bola dohodnutácelková výška nákladov 21.767,08 Sk, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) 26,82 %, priemerná
RPMN uvedená nie je a úroková sadzba 24 %. Povinná dlh podľa zmluvy riadne nesplácala, a tak sa
veriteľ obrátil so žalobou na rozhodcovský súd, ktorý vydal vyššie uvedený rozsudok. Proti rozsudku

rozhodcovského súdu povinná odvolanie nepodala a nepodala ani žalobu na súd o jeho zrušenie.

12. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne na podklade listín založených v spise. Podľa obsahu
spisu si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu z rozhodcovskej doložky, ktorá
mala byť obsiahnutá vo VOP oprávneného. S ohľadom na to ako aj na spotrebiteľský charakter vzťahu

účastníkov bol exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania oprávnený a zároveň povinný
riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Súd
prvej inštancie si na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania o
riešení sporov na základe len všeobecnej rozhodcovskej doložky v obchodných podmienkach veriteľa,
ktorá nijako nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka spôsobila značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech povinného. Možným vylúčením

všeobecného súdu pre riešenie sporov účastníkov došlo aj k odňatiu práva brániť sa a podať žalobu,
prípadne opravný prostriedok na všeobecný súd v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
podľa ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Rozhodcovská doložka tak mohla byť posúdená ako neprijateľná podmienka zmluvy, ktorá je v zmysle

§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Navyše VOP boli vyhotovené miniatúrnym a takmer
nečitateľným písmom, kde rozhodcovská doložka splýva s ostatným textom.

13. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy v ustanovení § 53 ods.
1,2,3,4 písm. r), ods. 5 uvádza nasledovné: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
("neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom

a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľnú podmienku uvedenú v
spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“

14. V danej právnej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi
účastníkmi z rozhodcovskej doložky uvedenej vo VOP ako súčasti zmluvy o úvere uzatvorenej medzi
veriteľom a povinnou, ktoré povinná nepodpísala. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov
urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania rozhodcovskej doložky, ktorá nemohla založiť
právomoc rozhodcovského súdu, pretože nezodpovedala vyššie citovaným zákonným podmienkam

§ 53 ods. 1,2,3,4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Odvolací súd rovnako ustálil, že rozhodcovská
doložka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa.
Je zrejmé, že motiváciou povinnej bolo uzavrieť úverovú zmluvu, čo mohlo mať za následok, že
jej vôľa uzavrieť súčasne aj rozhodcovskú doložku mohla byť podstatne ovplyvnená. Bolo viac ako
pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nároky pred povolaným orgánom, bude

práve oprávnený, a povolaným orgánom pre možné efektívnejšie dovolanie sa svojho nároku bude
rozhodcovský orgán podľa jeho výberu. Z predložených listín nie je zrejmé, či oprávnený s povinnou
o rozhodovaní sporov rozhodcovským súdom rokoval osobitne, t. j. nad rámec samotného poskytnutia
úveru. Nie je tiež zrejmé, v akom rozsahu bola povinná adekvátne poučená o následkoch uzavretia
rozhodcovskej zmluvy (doložky) a či zároveň mala reálnu možnosť obsah tohto dojednania ovplyvniť.

Oprávnený tieto skutočnosti v návrhu na vykonanie exekúcie ani netvrdil a ani ničím nedoložil, čím
nepreukázal, že zmluvné dojednanie obsahujúce rozhodcovskú doložku bolo dojednané individuálne.
Preto sa už len z tohto dôvodu rozhodcovská doložka podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka
za individuálne dojednanú nepovažuje. Nedostatok individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy
(doložky) spôsobuje jej neplatnosť podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

15. Vecnú správnosť napadnutého uznesenia nebola spôsobilá spochybniť ani námietka oprávneného
o nesprávnom právnom posúdení veci v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.
Ustanovenie § 93b zákona o bankách nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného dodržaťpovinnosti uložené Občianskym zákonníkom v piatej hlave, a teda ani povinnosti predložiť povinnej
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že
sa jej poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne

v rozhodcovskom konaní, a aby bolo tiež zrejmé, že jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné
informácie o výlučnom riešení sporov v rozhodcovskom konaní v prípade, ak podá žalobu dodávateľ.
Ak právny predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. ak takýto postup v návrhu ani netvrdil
a ani nedoložil listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvej inštancie správne konštatoval
neprijateľnosť danej zmluvnej podmienky. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť

právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami
a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená. Obdobné stanovisko zaujal aj Najvyšší
súd Slovenskej republiky, napríklad v rozhodnutí sp. zn. 6ECdo 131/2014 zo dňa 28. januára 2015. V
tomto prípade je zrejmé, že pôvodný veriteľ predložením Všeobecných obchodných podmienok nedal
spotrebiteľovimožnosťprejaviťvôľu,čirozhodcovskúdoložkuakosúčasťobchodnýchpodmienokprijme

alebo neprijme, a z doložených listín už vôbec nevyplýva to, že osobitným rokovaním boli povinnej
poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie o výlučnom riešení sporov v rozhodcovskom konaní.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za opodstatnené.

16. V danom prípade súdny exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade

exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej doložke nemal
právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a z toho dôvodu odvolací súd
napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).