Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. apríl 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/76/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114208257
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114208257.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateliek: X/ I. R., nar.

X.XX.XXXX, bytom H. XXX, X/ I. E., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX a 3/ F. E., nar. XX.X.XXXX, bytom
H. XXX, právne zastúpené JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova 2,
proti odporkyni I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ., P. XX, právne zastúpená AK - TARABČÁK s.r.o., so
sídlom v Prešove, Hlavná 13, IČO: 36 859 109, v konaní o neúčinnosť právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

určuje, že darovacia zmluva zo dňa 8.12.2011 uzavretá medzi E. E. a I. E., predmetom ktorej je
bezodplatný prevod spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1 k celku v nehnuteľnostiach zapísaných v
LV č. XXX kat. územie W., okres H. je voči navrhovateľke v 1. rade, voči navrhovateľke v 2. rade a voči

navrhovateľke v 3. rade neúčinná,

o trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľky sa svojim návrhom zo dňa 21.3.2014 domáhali, aby súd v zmysle ustanovení §
42a Občianskeho zákonníka určil, že darovacia zmluva zo dňa 8.12.2011 uzavretá medzi E. E. I.
I. E., predmetom ktorej je bezodplatný prevod spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1 k celku k
nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX kat. úz. W.é, okres H. je voči žalobkyni v 1., 2. a 3. rade
neúčinná.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, listinnými
dôkazmi, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka v 1. rade svoj návrh opierala o rozhodnutie súdu, ktorým bol E. E. ako dlžník zaviazaný

zaplatiť navrhovateľke v 1. rade 289,19 Eur (rozsudok Okresného súdu H. XXC/XX/XXXX zo dňa
15.10.2007, právoplatný 23.2.2009).

Na základe týchto rozsudkov si však dlžník E. E. svoje povinnosti neplní. Navrhovateľka v 1. rade podala
voči priznanej istine v rozsudku Okresného súdu H. XXC/XX/XXXX návrh na vykonanie exekúcie dňa
19.4.2012. Tá je vedená u D.. C. S. E. H. Č.. L..

NazákladerozsudkuOkresnéhosúduR.F.Q.XP/XXX/XXXX(zodňa30.1.2012,právoplatný30.7.2012,
vykonateľný 26.8.2012, výživné počnúc od 1.9.2011) podala navrhovateľka v 2. rade návrh na vykonanie
exekúcie 3.10.2012 u tej istej exekútorky vedené pod sp. zn. L. XXXX/XXXX. Dlh na výživnom je napriek
prebiehajúcej exekúcii ku dňu 28.2.2012 vo výške 833,75 Eur.Rozsudkom Okresného súdu H. XXC/XXX/XXXX zo dňa 16.2.2012, právoplatným 10.9.2012,
vykonateľný 26.9.2012 bol dlžník zaviazaný platiť navrhovateľke v 3. rade výživné vo výške 70 Eur

mesačne počnúc 27.5.2011. E. E. si toto výživné neplatní a resp. len v svojvoľne určenej nižšej výške,
preto navrhovateľka v 3. rade podala návrh na vykonanie exekúcie dňa 3.10.2012. To sa vedie v
exekučnom konaní u vyššie uvedenej exekútorky pod sp. zn. L. XXXX/XXXX. Napriek prebiehajúcej
exekúcii je dlh na výživnom k podaniu návrhu 1.083,75 Eur.

Navrhovateľky uviedli, že na základe darovacej zmluvy zo dňa 8.12.2011 dlžník E. E., ako darca
previedol bezodplatne na svoju matku ako obdarovanú - odporkyňu v tomto konaní svoj spoluvlastnícky
podiel vo veľkosti 1 k celku k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX kat. úz. W. okres H. - pozemok
parcela B. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 50 m2 a na ňom postavený rodinný dom súpisné
číslo 268, pozemok parcela B. XXX - záhrady o výmere 1511 m2, pozemok parcela B. XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 41 m2 a pozemok parcela CKN XXX/X - záhrady o výmere 102 m2. Návrh

na vklad podal dlžník až 26.9.2012. Vklad vlastníckeho práva R. XXXX/XX bol povolený 25.10.2012.

Navrhovateľka v 1. rade na pojednávaní potvrdila, že sa domáha neúčinnosti právneho úkonu vo vzťahu
ku nej, pretože E. E., ktorý previedol nehnuteľnosť na odporkyňu - svoju matku, má voči nej viacero
podlžnosti. Je to jej bývalý manžel, sú na neho viaceré exekúcie, dlhuje vysokú sumu na výživnom.

Ten rodinný dom kúpil v roku 2007. Polovicu previedol na matku, hoci v tom dome býva stále so svojou
družkou a spoločným dieťaťom. Odporkyňa tam nebýva, ani nebýva tam jeho brat, ktorý mal ďalšiu
polovicu nehnuteľnosti. Teda bol vlastníkom, pretože podľa navrhovateľky by im inak nedali hypotekárny
úver. Darovaciu zmluvu na matku podpísal E. E. 8.12.2011 pred začatím exekučného konania, ale ten
návrh na vklad bol podaný až o 9 mesiacov neskôr. O tom, že takáto darovacia zmluva existuje sa

dozvedela až v priebehu exekučného konania.

Navrhovateľka v 2. rade je žiačkou 4. ročníka na strednej škole, bude teraz maturovať. Všetky záležitosti
za ňu vybavuje mama, ale súhlasí s tým, čo hovorila. Je informovaná skrze ňu. S otcom nekomunikuje,
ani so svojou starou matkou, takže nevedela, že došlo k nejakej darovacej zmluve k nehnuteľnosti a v

tej nehnuteľnosti nikdy nebola.

Odporkyňa na prvom pojednávaní uviedla, že ovdovela pred 20 rokmi, má troch synov a dom na P. K.
R. Ľ., kde býva, je už jej najmladšieho syna, ktorý tam býva s rodinou. Keďže jej ale neostala žiadne
nehnuteľnosť na LV, chcela tú situáciu riešiť. Mala dom po rodičoch na západnom Slovensku. Synovia

jej našli dom v W., ale nemala ešte predaný ten dom na západnom Slovensku, takže nemohla ho kúpiť
naraz. Bolo preto jednoduchšie, aby synovia E. a E. zobrali dom na seba a vybavili si hypotéku, ale tú
hypotéku reálne splácala ona. Môže o tom doložiť doklady a výpisy z účtov, vkladanie na účet, pretože
tieto peniaze reálne posielala ona. Medzitým sa jej podarilo predať nehnuteľnosť po rodičoch, doplatila
hypotéku a potom polovica prešla od E. najprv na ňu a teraz v lete aj od E. na ňu, takže je jedinou

vlastníčkou tej nehnuteľnosti. Je pravdou, že v dome v W. býva syn E. s rodinou, ale ten dom bol vždy
jej, za jej peniaze. Ona by sa tam aj presťahovala, ale keďže syn E. nemá kde bývať, tak ho tam nechala
bývať a ona býva na P. u druhého syna.

Na otázku súdu uviedla, že vedela, že syn posiela peniaze na výživné, ale to, že bolo zvýšené, alebo

že je tam nejaký nedoplatok a exekúcia, tak to nevedela, s vnúčatami sa nestretáva. Uviedla, že keď išli
prepísať od E. svoj podiel, tak sa ho vyslovene pýtala, či má nejakú exekúciu a on povedal, že nie. Syn
E. poberá len podporu v nezamestnanosti. Čo sa týka výživného, tak prispievala mu na výživné pre deti
z dôchodku. Dom v W. trebalo rekonštruovať, investovala do neho finančné prostriedky. Ak sa jej syn
niekedy vyjadril, že dom kúpil v roku 2007, tak to nie je pravda, pretože ho nemal z čoho kúpiť.

Na to právny zástupca navrhovateliek založil do spisu kópiu zápisnice z konania pred Okresným súdom
vo R. F. Q. XP/XXX/XXXX, kde je vyjadrenie otca, že dom kupoval on.

Odporkyňa potvrdila, že jej príjem z dôchodku je 530 Eur, býva u syna, nemá náklady na bývanie, takže

má z čoho pomáhať synom. Na otázku potom doplnila svoje vyjadrenie s tým, že je zamestnaná na
dohodu u priateľky jej syna Miroslava na ranči, má tam vedenú živnosť, ale žiaden príjem z toho nemá.

Vo veci boli vypočutí aj svedkovia.Svedok E. E. je syn odporkyne a navrhovateľka v .1. rade je jeho bývalá manželka a navrhovateľky v
2. a 3. rade sú jeho dcéry. K veci uviedol, že matka sa rozhodla kúpiť dom, pretože mladší brat D. sa

nepohodol so svokrovcami a chcel ísť bývať do rodičovského domu. S nevestou nevychádzala najlepšie,
preto hľadala dom na bývanie pre seba. Jej známe pani H. jej ponúkla dom v W., boli sa tam pozrieť,
mame sa to páčilo, preto išli do banky vybavovať úver, ale mame úver nechceli dať, pretože nemala
príjem. Úver nechceli dať ani jemu, pretože bol na sociálnych dávkach, nakoniec ho dali bratovi. V úvere
boli napísaní obidvaja, takže s bratom kupovali tento dom spoločne. Úver však splácala matka. Peniaze

išli na jeho účet, pretože to bolo na jeho meno a bolo to takto najjednoduchšie, keďže s matkou býval.
V dome sa musela robiť strecha, strechu robila firma. Bola to rekonštrukcia a platila to matka. Počas
rekonštrukcie tam nikto nebýval. V tom čase býval s matkou v Ľ., pretože druhý brat si urobil osobitné
bývanie v hornej časti rodičovského domu. Prečo sa nakoniec matka nenasťahovala do toho domu,
uviedol, že po rekonštrukcii ostala jeho priateľka tehotná, bolo to na jeseň 2013, tak sa dohodli, že
tam pôjdu bývať oni s priateľkou a dieťaťom a matka ostala v rodičovskom dome. Svedok potvrdil, že

darovacia zmluva bola uzavretá v decembri 2011, prečo návrh na vklad bol podaný až v septembri 2012,
k tomu sa vyjadriť nevie. Oni sa proste neponáhľali, nemali dôvod. V decembri uzavreli zmluvu s matkou
asi preto, pretože peniaze z úveru boli vyplatené. Dôvodom na uzavretie darovacej zmluvy bolo to, že
mama chcela, aby to bolo vedené na ňu, keďže dala do toho peniaze. Prečo uzatvárali dve darovacie
zmluvy osobitne s bratom, k tomu sa vyjadriť nevedel. Keď sa dom kupoval, tak bol v obývateľnom stave,

bola tam voda, elektrina. Rekonštrukcia sa robila, menila sa strecha a okno. Či mal dlh na výživnom aj
pred zvýšením výživného, tak to si už nepamätá. Kedy boli podané tie návrhy, tak to nevedel. Trvalý
pobyt má zapísaný v W.Á. asi pol roka dozadu, aby mu pošta chodila do W., nie do Ľ.. Nemá žiaden
príjem a nevykonáva žiadnu pracovnú činnosť. Má za sebou operáciu hlavy, preto si presné dátumy už
nepamätá. Je to 8 rokov. Má veľké problémy s pamäťou.

Svedok na otázku, či sa ho mama pýtala na to, či má nejaké dlhy ohľadne výživného, tak asi sa ho to
nepýtala. Keď išli uzatvárať zmluvu, tak tiež sa ho nepýtala na tieto skutočnosti. Keď sa ho pýtala, tak
on jej povedal, že žiadne dlhy nemá.

Vo veci bol vypočutý svedok E. E., syn odporkyne a brat svedka E. E.. K veci uviedol, že mama sa
rozhodla, že kúpia nehnuteľnosť v W., pretože brat nemal kde bývať. Brat si našiel tento dom cez svojho
kamaráta. Keď sa totiž brat rozviedol, nemal žiaden príjem, takže potvrdil, že dom bol kupovaný pre brata
a on tam bude bývať, kým sa nevyrieši situácia v H., čo sa doposiaľ ťahá. Úmysel kupovať dom bolo
východiskoznúdze.Bolotoriešenieprebrata,ktorýnemalkdebývaťstým,žeaksisvojusituáciuvyrieši,

tak sa potom uvidí, že kto tam bude bývať, či mama, alebo jeho deti. Bola to taká chatka za 600.000,--
Sk. Nikto nemal toľko peňazí, preto mama povedala, že aby zobrali pôžičku. Brat bol nezamestnaný,
takže musel byť do tejto pôžičky zaangažovaný aj on so svojou manželkou. Takýmto spôsobom sa stali
spoluvlastníkmi polovice domu. Pôžičku platila mama, pretože brat nikde nerobil, nemal príjem, takže
mama tam vkladala peniaze každý mesiac. Potom predala svoj rodičovský dom na západnom Slovensku

a pôžičku vyplatila. Bol rád, že nefiguruje už v žiadnej pôžičke. Keď bol dom vyplatený, tak sa rozhodol,
že je čas, aby prepísal tú nehnuteľnosť na mamu, keďže ona tú pôžičku platila. Bolo to urobené niekedy
v novembri 2013 a odvtedy nie je vlastníkom nehnuteľnosti. Tá darovacia zmluva bola určite robená až
potom, keď mama celú pôžičku vyplatila. Prečo s bratom neurobili jednu zmluvu, tak svedok uviedol,
že jeho nič do toho nepoháňalo, takže najprv urobil tú darovaciu zmluvu brat a potom on. Dom bol

rekonštruovaný,robiltambrataajontamchodilpomáhať,aleterazužtamdvarokynebol,bývatambrat.

Na otázky svedok uviedol, že tú darovaciu zmluvu podpísal v roku 2014, pripravil ju právnik, on ju
len podpísal, návrh na vklad nedával on. Čo sa týka toho, kedy matka vyplatila pôžičku, myslí si,
že sa to odvíja od predaja na západnom Slovensku niekedy začiatkom roku 2012. On previedol svoj

spoluvlastnícky podiel preto, pretože je profesionálny vojak, podáva pravidelne majetkové priznanie a
každých7rokovmáprevierky.Vroku2014samalarobiťprevierkaanechcel,abynajehomenefigurovali
dve chaty, keďže je majiteľom aj chaty na C.. Rozhodol sa, že daruje ten podiel matke, pretože z toho
domu nič nezaplatil.

Na otázku súdu svedok E. E. potvrdil, že brat býval v tom dome v podstate od počiatku, ale nie
stále. Nebýval tam v zime, ale v lete tam býval, naplno tam začal bývať od roku 2010, ale presne si
to nepamätal. Brat nikde nepracoval, odkedy sa rozviedol, mal stále finančné problémy a matka mu
pomáha aj čo sa týka platenia výživného.Svedok potvrdil, že pri kúpe domu sa dohodli bratia, že dom po splatení prevedú na matku. Financovanie
opráv na dome platila matka, brat tam nedal žiadne peniaze, ale pracoval na tej rekonštrukcii takisto

ako on.

Navrhovateľky predložili k návrhu právoplatné rozsudky XXC/XX/XXXX, XP/XXX/XXXX a XXC/
XXX/XXXX, ako aj upovedomenia o začatí exekúcie z predmetných právoplatných rozsudkov z
Exekútorského úradu D.. C. S. E..

Z darovacej zmluvy uzavretej medzi odporkyňou ako obdarovanou a darcom E. E. vyplýva, že bola
uzatvorená na spoluvlastnícky podiel 1 k predmetným nehnuteľnostiam dňa 18.12.2011, návrh na vklad
bol povolený 25.10.2012. Z predloženého výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX E. E. vyplývajú splátky
predmetného úveru vo vyššej výške 11.4.2011 vklad 3.000 Eur a 12.3.2012 vklad 12.000 Eur.

Odporkyňa predložila súdu aj vkladové lístky čl. 70 až 76 na vklady zo zmluvy o hypotekárnom úvere.

Zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX vyplýva, že Q. poskytla hypotekárny úver ako
dlžníkovi E. E. a spoludlžníkom O.. E. E. I. I. E. vo výške 600.000,-- Sk a to 3.4.2008.

Odporkyňa predložila kúpnu zmluvu zo dňa 2.9.2011, ktorou ona a jej synovec E. Q. predali rodinný dom
v obci Ž. S., v kat. úz. Ž. na západnom J. a to za 15.000 Eur. Podľa kúpnej zmluvy mala byť táto zmluva
uhradená kupujúcim v prospech predávajúcich v hotovosti v deň podpísania tejto kúpnej zmluvy.

Listinným dôkazom na pojednávaní odporkyňa potvrdila, že peniaze jej boli vložené na účet vo výške

7.000 Eur v októbri 2011 a následne 12.3.2012 zaplatila sumu 12.900 Eur. Odporkyňa uviedla, že čo
sa týka predaja jej rodičovského domu, tých peňazí bolo 15.000 Eur a boli vyplatené všetky jej, 8.000
Eur pri podpise a 7.000 Eur podané na účet. Ona sa so synovcom dohodla, že mu dá 6.000 Eur a dala
mu ich priamo do ruky, pretože robila pomník jeho otcovi, teda jej bratovi a starým rodičom, čo stálo asi
2.000 Eur. Takže z tých peňazí jej ostalo asi len 7.000 Eur, ale tie zvyšné peniaze na tých 12.900 Eur,

aby vyplatila úver mala, pretože poberala dôchodok a zároveň aj pracovala, takže tie peniaze zostali
doma. Prečo ich vyberala, k tomu sa vyjadriť nevie. Vklad vo výške 3.000 Eur zo dňa 11.4.2011 bol tiež
z tých peňazí, ktoré mala usporené. Šetrila si z dôchodku, preto tie peniaze mala.

Na záver právny zástupca navrhovateliek zosumarizoval, že trvajú na podanom návrhu, pretože

bolo preukázané, že E. E. vedel, že v čase uzatvárania tejto darovacej zmluvy mal záväzky voči
navrhovateľkám v 1. až 3. rade. Poukazoval pritom na to, že pri prevode medzi blízkymi osobami sa
v tomto prípade prezumuje vedomosť toho, kto nadobúda toto vlastnícke právo. Poukázal pritom na
judikáty, ktoré predložil. Argumentácia odporkyne nepreukázala, že nevedela o tom, že jej syn E. E. má
nejaký dlh. Naopak svedkami bolo potvrdené, že to vedela. Svedok E. E. potvrdil, že dom bol kupovaný

pre E. E.. Aj z výpisov bolo preukázané, že odporkyňa nemohla splatiť úver tak, ako to tvrdí. Základnou
otázkouostáva,čiodporkyňavedelaodlhochazáväzku,alebomohlavedieťpoukazujúcnaustanovenie
§ 42 ods. 2 Občianskeho zákonníka, preto považuje svoj návrh za dôvodný.

Právny zástupca odporkyne uviedol, že naopak z dokazovania vyplynulo, že odporkyňa nemohla vedieť

o prípadnom úmysle, ale ani žiaden úmysel na strane dlžníka nebol, že by chcel ukrátiť veriteľov. V
čase uzatvárania úverovej zmluvy bola dohoda taká, že úver bude splácať odporkyňa, pretože dlžník
je nezamestnaný. Preto po splatení úveru bol dom prevedený naspäť na matku. Z ničoho nevyplýva
opak. Odporkyňa nemohla vedieť o dlhoch na výživnom. Nevedela, že je zvýšené výživné. Odporkyňa
vypovedala, že sa výslovne pýtala svojho syna, či má nejaké dlhy a on uviedol, že nie, takže o dlhoch

vedieť nemohla. To, že bol návrh na vklad podaný po deviatich mesiacoch a povolený v októbri 2012 a
z toho by malo vyplývať, že vklad bol povolený až po výsledkoch odvolacieho konania je toho názoru,
že podstatné je, kedy bola zmluva uzatváraná, to znamená, že obligačné účinky nastávajú podpisom
zmluvy a vecno-právne až povolením vkladu. Pre účely posúdenia odporovacej žaloby je podstatné,
kedy táto zmluva bola podpísaná. V čase podpisu záväzky na výživnom neexistovali. Navrhoval žalobu

zamietnuť.

Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne
úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemuprávne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase
v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj

pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),
b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10

% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo
d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Zmyslom ustanovení § 42a je odporovateľnosť ako inštitút občianskeho práva, účelom ktorého je

zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľa. Podstatou
odporovateľnostijeneúčinnosťprávnehoúkonuvočiurčitejosobe.Dlžníkovprávnyúkonmusíukracovať
uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Vymáhateľnou je pohľadávka, ktorá má už kvalitu
judikovaného práva v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, alebo je vykonateľná podľa iných
procesných predpisov. Práve tá vymáhateľnosť pohľadávky musí byť daná už v čase úkonu dlžníka,

ktorého odporovateľnosť namieta oprávnený veriteľ v konaní.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R41/2001 v právnych úkonoch, na základe ktorých vznikajú
práva vkladom do katastra nehnuteľností, možno v zmysle ustanovenia § 42a ods. 2 Občianskeho
zákonníka považovať za právny úkon urobený dlžníkom, poprípade za právny úkon, ku ktorému došlo

medzi dlžníkom a osobami mu blízkymi iba taký právny úkon, na základe ktorého bolo vložené právo
do katastra nehnuteľnosti. Trojročné lehoty pre uplatnenie práva odporovať právnym úkonom dlžníka
preto v týchto prípadoch začínajú plynúť dňom nasledujúcom po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu
do katastra nehnuteľnosti.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R35/2002, osoba dlžníkovi blízka sa môže v zmysle
ustanovenia § 42 ods. 2 Občianskeho zákonníka ubrániť odporovacej žalobe len ak preukáže, že o
dlžníkovom úmysle ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť
napriek tomu, že vyvinula starostlivosť, aby poznala tento dlžníkov úmysel a išlo o náležitú starostlivosť.
Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba dlžníkovi blízka vykonala s ohľadom na

okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby dlžníkov
úmysel ukrátiť veriteľa, ktorý tu bol v dobe odporovateľného právneho úkonu, z ich výsledkom poznala,
t.j. aby sa o tomto úmysle dozvedela. Ak sa osoba dlžníkovi blízka v zmysle ustanovenia § 42 ods. 2
Občianskeho zákonníka má ubrániť odporovacej žalobe, musí preukázať, že dlžníkov úmysel ukrátiť
veriteľa nemohla i pri náležitej starostlivosti poznať, i keď dlžník s uzavretím odporovacej zmluvy, alebo

urobením odporovaného právneho úkonu v jej prospech plní svoju morálnu alebo právnu povinnosť.

V prvom rade súd musí uviesť účastníkom konania, že vlastníctvo k nehnuteľnosti k jednej polovici E.
E. - dlžníka mal súd za preukázané a nespochybniteľné. Aj keď odporkyňa v tomto konaní tvrdila, že
rodinný dom kupovala v zásade pre seba, a že bol zapísaný na jej synov len preto, lebo jej nemohol byť

ako dôchodkyni poskytnutý hypotekárny úver, súd tieto jej tvrdenia považuje za zavádzajúce. Samotný
svedok - druhý syn odporkyne E. E. uviedol, že dom sa kupoval pre jeho brata E. E., hoci potvrdil,
že on sám na to peniaze nemal. Tvrdenia odporkyne súd považoval za nedôveryhodné v tom slova
zmysle, že ak by dom mal od počiatku patriť iba jej, nebolo dôvodom, aby bol vo vlastníctve aj jejsyn E. E., pretože mohol byť napísaný iba na syna E. E., ktorý príjem so svojou manželkou mal a
len im by mohol byť poskytnutý hypotekárny úver. Týmto tvrdeniam odporkyne súd teda neuveril. Je
síce pravdou, že bolo preukázané, že odporkyňa vkladala peniaze na účet E. E., z čoho sa platil tento

hypotekárny úver, to je síce pravda, ale nebolo preukázané, čie tieto peňažné prostriedky v skutočnosti
boli a aj, keď naozaj boli odporkyni, nič to nemení na preukázanom vlastníckom práve E. I. E. E.. Nie
je nezvyklé, aby rodičia pomáhali svojim deťom, ktoré majú finančné problémy tak, že za ne uhrádzajú
nejaké poplatky, napríklad aj úver, ale to samo o sebe nespochybňuje vlastnícke právo. Súd vychádza
zo skutočnosti, ktoré preukazuje kataster nehnuteľnosti a teda, že rodinný dom kupovali do podielového

spoluvlastníctva súrodenci E. I. E. E. každý v jednej polovici a teda z vlastníckeho práva k jednej polovici
z danej nehnuteľnosti E. E., ako dlžníka navrhovateliek súd pri tomto konaní vychádzal.

Druhou podstatnou skutočnosťou pri rozhodovaní o tejto žalobe sa súd musel vyporiadať s tým, či
existovali v čase úkonu vymáhateľné pohľadávky navrhovateliek. Práve vymáhateľnosť pohľadávky v
čase úkonu dlžníka, ktorého odporovateľnosť namieta oprávnený veriteľ v konaní, musí byť daná.

Pri navrhovateľke v 1. rade bola situácia jednoznačná, keďže pohľadávku voči dlžníkovi má na základe
právoplatného rozsudku XXC/XX/XXXX, právoplatného 23.2.2009, vykonateľného 11.3.2009, kedy bol
dlžník E. E. zaviazaný navrhovateľke zaplatiť náhradu trov konania vo výške 289,19 Eur, ktoré jej
neuhradil. Táto pohľadávka bola preukázateľne existujúca už v čase podpísania darovacej zmluvy medzi

dlžníkom E. E. a jeho matkou - odporkyňou dňa 8.12.2011.

Problematickým sa mohli javiť nároky navrhovateliek v 2. a 3. rade, ktoré boli rozhodnuté súdmi na
I. stupni vo februári 2012, vykonateľné jeden v auguste 2012 a druhý v septembri 2012. K podpisu
darovacej zmluvy došlo 8.12.2011. K návrhu na vklad do katastra nehnuteľnosti došlo však až 26.9.2012

a vklad bol povolený 25.10.2012. Od tohto dátumu sa stala odporkyňa vlastníčkou polovice predmetnej
nehnuteľnosti. V tejto súvislosti však súd dáva do pozornosti citované rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR 41/2001, z ktorého jednoznačne vyplýva, že pri právnych úkonoch, na základe ktorých vznikajú
práva až vkladom do katastra nehnuteľnosti možno v zmysle ustanovení § 42a ods. 2 Občianskeho
zákonníka považovať za právny úkon urobený dlžníkom iba ten, na základe ktorého bolo vložené právo

do katastra nehnuteľnosti. Od tohto dátumu, v tomto prípade od 25.10.2012 sa odvíja aj trojročná
lehota na uplatnenie odporovateľnosti právneho úkonu. Na základe tejto judikatúry Najvyššieho súdu
SR je teda zrejmé, že nie je pri právnom úkone týkajúceho sa nehnuteľnosti dôležitý dátum podpísania
darovacej zmluvy, v tomto prípade december 2011, ale dátum, kedy bol povolený vklad tejto zmluvy a
teda 25.10.2012. V tomto čase už existovali vymáhateľné pohľadávky aj navrhovateliek v 2. a 3. rade tak,

ako bolo uvedené vyššie a súd chce zdôrazniť, že keďže sa jednalo o vyživovaciu povinnosť dôležitý je
dátum rozhodnutia prvostupňového súdu, teda február 2012, pretože rozsudok o výživnom je predbežne
vykonateľný.

V tomto kontexte je teda zrejmé, že nároky všetkých troch navrhovateliek sú dôvodné, keďže všetky

tri navrhovateľky mali v čase povolenia vkladu do katastra nehnuteľnosti vymáhateľné pohľadávky
(R/41/2001).

Ďalšou skutočnosťou, ktorou sa súd musel zaoberať je to, či odporkyňa vedela o tom, že jej syn má
nejaký dlh. V tomto prípade sa však jedná o blízke osoby - odporkyňa je matkou dlžníka, teda v tomto

prípade sa predpokladá táto vedomosť, pokiaľ by odporkyňa nepreukázala, že nemohla ani pri náležitej
starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. V tomto prípade však bolo jednoznačne
preukázané, že odporkyňa o finančných problémoch syna vedela. Vedela, že nemá trvalý pracovný
príjem. Sama niekoľkokrát poukazovala na to, že mu finančne pomáhala. Platila hypotekárny úver, ale
podporovala ho aj inak finančne. Dokonca potvrdila, že za neho v minulosti platila výživné. So synom -

dlžníkom bola v pravidelnom kontakte a teda následné tvrdenie, že o konaniach o zvýšenie výživného
vôbec nevedela, hoci vyživovaciu povinnosť za neho plnila je neuveriteľné a nereálne. Súd má teda za
to, že odporkyňa ako osoba blízka, ktorá vedela o vyživovacej povinnosti svojho syna, dokonca za neho
výživné platila, musela vedieť o tom, že táto vyživovacia povinnosť neskončila a teda, že ju stále má
napriek tomu ako uvádzal E. E., že nikde nepracuje a nemá žiaden príjem.

S poukazom na všetky tieto skutočnosti vo svojom súhrne súd návrhu navrhovateliek vyhovel.O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti vo veci samej osobitným uznesením v zmysle
ustanovenia § 150 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.